Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-11-2010.pdf
PDF · 99.09 KB
No categories available
19C/11/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľa: U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, A., proti odporcovi: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.277,56 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 02.06.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 796,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 25.1.2010 a doplneným dňa 18.5.2010 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 14.937,26 eur s 9% úrokom z omeškania od 2.6.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne V. D., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Dohodou zo dňa 16.4.2004, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 1T/27/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uviedol, že ešte počas trvania manželstva s V. D., keďže ich manželstvo už nefungovalo, sa dohodli, že predajú X-izbový byt na ulici F.. K. X v A., na X. poschodí. Bola uzavretá kúpnopredajná zmluva medzi nimi a pánom B., nevie už uviesť, kedy to bolo, byt predali za 1.200.000,-Sk. Nebol pri tom, keď bola vyplatená kúpna cena, jeho bývalá manželka V. D. s odporcom išli pre peniaze autom, peniaze boli odporcovi vyplatené na viackrát, vie to z papierov a to z dohody zo dňa 16.4.2004, a niečo mu povedala aj dcéra. Kým byt predali, s bývalou manželkou sa dohodli, že za peniaze si kúpia on garsónku a ona 1-izbový byt, všetko nechal na ňu, aby to zariadila. Následne ho kontaktoval pán Q. - odporca, na ktorého našla kontakt jeho bývalá manželka s tým, že on zabezpečí byty. S pánom Q. išli pozrieť garsónku, on s ňou súhlasil. O peniazoch reč nebola, on peniaze nemal, chcel garsónku, všetko to mala zariadiť jeho bývalá manželka, cestou sprostredkovateľa, ktorým bol odporca. Nebol pri spísaní dohody o prevzatí peňazí, nevie sa vyjadriť, koľko peňazí mu bolo odovzdaných.
Odporcu žiada zaviazať zaplatiť sumu 14.937,26 (450.000,-Sk) na základe písomnej dohody zo dňa 16.4.2004, v ktorej je uvedené, že na kúpu garsónky pre neho mala byť poskytnutá čiastka 450.000,-Sk.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že nemal kde bývať, býval všelikde pod mostom, potom mu odporca umožnil polroka bývať na Dobrej Vode u neho, nevie či to bola nehnuteľnosť, ktorá mu patrila, alebo ju mal prenajatú, nevie presne kedy to bolo, bolo to po predaji bytu, byt bol predaný v roku 2004, keď na zmluve je dátum 16.4.2004. Odporcovi za bývanie neplatil, odporca povedal, že je to v jeho réžii, v tom čase pracoval, chodil na nočné a nemohol stále cestovať do A., tak odtiaľ odišiel. Následne mu pán Q. - odporca ponúkol podnájom v A. na ulici J. P., išlo o garsónku, ktorá patrila pánovi K. F., s ktorým mal uzavretú zmluvu o podnájme, býval tak rok, niekedy v roku 2006, 2007, za podnájom platil 6.500,-Sk mesačne prenajímateľovi. Na tento podnájom mu niečo prispel aj odporca, ale to len zo začiatku, myslí, že mu dal dve splátky po 6.500,-Sk, potom mu dával sporadicky, možno ešte dva alebo trikrát po 6.500,- Sk. Bol nútený zobrať si pôžičku, aby mohol splácať nájomné a doplatiť nezaplatené nájomné, pánovi K. vyplatil sumu asi 24.000,-Sk na dlžnom nájomnom. Potom mu už neobnovil zmluvu. Následne býval v W., tam mu odporca tiež prispieval na nájomné, na začiatku dvakrát po 6.750,-Sk potom mu ešte možno dvakrát poslal sumu 6.750,-Sk. Musel si požičiavať, aby si mohol platiť nájomné. Po roku mu opäť neobnovili nájom, zostal na ulici. Celkovo mu odporca prispel na nájomnom nejakých 30.000,-Sk. Tieto peniaze na nájomné mu odporca nedával, zaplatil za neho priamo nájomné, mohlo to byť spolu nejakých 30.000,- Sk. Okrem toho môže byť pravdou, že mu odporca dal 20.000,- Sk na vyplatenie pôžičky, mal dve pôžičky. V čase, keď došlo k odovzdaniu peňazí odporcovi boli ešte s V. D. manželia, rozviedli sa až následne.
Odporca uviedol, že švagriná pána D. ho požiadala, že potrebuje dva byty pre švagra a jeho manželku, bol ochotný im pomôcť, zohnal im kupca na byt, byt bol predaný za 1.200.000,-Sk, kupujúci poslal zálohu okolo 300.000,-Sk na účet pani D. v U. banke, on bol s pani D. vybrať sumu 200.000,-Sk na dvakrát, to malo byť ako záloha na garsónku pre navrhovateľa, medzitým sa však garsónka, ktorú vybrali predala. Pre pani D. zohnal 1-izbový byt ako sa zaviazal, keďže garsónku pre navrhovateľa zháňal, zatiaľ mu ponúkol, že môže bývať u neho na R. F. v areály TAZ-ky, kde mal prenajaté priestory. Býval tam asi pol roka zadarmo. Je pravdou, že mu navrhovateľ za to nič neplatil, dokonca dal navrhovateľovi 20.000,-Sk, v podstate z jeho peňazí, ktoré mal na kúpu garzonky, keďže potreboval vrátiť nejakú pôžičku. Potom navrhovateľ odišiel tak ako povedal zrejme kvôli práci, zohnal mu podnájom v A. na ulici J. P.. Za jeho podnájom platil z peňazí, ktoré mal od navrhovateľa, býval tam asi rok, neplatil síce pravidelne, ale myslí si, že z 12 mesiacov 10 splátok zaplatil, u pána K. bol osobne v jeho byte na konci doplatiť dlžnú sumu vo výške asi 13.000,-Sk, okrem toho navrhovateľovi dával peniaze, keď potreboval na život, vôbec nevie o akú sumu išlo. Po roku dostal výpoveď, vybavil mu potom podnájom v W., tam zaplatil dopredu nájomné na dva mesiace a následne platil nájomné buď navrhovateľovi, alebo jeho družke a potom posielal peniaze na účet prenajímateľovi. Peniaze na nájomné dával navrhovateľovi priamo do rúk, takže aj z tých peňazí, na ktoré má navrhovateľ pokladničný blok a tvrdí, že zaplatil nájomné si myslí, že to boli peniaze, ktoré mu dal, nevie to však žiadnym spôsobom preukázať. Celkovo na nájomnom navrhovateľa zaplatil asi 60.000,-Sk, uvedené žiada započítať proti sume, ktorú si uplatňuje voči nemu navrhovateľ.
Na zabezpečenie bytu pre pani D. a pána D., mu peniaze dávala pani D. v splátkach, už nevie v akej výške a koľko bolo tých splátok, prvá splátka bola okolo 200.000,-Sk na zabezpečenie garsónky pre navrhovateľa, možno mu ešte následne dala na 1-izbový byt, ktorý zabezpečoval 400.000,-Sk
- 450.000,-Sk. Dohoda zo dňa 16.4.2004 nebola podpísaná v tento deň ako je tam uvedený, bola podpísaná asi dva roky potom ako k prevzatiu peňazí skutočne došlo, v tom čase, keď peniaze prevzal podpísal len príjmový doklad, ktorý má pani D.. Písomná dohoda zo dňa 16.4.2004 bola uzavretá len pre potrebu pani D. pre pána D.. V skutočnosti sumu 1.150.000,-Sk neprevzal vôbec, zvyšné peniaze z predaja bytu si nechala pani D. pre svoju potrebu. Písomnú dohodu zo dňa 16.4.2004 podpísal, nemyslel si, že to bude nejakým spôsobom zneužité proti nemu. Nevie žiadnym spôsobom preukázať, že v skutočnosti prevzal na kúpu garsónky sumu okolo 300.000,-Sk.
Svedkyňa V. D. uviedla, že navrhovateľ je jej bývalý manžel, odporcu pozná, keďže im mal sprostredkovať kúpu bytu. V čase, keď bola uzavretá dohoda s odporcom, na základe ktorej mal zabezpečiť byt pre ňu a navrhovateľa boli s navrhovateľom ešte manželia, rozviedli sa asi pred 3 rokmi teda v roku 2008.
Dohodli sa, že predajú byt, v ktorom bývali, švagriná im doporučila pána Q. ako človeka, ktorý im zoženie bývanie, keď ona trvala na tom, že s dcérou chce jednoizbový byt a odporca chcel garsónku. Pánovi Q. hneď v prvý deň ako dostala prvé peniaze za predaj bytu vo výške 500.000,-Sk dala sumu 350.000,- Sk a následne za dva dni sumu 100.000,-Sk teda 450.000,-Sk, čo sa domnievala, že sú peniaze na garsónku pre manžela, keďže takto sa dohodli i písomne. Na ďalšie peniaze čakala asi mesiac, potom ako dostala ďalších 700.000,-Sk na žiadosť pána Q. vybrala 300.000,-Sk, nakoľko vyššiu sumu vybrať nemohla, a keďže na ďalších 400.000,-Sk by v A. museli čakať niekoľko dní navrhol pán Q., aby ich vybrali v Q., čo i urobila, vybrala 400.000,-Sk a dala mu aj tieto, teda celkovo mu poskytla sumu tak ako je to uvedené v písomnej dohode 1.150.000,-Sk. Zvyšných 50.000,-Sk, ktoré mala z predaja pôvodného bytu, použila na zaplatenie dlžných súm Bytovému družstvu v súvislosti s odkupovaním 2-izbového bytu. Pri odovzdávaní peňazí pánovi Q. bola vždy prítomná dcéra C. D., nikto iný tam viac prítomný nebol. Pôvodný byt bol už predaný pánovi B., ktorý na nich už naliehal, mali sa vysťahovať do konca mája. 1. júna sa odsťahoval navrhovateľ, bola presvedčená, že sa sťahuje do garsónky, až následne asi po 3 mesiacoch sa dozvedela, že býva na R. F., kde mal bývať len dočasne, čo mu zabezpečil pán Q., zistila však, že je bezdomovec a garsónku mu pán Q. nezabezpečil, býval následne v podnájme v A., kde mu nájomné platil aj neplatil pán Q.. Následne si zohnal ďalšie prenájmy v W., tu mu už pán Q. viacmenej neprispieval na nájomné, nezohnal mu ani garsónku, preto to oznámili na polícii. Dohoda s odporcom o odovzdaní finančných čiastok bola spísaná niekedy v apríli, ešte predtým, ako sa odsťahovali z 2- izbového bytu, bolo to už potom ako peniaze boli postupne odporcovi odovzdané, čo vyplýva i z dohody.
Nie je vôbec pravdou, že na zabezpečenie garsónky pre navrhovateľa v skutočnosti bola poskytnutá suma 300.000,-Sk, bola mu poskytnutá suma 350.000,-Sk a následne o dva dni suma 100.000,-Sk tak ako je to uvedené v dohode. Pri podpisovaní dohody bola jej dcéra a šofér odporcu pán F. W., viac nikto tam nebol prítomný.
Z trestného rozkazu č.k. 1T/27/2008-156 vydaného Okresným súdom Trnava dňa 6.11.2008 súd zistil, že F. Q. ( odporca v predmetnom konaní) bol uznaný vinným že dňa 16. apríla 2004 v Trnave v bližšie neurčenom mieste uzatvoril s V. D. a U. D. dohodu, v ktorej sa zaviazal do 1. 6. 2004 zakúpiť pre V. D. jednoizbový byt A. a pre U. D. garsónku v A., a na tento účel od menovaných prevzal čiastku 1.150.000,- Sk, pričom za sumu 700.000,-Sk zakúpil pre V. D. jednoizbový byt na P. ulici XX v A., avšak U. D. doposiaľ žiadny byt ani zvyšok sumy 450.000,-Sk nevrátil, čím V. D. a U. D. spôsobil škodu vo výške 450.000,- Sk, za čo bol odsúdený pre prečin sprenevery. Poškodení V. D. a U. D. boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2000.
Z písomnej dohody zo dňa 16. 4. 2004 súd zistil, že manželia V. a U. D. odpredali svoj dvojizbový byt na ulici K. č. X v A. pánovi B. v hodnote 1.200.000,- Sk. Po dohode oboch manželov prevzal pán Q. Vladimír čiastku 1.150.000,-Sk na kúpu jednoizbového bytu pre V. D. a C. D. čiastku 700.000,-Sk a na kúpu garsónky pre U. D. čiastku 450.000,-Sk. Zvyšných 50.000,-Sk bolo použitých na úhradu všetkých nedoplatkov vzniknutých na predanom byte. U. Q. F. prevzal peniaze v uvedených čiastkach: 350.000,- Sk, 100.000,-Sk, 400.000,-Sk, 300.000,-Sk. Pán F. Q. so svojim podpisom zaviazal poskytnuté peniaze použiť na kúpu uvedených bytov do 1.6.2004, kedy sú menovaní povinní opustiť byt na ulici K. číslo X. Písomná dohoda je podpísaná V. D. a F. Q..
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (ods. 1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (ods. 2).
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 14.937,26 eur/450.000,-Sk na tom skutkovom základe, že jeho bývalá manželka, ešte v čase trvania manželstva, poskytla uvedenú sumu odporcovi za účelom zakúpenia garsónky pre navrhovateľa, pričom odporca garsónku nezabezpečil a peniaze nevrátil.
Uvedený skutkový stav nebol sporný, napokon ako vyplýva z trestného rozkazu, odporca bol tunajším súdom za uvedený skutok i odsúdený pre spáchanie prečinu sprenevery. V konaní bolo sporné, či odporca skutočne prevzal uvedenú sumu na zabezpečenie garsónky pre navrhovateľa, keď v konaní tvrdil, že na tento účel prevzal iba sumu 300.000,-Sk.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že odporca svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, naopak v konaní bolo tak svedeckou výpoveďou V. D. ako i listinným dôkazom a to písomnou dohodou zo dňa 16.4.2004 preukázané, že na kúpu garsónky pre navrhovateľa odporca prevzal čiastku 450.000,-Sk. Napokon odporca sa sám vyjadril, že už nevie v akej výške a koľko bolo splátok, ktoré prijal od pani D.. Odporcom navrhovaný dôkaz - výsluch svedkyne L. T. súd nevykonal, keď je toho názoru, že návrh na vykonanie tohto dôkazu je účelovým konaním odporcu s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci o čom svedčí skutočnosť, že odporca v priebehu konania spočiatku vôbec neuvádzal, že menovaná bola prítomná pri odovzdávaní peňazí, napriek tomu, že od začiatku tvrdil, že sumu, ktorú požaduje navrhovateľ v skutočnosti neprevzal a nevedel to preukázať a napokon odporca sa na pojednávanie, na ktoré bola svedkyňa predvolaná (doručenka od svedkyne sa vrátila nedoručená s uvedením adresát neznámy) bez ospravedlnenia nedostavil. Napokon, súd je toho názoru, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca prevzal sumu vo výške 450.000,-Sk, keď sám túto skutočnosť písomne potvrdil v dohode zo dňa 16.4.2004.
I keď finančné prostriedky na zabezpečenie garsónky poskytla odporcovi bývalá manželka navrhovateľa V. D., vzhľadom na skutočnosť, že to bolo v čase trvania jej manželstva s navrhovateľom, išlo o spoločné finančné prostriedky a teda i o spoločnú pohľadávku. Domáhať sa jej zaplatenia, preto mohol ktorýkoľvek z bývalých manželov ( §145 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keď v konaní nebolo preukázané, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by došlo k inej dohode ohľadom vyporiadania pohľadávok. Navrhovateľ bol teda vecne legitimovaným na podanie predmetného návrhu.
Odporca sa v konaní domáhal započítania sumy 60.000,-Sk ako sumy, ktorú zaplatil z peňazí navrhovateľa poskytnutých na kúpu garsónky, ktorú sumu dal navrhovateľovi na vyplatenie nájomného, respektíve odporca tvrdil, že platil nájomné priamo prenajímateľovi navrhovateľa.
Skutočnosť, že z peňazí navrhovateľa odporca sumu 60.000,-Sk skutočne vyplatil vo forme nájomného, odporca, podľa názoru súdu, žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Navrhovateľ v konaní potvrdil, že odporca mu poskytol finančné prostriedky na nájomné, respektíve zaplatil za neho nájomné maximálne vo výške 30.000,-Sk, preto súd považoval pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi titulom zaplatenia nájomného za preukázanú iba v rozsahu 30.000,- Sk a uvedenú sumu z dôvodu započítania na základe obrany odporcu proti návrhu navrhovateľa zohľadnil a odpočítal od pohľadávky navrhovateľa uplatnenej proti odporcovi v predmetnom konaní.
Ďalej odporca tvrdil, že z peňazí navrhovateľa mu dal na zaplatenie pôžičky sumu 20.000,-Sk.
Nakoľko navrhovateľ v konaní potvrdil i poskytnutie sumy 20.000,-Sk na vyplatenie jeho pôžičky, súd i uvedenú sumu započítal proti pohľadávke navrhovateľa voči odporcovi.
Súd mal za to, že pohľadávky boli spôsobilé na započítanie.
Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.277,56 eur (14.937,26 eur mínus 1.659,70 eur), keď na jeho strane vzniklo na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.
Nakoľko z dôvodu započítania na základe obrany odporcu proti návrhu navrhovateľa súd nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený nárok v celom rozsahu, vo zvyšku jeho nárok zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na to, že odporca sa v písomnej dohode zo dňa 16.4.2004 zaviazal poskytnuté peniaze použiť na kúpu garsónky do 1.6.2004 a v uvedenej lehote garsónku nezabezpečil a ani nevrátil poskytnuté finančné prostriedky, dostal sa nasledujúcim dňom, t.j. 2.6.2004 do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto má navrhovateľ v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v správnej výške, keď výška základnej úrokovej sadzby NBS ku dňu 2.6.2004 bola 5,00 %, teda navrhovateľ si uplatnil nižší úrok.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešnejší (úspešný bol v rozsahu 88,89%) nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil z dôvodu, že mu nevznikli.
O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 796,50 eur odporcom súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku, uvedená povinnosť preto prechádza v rozsahu prisúdenej sumy 13.277,56 eur na odporcu. Súdny poplatok bol vyrúbený podľa Položky 1 a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona ( 6% zo sumy 13.277,56 eur) a zaokrúhlený v súlade s ustanovením § 7 ods. 11 citovaného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.