Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 24.02.2023.

Zročné výživné za obdobie od 24.02.2023 do 30.11.2023 vo výške 1376,79 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletou sa ponecháva neupravený.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletej podala na tunajší súd dňa 24.02.2023 návrh, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 150 Eur mesačne, splatných do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej neboli manželia, žili v jednej domácnosti od roku 2019 do roku 2022. Otec začal užívať drogy, a preto ho s maloletou opustila. Od tej doby zabezpečuje starostlivosť o maloletú sama. Maloletá je zdravá, nenavštevuje materskú školu. Matka uviedla, že je zamestnaná s mesačným príjmom 800 Eur v hrubom, otec zamestnaný nie je, má informáciu, že by sa mal nachádza vo väzbe. Ďalej uviedla, že jej otec na výživu maloletej neprispieva a ani sa s maloletou nestretáva.

2. V priebehu konania doložila matka súdu vyčíslenie mesačných výdavkov na maloletú, pričom pravidelné mesačné výdavky na maloletú vyčíslila nasledovne: strava 130 Eur, mlieko 29,70 Eur, plienky 38,80 Eur, lieky 8,99 Eur, hygiena 25 Eur + nepravidelne lieky 25 Eur, t.j. spolu 257,49 Eur. Svoje mesačné výdavky špecifikovala ako: 20 Eur životné poistenie, 150 Eur bývanie, 150 Eur strava, 25 Eur mobilný telefón, t.j. spolu 345 Eur.

3. Podľa (ďalej aj len „“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

4. Podľa , ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Keďže otcovi sa návrh na začatie konania nepodaril doručiť ani po vykonaní postupu podľa , súd v zmysle dňa 07.08.2023 vyvesil na úradnú tabuľu súdu a na webovú stránku súdu oznámenie o podanom návrhu. Návrh sa tak považoval za doručený otcovi maloletej po 15-tich dňoch od zverejnenia uvedeného oznámenia. Otec sa k návrhu nevyjadril.

6. Súd musí v zmysle ust. C.m.p. v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletej, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené podľa , v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletej, odpoveďami na lustráciu účastníkov v Sociálnej poisťovni a registri obyvateľov, potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky o poberaní a výške rodičovského príspevku a prídavku na dieťa za roky 2022, 2023, potvrdeniami o príjme matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 14.11.2023, odpoveďami zamestnávateľov a potvrdeniami o príjme otca, potvrdeniami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR o poberaných dávkach a o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, lustráciou v katastri nehnuteľností, lustráciou účtov v bankách, odpoveďou dopravného inšpektorátu, odpisom z registra trestov otca a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Pri výsluchu na pojednávaní matka uviedla, že v súčasnosti býva s maloletou u starých rodičov. Na bývanie im prispievam sumou okolo 150 Eur. Aktuálne je prvý mesiac na novom pracovisku, pracuje na živnosť s príjmom 9 Eur na hodinu. Celkový mesačný príjem nevedela uviesť. Odvody do Sociálnej poisťovne sa prvý rok neplatia, preto bude platiť iba zdravotné odvody. Od januára by mala zmeniť pracovisko, stále však pod agentúrou Work Invest a bude opäť zamestnaná v pracovnom pomere. So starostlivosťou o dcéru jej pomáhajú starí rodičia, ktorí sú na dôchodku. Dcéra nenavštevuje materskú školu, nosí ešte plienky. Maloletá je zdravá, sú s ňou bežné náklady. Otec na výživu maloletej vôbec neprispieva, nezaujíma sa o ňu, ani nikto z jeho rodiny. Podľa nej je otec drogovo závislý, má informácie, že drogy díluje a chodí kradnúť do Rakúska, ukradnuté veci predáva alebo vymieňa za drogy. Počula tiež, že vykráda pivnice. Uviedla, že otec má len základné vzdelanie, keď spolu žili, chodil do práce, avšak začal brať drogy a potom sa to celé pokazilo.

9. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, ako aj s výživným 150 Eur mesačne.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

27. Prihliadajúc na záujem maloletej a stabilitu výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Maloletá je vo faktickej starostlivosti matky, otec sa o maloletú nijako nezaujíma. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, zveril maloletú do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletej do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletej. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.

28. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

29. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletej, teda povinného ako aj matky maloletej. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

30. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

31. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

32. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletej a jej aktuálne odôvodnené potreby, má súd za to, že výška výživného 150 Eur mesačne je primeraným výživným a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a ich životnej úrovni. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z nákladov na maloletú uvádzaných matkou a bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletej. Matka náklady na maloletú vyčíslila na sumu 257,49 Eur mesačne, pričom išlo o náklady na stravu maloletej, hygienu a lieky (bod 2. odôvodnenia). Maloletá má 3 roky, je stále plienkovaná, materskú školu zatiaľ nenavštevuje, keď je matka v práci, starajú sa o ňu starí rodičia. Matka uviedla, že s ňou má bežné výdavky, maloletá je zdravá. Súd náklady vyčíslené matkou v zásade akceptoval s výnimkou osobitne uvádzaných nákladov na mlieko (29,70 Eur), čo pri dieťati vo veku maloletej bez špeciálnych výživových potrieb (čo matka netvrdila) nie je štandardné, pričom pri nákladov na lieky a zdravotnú starostlivosť ako akceptovateľný výdavok pri zdravom dieťati a bežných ochoreniach považoval za primeranú sumu max. 15 Eur mesačne. Po prirátaní nákladov na oblečenie a obuv vo výške cca 40 Eur mesačne a alikvotnej časti nákladov na bývanie pripadajúcej na maloletú cca 75 Eur mesačne (vychádzajúc z tvrdenia matky, že prispieva rodičom na bývanie mesačne sumou 150 Eur) súd ustálil náklady na maloletú na celkovú výšku cca 320 Eur mesačne.

34. Do augusta 2023 bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, ktorý v roku 2022 predstavoval sumu 280 Eur a v roku 2023 sumu 301 Eur. Popri rodičovskej dovolenke sa matka od 27.02.2023 do 07.11.2023 zamestnala v spoločnosti H. I. A.. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplýva, že matka v období 02/2023 – 10/2023 dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 824,92 Eur. Matka momentálne pracuje na živnosť s príjmom 9 Eur na hodinu, nevedela špecifikovať, aký vysoký bude jej celkový mesačný príjem. Podľa potvrdenia ÚPSVaR matka mesačne poberá prídavok na dieťa vo výške 60 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Podľa vykonaných lustrácii matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, na účte v banke mala ku dňu 09.11.2023 účtovný zostatok vo výške 606,26 Eur.

35. Otec je zdravý muž v produktívnom veku, má vyživovaciu povinnosť len k maloletej A.. Podľa tvrdení matky má otec len základné vzdelanie, v minulosti pracoval. Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiadny aktuálny zamestnávateľ otca. Posledný zamestnávateľ otca – spoločnosť INDEX NOSLUŠ s.r.o. na výzvu súdu oznámil, že pracovný pomer s otcom bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu častých absencií otca. U uvedeného zamestnávateľa otec dosiahol podľa potvrdenia o príjme priemerný čistý mesačným príjem vo výške 452,55 Eur, pričom pracovný pomer trval od 03.11.2021-16.02.2022. Predtým bol otec podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnaný v spoločnosti XXL Group (Slovakia), s.r.o. v období 18.06.2021 – 08.07.2021, pričom má uvedený vymeriavací základ za mesiac jún 2021 vo výške 308,89 Eur a za mesiac júl 2021 vo výške 171,34 Eur a podľa potvrdenia zamestnávateľ bol tento pracovný pomer ukončený dohodou. Otec v období od 12.03.2021-27.09.2023 pracoval pre spoločnosť Faurecia Automotive Slovakia, s.r.o., pričom podľa oznámenia tejto spoločnosti bol pracovný pomer s otcom ukončený na základe dlhodobej neospravedlnenej absencie od 15.06.2021-27.09.2021. Z doloženého potvrdenia o príjme zároveň vyplýva, že čistá priemerná mzda otca u uvedeného zamestnávateľa za obdobie 3/2021 - 6/2021 bola vo výške 444,59 Eur. Podľa potvrdení ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne otec nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a za posledných 12 mesiacov nebol príjemcom žiadnych dávok. Podľa vykonaných lustrácii otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, na účtoch v bankách nebola zistená významnejšia hotovosť, otec nie je evidovaný ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla. Podľa odpisu z registra trestov má otec jeden záznam, a to odsúdenie za trestný čin krádeže na základe rozhodnutia Landesgericht Korneuburg zo dňa 01.02.2023 s podmienečným prepustením dňa 21.02.2023.

36. Rodičia maloletej spolužitie ukončili v roku 2022, odvtedy sa o maloletú stará výhradne matka za pomoci svojich rodičov. Otec maloletej si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť odvtedy nijako neplní, celú starostlivosť o maloletú, a to aj po finančnej stránke zabezpečuje matka. Otec sa s maloletou nestretáva ani iným spôsobom nekontaktuje, nezaujíma sa o ňu, matke so starostlivosťou žiadnym spôsobom nepomáha. Otec si musí uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam.

37. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť stanovené výživné. Súd pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ).

38. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd zohľadnil vek otca (mladý muž vo vysoko produktívnom veku), zdravotný stav (neboli zistené žiadne obmedzenia), vzdelanie (základné), jeho pracovné skúsenosti (otec v minulosti pracoval) a situáciu na trhu práce (otec naposledy pracoval v bratislavskom kraji s dostatkom pracovných príležitostí). Súd s ohľadom na uvedené nezistil skutočnosti, ktoré by otcovi bránili zamestnať sa a dosahovať dostatočný príjem. Po zhodnotení uvedených kritérií dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca dosahovať príjem aspoň na úrovni okolo 700 Eur v čistom. Ide o príjem, ktorý možno bežne dosiahnuť aj pri absencii odborného vzdelania v regióne, kde otec doposiaľ pracoval. Skutočnosť, že otec podľa všetkého aktuálne nežije usporiadaným spôsobom života, zdržiava sa na presne nezistenom mieste, nedokáže si udržať stabilné zamestnanie, dopustil sa trestnej činnosti, pričom súdu sa nepodarilo zistiť, ako si aktuálne zabezpečuje prostriedky na živobytie, nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné, tak ako ho určil a je toho názor, že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na maloletú matka poberá a plnením si jej vyživovacej povinnosti, zabezpečia, aby základné potreby maloletej boli primerane zabezpečené.

39. Súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 24.02.2023, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 24.02.2023 do 30.11.2023. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani matka žiadne nešpecifikovala, pre ktoré by bolo dôvodné priznať výživné spätne aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, preto bolo zročné výživné v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súdom priznané odo dňa začatia súdneho konania. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 1 376,79 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac február 2023 vo výške 26,79 Eur (150/28 x 5 dní) a výživného za obdobie mesiacov marec 2023 až november 2023 vo výške 1350 Eur (9 mesiacov x 150 Eur). Vzhľadom na to, že otec bol v konaní nečinný, vychádzal súd pri vyčíslení zročného výživného z tvrdenia matky, že otec na výživu maloletej v rozhodnom období neprispel žiadnou sumou.

40. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

41. Súd nezistil dôvody na stanovenie dlhšej lehoty na plnenie, preto zaviazal otca k zaplateniu zročného výživného k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

42. Styk otca s maloletou súd ponechal bez úpravy, keďže matka styk maloletej a otca upraviť nežiadala. Otec o maloletú nejaví žiaden záujem. Za daného stavu preto akákoľvek úprava styku nie je namieste.

Napriek tomu, že súd styk otca s maloletou ponechal bez úpravy, otec má právo sa s maloletou stretávať. V prípade, ak by otec začal javiť záujem o maloletú a rodičia by sa v otázke styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa kedykoľvek môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletou domáhať.

43. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. ( a nasl. C.m.p.).