Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-125-2011.pdf
PDF · 99.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00492736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému P. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorý má hlásený pobyt bezdomovca K., štátne občianstvo: SR, o zaplatenie 50,50 Eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 50,50 Eur a trovy konania 16,50 Eur z titulu súdneho poplatku zo žaloby na účet JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 10. 02. 2011 doručil žalobca súdu žalobu zo dňa 21. 01. 2011, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50,50 Eur a náhrady trov konania s odôvodnením, že žalovaný sa na výzvu revízora (jeho zamestnanca povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) dňa 09. 08. 2010 na linke MHD č. 13 v Bratislave nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto mu v zmysle článku 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a v zmysle článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné vo výške 0,50 Eur a úhradu vo výške 50,- Eur. Žalovaný dlžnú sumu spolu vo výške 50,50 Eur doposiaľ neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku zo dňa 13. 09. 2010, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky.
O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 25Ro/35/2011-8 zo dňa 25. 02. 2011, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi 50,50 Eur a trovy konania v sume 74,12 na účet právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podal písomne odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Nakoľko platobný rozkaz č.k. 25Ro/35/2011-8 zo dňa 25. 02. 2011 sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, keď tu je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, súd tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil uznesením č.k. 25Ro/35/2011-13 zo dňa 02. 06. 2011 podľa § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 06. 2011.
Pojednávania nariadeného v súdenej veci na deň 18. 08. 2011 sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne (čl. 16 spisu), tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, podaním zo dňa 11. 08. 2011, ktoré bolo doručené súdu dňa 15. 08. 2011 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p., žalovaný sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne (čl. 24 - 25 spisu), a to podľa § 5 Zákona č. 253/1998 Z.z., o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, keď za týchto procesných podmienok potom súd na tomto pojednávaní dňa 18. 08. 2011 vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. A481178, variabilný symbol 1033194 zo dňa 09. 08. 2010 (čl. 2 spisu), ktoré žalobca pripojil k žalobe súd zistil, že žalovaný P. D., nar. XX. XX. XXXX, číslo občianskeho preukazu SL XXXXXX, bytom F. XXXX/XXX, XXX XX K. sa dňa 09. 08. 2010 o 19:20 hod. na linke MHD č. 13, číslo voza 7303/1v úseku zastávok „Kooperativa a hl. stanica“ v Bratislave, na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, cestoval bez cestovného lístka, cena platného cestovného lístka predstavovala sumu 0,50 Eur, keď k hláseniu bol dokladovaný žalobcom kontrolný cestovný lístok s platným kódom č. 0306.
Výzvou na zaplatenie zo dňa 13. 09. 2010 (čl. 4 spisu), žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 51,50 Eur (1.551,49 Sk) z titulu nezaplateného cestovného vo výške 0,50 Eur, poštovného vo výške 1,- Eur a úhrady vo výške 50,- Eur, s odôvodnením, že sa ako cestujúci dňa 09. 08. 2010 na linke MHD č. 13 v Bratislave na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, keď túto sumu žiadal uhradiť do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Odoslanie výzvy žalovanému žalobca nepreukázal.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej doprave“), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu, prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za zničenie autobusu.
Podľa § 14 ods. 3 Zákona o cestnej doprave, tarifu zverejňuje dopravca. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje tarify sprístupnili verejnosti v priestoroch pre cestujúcich a v cestnom poriadku, a ak je to možné, aj v autobuse, a aby osádka autobusu a revízori boli informovaní o tarife a poskytli informáciu cestujúcemu pred vykonaním prepravy alebo počas nej.
Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 Zákona o cestnej doprave, tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierať a s prepravou autobusových zásielok, ako aj podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady, ktoré súvisia s podnikaním dopravcu. Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b)) je 20-násobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa § 9 písm. b) Zákona o cestnej doprave, dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len „revízor“), alebo organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na
zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu, prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
V prejednávanej veci dospel súd na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe k záveru, že pokiaľ sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50,50 Eur podal žalobu dôvodne. Žalovaný dňa 09. 08. 2010 cestoval na linke MHD č. 13 v Bratislave a na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, ktorého cena predstavovala sumu 0,50 Eur. Na základe uvedeného vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné v sume 0,50 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, čo v prejednávanej veci predstavuje sumu 50,- Eur, a to tiež s odkazom na článok 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článok 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, čím žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie celkovo čiastky 50,50 Eur (0,50 Eur + 100 x 0,50 Eur = 50,50 Eur). Nakoľko žalovaný uvedenú sumu žalobcovi nezaplatil, súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
Ohľadne nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v sume 16,50 Eur z titulu súdneho poplatku zo žaloby na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 86,44 Eur (3 úkony právnej služby á 16,60 Eur + DPH, keď úkonmi právnej služby boli prevzatie zastúpenia, pokus o zmier, žaloba, k tomu 3-krát režijný paušál po 7,41 Eur + DPH), ktoré žalobca tiež navrhol nahradiť a ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu súd však nepriznal.
V zásade podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Oproti tomu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci bola požiadavka žalobcu na uloženie žalovanému povinnosti zaplatiť mu sumu 50,50 Eur ako úhradu cestovného s príslušným postihom, pretože žalovaný sa pri preprave prostriedkov mestskej hromadnej dopravy žalobcu na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom.
Podľa § 29 ods. 6 tretia veta O.s.p., súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500,- Eur (ďalej len „drobné spory“).
Z vyššie uvedeného potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že výška v prejednávanej veci žalobcom požadovanej sumy 50,50 Eur činí aj z konania v tejto konkrétnej veci drobný spor.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. predstavuje výnimku zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania, čo sa týka náhrady trov konania v drobných sporoch. Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania, či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným, či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok
pre takýto postup, ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania, ktorých náhrada sa požaduje sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia pritom zákon neupravuje. Potom posúdenie splnenia podmienky pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu.
Zo znenia § 150 ods. 2 O.s.p. je však zrejmé, že rozhodujúcim pre použitie tejto úpravy je zistenie, že vo veci ide o tzv. drobný spor a ďalej zistenie pomeru výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky a následné vyhodnotenie, či tu ide o stav neprimeranosti takýchto súm.
V prejednávanej veci žalobca vo veci samej požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 50,50 Eur, pričom trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením tejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 102,94 Eur (16,50 Eur súdny poplatok + 86,44 Eur trovy právneho zastúpenia). Uplatnená náhrada trov konania nad pohľadávkou prevyšuje a to vo výške 2,03 násobku. Uplatnené trovy konania súd tak podľa názoru súdu neprimerané voči výške uplatnenej pohľadávky a čo sa týka trov právneho zastúpenia, tieto sú neprimerané (86,44 Eur oproti 50,50 Eur) aj čo do účelnosti ich vynaloženia. Zastupujúca advokátska kancelária žalobcu zastupuje aj v iných sporoch, konkrétne nielen na tunajšom súde, ale je všeobecne známe, že aj na iných súdoch v SR (napríklad v konaniach Okresného súdu Zvolen 9C/176/2010, 14C/65/2011, 13C/183/2010, 14C/178/2010, 13C/98/2009, 12C/108/2011, 14C/90/2010, 14C/70/2011). Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém a rovnaké podklady žalobcu v týchto súdnych konaniach je podľa názoru súdu pracnosť jednotlivých administratívnych prác, ako aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky. Vzhľadom na uvedené týmto je podstatne znížená účelovosť trov právneho zastúpenia. Je pravdou, že právo účastníka na odborné právne zastúpenie (advokátom) síce zasadne nemožno upierať nikomu, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom rozsahu, čo platí evidentne aj u žalobcu v prejednávanej veci, ktorého postavenie na trhu poskytovania služieb hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta SR Bratislavy treba považovať prinajmenšom za dominantné, nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa a to ekonomickejšiu možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu aj z vlastných zdrojov, už aj vzhľadom na právnu nenáročnosť vedenia týchto sporov, čo zhľadiska účelovosti trov právneho zastúpenia malo tiež podstatný význam pre rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania pre žalobcu v predmetnej veci. V popísanom súd videl dôvody, pre ktoré náhradu trov právneho zastúpenia v prejednávanej veci nepriznal. Priznal náhradu len za zaplatený súdny poplatok zo žaloby, pretože bez jeho zaplatenia a teda splnenia si poplatkovej povinnosti by súdne konanie nemohlo prebehnúť, čím by žalobcovi bolo upreté právo na súdny proces. Tieto trovy na súdnom poplatku sú nevyhnutné, sú účelné a preto jedine ich náhradu súd žalobcovi priznal.
Na záver súd ešte poznamenáva, že zrejme úmyslom zákonodarcu v ustanovení § 150 ods. 2 O.s.p. bolo primknúť účastníkov konania k tomu, aby boli eliminované trovy právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach a má viesť k hospodárnosti celého konania.
Potom celkové trovy konania, ktoré súd žalobcovi prisúdil predstavujú sumu 16,50 Eur a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby, resp. z jeho náhrady, keď túto sumu žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho advokáta podľa § 149 ods. 1 O.s.p., číslo účtu 0630341555/0900, variabilný symbol 1033194, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)