Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/39/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. XX a 2/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. XX, zast. JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v V., Z. XX, proti žalovanej H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., W. XX, zast. U. - I. s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v V., Z. XX, IČO: XX XXX XXX, o vrátenie pôžičiek s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. - 101 zo dňa 27.01.2011 takto jednohlasne

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu 1. stupňa tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcom v 1. a 2. rade zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1486,74 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na závery odvolacieho súdu prvostupňový súd úspešnej žalovanej v súlade s ustanovením priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci á 287,14 eur, 1 úkon právnej pomoci á 15,77 eur, paušál 3 x 6,95 eur + 2 x 7,21 eur. Prvostupňový súd pri určovaní tarifnej odmeny vychádzal zo sumy pôžičiek, ktorých vrátenia sa žalobcovia domáhali vo výške 13,254,- eur. Za úkon právnej pomoci odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania priznal prvostupňový súd náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej v súlade s vyčíslením, predloženým žalovanou v odvolaní.

Prvostupňový súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej náhradu hotových výdavkov za fotokópie listín zo spisu zo dňa 06.11.2009, keďže tieto zo strany právneho zástupcu preukázané neboli.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade.

Odvolávajúc sa na ustanovenie (ďalej len ) a Zborník IV., str. 64 judikatúry k žalobcovia namietali, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania nemusí žalovanej celkom alebo sčasti priznať.

Žalobcovia namietali, že sú starobnými dôchodcami a poberateľmi starobných dôchodkov podľa dokladov a potvrdení, ktoré v prílohe predložili. Oproti tomu žalovaná je zamestnaná s príjmom preukázaným v spise, resp. žalobcovia navrhli súdu zistiť súčasný príjem žalovanej v čase rozhodnutia o trovách. Súd neposúdil všetky okolnosti a náležite nezistil a neodôvodnil zárobkové pomery žalovanej. Žalovaná mala hlavný zdroj príjmov z prevádzky baru, ktorý nadobudla, a do ktorého zabezpečovala

zásoby. Žalovaná za finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnutú formou pôžičky od žalobcu v 1. rade v sume 3455,48 eur a žalobkyne v 2. rade v sume 7498,50 eur, nadobudla bar, ktorý odstúpila za vyššiu finančnú náhradu tretej osobe, pričom pôžičky žalobcom v 1. a 2. rade nevrátila. Odstúpenie baru za náhradu žalovanou tretej osobe bolo preukázané v súdnom konaní.

Čo sa týka osobných pomerov, obaja žalobcovia trpia závažnými ochoreniami podľa lekárskych správ, ktoré si vyžadujú zvýšené finančné náklady, spojené s liečbou a absolvovaním závažných operácií.

Čo sa týka iných pomerov, žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že žalovaná je bývalá nevesta žalobcov a pôžičku žiadali vrátiť.

Žalobcovia ďalej namietali nesprávne vyčíslenú základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základná výška tarifnej odmeny mala byť podľa žalobcov správne vyčíslená za 1 úkon právnej služby na 61,41 eur z vymeriavacieho základu 10,953,- eur, pozostávajúca zo sumy 3455,48 eur = 104.100,- Sk a 7498,50 eur = 225.900,- Sk, ktorej vrátenia pôžičky sa žalobcovia domáhali. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že základná sadzba tarifnej odmeny nebola správne vyčíslená za 1 úkon právnej služby vo výške 287,14 eur. Žalovanej by v prípade splnenia zákonných podmienok mal súd priznať náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 296,68 eur, nie 1486,74 eur, pozostávajúce zo 4 úkonov v sume 245,64 eur a 1 úkonu v sume 61,41 eur a za odvolanie zo dňa 30.06.2010 v sume 15,77 eur + režijný paušál 20,85 eur a 14,42 eur.

Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a nepriznal žalovanej žiadnu náhradu trov konania, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal žalovane náhradu trov len v pomernej časti.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu dňa 11.03.2011 uviedla, že správne žalovaní uvádzajú, že podľa judikatúry je treba prihliadať na osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov. Avšak pri použití musí ísť o výnimočný postup, čo zdôrazňuje tiež výslovné použitie tohto pojmu. Na aplikáciu ustanovenia nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu. Dôvody uvádzané žalobcami nie sú hodné osobitného zreteľa a situácia nie je výnimočná. Skutočnosť, že žalobcovia sú poberateľmi starobného dôchodku, nie je bez ďalšieho dôvodom hodným osobitného zreteľa, neznamená automaticky výnimočnosť situácie a neoprávňuje žalobcov k podaniu zjavne neúspešnej žaloby. Nemožno len z dôvodu, že ide o starobných dôchodcov, zaťažiť žalovanú bremenom náhrady trov, najmä s prihliadnutím na to, že žaloba bola podaná predčasne, pričom však žalobcovia boli v konaní od začiatku zastúpení advokátom, ktorý ako odborník v oblasti práva mal v prvom rade zistiť, kedy boli pôžičky splatné. Mal žalobcov upozorniť , že v situácii, keď bola splatnosť pôžičiek ponechaná na vôli dlžníka, je žaloba o zaplatenie požičanej sumy predčasná. Sociálna situácia zrejme nie je výnimočná v zmysle , keďže boli od začiatku konania zastúpení advokátom, ktorého si zvolili. Žalobkyňa v 2. rade je podľa výpisu z KN vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. 10808 a 12808 k. ú. V.. Žalobca v 1. rade v čase konania ešte pracoval v Y., čo vyplýva aj z výpovede X. W. na pojednávaní dňa 28.05.2010, kde uviedol, že „... pracuje už 5 rokov v Y. s pánom Z. starším...“ Na pojednávaní 22.11.2010 vo veci žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žalobca v 1. rade sa lieči v rakúskom H.. Výber liečenia bol nepochybne podmienený aj finančnými možnosťami žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery neodôvodňujú použitie

Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že čo sa týka príjmov žalovanej z prevádzky baru, na ktoré poukázali žalobcovia, bar bol predaný v auguste 2007 a tieto príjmy (aj keby v tom čase existovali), už dnes v čase rozhodovania o trovách nemôžu byť smerodajné. Samotné porovnanie príjmov účastníkov nemôže byť kľúčové a nie je ani podstatné pre rozhodnutie o trovách. Tvrdenia, týkajúce sa majetkových pomerov žalovanej - odstúpenie baru tretej osobe údajne za vyššiu finančnú náhradu, nie sú ničím podložené. Zvýšené finančné náklady, vyplývajúce zo zdravotného stavu žalobcov nie sú ničím podložené, ide iba o tvrdenia žalobcov za účelom dosiahnutia priznania náhrady trov konania. Ani skutočnosť, uvedená v

bode 4 odvolania, že žalovaná je bývalá nevesta žalobcov a že žiadali pôžičku vrátiť, nie je argumentom pre použitie Žalovaná jednoznačne účelne vynaložila trovy spojené s bránením práva, čím došlo k ujme v jej majetkovej sfére. Žalovanej vznikli trovy vo výške priznanej súdom, ktoré musí uhradiť advokátovi, hoci bola v konaní úspešná. Ak by žalobcovia túto žalobu nepodávali, ale postupovali by v zmysle zákona (určenie splatnosti pôžičiek súdom), žalovanej by tieto trovy neboli vznikli.

Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodné.

Podľa ustanovenia , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 05.12.2008 domáhali vrátenia pôžičiek od žalovanej, poskytnutej jej žalobcom v 1. rade vo výške 2300,- eur a žalobkyňou v 2. rade vo výške 330.000,- Sk.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nepravdivého tvrdenia poskytnutia pôžičiek s tým, že v prípade, ak by doba plnenia pôžičky bola ponechaná na jej vôli, je žaloba predčasná z dôvodu, že termín plnenia nebol doposiaľ určený.

Prvostupňový súd rozsudkom č. k. - 82 zo dňa 28.05.2010 žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd podľa ustanovenia tak, že vzhľadom na sociálnu situáciu žalobcov mal za to, že sú splnené podmienky predpokladané týmto ustanovením na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej, a to vzhľadom na uvedené a tiež vzhľadom k preukázaniu existencie pôžičiek. K zamietnutiu žaloby došlo iba z dôvodu, že splatnosť pôžičiek bola viazaná na vôľu žalovanej. Táto ju nevrátila napriek tomu, že k ich poskytnutiu došlo ešte v rokoch 2005 a 2006.

Na základe odvolania, podaného žalovanou, odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. -87 zo dňa 06.07.2010 v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania uznesením č. k. - 97 zo dňa 21.12.2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí teda vytýkal prvostupňovému súdu, že pokiaľ tento pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie , z jeho odôvodnenia nebolo zrejmé, v čom prvostupňový súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa a v čom výnimočné okolnosti. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu preto považoval za nedostatočné, nepresvedčivé, teda v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné.

Prvostupňový súd po vrátení veci napadnutým uznesením č. k. -101 zo dňa 27.01.2011 opätovne rozhodol, a to tak, že uložil žalobcom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1486,74 eur na účet právneho zástupcu žalovanej.

Citované ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov hodných osobitného zreteľa, musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Súd môže rozhodnúť o náhrade trov konania podľa až potom, čo riadne zistí a posúdi relevantné dôvody pre takýto postup a svoje rozhodnutie musí riadne a presvedčivo odôvodniť.

Je pravdou, že neúspech žalobcu v konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia , takýmto dôvodom však môžu byť okolnosti vedúce k podaniu žaloby, ktoré však musia byť v rozhodnutí konkretizované.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ). Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Takéto posúdenie v pôvodnom rozhodnutí prvostupňového súdu (č. k. -82 zo dňa 28.05.2010) absentovalo, lebo prvostupňový súd len všeobecne konštatoval, že vzhľadom na sociálnu situáciu žalobcov, preukázanie existencie pôžičiek a zamietnutie žaloby len z dôvodu, že splatnosť pôžičiek bola ponechaná na vôľu žalovanej, sú v danom prípade slnené podmienky na nepriznanie trov konania úspešnej žalovanej.

Ustanovenie nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Musí ísť vždy o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd opomenul pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania náležite sa vysporiadať so všetkými okolnosťami, relevantnými pre aplikáciu ustanovenia , a to aj na strane žalovanej. Prvostupňový súd v ďalšom konaní z hľadiska aplikácie ustanovenia mal posúdiť celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. To znamená, ako už bolo konštatované vyššie, mal riadne zistiť a posúdiť rozhodujúce dôvody pre takýto postup a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

Súd prvého stupňa namiesto naznačeného postupu v ďalšom konaní sa spravoval už len zásadou úspechu v zmysle ustanovenia Takýto jeho postup však odvolací súd nepovažuje za správny.

Odvolací súd po opätovnom preskúmaní veci má za to, že sú tu okolnosti, ktoré pri rozhodovaní o trovách konania odôvodňujú aplikáciu ustanovenia

Výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia videl odvolací súd nielen v okolnostiach danej veci, ale prihliadol aj k ďalším okolnostiam, významným pri skúmaní splnenia podmienok pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania bez ohľadu na zásadu úspechu vo veci a úspešnému účastníkovi, teda žalovanej, náhradu trov konania nepriznať.

Odvolací súd posúdil celý komplex okolností dôležitých pre rozhodnutie o náhrade trov konania.

Prioritu pred ostatnými okolnosťami priznal odvolací súd tomu, že žalobcovia boli v konaní uznesením č. k. - 24 zo dňa 13.02.2009 oslobodení od platenia súdnych poplatkov, pričom v priebehu konania im oslobodenie odňaté nebolo. Obaja žalobcovia sú starobnými dôchodcami, so zdravotnými problémami, ktorú si vyžadujú zvýšené finančné nároky, spojené s liečením a sú po absolvovaní závažných operácií. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, že sa žalobca v 1. rade lieči v zahraničí. Vzhľadom na skutočnosť, že tam pracoval, je to logické. Na ťarchu mu nemožno pripísať ani okolnosť, že si pri dôchodku privyrába.

Okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania podľa § 150 O.s . p. sú jednak osobné, majetkové a sociálne pomery žalobcov v 1/ a 2/ rade, ale aj ďalšia okolnosť, ktorá nemenej významným spôsobom slúži na podporu úvahy, že na strane žalobcov sú také okolnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať ust. , je skutočnosť, že žalovaná je bývalou manželkou syna žalobcov, ktorí v priebehu konania tvrdili, že poskytnutie pôžičiek bolo pomocou „deťom“. So synom a jeho manželkou - žalovanou žili v spoločnej domácnosti, preto nepovažovali za potrebné určovať splatnosť pôžičiek a ani písomné spísanie pôžičiek s presným dátumom ich vrátenia. Podľa tvrdenia žalobcov išlo o ústnu dohodu medzi nimi a žalovanou a jej manželom, teda ich synom, že finančné prostriedky vrátia potom, ako sa rozbehne prevádzka baru. To, že išlo o úspory žalobcov zásadným spôsobom ovplyvnilo úvahu odvolacieho súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa

Súd prvého stupňa poznajúc pomery žalobcov, nepovažoval za potrebné odňať im oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Preto ani odvolací súd nemal dôvod sa touto otázkou hlbšie zaoberať.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením zmenil tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.