Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoCsp-16-2023.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 225 739, proti žalovanému: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX Z., o zaplatenie 1.945,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/88/2021-164 zo dňa 13.01.2023, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:
,,I. Žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania..“
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1 945,69 Eur s príslušenstvom na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel žalobca s postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155. Postupca uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 1 960 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť postupcovi celkovo sumu 3 230,25 Eur v 95 mesačných splátkach po 33,59 Eur. Žalovaný napriek výzvam postupcu s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru neplnil v stanovených termínoch zmluvou určené splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
3. Okresný súd Banská Bystrica na základe žaloby vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a z tohto dôvodu na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) došlo k postúpeniu veci na Okresný súd Bardejov. Okresnému súdu Bardejov sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu, ani zistiť jeho skutočný pobyt, preto postupom podľa § 116 ods. 2 CSP
zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od uverejnenia sa žaloba považovala za doručenú.
4. Žalobca na výzvu súdu doplniť skutočnosti a dôkazy, ktorými sa overovala schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver uviedol, že postupca (veriteľ) existujúce záväzky žalovaného overil dopytom do úverového registra, z ktorého bolo zrejmé, že v čase poskytnutia úveru mal žalovaný 2 existujúce úvery s mesačnou splátkou dokopy vo výške 73 Eur, následne vypočítal limit ukazovateľa schopnosti splácať úver (ďalej aj „DSTI“) v súlade s Opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 (ďalej aj „Opatrenie“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri ktorom vychádzal z existujúcich mesačných splátok, ku ktorým pripočítal splátku poskytovaného úveru vo výške 37,48 Eur, z žalovaným deklarovaného príjmu vo výške 400 Eur, z nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb (na základe žalovaným deklarovaných skutočností - 1 člen domácnosti, žiadne nezaopatrené dieťa, rodinný stav slobodný) v sume životného minima vo výške 205,07 Eur a k týmto nákladom pripočítal povinnú rezervu vo výške 15% z rozdielu medzi čistým príjmom a životným minimom žiadateľa v súlade s Opatrením. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia limit ukazovateľa schopnosti splácať úver nemôže prekročiť hodnotu 1, pričom žalobca uvádza, že hodnota ukazovateľa sa rovnala 0,66 a z tohto dôvodu bola schopnosť spotrebiteľa splácať overená riadne.
5. Súd prvej inštancie vzhľadom na povahu účastníkov posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský a z tohto dôvodu je potrebné na vzťah aplikovať príslušné právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľa. Veriteľ bol podľa zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) povinný pred uzavretím zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pričom mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem žalovaného, poprípade aj účel úveru. Pri posudzovaní schopnosti splácať má vychádzať z informácií a dokladov, ktoré poskytol dlžník na jeho žiadosti o úver ako aj z informácií, ktoré si sám zabezpečí z príslušných databáz. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný, čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka.
6. Súd prvej inštancie posúdil skúmanie finančnej situácie dlžníka za nedostatočné, nakoľko žalobca nepreukázal, že postupca si pred poskytnutím úveru overil príjem žalovaného, neskúmal dostatočne jeho pravidelné výdavky a z tohto dôvodu má súd za to, že si nesplnil povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch teda, že nekonal s odbornou starostlivosťou, čo vedie k nemožnosti veriteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu je predmetný úver bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný spotrebiteľský úver nebol po konečnom termíne splatnosti, ani sa tento nestal splatným pred konečným termínom splatnosti, pôvodný veriteľ nebol podľa § 17 zákon o spotrebiteľských úveroch oprávnený postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu. Predmetné postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak žalovanému napriek úspechu v spore náhradu trov konania nepriznal, keďže podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov voči žalovanému.
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca odvolanie v celom rozsahu. V odvolaní namieta, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala práva jej patriace, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie k otázke skúmania bonity odôvodňuje tým, že v rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti zo strany veriteľa, pri posudzovaní bonity boli vzaté do úvahy všetky dostupné informácie vrátane údajov zo spoločného bankového/úverové registra a že pôvodný veriteľ posúdil schopnosť žalovaného splácať úver aspoň jedným zo spôsobov podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má za to, že pôvodný veriteľ disponoval dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného a o jeho schopnosti
splácať predmetný úver. V odvolaní namieta, že k hrubému porušeniu povinnosti nedošlo nakoľko si jeho právny predchodca preukázateľne splnil povinnosť preveriť bonitu aspoň jedným zo spôsobov, ktoré stanovuje ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ má za to, že postupca konal v súlade s odbornou starostlivosťou, teda aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo v súlade so zákonom, preto je aj zmluva o postúpení platným právnym úkonom.
9. Odvolateľ ďalej namieta, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že súd prvej inštancie nepovažoval nepopreté skutkové tvrdenia za nesporné, tým zvýhodnil žalovaného, čím prekročil svoje právomoci a porušil základnú zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu. Odvolateľ navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, poprípade ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku („ďalej aj „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
15. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 7 ods. 1 povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
16. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).
17. Vzhľadom na uvedené ustanovenie možno od žalobcu ako veriteľa požadovať preukázanie bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti, resp. že jeho právny predchodca si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
1. K otázke skúmania bonity odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie a to taký, že právny predchodca žalobcu porušil svoju povinnosť overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu pristúpil k skúmaniu schopnosti žalovaného splácať úver len formálne, bez toho aby si utvoril objektívny obraz o celkovej sociálno - ekonomickej situácii žalovaného. Spotrebiteľ je schopný splácať spotrebiteľský úver vtedy, ak spotrebiteľovi zostane v jeho rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Pre overenie schopnosti splácať úver je preto potrebné skúmať nie len príjem spotrebiteľa, jeho úverové zaťaženie, ale aj jeho celkové mesačné výdavky. Skúmanie bonity bez overenia výšky čistého mesačného príjmu spotrebiteľa, jeho celkových mesačných výdavkov, okrem tých ktoré predstavujú splátky predtým poskytnutých úverov nie je možné považovať za dostačujúce a naplňujúce účel ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým je predchádzať vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 7 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere ukladá veriteľovi povinnosť pred poskytnutím úveru spotrebiteľovi posúdiť jeho schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou, teda s vyšším stupňom obozretnosti a odbornosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak možné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Odvolací súd však poukazuje na to, že spomínané ust. § 7 ods. 1 v spojení s 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ešte upravuje, že v prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je v prvom rade oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedeného tak vyplýva, že v predmetnom prípade okrem toho, že poskytnutý úver bol postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, právny predchodca žalobcu nemohol platne vyhlásiť jeho predčasnú splatnosť a mohol sa tak účinne domáhať len zaplatenia nevrátenej dlžnej istiny spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu tak vyplýva, že vyhlásenie pohľadávky za predčasne splatnú právnym predchodcom žalobcu nebolo platné.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval v dôsledku porušenia povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru zároveň čase postúpenia pohľadávky dňa 13.11.2020 nebol predmetný spotrebiteľský úver po konečnom termíne splatnosti a z tohto dôvodu postúpenie pohľadávky nebolo platné.
19. K porušeniu práva na spravodlivý proces zvýhodnením žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú je povinný súd skúmať vždy ex offo a taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18). Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1.CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).