Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cbi-13-2010.pdf
PDF · 105.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/13/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: Q., so sídlom kancelárie S., správcu úpadcu Q., so sídlom F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F., so sídlom M., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Havrišovou, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Svianteka 2566/17, 085 01 Bardejov, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania na vo výške 200,80 Eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.7.2010 žiadal, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 26.2.2008, dodatok ku kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.3.2008, dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.09.2008 a dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.03.2009 uzavreté medzi úpadcom Q. so sídlom F., IČO XX XXX XXX, v zastúpení J. (ďalej len „úpadca“) a žalovaným F., so sídlom M., IČO XX XXX XXX, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Žalobca zároveň žiadal náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že úpadca úkonmi, na základe ktorých previedol vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného, ukrátil uspokojenie svojich veriteľov v konkurze.
Žalovaný návrh žalobcu neuznáva a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s LV č. XXXX k.ú. Bardejov, kúpnou zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvou o zriadení vecného bremena uzatvorenou medzi úpadcom a žalovaným dňa 26.2.2008, dodatkom k tejto kúpnej zmluve zo dňa 18.3.2008, dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 25.9.2008 a dodatkom č. 2 zo dňa 5.3.2009, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 9.8.2011, správou o stave budovy zo dňa 10.2.2009, kúpnou zmluvou zo dňa 30.4.2011, opatrením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.2.2001, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, so žiadosťou predsedu predstavenstva úpadcu o predĺženie lehoty na vysťahovanie zo dňa 24.6.2008, návrhom dodatku č. 1 doručeného úpadcovi dňa 22.8.2008, zmluvou o podmienkach užívania prístupových komunikácií a sietí a s nimi súvisiacich zariadení zo dňa 29.6.2007, listom vlastníctva č. XXXXX k.ú. Bardejov, reklamáciou žalovaného zo dňa 11.2.2009, písomnými podaniami účastníkov konania, vyhlásením ČSOB o splatnosti úveru, výročnou
správou rok 2008, znaleckým posudkom č. XX/XXXX a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Úpadca dňa 26.2.2008 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcelám, a to parc. č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria - výmera 920 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria - výmera 806 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 662 m2, parc. č. XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria - výmera 54 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 192 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 53 m2, parc. č. XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria - výmera 382 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 115 m2, stavba č. súp. XXXX na parc. č. XXXX/XX, stavba č. súp. XXXX na parc. č. XXXX/ XXX, stavba č. súp. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, stavba č. súp. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria - výmera 703 m2, a to za kúpnu cenu vo výške 597.490,54 eura (18.000.000,- Sk).
Dňa 22.8.2008 žalovaný doručil úpadcovi návrh dodatku č. 1, v ktorom navrhol zníženie kúpnej ceny o 99.581,76 eura (3.000.000,- Sk) z dôvodu sporov ohľadom ťarchy súvisiacej s prechodom do prepojenej stavby na parcele XXXX/XX.
Dňa 18.3.2008 uzavrel úpadca so žalovaným dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom zmenil kúpnu cenu na 579.326,83 eura (17.452.800,- Sk), na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od DPH a na pozemky v hodnote 18.163,72 eura (547.200,- Sk), ku ktorej sa pripočíta DPH v zmysle vtedy platných právnych noriem, pričom o sumu DPH sa mala zvýšiť posledná splátka kúpnej ceny. Dňa 25.9.2008 uzavrel úpadca so žalovaným dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, kde znížili kúpnu cenu stavieb a parciel pod stavbami na 479.745,08 eura (14.452.800,- Sk), čím došlo k zníženiu kúpnej ceny o 99.581,76 eura (3.000.000,- Sk). Podpis úpadcu na tomto nie je úradne osvedčený. Dňa 5.3.2009 uzavrel úpadca so žalovaným dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve, ktorým opätovne znížil kúpnu cenu stavieb a nehnuteľností pod stavbami na 413.357,24 eura (12.452.800,- Sk), čím došlo k zníženiu pôvodnej kúpnej zmluvy celkovo o 165.969,60 eura (5.000.000,- Sk), kde opäť nie je podpis úpadcu úradne osvedčený.
Žalobca považoval za rozpor, že úpadca so žalovaným uzavreli dodatok č. 1 a 2 ku kúpnej zmluve, nakoľko v pôvodnej kúpnej zmluve zo dňa 26.2.2008 predávajúci vyhlásil, že kupujúceho oboznámil s technickým stavom nehnuteľnosti a kupujúci potvrdil, že sa so stavom nehnuteľnosti oboznámil ohliadkou miesta a kupuje ich v takom stave, v akom sa nachádzali v čase uzatvorenia zmluvy (č. III zmluvy). Z dodatku č. 1 a 2 vyplýva, že dôvodom zníženia kúpnych cien mali byť zistené závažné skutočnosti na strane predávajúceho, a to skryté vady - zatekanie strechy v zimnej prevádzke s vplyvom na konštrukcie 10. podlažia a nefunkčnosť vykurovacieho systému počnúc 5. podlažím. Preto má žalobca za to, že znížením kúpnej ceny zo strany úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9.8.2011 uviedol, že vo vzťahu k úpadcovi je úplne cudzou osobou a skutočnosť o tom, že žalovanými úkonmi malo dôjsť k ukráteniu veriteľov, mu nie je známa. Je pravda, že žalovaný uzavrel s úpadcom kúpnu zmluvu a dodatky k nej, na základe ktorých došlo k zníženiu kúpnej ceny celkovo o 165.969,60 eura (5.000.000,- Sk).
Zníženie ceny však bolo dôsledkom skutočností, ktoré boli dostatočným dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Problémy súviseli so susediacimi nehnuteľnosťami, nakoľko vlastník (P.) susediacej nehnuteľnosti mal zmluvne zabezpečený prechod do svojej nehnuteľnosti cez prvé a druhé nadzemné podlažie kúpenej budovy súp. č. XXXX, čo úpadca v zmluve neuviedol. Predávajúci sa bránil tým, že ide o vypovedateľnú zmluvu, avšak spoločnosť P. toto stanovisko neakceptovala a trvala na nevypovedateľnom práve prechodu a žiadala náhradu škody za obmedzenia spôsobené búracími prácami. Vznikol aj spor o hranicu budov, resp. vlastníctvo stavby č. XXXX, ktorú spoločnosť P. považovala za svoju na základe výmery kúpenej plochy uvedenej v znaleckom posudku vyhotovenom pri predaji v konkurze od pôvodného vlastníka. Dohoda so spoločnosťou P. nebola možná, preto žalovaný
považoval za dostatočný a objektívny dôvod zníženie kúpnej ceny o 99.581,76 eura (3.000.000,- Sk) na základe dodatku č. 1.
Dňa 11.2.2009 si žalovaný reklamáciu v zmysle § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka u predávajúceho uplatnil skryté vady budovy - zatekanie strechy v zimnej prevádzke s vplyvom na konštrukcie 10. podlažia a nefunkčnosť vykurovacieho systému počnúc 5. podlažím a žiadal zľavu z kúpnej ceny vo výške 150.000 eur (4.518.900,- Sk). Napokon sa zmluvné strany dohodli na zľave 66.387,84 eura (2.000.000,- Sk). Vady pri bežnej ohliadke nebolo možné zistiť a skutočnosť že ide o závažné a pokročilé vady sa ukázalo neskôr v zime a počas dažďov. Žalovaný v prípade neakceptovania požiadavky na zľavu uvažoval o odstúpení od zmluvy, resp. o uplatnení nároku na zaplatenie kúpnej ceny súdnou cestou, v ktorej by sa dožadoval uznania reklamácie a uplatnenej zľavy. Podľa názoru žalovaného zaplatená kúpna cena 431.520,95 eura (13.000.000,- Sk) s DPH bola primeraná technickému stavu budovy.
Z článku 5. Zistené poruchy Správy o stave budovy zo dňa 10.2.2009, ktorú vypracoval W., na základe objednávky zadávateľa - žalovaného, vyplýva, že dilatačné škáry v styku s vonkajším prostredím sú neošetrené, umožňujú vnikať poveternostnej vlhkosti a vode do konštrukcie; atiky majú narušené oplechovanie, dažďová voda vniká za fasádny obklad, ktorý sa vplyvom mrazu oddeľuje od konštrukcie; väčšina prvkov obvodného plášťa vykazuje známky opotrebovania i keď nedosiahla svoju limitnú životnosť (Bardejov patrí medzi oblasti s najnižšou priemernou ročnou teplotou). Súčasťou Správy bola aj fotodokumentácia.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XK/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, publikovaný v OV dňa XX.XX.XXXX súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Q., so sídlom F., IČO XX XXX XXX a do funkcie správcu ustanovil Q..
Predseda predstavenstva úpadcu, J. vo svojej výpovedi uviedol, že úpadca pred prevodom ani v čase prevodu nehnuteľností nebol v úpadku, ale v normálnej ekonomickej situácii. K 31.12.2007 boli aktíva úpadcu vyššie ako jeho pasíva. K prevodu nehnuteľností v roku 2008 došlo z dôvodu, že úpadca chcel zefektívňovať svoju činnosť a majetok, ktorý sa javil ako nie nevyhnutný sa snažili odpredať. V závere svojej výpovede uviedol, že predajom nehnuteľností sa veriteľom v konkurze úpadcu pomohlo, pretože budovu by sa už v dnešnej dobe resp. po vyhlásení konkurzu nepodarilo predať za cenu, za akú bola predaná.
Predseda predstavenstva žalovaného J. vo svojej výpovedi uviedol, že cena 431.520,95 eura (13.000.000,- Sk) bola aj tak dosť vysoká, nakoľko sa v dnešnej dobe dá za podstatne nižšiu cenu kúpiť lepší objekt s lepšími priestormi a po zvážení všetkých skutočností sa rozhodli ponúknuť budovu na predaj, ktorú by chceli predať za cenu podobnú tej kúpnej, avšak zatiaľ sa neprihlásil žiaden záujemca.
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 08.03.2011 uviedol, že úpadca bol v čase podpisovania zmluvy o prevode nehnuteľnosti v úpadku, čo vyplýva zo súpisu záväzkov úpadcu ku dňu 29.02.2008 resp. 1.3.2008, z ktorého vyplýva, že úpadca mal viac veriteľov a iba slovenským veriteľom dlhoval v tomto období 70.600,69 eura (2.126.916,18 Sk) a zahraničným veriteľom 54.911,52 eura (1.654.264,20 -Sk).
Žalovaný má za to, že nie sú splnené všetky podmienky, ktoré by robili úkon odporovateľným, nakoľko predmetné nehnuteľnosti boli prevedené za primeranú cenu, úpadca netušil hospodársku krízu, náhlu stratu rozhodujúceho množstva objednávok a obchodných partnerov a zbavoval sa nepotrebného majetku a žalovaný nevedel o úmysle úpadcu poškodiť svojich veriteľov- pričom o tejto skutočnosti žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného J. je všeobecná hodnota nehnuteľností v areáli 52.607.000 Sk a všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností 503.314,82 eura (15.162.862,-Sk) a podľa odborného posudku č. XXX/XXXX/Cb organizačného a ekonomického poradcu J. vyhotoveného pre E. by likvidná hodnota nehnuteľností činila 70-80 % zo všeobecnej hodnoty, z čoho alikvotná časť likvidnej hodnoty na prevádzané nehnuteľnosti
činí cca 353.183,30 eura - 403.638,06 eura (10.640.000,-Sk -12.160.000,-Sk), pričom táto hodnota nezohľadňuje výrazne horšiu skutočnosť v roku 2008 a cenu 431.520,95 eura (13.000.000,- Sk) považuje za veľmi výhodnú pre úpadcu
Do súpisu majetku podstát úpadcu sú zapísané nehnuteľnosti, ktorých všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku činí 1.312.452,93 eura.
Zo zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 11.05.2011, zverejnenej v Obchodnom vestníku XXXB/XXXX, vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, bola ocenená na sumu 1.312.452,93 Eur a dražobná spoločnosť pri vykonávaní dobrovoľnej dražby je povinná rešpektovať zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý jej neumožňuje za súčasných podmienok znížiť ponúkanú cenu predmetu dražby na sumu nižšiu ako 50 % z ceny stanovenej znalcom. Správca na zasadnutí veriteľského výboru prezentoval názor, že ponúkaná nehnuteľnosť, vzhľadom na jej technický stav a lokalitu, v ktorej sa nachádza, je nepredajná ani za 50% hodnoty zistenej znalcom. Vzhľadom na tento stav správca navrhol prítomným veriteľom zvážiť speňažovanie majetku úpadcu ako podnik, to znamená, že by sa na predaj ponúkala nehnuteľnosť spolu s hnuteľnými vecami, ktoré sa v nej nachádzajú, a v takomto prípade bude možné znížiť ponúkanú cenu aj pod 50% ceny stanovenej znalcom. Prípadný predaj by v každom prípade podliehal súhlasu oddeleného veriteľa, ako aj zástupcu veriteľa. Obaja veritelia oznámili, že zvážia navrhované riešenie a prípadné uloženie pokynu na speňažovanie takouto formou správcovi oznámia.
Podľa § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 62 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
Súd mal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného na základe objednávky správcu konkurznej podstaty úpadcu Q. v konkurze - Q. preukázané, že cena nehnuteľností bola stanovená na 611.142,54 eura (18.411.280,- Sk) a Krajský súd v Košiciach na základe opatrenia XK/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX súhlasil s predajom majetku úpadcu Q. patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre Q. za kúpnu cenu 34.853,62 eura (1.050.000,- Sk). Čiže úpadca na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.4.2011 nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, a to budovu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 356 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 804 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy vo výmere 1342 m2 za kúpnu cenu 34.853,62 eura (1.050.000,-Sk) a následne tieto nehnuteľnosti predal žalovanému za kúpnu cenu 431.520,95 eura (13.000.000,- Sk).
Jedným zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí teda od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec, alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Keďže v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená.
V zmysle vyššie citovaného ust. § 60 ZKR sa pre odporovateľnosť vyžaduje, aby právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Podmienky uvedené v zákone musia byť všetky splnené súčasne. Ak nie je splnená, čo len jedna z nich, nejde o ukracujúci právny úkon. Existenciu úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, alebo osoby, v prospech ktorej bol právny úkon urobený, je povinný preukázať žalobca. Na žalovanom je, aby preukázal opak. Úmysel dlžník a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.
Súd zistil z vykonaného dokazovania, že žalovaná spoločnosť je vo vzťahu k úpadcovi osobou úplne cudzou, neprepojenou nijakými väzbami osobnými, ani obchodnými. Zároveň vyhlásila, že nevedela o žiadnom úkone, ktorým by mali byť ukrátení veritelia a taktiež, že nie je žiadna známa skutočnosť, na základe ktorej musela vedieť o úmysle úpadcu týmto úkonom ukrátiť veriteľov.
Žalovaná strana je naopak toho názoru, že práve týmto pomohli veriteľom, pretože ak by pán M., ako štatutár úpadcu nebol prijal návrh na dohodu o znížení ceny, tak by ten objekt dodnes nebol predaný, nebol by získal finančné prostriedky v takej viere, ako ich získal. Takže naopak týmto predajom sa pomohlo veriteľom.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za dostatočne preukázané to, že predmetná nehnuteľnosť bola predaná za primeranú cenu, že úpadca v čase prevodu nehnuteľnosti nebol v úpadku a taktiež nebol zistený žiadny zámer zo strany úpadcu v čase predaja nehnuteľnosti ukrátiť veriteľov tak, ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe. Práve naopak žalobca len stroho uviedol vo svojej žalobe, že v dôsledku zníženiu pôvodnej dohodnutej kúpnej ceny došlo na strane dlžníka o úkon, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý počas celého sporu nepredložil jediný dôkaz o splnení všetkých troch podmienok odporovateľnosti úkonu v zmysle § 60 ZKR. Taktiež nepreukázal, že v konkurze bola prihlásená a zistená pohľadávka, ktorá vznikla pred účinnosťou žalovaného úkonu a že jej uspokojenie bolo ukrátené práve v dôsledku tohto právneho úkonu.
Preto na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p., keď priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vo výške 200,80 eura pozostávajúcich z cestovného vo výške 82,29 eura, nákladov na ubytovanie vo výške 91,50 eura, stravného vo výške 12,60 eura a náhrady ušlej mzdy vo výške 14,41 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.