Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-656-2010.pdf
PDF · 73.86 KB
No categories available
16Er/656/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, Krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 22 Trnava, proti povinnému: P. V., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, XXX XX O., pre vymoženie 180,88 eur s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Sadová 621, 905 01 Senica, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Pavlovi Šajánekovi, Sadová 621, 905 01 Senica, trovy exekúcie v sume 49,83 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 094453 zo dňa 04.10.2010 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek, Sadová 621, 905 01 Senica v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č.k. PV 201/07440/2009 zo dňa 14.12.2009. Poverený súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2011 predložil podnet na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu úmrtia povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.
Súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Je povinnosťou oprávneného označiť účastníkov konania podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko súd zistil, že povinný zomrel dňa 15.09.2010 a dedičské konanie po povinnom vedené na Okresnom súde Trnava č. k. 26D/477/2010 bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku, je súd toho názoru, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku došlo k naplneniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.
Súd sa tiež zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd zaviazal oprávneného povinnosťou nahradiť trovy exekučného konania. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 51,83 eur (z toho: paušálna odmena vo výške 33,19 eur, poštovné vo výške 10,00 eur a DPH 20 % vo výške 8,64 eur).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Keďže však povinný zomrel, v danom prípade trovy exekúcie uhradiť nemôže. Súd sa teda zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky na to, aby bol povinnosťou uhradiť trovy exekúcie zaviazaný oprávnený. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v § 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods.1 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie venuje patričnú pozornosť zisťovaniu, či má povinný spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Oprávnený dňa 20.09.2010 doručil na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, pričom v tom čase bol už povinný mŕtvy. Podľa názoru súdu, oprávnený nevenoval náležitú pozornosť skúmaniu, či je povinný spôsobilý byť účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len “vyhláška“) v znení platnom v čase začatia exekučného konania. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 20.09.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora sa za výkon exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur, nakoľko pri zastavení exekúcie predstavuje uvedená suma minimum paušálnej odmeny; DPH 20 % z odmeny vo výške 6,64 eur (t.j. DPH 20% zo sumy 33,19 eur) a náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 10,00 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 2,00 eur z náhrady hotových výdavkov, nakoľko o daň z pridanej hodnoty sa zvyšuje len odmena súdneho exekútora, pričom v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky je odmena tvorená len paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Na základe uvedeného súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 49,83 eur (z toho paušálna odmena vo výške 33,19 eur, DPH 20 % vo výške 6,64 eur, náhrada hotových výdavkov za poštovné vo výške 10,00 eur).
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.