Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-148-2010.pdf
PDF · 92.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8P/148/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd T. O. samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. P., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka H. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., A. X. XXXX/X, a otec H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., A.. S.. L.. P. XX/XX, Č. H., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. O., v konaní o osvojiteľnosti maloletého dieťaťa a o návrhu P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., A. X. XXXX/X, na osvojenie maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje osvojiteľnosť u maloletej X. P., nar. XX.XX.XXXX.
Maloletá X. P., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky H. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, a otca H. I., nar. XX.XX.XXXX, sa právoplatnosťou tohto rozsudku stáva osvojenkyňou P. P.O., nar. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol o tom, že mal. X. P. sa stáva jeho osvojencom.
Návrh odôvodnil tým, že s matkou mal. X. H. P. uzavrel manželstvo dňa XX.XX.2007. Od roku 2007 žijú spoločne s mal. X. v spoločnej domácnosti, pričom sa im s manželkou narodili ešte maloleté deti B., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX. Maloletú X. má veľmi rád, stará sa o ňu ako o vlastnú dcéru, rovnako aj jeho rodina ju má ako za jeho vlastnú. Spolu s manželkou sa tak podieľa na jej výchove a chce si ju osvojiť, lebo sa medzi nimi vytvoril blízky citový vzťah. V tejto súvislosti uviedol, že už v roku 2008 mal. X. nechali zmeniť jej priezvisko na „P.Č.“, s čím ostatne súhlasil aj jej otec. Otec maloletej o ňu dlhodobo neprejavuje skutočný záujem, od roku 2007 ju nenavštevuje a ani sa s ňou nijakým spôsobom nekontaktuje, od jej narodenia na ňu nikdy neplatil výživné. Jeho zdravotný stav je dobrý. Pracuje ako manažér prevádzky v X. F., a. s., H., s čistým mesačným zárobkom vo výške cca 1 380,- €. Spolu s manželkou bývajú v 2-izbovom byte. V súvislosti s jeho bezúhonnosťou predložil výpis z registra trestov. Zdravotný stav mal. X. je taktiež dobrý.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu a uviedol, že od jeho podania sa nič nezmenilo. On žil s matkou X. už pred uzavretím manželstva zhruba rok. Z manželstva sa narodili dve deti. Vzťahy v manželstve sú dobré, žiadne vážnejšie krízy neboli. Otec o X. nejavil žiadny záujem, až teraz vo výpovedi nesúhlasil s osvojením. Manželka s ním volala pred podaním návrhu a vtedy nebol problém, súhlasil s osvojením. Jeho zdravotný stav je dobrý, lieči sa len na hypertenziu. So X.G. má vzťah ako s dcérou. Do Č. do P. S. chodili 5 až 6-krát do roka. Otec X. vedel, že sa manželka odsťahovala. Keby chcel, nemal by problém zistiť adresu dcéry a sa skontaktovať s ňou.
Matka dieťaťa súhlasila s osvojením mal. X. jej súčasným manželom. S otcom dcéry nežila už polroka pred rozvodom. Vtedy sa ešte otec občas stretával s dcérou, sama na tom mala záujem. Stretnutia však boli zriedkavé. Potom sa odsťahovala aj s dcérou na Slovensko do T. O. a chodievala do Č. za mamou do P. S., kde žije aj otec X., viackrát za rok, aj s dcérou. V roku 2007, keď mali prísť do Č., tak otcovi telefonicky oznámila, že tam budú. Na základe toho niekedy prišiel pozrieť dcéru k jej mame, ale vždy to bolo len na krátko, stretnutia trvali tak 15 minút, nie viac. Posledne otcovi volala pred Vianocami roku 2007, že prídu, ale vtedy za dcérou neprišiel, že mu to nevychádza a sľúbil, že príde na Veľkú noc. Vtedy však za dcérou neprišiel a ona mu už potom nevolala a on sa im neozval. Keby chcel, mohol si zistiť jej telefónne číslo. Odkedy sa presťahovala na Slovensko, adresu nemenila. Dcéra bola u jej mamy v Č. v júli tohto roku a od mamy vie, že sa náhodne stretli s H. I., ktorý vôbec na dcéru nereagoval. Dcéra ho už po tých rokoch nepozná. Zo začiatku po rozchode si ho pamätala, potom však, keďže sa nestretávali, na neho zabudla. Za celý čas od rozchodu na dcéru ničím neprispel, ani keď za ňou nakrátko prišiel, nedoniesol jej žiaden darček. Ona si nedávala ani návrh na výživné, pretože otec nepracoval. Poberá čiastočný invalidný dôchodok a bol na úrade práce. Je si istá, že ani v súčasnosti nepracuje. Žiadala otca X. o súhlas so zmenou priezviska. Najskôr nesúhlasil, ale neskôr tento súhlas dal. Takisto ho žiadala telefonicky pred podaním tohto návrhu o súhlas s osvojením. Vtedy sa vyjadril, že s osvojením súhlasí. Odvtedy s otcom dcéry nebola v kontakte. Otec dcéry mal dve deti z manželstva, ktoré bolo uzavreté ešte pre ich manželstvom a vie o tom, že má ešte ďalšie dieťa asi 2-ročné. S deťmi z prvého manželstva sa stretával. Vzťah manžela s dcérou je veľmi dobrý, v manželstve nie sú problémy. Zdravotný stav dcéry je dobrý.
Kolízny opatrovník udelil súhlas s osvojením maloletej manželom matky a uviedol, že rodinu, v ktorej žije maloletá, poznajú, pretože tam vykonali návštevu. Rodina je v poriadku, je slušná, má dobrú povesť. V čase návštevy bola mal. X.a u svojich starých rodičov v Čechách v P. S.. Je to v bydlisku jej biologického otca, takže keby otec skutočne chcel, tak mal možnosť sa s ňou stretnúť.
Otec vo výpovedi pred dožiadaným súdom (Okresný súd vo X.) nesúhlasil s osvojením mal. X. manželom matky. Odôvodnil to tým, že matka pomerne často navštevuje v P. S. svojich rodičov - mamu a za celú túto dobu mu nikdy maloletú nedala, ani neukázala. On by sa s ňou chcel stretávať. Asi pred rokom matku žiadal, aby mu dala vedieť, keď príde do P. S., že by chcel malú vidieť, ona na to odpovedala, že áno, ale nikdy mu vedieť nedala. Maloletú nevidel od doby, kedy sa matka odsťahovala, to jej bol asi jeden rok. Výživné na maloletú neplatí, lebo matka žiadne výživné nechce a súd žiadne výživne neurčil. V posledných 6-tich mesiacoch nemal žiadnu možnosť sa s maloletou vidieť, nevie, kde býva, keď prišli do P. S., tak ho nekontaktovali. O ich návštevách v P. S. sa vždy dozvedel až neskoro, až keď boli preč. Matke v posledných 6-tich mesiacoch nič nepísal, malej tiež nič neposielal. Maloletú videl naposledy, keď od neho bývalá manželka odišla, nevie presne, koľko jej bolo, už chodila. Kontakt s maloletou neudržuje z dôvodu, že mu toto nie je umožnené. V poslednom roku na výživu maloletej nič neprispel, ani nezaslal žiadne dary. Nie je mu to umožnené, výživné bývalá manželka nechce. Nevylučuje, že s osvojením bude súhlasiť, ale za predpokladu, že mu bývalá manželka umožní styk s maloletou, aby zistil, či z jej strany je záujem sa s ním stretávať.
Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodnými listami mal. X., jej matky a navrhovateľa a tiež mal. B. P. a P. P. z č. l. 7, 12, 13, 22, 23, so sobášnym listom o uzavretí manželstva matky a navrhovateľa z č. l. 8, 9, s výpisom z Registra trestov na navrhovateľa z č. l. 10, s potvrdeniami o zdravotnom stave mal. X. a navrhovateľa z č. l. 11, 14, so súhlasom otca H. I. so zmenou priezviska z č. l. 15, s potvrdením od zamestnávateľa navrhovateľa X. F., a. s., H.E., o výške jeho príjmu z č. l. 3-6, 54, s rozsudkom Okresného súdu vo X. č.k. XXC/XXX/XXXX-X zo dňa 29.03.2007 z č. l. 21, s uznesením tunajšieho súdu XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.07.2011 o začatí konania o osvojiteľnosti maloletej, a s ďalšími dokladmi založenými v spise.
Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletá X. P., pôvodne I., sa narodila XX.XX.XXXX, v manželstve matky H. I., rod. P., t. č. P., a H. I.. Toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo X.I. č.k. XXC/XXX/XXXX-X zo dňa 29.03.2007. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, pred rozvodom bola rozsudkom Okresného súdu vo X. zo dňa 09.01.2007 schválená dohoda účastníkov, podľa ktorej bola maloletá X.Y. zverená do výchovy matky, pričom otcovi sa výživné neurčilo a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.02.2007.
V čase rozhodnutia o rozvode mala X.G. 2,5 roka. V tom čase ešte dochádzalo k nepravidelným stretnutiam otca s dcérou v P. S.. Ako vyplýva z výpovedí oboch rodičov, k žiadnym kontaktom medzi otcom a dcérou nedochádza už od konca roka 2007. Pokiaľ otec tvrdil, že mu nebolo umožnené stretávať sa s dcérou, ničím nepreukázal, že sa pokúšal o stretnutia a že mu matka v kontaktoch bránila. Toto jeho tvrdenie matka poprela. Matka nebola povinná oznamovať otcovi každý príchod do P. S., kde žije otec a tiež aj príbuzní matky, ktorých matka s dcérou navštevuje. Otec nemá povinnosť styku so svojím dieťaťom, je to jeho rodičovské právo, ktoré môže realizovať a v prípade, že je rodičovi, s ktorým dieťa nežije, bránené v stykoch s dieťaťom, je oprávnený domáhať sa svojho práva súdnou cestou podaním návrhu na úpravu styku. Je oprávnený požiadať o pomoc aj orgán sociálnoprávnej ochrany dieťaťa. Otec však od konca roku 2007, kedy sa osobné kontakty s dcérou prerušili, ostal absolútne nečinný, nijakým spôsobom neprejavoval záujem o svoju dcéru. Nepokúšal sa o osobné stretnutia, nebol s ňou v telefonickom kontakte, neprejavil o ňu záujem ani písomne a za celé obdobie od rozvodu neprispel nijakým spôsobom na jej výživu. Nič na tom nemení skutočnosť, že v roku 2007 výživné na základe dohody určené nebolo a matka nepodala návrh na určenie výživného. Neexistenciu blízkeho citového vzťahu k X.B. preukazuje aj písomný súhlas otca so zmenou priezviska mal. X. z priezviska I. na priezvisko matky P.Č., ktorý dal matke (č. l. 15) a na základe ktorého bolo priezvisko maloletej zmenené na priezvisko P.B.. Matka maloletej dala v konaní súhlas s osvojením X. jej manželom. Pokiaľ nebolo rozhodnuté o osvojiteľnosti dieťaťa pred podaním návrhu na osvojenie dieťaťa, súd posudzuje, či v danom prípade je, resp. nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, v tomto prípade súhlas otca maloletej podľa § 102 od. 1 Zákona o rodine. Posudzovanie tejto otázky je predmetom konania o osvojiteľnosti podľa ust. § 102 ods. 4 Zákona o rodine. Keďže návrh na vyhlásenie osvojiteľnosti maloletej podaný nebol, súd začal konanie o osvojiteľnosti aj bez návrhu podľa § 180a O. s. p. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom prípade minimálne od roku 2008 otec neprejavuje o dcéru záujem žiadnym spôsobom a nepreukázal, že by mu v prejavení skutočného záujmu o dieťa bránila konkrétna závažná prekážka. Jeho tvrdenie vo výpovedi zo dňa 22.06.2011 je len účelové, bez toho, že by uviedol, že sám urobil určité kroky za účelom nadviazania kontaktov s dieťaťom. Medzi otcom a dcérou už v súčasnosti neexistuje blízky vzťah vzhľadom na dĺžku, po ktorú k vzájomným kontaktom nedochádza, keďže k posledným kontaktom došlo ešte v útlom veku dieťaťa. Vzhľadom na uvedené nie je v zmysle § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine potrebný na osvojenie maloletej súhlas otca s osvojením a preto súd rozhodol v konaní aj o osvojiteľnosti maloletej X.. X.Y. žije v spoločnej domácnosti, ktorú vedú matka s navrhovateľom, s ktorým uzavrela manželstvo dňa 21.07.2007, ktoré je harmonické. Z tohto manželstva sa narodili dve deti a to B., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX. Vzťahy medzi navrhovateľom a mal. X.E. sú blízke, ako medzi biologickým rodičom a dieťaťom. Zdravotný stav navrhovateľa aj maloletej, sa neprieči účelu osvojenia, ako bolo zistené z predložených lekárskych potvrdení. Navrhovateľ je zamestnaný v X. F., a. s., v H. s priemerným čistým mesačným príjmom 1 381,- €. Nemá žiaden záznam v registri trestov.
Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Podľa § 100 ods. 2 Zákona o rodine ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.
Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
Podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
Podľa § 102 ods. 4 zákona o rodine o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
Podľa § 106 ods. 2 Zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel, pretože osvojenie mal. X. súčasným manželom matky dieťaťa je v záujme tohto dieťaťa. Ako bolo zistené navrhovateľ sa podieľa na starostlivosti o maloletú minimálne od uzavretia manželstva s matkou dieťaťa. Ich manželstvo je harmonické a navrhovateľ spĺňa požiadavky kladené na osvojiteľa v ust. § 98 Zákona o rodine. Matka dieťaťa súhlasila s požadovaným osvojením a keďže na osvojenie v danom prípade nie je potrebný súhlas otca dieťaťa, súhlas na osvojenie dal opatrovník k tomu ustanovený. Súd vo výroku rozsudku nerozhodoval o tom, že osvojenkyňa bude mať priezvisko osvojiteľa, pretože v tomto prípade už bolo zmenené priezvisko mal. X. na priezvisko osvojiteľa na základe žiadosti matky o zmenu priezviska, s ktorou súhlasil aj otec dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).
V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V tomto prípade v štyroch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).