Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-130-2010.pdf
PDF · 91.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-4Cb/130/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Z. v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO 35 697 270, so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, zast. Mgr. Martinom Katriakom, adokátom, AK so sídlom Dr. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: GISKO, s.r.o., IČO 36 540 536, so sídlom Dominova cesta 3617/12, Banka, o zaplatenie 1 663,65 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 663,65 eura spolu s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 1 663,65 eura od 04.04.2009 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č. k. 5Rob/98/2010-39- zo dňa 23.06.2010 sa z r u š u j e.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 99,50 eura, do rúk právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Katriaka, advokáta, AK so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 13.04.2010, došlou súdu dňa 15.06.2010, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 663,65 eura spolu s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania od 04.04.2009 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, a to z dôvodu, že žalovaný si neplnil povinnosti voči žalobcovi zo zmluvy o pripojení č. H. zo dňa 15.08.2008 (ďalej aj "zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky /žalobcu/ (ďalej len "VPŽ").
Uviedol, že na základe cit. zmluvy žalovanému vypožičal 2 ks SIM kariet, umožňujúcich žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom; SIM kartám boli pridelené telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Pri uzatvorení Dodatku č. H. (ďalej len "dodatok") k zmluve predal žalovanému dva ks mobilných telefónov zn. Nokia N95 za kúpnu cenu 89,32 eura/ks.
Žalovaný tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 24.11.2008 do 23.01.2009, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve (časť následky neplanenia si zmluvných povinností) a je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1 327,76 eura.
Uviedol, že pokusom o pokonávku zo dňa 20.03.2009 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval žalovaného na ich zaplatenie v dodatočnej lehote; následne žalobca v zmysle čl. 4 VZP ukončil platnosť zmluvy. Žalovaný na tento pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou, úhradou dlžnej sumy.
Žalobca poukázal na to, že v zmysle VPŽ, ktoré boli zmenené v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "ZEK"), ktoré sú súčasťou uzatvorených zmlúv, sa zmluva a VPŽ ako aj právne vzťahy účastníkov, ktoré nie sú v zmluve a VPŽ výslovne upravené, riadia ustanoveniami ZEK, a ak nie sú upravené ani v tomto zákone, riadia sa ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Uviedol, že úrok z omeškania asi uplatňuje z celkovej dlžnej sumy (t. j. zo sumy 1 663,65 eura) vo výške stanovenej podľa VPŽ, čl. 11, bod. 11.14, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. dňom 04.04.2009.
Uviedol, že pohľadávka žalobcu pozostáva zo sumy 335,89 eura titulom neuhradených faktúr za poskytované služby a zo sumy 1 327,76 eura titulom zmluvnej pokuty.
K žalobe pripojil potrebné listinné dôkazy - zmluvy, VZP, faktúry, pokus o pokonávku.
Na nariadenom pojednávaní, konanom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného, keď listové zásielky obsahujúce predvolania na nariadené pojednávanie, doručované žalovanému poštou aj prostredníctvom orgánu obce (mestská polícia) na adresu jeho sídla, zapísanú v obchodnom registri, sa vrátili súdu nedoručené späť dňa 12.07.2011 s poznámkou poštového doručovateľa "adresát neznámy" a dňa 14.07.2011 so správou MsP Piešťany, že žalovaný sa na uvedenej adrese nenachádza. S poukazom na ust. § 48 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa žalovaný o tom nedozvedel.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca so žalovaným ako dva podnikateľské subjekty uzatvorili zmluvu o pripojení tak, ako je zhora uvedené. Na tomto právnom základe poskytol žalobca žalovanému 2 ks SIM kariet, umožňujúcich žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný mal za poskytované služby zaplatiť ich cenu, čo však neurobil.
Pokusom o pokonávku zo dňa 20.03.2009, ktorý žalovaný prevzal dňa 26.03.2009 (ako je zrejmé z pripojenej kópie doručenky) žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb vo výške 337,22 eura za obdobie od novembra 2008 do januára 2009 a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 327,76 eura.
Účastníci (ako dva podnikateľské subjekty) uzatvorili predmetné zmluvy podľa ZEK; otázky neupravené ZEK treba potom posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ").
Podľa § 1 ods. 1 ZoEK, tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 ZoEK, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. (2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Na základe zhora uvedených zmlúv sa žalobca zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému a žalovaný sa zaviazal žalobcovi za poskytované služby riadne a včas platiť, čo však žalovaný neurobil.
Napriek zmluvnému záväzku a pokusu o zmier žalovaný faktúry, ktorými mu boli ceny za poskytnuté služby vyúčtované, neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Omeškanie dlžníka upravujú ust. § 365 až § 369 OBZ.
Podľa ust. § 365 veta prvá OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá OBZ v znení účinnom do 31.01.2004, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá OBZ v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá OBZ v znení účinnom do 14.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá OBZ v znení účinnom od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ako je zo zhora cit. ustanovení § 369 ods. 1 v jeho zneniach k uvedeným dátumom, zákonodarca vždy uprednostňuje výšku úroku z omeškania dohodnutú zmluvnými stranami v zmluve; až v prípade, že výška (príp. sadzba) úroku nie je v zmluve dohodnutá, určí sa podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ, čo však nie je tento prípad.
V jednotlivých zmluvách bola pre prípad omeškania dlžníka (žalovaného) so splnením jeho peňažného záväzku dohodnutá výška úroku z omeškania na 0,05% z dlžnej sumy za každý
deň omeškania.
Žalobca sa domáhal od žalovaného úroku z omeškania vo výške 0,05% dlžnej sumy denne v súlade s uzatvorenými zmluvami (dohodnutý úrok z omeškania). Žiadal teda taký úrok z omeškania ako žiadať mohol, preto mu súd nárok na úrok z omeškania vo výške, uvedenej v petite žaloby, priznal.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba bola v celom rozsahu podaná dôvodne; keďže žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas, je povinný zaplatiť žalobcovi nielen dlžnú (žalovanú) sumu, ale aj úroky z omeškania tak, ako sa toho domáhal podanou žalobou žalobca; preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Dňa 23.06.2010 súd pod č. k. 5Rob/98/2010-39- vydal platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk.
Podľa ust. § 173 ods. 2 vety prvá a tretia OSP, ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
S poukazom na skutočnosť, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, v súlade s ust. § 173 ods. 2 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
O trovách konania (výrok III. tohto rozsudku) súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vo veci plne úspešnému žalobcovi priznal titulom náhrady trov konania iba sumu 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok. Nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko úkony urobené právnym zástupcom -teda prevzatie veci tesne pred konaním nariadeného pojednávania a následné iba ospravedlnenie sa z nariadeného pojednávania a vyčíslenie trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnych služieb (+ režijný paušál)- nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania na strane žalobcu. Naopak, ide o celkom zjavne zbytočné zvyšovanie trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok)