Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/12/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 08. 2011 vo Zvolene, v trestnej veci obž. X. A., takto

rozhodol:

obžalovaný X. A. W. R U. N D. , nar. XX. XX. XXXX vo Y., trvale bytom G., Z. M. Č.. XXXX/X,

j e v i n n ý, že

i napriek tomu, že bol rozsudkom OS Zvolen č.k -26 zo dňa 21. 12. 2005 právoplatným dňa 08.03.2006, vykonateľným dňa 16. 03. 2006 zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí A. - A., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX všetci traja bytom G., Z. Č.. XX, sumou 33,19 € mesačne na každé dieťa zvlášť, t.j. spolu 99,58 € mesačne počnúc dňom 01.12.2005 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Ž. A., nar. XX.XXXXXX, trvale bytom G., Z. Č.. XX a následne rozsudkom OS Zvolen č.k. -40 zo dňa 29.07.2010 právoplatným dňa 13.08.2010 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí A. - X., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G., Z. Č.. XX, sumou 50,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, t.j. spolu 100,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Ž. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., Z.E. Č.. XX, si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní, pričom v mesiaci september 2010 zaplatil Ž. A. sumu vo výške 250,- €, čím za obdobie od 01.11.2009 do 17.08.2011 dlhuje matke detí Ž. A. sumu vo výške 1,547,42 € a za obdobie od 01.11.2009 do 31.08.2010 dlhuje plnoletému synovi A. A. sumu vo výške 331,90,-

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Dňa 07. 02 .2011 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal súdu obžalobu na X. A. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3, písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za splnenia podmienok ustanovených v a , súd rozhodol, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, pretože tomuto bola obžaloba riadne doručená ( , ), obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku v prípravnom konaní, bol tiež upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.

Samosudca potom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle , pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. . Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to výpoveďou svedka - poškodeného Ž. A., A. A., splnomocnenca ÚPSVaR U.. W. T., čítaním výpovede obžalovaného X. A. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Obžalovaný sa vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania dňa 12. 11. 2010 priznal k neplateniu výživného na malol. deti A. a to X. a O. a tiež na A. A., nar. XX. XX. XXXX za žalované obdobie. Ďalej uviedol, že v novembri 2009 odišiel zo spoločnej domácnosti a od tej doby vôbec neprispieval na výživu synov. Bol nezamestnaný, vrátil sa bývať k jeho rodičom do rodinného domu. Uvedomuje si neplatenie výživného až do súčasnej doby. Tiež uviedol, že v auguste 2010 odišiel pracovať do Talianska. Niečo aj zarobil, avšak musel určité peniaze aj povracať, pretože mal dlhy a to aj z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Dňa 06. 04. 2011 za prítomnosti sudcu a poškodenej požiadal obžalovaný o poskytnutie lehoty dvoch mesiacov na úhradu celej výšky zameškaného výživného, ktorej žiadosti súd vyhovel.

Svedkyňa - poškodená Ž. A., matka malol. detí A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný si za predmetné obdobie vyživovaciu povinnosť neplnil s výnimkou prípadu, kedy v mesiaci september jej poukázal na účet sumu 250,-- € , čím jej na malol. O., X. a toho času už plnoletého A. ku dňu rozhodnutia súdu dlhuje sumu 1.547,42 €. Obžalovaný sa o synov nezaujíma, nechodí za nimi, taktiež sa s nimi stretáva veľmi málo, len na ulici. Počas uvedeného obdobia však malol. deti núdzou netrpeli. V súčasnej dobe má vedomosť od synov, že obžalovaný pracuje v Taliansku. Tento bol na území SR v júli 2011, avšak na dlžnom výživnom jej neuhradil nič. Strednému a najstaršiemu synovi však kúpil nejaké veci s tým, že týmto uviedol, že musí uhradiť nedoplatky u rodičov, tiež že má exekúciu a ďalšie dlhy. Na dvoch mladších synov poberala náhradné výživné, ktoré jej ale od júla 2011 bolo zamietnuté z dôvodu prehodnotenia jeho poberania.

Svedok - poškodený A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dosiahol plnoletosť v júni 2009, avšak naďalej študoval na Spojenej strednej škole v Detve a to do 14. 09. 2010. Od doby, kedy obžalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti, t.j. november 2009 do ukončenia štúdia mu obžalovaný na výživnom nič neuhradil. Ďalej uviedol, že on sa s obžalovaným stretával, viac krát mu tento telefonoval. Raz mu dal 30,- € na zubára, iné peniaze mu nedal. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v súčasnej dobe

obžalovaný pracuje v Taliansku, tiež potvrdil, že bol v júni 2011 na území SR, kedy si od obžalovaného požičal sumu 135,- €, pričom obžalovaný mu neskôr povedal, že mu túto sumu vrátiť nemusí, avšak nejednalo sa o úhradu dlžného výživného, pretože je obvyklé medzi obžalovaným a ním a tiež aj jeho bratmi, že si navzájom požičiavajú peniaze. Raz si požičia on od obžalovaného, inokedy obžalovaný od neho. Ku dňu hlavného pojednávania mu obžalovaný dlhuje na výživnom sumu 331,90 €.

Svedkyňa - poškodená splnomocnenec ÚPSVaR Detva U.. W. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe žiadosti matky Ž. A. z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti otca bolo právoplatným rozhodnutím ÚPSVaR Detva menovanej priznané náhradné výživné v sume 99,57 € mesačne od 01. 04. 2010. Takto a to až do 31. 08. 2009 bolo náhradné výživné vyplácané matke W. D.. S poukazom na skutočnosť, že A. A. od 01. 09. 2010 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a teda nie je nezaopatreným dieťaťom, ďalším rozhodnutím úradu došlo ku zmene výšky vyplácaného náhradného výživného a to odo dňa 01. 09. 2010 na sumu 66,38 €. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že úrad oprávnenej Ž. A. naposledy vyplatil náhradné výživné v mesiaci jún 2011 a následne rozhodol o odňatí náhradného výživného, pretože v súčasnej dobe prehodnocuje tento nárok v zmysle zákona.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. -26 zo dňa 21. 12. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 03. 2006 vyplýva, že obžalovaný bol povinný prispievať na výživu malol. detí A. a to A., X., O. sumou po 1.000,- Sk mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom 01. 12. 2005 mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. -40 zo dňa 29. 07. 2010, právoplatný dňom 13. 08. 2010 bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej Ž.W. A. rozvedené a v tom čase ešte maloleté deti A. X. a O. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu, na každého zvlášť sumou 50,- € mesačne k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vyplýva, že obžalovaný v čase od 01. 05. 2009 do 10. 02. 2010 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, keď rozhodnutím tohto úradu č. D 2010/08168 zo dňa 11. 02. 2010 bol z tejto evidencie vyradený z dôvodu, že dňa 10. 02. 2010 obžalovaný čestne prehlásil, že nasledujúci deň odchádza do cudziny na dobu dlhšiu než 15 dní.

Obžalovaný okrem vlastného priznania je usvedčovaný výpoveďami svedkov Ž. A., A. A. a U.. W. T. a listinnými dôkazmi. Tieto sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne preukazujú, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je vyššie uvedené.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, prečin zanedbania povinnej výživy podľa odseku 2 spácha ten, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky. Podľa odseku 3 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podstatou tohto prečinu je zavinené neplnenie zákonnej povinnosti vyživovať iného. Z listín oboznámených na hlavnom pojednávaní ako aj výpovedí svedkov vyplýva, že obžalovaný už od jesene 2009 ( aj správa čl. 65 ) pracuje v Taliansku, na základe jeho čestného vyhlásenia bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie vo februári 2010 a aj keď mu bola súdom poskytnutá lehota na úhradu dlžného výživného, nič na výživnom neuhradil.

Rozsah vyživovacej povinnosti v rozhodnom období súd určil v súlade s rozsahom určeným rozsudkami v občianskoprávnom konaní, prihliadal na vek a odôvodnené potreby maloletých, ako aj na možnosti a schopnosti obžalovaného, pričom u tohto uplatnil princíp potencionality a nie fakticity. Súd však zohľadnil platbu od obžalovaného, ktorú tento uhradil svedkyni Ž.W. A. vo výške 250,-- €. O túto sumu potom znížil výšku dlžného výživného.

Je zrejmé, že obžalovaný si v rozhodnom období mal a mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom A. v stanovenej výške, a keďže tak po dlhší čas a to i napriek tomu, že pracoval v Taliansku, tak nerobil, súd kvalifikoval jeho konanie ako trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaný v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Je rozvedený, pracuje v zahraničí. V priestupkovej agende nie je evidovaný, doposiaľ nebol súdom odsúdený.

Pri úvahách o druhu a jeho výmere súd vychádzal z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona a postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, kde hodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom dospel k záveru, že na mieste sú dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa ku skutku doznal, tento oľutoval a doposiaľ viedol riadny život. Nepriťažovalo mu nič.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď po celú dobu páchania daného trestného činu obžalovaný len jednou splátkou uhradil výživné v sume 250,- €, ďalej možnosť nápravy obžalovaného, jeho osobu a pomery, prihliadnuc aj na dobu páchania trestnej činnosti, ďalej skutočnosť, že obžalovaný v podstate od začiatku páchania tejto pokračujúcej trestnej činnosti už pracoval v Taliansku a napriek poskytnutej lehote súdom, nič na dlžnom výživnom neuhradil, ako aj účel ukladaného trestu, súd dospel k záveru, že obžalovanému ako druh trestu uložil podmienečný trest odňatia slobody. Trest obžalovanému súd uložil na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov s tým, že jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze zaplatiť v tejto dobe zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.