Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/9/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa : U. M. rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č.XX, XXX XX V., zast.: JUDr Jozef Marko, advokát, ul. Karpatská č. 18, 811 05 Bratislava, proti odporcovi : Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 27638,52,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy odo dňa 9.1.2007 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.12.2006 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 832.638,-Sk (27638,52,- EUR ) s príslušenstvom.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. - 131 zo dňa 6.8.2009 a zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej istiny s príslušenstvom s odôvodnením, že navrhovateľka bola v predmetnom období podielovým spoluvlastníkom pozemkov, nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava IV, k.ú. Y. - parcely registra ,,E“ evidovane na mape určeného operátu ako pozemok parcelne číslo XXXX vo výmere XXX mX, parc. číslo XXXX vo výmere XXXXX m2 a parc. č. XXXX vo výmere XXX mX, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Y., v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra pre hlavne mesto SR Bratislava, pričom jeho spoluvlastnícky podiel dosahuje X/X. Odporca bol ( a v súčasnosti aj je ) vlastníkom nasledovných nehnuteľností postavených na vyššie uvedených pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa. : Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke a vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko a príjazdové komunikácie. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej odporcom je zrejmé, že odporca užíva z vyššie uvedených predmetných pozemkov spolu XX.XXXmX. Pri výkupe na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX právnym predchodcom VHMB nedošlo k účinnej kúpe nehnuteľností od navrhovateľa a jeho právnych predchodcov. Nikdy nedošlo k vypriadaniu vzťahov k časti pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateľa. V roku 2006 boli vypracované podklady pre rozhodnutie Mestského zastupiteľstva, ktoré mohlo majetkové vzťahy vysporiadať a sám odporca označil svoje konanie ako užívanie pozemkov navrhovateľa bez právneho dôvodu. Stav bol potvrdený v konaní , vedenom na Kastrálnom úrade v Bratislave - Správa katastra Bratislava IV. v rámci ktorého boli uskutočnené osobné rokovania dňa 17.10.2000 za účasti navrhovateľa, odporcu a zamestnancov správy katastra. Odporca nemá vlastnícky a ani iný vecnoprávny titul k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa. Odporca užíva pozemky tým, že má na nich postavenú stavbu - Požiarnu zbrojnicu a budovu Mestskej polície vo svojom vlastníctve, jednak tým, že zvyšnú časť pozemkov využíva v súvislosti s postavenými nehnuteľnosťami ako priestor na ktorom je príjazd a prístup, ako aj odstavná plocha - parkovisko. Odporca zabezpečil grafické identifikovanie parciel a sám ustálil, že

z nich užíva časť vo výmere XX.XXX m2. Odporca nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a bola ustálená cena na 2.054,80,-Sk/ m2 ( 68,21,-EUR ). Odporca za užívanie neplatil a neplatí žiadnu odplatu. Pri vychádzaní z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 2.054,80,-Sk/m2 a z obvyklého nájomného 231,61,-Sk/m2/rok ( 7,69,- EUR ) je ročná odplata za užívanie celého pozemku 2.497.913,80,-Sk ( 82915,55,- EUR ). Navrhovateľka si uplatnila odplatu za obdobie dvoch rokov pred podaním návrhu na súd a táto odplata je za užívanie celého pozemku 4.995.827,60,-Sk a jej pomerná časť pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 1/6 navrhovateľa je 832.638,-Sk ( 27.638,52,- EUR ). V závere rozsudku súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky voči odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný, v danom prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a toto obohatenie bolo bezdôvodné pričom ho odporca získal plnením bez právneho dôvodu a to tým, že užíval predmetnú nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je navrhovateľka a to bez právneho dôvodu. Z listinných dokladov predložených súdu ku dňu rozhodnutia vo veci samej nevyplýva, že by došlo medzi účastníkmi k vysporiadaniu vzťahov k predmetným pozemkom a odporca nemal a nemá vlastnícky či iný vecnoprávny titul k predmetným nehnuteľnostiam.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné spoluvlastníctvo navrhovateľa a skutočnosť, že odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť bezodplatne.

Znalec JUDr. Ing. Marián Raiter vypracoval znalecký posudok č.XX/XXXX k dátumu 4.4.2006 a stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov parc. č. 1062,1063, 1064 spolu na sumu 28.080.869,80,-Sk a znalec Ing. Adolf Daubner stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za predmetné pozemky na sumu 231,61,- Sk/rok/m2. Výška obvyklého nájomného bola stanovená v danom mieste a čase uvedenými znaleckými posudkami s prihliadnutím na rozsah užívania predmetných pozemkov. S poukazom na povahu plnenia je odporca ho v peňažnej forme schopný a podľa názoru súdu povinný vrátiť.

K bezdôvodnému obohateniu došlo tým, že odporca užíval predmetné pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu a za ich užívanie neplatil navrhovateľovi primeranú odplatu. Odporca využíval nehnuteľnosti v danom prípade bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti užívať. Súd určil výšku bezdôvodného obohatenia odporcu v rozsahu predpokladaného nájomného s poukazom na výšku určenú znalcom pri zohľadnení všeobecnej hodnoty 1 m2 pozemku podľa vyhl. č.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. - 156 zo dňa 30.11.2010 právoplatným dňa 10.1.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v danej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca užíval nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčkou je navrhovateľka, za užívanie ktoré neplatil a tak sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľky, na základe čoho súd prvého stupňa správne právne posúdil uplatnený nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej odporcom súd prvého stupňa ustálil, že odporca užíva 10785m2 a obranu odporcu o užívaní nižšej výmery, ktorá má podľa jeho tvrdenia predstavovať výmeru 7190m2, nechal bez povšimnutia. Z výsledkov doteraz vykonaného dokazovania nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť výmeru užívanej plochy odporcom za žalované obdobie, a preto sa javí záver súdu v tomto smere ako predčasný. Rovnako je aj predčasná výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní nehnuteľností postavených na dotknutých pozemkoch v spoluvlastníctve navrhovateľky a to Požiarnej zbrojnice a Mestskej polície v Dúbravke a vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou, parkovisko a príjazdové komunikácie, keď pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku č. 65/2006, ktorý bol vypracovaný znalcom JUDr. Mariánom Raiterom ku dňu 4.4.2004 a stanovil všeobecnú cenu pozemkov na sumu 28800869,80Sk a znaleckého posudku Ing. Adolfa Daubnera , ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za predmetné pozemky na sumu 231,61Sk za rok za m2, pričom výška obvyklého nájomného bola stanovená v danom mieste a v čase s prihliadnutím na rozsah užívania predmetných pozemkov. Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sa určí čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynaloženým obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobnej nehnuteľnosti spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.Pri určení obvyklej čiastky musí byť tiež rešpektované ako posudzované miesto a obdobie, tak charakter a spôsob užívania konkrétnej veci. Kritériá, ktoré vzal súd prvého stupňa

za náležité, nie sú postačujúce, pretože nezohľadňujú práve spomínaný charakter a spôsob užívania nehnuteľnosti a to plne rešpektujúc požiadavky ponuky a dopytu získané prostredníctvom realitných kancelárií, bez zjavne neopodstatneného dôvodu odporcu požadovať zníženie výšky nájomného z dôvodu, že nehnuteľnosť sa využíva na verejný záujem, skutočnosť, ktorá nemôže vlastníka pozemku znevýhodňovať. Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť nárok navrhovateľky v zmysle vyššie uvedených právnych názorov, prioritne ustáliť výmeru skutočne užívanej plochy& odporcom a to za žalované obdobie, doplniť dokazovanie na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na miesto, obdobie a charakter a spôsob užívania konkrétnej nehnuteľnosti, ktoré odporca získal v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti a po zhodnotení výsledkov dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť.

Navrhovateľka podaním zo dňa 22.3.2011 poukázala na konania vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. (potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. - 172 ), sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. (potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. -103 ), sp.zn. , sp.zn. (potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. - 122 ), sp.zn. , sp.zn. (potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. -130 ), sp.zn. ( potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. - 135 ), sp.zn. (potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. - 223 ), sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. (potvrdený rozsudkom Krajského súdu č.k. - 129 ), ktorých predmetom bol nárok ostatných podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti voči odporcovi z rovnakého právneho titulu a za rovnakej skutkovej a právnej situácie avšak za iné obdobia a v nich bola potvrdená správnosť výpočtu rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia odporcu.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhala z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V predmetnej veci súd vykonal opätovne dokazovanie oboznámením sa s doteraz vykonaným dokazovaním ( výsluchom účastníkov a s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu ), ohliadkou nehnuteľnosti dňa 15.8.2011 a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľka bola v predmetnom období podielovým spoluvlastníkom pozemkov, nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava IV, k.ú. Dúbravka - parcely registra ,,E“ evidovane na mape určeného operátu ako pozemok parcelne číslo XXXX vo výmere XXX m2, parc. číslo XXXX vo výmere XXXXX . m2 a parc. č. XXXX vo výmere 586 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Y.a, v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra pre hlavne mesto SR Bratislava, pričom jeho spoluvlastnícky podiel dosahuje X/X.

Odporca bol a je aj v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností ( stavby s.č. XXXX ) postavených na vyššie uvedených pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa. : Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke a vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko a príjazdové komunikácie. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej odporcom je zrejmé, že odporca užíva z vyššie uvedených predmetných pozemkov spolu 10.785m2. Táto skutočnosť bola nesporne preukázaná ohliadkou predmetnej nehnuteľnosti na mieste samom dňa 15.8.2011, kde po daní súhlasu s jej ohliadkou službukonajúcim príslušníkom policajného zboru Mestskej polície Bratislava, stanica Dúbravka, Saratovská ul. 3084/30, Bratislava, súd ohliadkou zistil, že nehnuteľnosť ( stavba a trávnatý porast a vstupné cesty a parkovisko a výjazd ) je ohradená kamenným múrom, na ktorom je plot, vyhotovený z okienkových kovových dielcov. Na parkovisku za plotom parkujú autá mestskej polície. Budova Mestskej polície Bratislava, stanica Dúbravka, Saratovská ul. 3084/30, Bratislava je prepojená s požiarnou zbrojnicou ( tvorí jen komplex ). Predmetný pozemok za oplotením je zarastený trávou, a v čase ohliadky nehnuteľnosti ju práve kosili pracovníci z vnútornej strany areálu ako aj z vonkajšej strany po chodník. Z orientačnej tabule pripnutej na opačnej strane budovy je nesporne preukázané, že túto časť objektu užíva MVSR, Hasičský a záchranný útvar Hlavného mesta SR Bratislavy. Vstup motorovým vozidlom

na oplotený pozemok z tejto strany je možný iba po otvorení „rampy“. Z tejto strany budovy je sedem výjazdov pre hasičské vozidlá a objekt je snímaný kamerovým systémom, pričom aj z tejto časti je parcela oplotená. Po vstupe do zadnej časti areálu je vidieť celú nehnuteľnosť, pred ktorou sú zaparkované hasičské autá a autobus hasičov. Parcela je vybetónovaná a slúži ako parkovisko, areál je celý oplotený.

Po skončení ohliadky, pri odchode sa na toto parkovisko dostavil pán M., veliteľ družstva, ktorý upozornil na skutočnosť, že na vstup do objektu nepostačuje súhlas Mestskej polície Bratislava, stanica Dúbravka, Saratovská ul. 3084/30, Bratislava, ale je potrebný samostatný súhlas od veliteľa Hasičského a záchranného útvaru na ul. Radlinského č. 6 v Bratislave. Ako aj týmto dôkazom je nespochybniteľné, že odporca užíva v celom rozsahu nielen pozemok pod budovou ale aj okolitý nezastavaný pozemok ako parkoviská a príjazdovú cestu ( prístupová komunikácia ), pričom vlastníci nehnuteľnosti nemôžu so svojím vlastníctvom voľne nakladať, užívať ho t.j. aj navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti ( ust. ). Predmetná stavba je evidovaná ako jedna stavba a jedným súpisným číslom, ktorej výlučným vlastníkom je odporca a časť stavby užíva pre potreby svojho orgánu - mestskej polície.

S poukazom na uvedený dôkaz, súd na námietku odporcu, ktorý tvrdil, že užíva iba zastavané časti predmetnej nehnuteľnosti ( t.j. XXXXm2 ) neprihliadol, nakoľko z grafickej identifikácie ako aj zo samotnej ohliadky či prejavu veliteľa družstva hasičov pána Kováča, je nesporne preukázané, že v užívaní je nehnuteľnosť v celej výmere XXXXX m2.

Ku dňu opätovného rozhodnutia súdu je stav nezmenený, t.j. odporca nemá ( a ani nemal ) vlastnícky a ani iný vecnoprávny titul k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľky.

Ohliadkou nehnuteľnosti dňa 15.8.2011 na mieste samom bolo preukázané, že stav pretrváva a odporca naďalej užíva pozemky tým, že má na nich postavenú stavbu - Požiarnu zbrojnicu a budovu Mestskej polície vo svojom vlastníctve a zvyšnú časť pozemkov využíva v súvislosti s postavenými nehnuteľnosťami ako priestor na ktorom je príjazd a prístup, ako aj odstavná plocha - parkovisko. Odporca zabezpečil grafické identifikovanie parciel a sám ustálil, že z nich užíva časť vo výmere XX.XXX m2, nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a bola ustálená cena na 2.054,80,-Sk/m2 ( 68,21,-EUR ).

Ku dňu rozhodnutia súdu je nesporné, že odporca za užívanie neplatil a navrhovateľke nezaplatil ani časť zo žalovanej istiny.

Na doplnenie dokazovania bol predložený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Adolfom Daubnerom vo veci stanovenia výšky všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov parc. registra „E“ I. obec Bratislava vyhotovený na žiadosť súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ( predmetom tohto konania je rovnaký nárok iného podielového spoluvlastníka k tým istým pozemkom za rovnaké obdobie ). Zo strany 8 znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu predstavuje 8,63eur/m2/rok.

Pri vychádzaní z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 2.054,80,-Sk/m2 a z obvyklého nájomného 231,61,-Sk/ m2/rok ( 7,69,- EUR ) je ročná odplata za užívanie celého pozemku 2.497.913,80,-Sk ( 82915,55,- EUR ). Navrhovateľka si uplatnila odplatu za obdobie dvoch rokov pred podaním návrhu na súd a táto odplata je za užívanie celého pozemku 4.995.827,60,-Sk a jej pomerná časť pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 1/6 navrhovateľa je 832.638,-Sk ( 27.638,52,- EUR ).

Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa , iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa ust. , nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa ust. , súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa ust. , stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. ( veta prvá ) , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

V súlade s citovanými ustanoveniami súd po vykonaní dokazovania a zistení skutkového stavu dospel k totožnému záveru, že nárok navrhovateľky voči odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný aj s poukazom na znalecký posudok č. 43/2010 vypracovaný znalcom Ing. Adolfom Daubnerom ako aj na vykonanú ohliadku nehnuteľnosti na mieste samom dňa 15.8.2011. Z dôvodu hospodárnosti konania súd nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie.

V danom prípade neexistuje žiaden právny titul na základe ktorého by bol odporca oprávnený bezplatne užívať predmetné nehnuteľnosti a ku dňu rozhodnutia súdu je nesporné, že navrhovateľke odporca za užívanie neplatí žiadnu odplatu t.j. súd dospel k záveru, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a toto bezdôvodné obohatenie získal odporca tým, že užíval predmetnú nehnuteľnosť , ktorej podielovým spoluvlastníkom je navrhovateľka a to bez právneho dôvodu. Z listinných dokladov predložených súdu ku dňu rozhodnutia vo veci samej nevyplýva, že by došlo medzi účastníkmi k vysporiadaniu vzťahov k predmetným pozemkom a odporca nemal a nemá vlastnícky či iný vecnoprávny titul k predmetným nehnuteľnostiam.

Výška bezdôvodného obohatenia bola ustálená s poukazom na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti s poukazom na záver znaleckého posudku ( znalec JUDr. Ing. Marián Raiter vypracoval znalecký posudok č.. k dátumu 4.4.2006 a stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov parc. č. XXXX,XXXX, XXXX spolu na sumu 28.080.869,80,-Sk a znalec Ing. Adolf Daubner stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za predmetné pozemky na sumu 231,61,- Sk/rok/m2 a v znaleckom posudku č. XX/XXXX hodnota nájmu 8,63eur/ m2/rok ). Výška obvyklého nájomného bola stanovená v danom mieste a čase uvedenými znaleckými posudkami s prihliadnutím na rozsah užívania predmetných pozemkov. S poukazom na povahu plnenia je odporca ho v peňažnej forme schopný a podľa názoru súdu aj povinný vrátiť.

K bezdôvodnému obohateniu došlo tým, že odporca užíval predmetné pozemky v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu a za ich užívanie neplatil navrhovateľke primeranú odplatu - užíval bezodplatne a bez právneho titulu t.j. odporca využíval nehnuteľnosti v danom prípade bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti užívať. Súd určil výšku bezdôvodného obohatenia odporcu v rozsahu predpokladaného nájomného s poukazom na výšku určenú znalcom v znaleckom posudku č. 43/2010 ( obvyklý nájom za pozemky pod stavbou bol vypočítaný vo výške 12,78eur/m2/rok a pri zohľadnení nájmu komunikácií bola hodnota nájmu ustálená na 8,63eur/m2/rok ) pri zohľadnení všeobecnej hodnoty 1 m2 pozemku. Námietka odporcu, že odporca nevyužíva celú nehnuteľnosť , ale iba pozemok pod nehnuteľnosťou, bola ako nedôvodná vyvrátená

jednak znaleckým posudkom ako aj samotnou ohliadkou nehnuteľnosti na mieste samom dňa 15.8.2011 ( areál je oplotený a parcely pred budovami sú využité ako parkovisko a prístupové, príjazdové cesty ).

Súd návrhu navrhovateľky s poukazom na zistený skutkový stav ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu vydať bezdôvodné obohatenie v sume 27.638,52,- EUR tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku ( pozemok je užívaný vo výmere 10785m2 , z toho pozemky pod nehnuteľnosťou vo výmere 7191 m2) .

Podľa ust. ( veta prvá ) , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Predmetným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2006 sa navrhovateľ domáhal aj príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 9.1.2007 do zaplatenia. Odporca sa dostal s plnením do omeškania po tom, čo bol požiadaný navrhovateľom o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ ale žiadal úrok z omeškania až od 9.1.2007 a súd jeho návrhu na priznanie úrokov z omeškania vyhovel a v súlade s citovaným ustanovením súd zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť , že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenie odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným ustanovením s poukazom na zložitosť predmetného prípadu súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.