Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/252/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne H.. Q. Q., bytom v O., O. X, zastúpenej JUDr. Michaelou Kajabovou, bytom v Bratislave, Jurkovičova 6/A, proti žalovanej U. J., bytomvo B., E. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Ilavským, so sídlom v Dolnom Kubíne, Martina Hattalu 2159/38, v konaní o určenie vlastníckeho práva, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že nebohý Q. J., rodený J., nar. XX. XX. XXXX, r.č XXXXXX/XXX, naposledy bytom vo B. Č.. XXX, zomr. 1. 2. 2009, bol ku dňu svojej smrti 1. 2.009 výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci B., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre obec a katastrálne územie B., a to pozemku KN C par. č. 1572, záhrada o výmere 199 m2, pozemku KN C par. č. 1573, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, pozemku KN C parc. č. 1574, zastavané plochy a nádvoria o výmere 536 m2, pozemku KN C parc. č. 1576/1, záhrady o výmere 90 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo 768, postavenému na pozemku KN C parc. č. 1573 o výmere 535 m2, zastavané plochy a nádvoria.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohoto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že Q. J., otec žalobkyne a žalovanej, ktorý zomrel 1.2.2009, bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa vo Važci, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš, a to pozemku C KN parc. č. 1572, záhrady o výmere 199 m2, pozemku C KN parc. č. 1573, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, pozemku C KN parc. č. 1574, zastavané plochy a nádvoria o výmere 536 m2, pozemok C KN parc. č. 1576/1, záhrady o výmere 90 m2 a stavby rodinného domu súpisné čísla XXX, postaveného na C KN parc. č. 1573, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2. Žalobu odôvodnila tým, že uvedené nehnuteľnosti mala nadobudnúť žalovaná ako obdarovaná na základe darovacej zmluvy z 13.12.2007, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš pod č. V 4558/07 dňa 20.12.2007, teda v lehote päť pracovných dní odo dňa podania návrhu na vklad. O tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela až v prebiehajúcom dedičskom konaní. Uviedla, že žalovaná so svojím otcom nemala veľmi dobré vzťahy, koncom 60-tych rokov viedla proti nemu niekoľkoročné súdne spory. Žalovaná napriek tomu, že bývala s otcom v jednom dome, nejavila veľký záujem o starostlivosť o neho. Po smrti matky účastníčok konania v roku 1990 pomoc otcovi poskytovala žalobkyňa, ktorá za ním najskôr cestovala z Bratislavy každý piatok na víkend, od roku 2002 po odchode do starobného dôchodku 80 % času trávila u otca vo Važci. Postupne sa jeho zdravotný stav zhoršoval, užíval čoraz väčšie množstvo liekov. V roku 2007, kedy mal Q. J. 97 rokov, sa nevedel orientovať, nevnímal realitu, miestami nerozlišoval osoby vrátane najbližšej rodiny, celkovo ťažšie rozpoznával svoje okolie, mal problémy so zrakom aj sluchom. Okrem návštev u lekára nikam

nechodil, cez deň spal a v noci bol nepokojný. Nedokázal vypovedať žiadnu myšlienku, poriadne sa podpísať ani sústrediť na hovorené slovo. Nedokázal ani čítať. Všetky záležitosti za neho vybavovala žalobkyňa. Necelé tri mesiace pred uzatvorením darovacej zmluvy dňa 13.9.2007 ošetrujúca lekárka Q.. O. pri vyšetrení otca skonštatovala existenciu ťažkých známok aterosklerózy a demencie. Rovnako v ten istý deň neurologička Q.. S. uviedla vo svojej správe vaskulárnu demenciu konštatujúc, že otec je objektívne dezorientovaný. V tom čase už používal plienky, nebol schopný oznámiť potrebu ísť na WC. Po odvkladovaní zmluvy zásielku z katastrálneho úradu o povolení vkladu si otec neprevzal, spravila tak za neho žalovaná, hoci obyčajne všetku poštu za otca preberala žalobkyňa. Žalovaná žalobkyni uzatvorenie darovacej zmluvy neoznámila a neurobila tak ani na obecnom úrade. Preto žalobkyňa za otca v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľností aj naďalej zaplatila na základe výmeru vystaveného Obcou Važec daň z nehnuteľností za roky 2007, 2008 aj 2009. Svoj naliehavý právny záujem aj aktívnu legitimáciu v spore odôvodnila skutočnosťou, že je zákonnou dedičkou po nebohom Q. J. a predmetné nehnuteľnosti by mali pripadnúť do masy dedičstva. Ak aj darovaciu zmluvu z 13.12.2007 Q. J. podpísal, nemohla vyjadriť jeho vôľu z dôvodu demencie, teda duševnej poruchy, ktorá ho robila na tento úkon plne nespôsobilým. Preto je takýto právny úkon neplatný.

Na pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že v roku 1991 otec podpísal závet. Otec jej obsah závetu neoznámil, akurát jej ukázal kde uložil vkladnú knižku. Do roku 2000 sa ešte držal, v roku 2001 bol hospitalizovaný v Liptovskom Mikuláši, potom pravidelne navštevoval internistku. Po svojom odchode do dôchodku žalobkyňa trávila 80 % času vo Važci a starala sa o otca, ktorý cez deň len podriemkával. Ona s ním spávala v jednej izbe. V noci bol otec nepokojný, nespal, ničil prádlo. V roku 2007 trpel neurologickými aj urologickými problémami, vtedy naposledy absolvovali lekárske kontroly, lebo pohyb mu robil problém. V tom čase nebol v poriadku ani mentálne, málo komunikoval, ťažko sa vyjadroval. Mnohé veci, ktoré chcel povedať, museli príbuzní dopovedať za neho. K narušeniu vzťahu medzi otcom a žalovanou došlo, keď sa ona a jej rodina zamiešali do dedičského konania po otcovom otcovi. Žalobkyňa od roku 2002 zabezpečovala pre otca nákupy, upratovanie, varenie, hygienu, absolvovala s ním návštevy lekárov a zabezpečovala lieky. Bývali v otcovom starorodičovskom dome v izbe na poschodí, na prízemí varili. Vo zvyšku domu bývala žalovaná s manželom, kde si zriadili prístavbu. V čase, keď žalobkyňa išla do Bratislavy, sa o otca starala žalovaná. Bolo však aj obdobie, keď sa žalovaná a otec nerozprávali. Z dedičstva po starom otcovi za otca ostatných vyplatila sestra, ale otec to vrátil, preto v roku 1991 nechal vkladnú knižku. O tento výplatok bolo vedené súdne konanie. Otec nevidel čítať noviny, videl len väčšie písmená. Asi od roku 2003 mal nosiť načúvací strojček, ale nechcel. Nemal dobrú pamäť, nevedel aký je deň. Dôchodok si podpisoval sám, svedkom prevzatia bola žalobkyňa a v čase jej neprítomnosti vo Važci žalovaná. Otec vedel, že dostal dôchodok, ale peniaze si prepočítať nedokázal určite tri roky pred smrťou. Mal tras ruky. V roku 2009 už len sedel alebo ležal, nespoznával ani poštárku. V roku 2008 nevedel ako sa volá žalobkyňa ani žalovaná, nevedel koho mal za manželku. V roku 2007 by už nezvládol nákup. V roku 2009 už nechodieval ani na dvor. Psychiatrička Q.. S. je sestrou manžela dcéry žalobkyne. Otca účastníčok konania nikdy nevidela ani nevyšetrovala, vychádzala z príznakov označených žalobkyňou. Dávala pre otca lieky, ktoré užíval ráno od roku 2005 až do úmrtia. Stalo sa, keď žalobkyňa pracovala, že otec išiel k lekárom aj so žalovanou. Potom väčšinou využívali sanitku. Bolo to aj v roku 2007. Daň z nehnuteľností platila bez špecifikácie, či ide o daň za dom alebo pozemok, doklad je vystavený na meno otca Q. J., platila to z jeho peňazí. Nevedela sa vyjadriť k potvrdeniu vystaveného pre žalovanú, podľa ktorého táto platila dane od roku 1993. Nevie, či v roku 2007 otec poznal svoje vnúčatá U. J. a P. J., či ho títo prišli navštíviť a porozprávať sa. Mala vybavený príspevok za opatrovanie otca v Bratislave od roku 2003, vo Važci bola opatrovateľská služba až od roku 2008.

Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že otec žalobkyni daroval nový dom v roku 1986 aj s pozemkom, čo žalovanej nepovedali. V roku 2007, keď daroval dom žalovanej, bol v dobrom zdravotnom stave. Bývali spolu v jednom dome, stretávali sa každý deň, videli sa rozprávali sa. Žalobkyňa v r. 2007 - 2008 stavala garáž, väčšiu času trávila tam, od polovice decembra 2008 u otca nebývala. Žalovaná v rokoch 2008, 2009 dozerala otca aj v noci, podala mu čaj. Žalobkyňa jej nechala pre otca nachystané lieky, z ktorých mu žalovaná podávala. Z otcovho rodičovského domu povyplácala v šesťdesiatych rokoch otcových piatich bratov; otec ich nevyplácal, lebo staval nový dom, ktorý daroval žalobkyni. Tohto výplatku sa otcovi súrodenci domáhali súdnou cestou. Potom povedala otcovi, či im dom podpíše, keď povyplácali za neho. Povedala mu, že uzatvoria takú darovaciu zmluvu ako on daroval nový dom sestre. Keď bola zmluva urobená, zavolali pracovníčku obecného úradu na overenie podpisu. Otec si zmluvu nečítal, ale žalovaná mu povedala, o čo sa jedná a on s tým súhlasil. Rozprávali sa o tom stále od roku 2006 aj v roku 2007. Začiatkom decembra 2007 mu povedala, že ide dať robiť tú zmluvu a ak

nesúhlasí, nech jej to povie. On na to vyjadril súhlas. Vypracovanie zmluvy zabezpečila jej dcéra U. J. a k jej podpisu došlo 13.12.2007 okolo obeda. Po pracovníčku obecného úradu pani V. bola na aute dcéra žalovanej. K podpisu zmluvy došlo v spálni otca, ktorý sedel na stoličke pri stole. Stretol sa s pracovníčkou, žalovaná mu povedala, že idú podpísať darovaciu zmluvu, čo vyplatili jeho súrodencov, treba overiť podpisy. Po overení podpisov pracovníčku úradu dcéra žalovanej odviedla. Prvý podpisoval zmluvu otec v prítomnosti žalovanej, pracovníčky obecného úradu a dcéry žalovanej U. J.. Pri podpise zmluvy otec nič nehovoril, písať vedel. Otec nemal ani vysoký krvný tlak ani cukrovku, ani žiadne duševné poruchy. Ak sa internistka domnievala o duševnej poruche otca, mohla ho poslať na odborné vyšetrenie. Otec užíval denne okolo šesť až sedem tabliet, ona sa nezaujímala o to, na aké ochorenia. Vie, že žalobkyňa mu dávala nejaké lieky na ukľudnenie. Žalovaná chodievala v noci pozerať, či otec nespadol z postele alebo nezhodil perinu. Videla, že kľudne spí obrátený k stene. Po zasvietení svetla vždy otvoril oči. V bdelom stave ho nenašla. Ak mu sestra dala ráno lieky na ukľudnenie, v noci nemohol spať. Mohlo sa stať, že roztrhal dierku na perine alebo sveter. Obvodný lekár vo Važci je Q.. G.. Zo začiatku s ním chodievala žalovaná aj jej manžel, keď ešte žil, takisto pomáhali ich deti. Rovnako otca vozievali aj k Q.. O.. Q.. G. bol navštíviť otca, keď spadol a mal niečo s rukou, povedal mu, že zdravotné výsledky otca sú ako u sedemnásťročného. Otec sa s nimi nerozprával možno týždeň, práve vtedy keď mu hovorili o vyplácaní súrodencov a vyzvali ho, aby urobil čo sľúbil, bolo to ešte za života jej manžela.

Svedkyňa P. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola oslovená dcérou žalovanej U. J., či by neprišla overiť podpis Q. J.. Svedkyňa sa predstavila a povedala o čo ide, Q. J. podpísal. Pomohli mu posadiť sa na stoličku. Pri overovaní podpisu bola prítomná žalovaná a jej dcéra Z.. Zo správania Q. J. mala pocit, že ju čaká. Svedkyňa povedala len všeobecne, že ide o darovaciu zmluvu, nespomínala kto komu a čo má darovať. Q. J. sedel oproti nej za stolom, zmluvy mala k dispozícii dcéra žalovanej, ktorá ich dala svedkyni, svedkyňa ich opatrila overovacími doložkami a potom ich dávali podpisovať Q. J.. Q. J. si zmluvu pred svedkyňou nečítal, nehovoril nič, vyzeral spokojne. Z jeho správania nemala pocit, že zmluvu podpísať nechce alebo že nevie, čo podpisuje. Žalovaná ani jej dcéra pred svedkyňou Q. J. nehovorili, čo je obsahom zmlúv. Obsah zmluvy nepoznala ani svedkyňa, pretože nečíta zmluvy, na ktorých overuje podpisy; neoverovala si, či Q. J. vie aký je deň a dátum. Zmluvy podpisoval pomaly, ruka sa mu triasla. Bolo to pred obedom. Po podpise zmlúv žalovaná ani jej dcéra neprejavili žiadnu spokojnosť. Po podpise zmlúv vybrala poplatok, vypísala čo treba a odišla. Postupovala čisto úradne, Q. J. sa nepýtala napríklad ako sa má, nepripadal jej dezorientovaný, že nevie kde sa nachádza alebo čo robí. Nespomína si, že by Q. J. počas overovania podpisu niečo hovoril; jeho príbuzní ho nenútili nič podpisovať. Celé to trvalo pol hodinku, možno dvadsať minúť. Prvý zmluvu podpisoval pán J., ktorého ona nepoznala osobne, videla ho asi prvýkrát. Dcéra žalovanej jej povedala, že pán J. nemôže prísť na úrad overiť svoj podpis, lebo je ležiaci.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach poukázala na rozpory vo výpovediach žalovanej na pojednávaní 31.1.2011, kde uviedla, že otcovi povedala, že ide urobiť darovaciu zmluvu, že ide o dom, sieňu a pozemky pod domom, pritom pod domom je len pozemok parc.č. 1573. Žalovaná tvrdila na jednej strane, že otec nemal žiadne choroby, na druhej strane uvádzala, že ona sa o jeho choroby a o lieky nestarala. Uvádzala, že otec spával kľudne a pokojne, na druhej strane ho chodila v noci kontrolovať, pýtať sa či niečo nechce a keď zasvietila, otvoril oči. Aj keď tvrdila, že sa starala o svojho otca, nevedela uviesť, či otec vedel, aký je deň, či je časovo orientovaný, čo robil s peniazmi, ktoré mal sám preberať. Žalovaná tvrdila, že k Q.. G. chodila so svojím manželom, tento lekár vo Važci pôsobí od septembra 2006, keď manžel žalovanej zomrel v roku 2006, teda ešte pred začiatkom pôsobenia tohto lekára. Napokon žalovaná uviedla, že 13.12.2007 podpisovala rovnako ako Q. J.Š. len zmluvy a žiadne iné listiny. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností je však podpísaný v ten istý deň. Dala do pozornosti skutočnosť, že vklad zmluvy bol povolený v zrýchlenom katastrálnom konaní. Žalovaná prevzala poštu z katastra nehnuteľností aj pre Q. J.. Za účelom zistenia pravosti podpisu Q. J. navrhla vykonať dokazovanie znalcom z odboru grafológie a za účelom posúdenia jeho mentálneho zdravotného stavu znalcom z odvetvia psychiatria, keď je potrebné predbežne riešiť platnosť darovacej zmluvy.

Právny zástupca žalovanej udával, pred 40-timi možno viacerými rokmi sa žalovaná spolu s jej manželom domáhali vydania bezdôvodného obohatenie od Q. J.. Navrhol vykonať dokazovanie vypočutím svedka Q.. G. za účelom popísania stavu Q. J.Š. v roku 2008. Poukázal na to, že znalkyňa vychádzala z lekárskeho nálezu Q.. S., ktorá pacienta nevidela. Rovnako navrhol doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým dokazovaním vzhľadom na závery psychiatrického znaleckého posudku. Navrhol žalobu zamietnuť, lebo ani znaleckým dokazovaním nebolo spoľahlivo a bezpečne zistené, že Q. J.

v čase právneho úkonu trpel duševnou poruchou, ktorá ho na tento právny úkon robila neschopným. Demencia je postupným degeneratívnym procesom a zábudlivosť alebo pomýlenosť môžu byť aj známkami len veku, nie demencie.

Z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš V 4558/2007 je preukázané, že dňa 13.12.2007 bol doručený návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva navrhovateľa Q. J. a U. J. na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena pripojenej k tomuto návrhu. Návrh obsahuje podpisy obidvoch navrhovateľov. Z darovacej a zaopatrovacej zmluvy, ktorá sa v spise nachádza je preukázané, že bola uzatvorená vo Važci 13.12.2007. Medzi Q. J. ako darcom oprávneným z vecného bremena a U. J.Č. ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena. Predmetom zmluvy je darovanie rodinného domu súp. číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku parc.č. 1573 o výmere 550 m2, zastavanej plocha a nádvoria, hospodárskeho objektu, plota a vonkajších úprav ( vodovodná prípojka, plynová prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojky, žumpa a elektrická prípojka ), pozemkov parc.č. 1572 o výmere 199 m2, záhrady, parc.č. 1573 o výmere 550 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinným domom súpisné číslo XXX, pozemku parc.č. 1574 o výmere 521 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1576/1 o výmere 90 m2, záhrady. Podľa osvedčovacej knihy Obec Važec bola zmluva podpísaná darcom a oprávneným z vecného bremena aj obdarovanou a povinnou z vecného bremena.

Z osvedčovacej knihy Matriky Važec je zistené, že pod poradovým číslom 1313-1316 je údaj o osvedčení podpisu Q. J. na Darovacej zmluve a Zmluve o zriadení vecného bremena, ďalší zápis je pod poradovým číslom 1317-1320 o overení podpisu žalovanej.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 131 z 8.11.2010 zabezpečeného cez katastrálny portál je preukázané, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci B., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre obec a katastrálne územie B., a to pozemku KN C par. č. 1572, záhrada o výmere 199 m2, pozemku KN C par. č. 1573, zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, pozemku KN C parc. č. 1574, zastavané plochy a nádvoria o výmere 536 m2, pozemku KN C parc. č. 1576/1, záhrady o výmere 90 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo 768, postavenému na pozemku KN C parc. č. 1573 o výmere 535 m2, zastavané plochy a nádvoria. Rovnaký stav na liste vlastníctva bol zistený súdom aj v deň pojednávania, teda 11.8.2011.

Zo znaleckého posudku č. 20/2011 súdnej znalkyne Q.. P. Š., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria vypracovaného dňa 17.5.2011 je preukázané, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena so žalovanou, teda 13.12.2007 darca neb. Q. J. trpel duševnou chorobou demciou stredne ťažkého stupňa, ktorá sa u neho prejavovala narušením najmä časovej orientácie, celkovým spomalením psychických funkcií, pružnosti myšlenka, chudobnosťou rečového prejavu, oslabením úsudkovej schopnosti, chápanlivosti, stratou predchádzajúceho formátu osobnosti, so zvýrazňovaním apatie, poklesom iniciatívy, vôle. Narušil sa cyklus spánok - bdenie, s inverziou spánku, s opakovaným výskytom stavov nekľudu s neúčelnou aktivitou v nočných hodinách a nadmernou ospalosťou počas dňa. Popísaná duševná choroba mala vplyv na rozpoznávaciu a vnímaciu schopnosť darcu. Oslabenie pružnosti myslenia, úsudkovej schopnosti, zvýšená sugestibilita a ovplyvniteľnosť spôsobili, že nebol schopný si plne a dostatočne uvedomovať svoje konanie a posúdiť závažnosť tohto právneho úkonu. Q. J. dňa 13.12.2007 v čase podpisu zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá zapríčinila jeho nespôsobilosť na tento úkon. Popísané štádium duševnej poruchy ( demencie ) bolo ireverzibilné ( nezvratné ), nejednalo sa o prechodnú poruchu. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo súdneho spisu, zdravotnej dokumentácie, z dôkladného prehodnotenia lekárskych nálezov, analýz výpovedí zúčastnených strán a svedkov. Okrem iného vychádzala zo záznamov obvodného lekára, kde sa pacient od roku 1996 subjektívne sťažoval na závraty, slabosť, tras rúk. V r. 2000 na odporučenie obvodného lekára pre zvýšené hodnoty tukov v krvi bol vyšetrený na internej ambulancii. Pri hospitalizácii v roku 2011 je v zdravotnej dokumentácii pacienta uvedený okrem iného zápis, že psychicky je pacient svieži. V novembri 2006 ambulantná psychiatrička vyjadrila podozrenie na dementný syndróm - vaskulárnu demenciu s poruchami správania, diferenciálnej diagnostike zvažovaná aj Alzheimerova demencia. Lekárka vychádzala z objektívnych údajov dcéry ( bez prítomnosti probanda ). V septembri 2007 sú v náleze internej lekárky uvedené známky ťažkej aterosklerózy a demencie. V ten istý deň bol pacient vyšetrený aj na neurologickej ambulancii, kde bol čiastočne dezorientovaný, uvedomoval si, že je u lekára, ale časovo nevedel udať

ani mesiac ani rok. V diagnostickom závere je uvedená vaskulárna demencia - psychické zmeny - psychomotorický nepokoj najmä v noci, agitovanosť, dezorientácia, postupné strácanie záujmu o okolie. V liečbe odporučené neuroleptikum v nočnej dávke. Pri sumarizovaní nálezov v zdravotnej dokumentácii znalkyňa môže konštatovať, že u Q. J. viac rokov progredoval proces aterosklerózy. Demencia je vo všeobecnosti chorobou vyššieho veku (u 90 ročných ľudí sa vyskytuje u 40-45 % osôb), prítomné sú poruchy kognitívnych funkcií. Najvýraznejšia je porucha pamäti, obyčajne poškodenie novopamäti, narušuje sa intelekt, schopnosť usudzovať, chápať, správne zhodnotiť situáciu. Súčasťou demencie sú aj behaviorálne a psychologické príznaky - emočná labilita alebo apatia poruchy konania, rečové stereotýpie, poškodzovanei predmetov a neverbálny fyzická agresia, častá je porucha cyklu spánku, bdenie. Možno predpokladať, že plne rozvinuté prejavy demencie sa u Q. J. vyskytovali už minimálne 1-2 roky pred podpisom darovacej zmluvy. Nemožno tiež v čase podpisu zmluvy vylúčiť podiel zvýšenej sugestibility okolím.

Na pojednávaní 11. 08. 2011 znalkyňa Q.. Š. uviedla, že zdravotnú dokumentáciu Q. J. nežiadala od obvodného lekára Q.. G. preto, že jej ju predložila žalobkyňa, u ktorej sa zdravotná dokumentácia nachádzala. Veľakrát sa stáva, kto mal v starostlivosti chorého, disponoval aj jeho zdravotnou dokumentáciou. Lekár by mal archivovať zdravotnú dokumentáciu minimálne 15 rokov. Nemala podozrenie z toho, že nemá predloženú kompletnú zdravotnú dokumentáciu Q. J.. Mala ju k dispozícii celú. Diagnóza demencia stredne ťažkého stupňa u Q. J. je jednoznačnou. Pojem svetlé chvíľky je právnický, v prípade demencie stredne ťažkého stupňa je svetlý okamih u pacienta úplne vylúčený. Pacient svoje vnúčatá poznať mohol, ale nerozumel tomu, čo podpisuje. Záver o podozrení na vaskulárnu demenciu lekár prijať môže a práve veľakrát získava objektívne informácie od ľudí, ktorí sa o pacientov starajú. Ide o podozrenie, ktoré zistila ambulantná psychiatrička v roku 2006, diagnostický záver bol vykonaný v roku 2007. Demencia je psychiatrickou diagnózou, ktorú rovnako môže určiť neurológ aj psychiater. Ide o ochorenie mozgu organického pôvodu, s ktorým sa neurológovia stretávajú veľmi často. Neurológ môže predpísať aj lieky. V prípade Q. J. bola liečba určená správne, neurológ svoje kompetencie neprekročil. Nemala podozrenie na nesprávne závery neurológa alebo internistu.

Podľa (ďalej len Obč. zák.) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. tak isto je neplatný právny úkon osoby, konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 628 ods. 1 Obč. zák. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma.

Súd po vykonaní dokazovania na základe skutkového stavu, zhora uvedeného, po vyhodnotení vykonaných dôkazov každého jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti žalobe vyhovel. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva poručiteľa Q. J. k nehnuteľnostiam, uvedeným v enunciáte tohto rozsudku v čase jeho smrti. Predbežnou otázkou pre posúdenie vlastníckeho práva Q. J. v čase jeho smrti dňa 01. 02. 2009 bola otázka platnosti darovacej a zmluvy o zriadení vecného bremena z 13. 12. 2007, ktorú uzatvoril so svojou dcérou - žalovanou. Vychádzajúc z výpovedí účastníčok konania, ako aj z výpovede súdnej znalkyne Q.. P. Š. a záverov jej znaleckého posudku č. 20/2011 súd zistil, že tento právny úkon je neplatný, pretože darca a oprávnený z vecného bremena Q. J. konal v duševnej poruche, ktorá ho urobila pre tento právny úkon neschopným. Darovacia a zaopatrovacia zmluva je dvojstranným, adresovaným právnym úkonom, ktorý je komisívny, t.z., že vzhľadom na zákonom vyžadovanú písomnú formu tohto právneho úkonu musí byť urobený výslovne. Darovacia a zaopatrovacia zmluva z 13. 12. 2007 bola síce Q. J. a žalovanou uzatvorená v zákonom vyžadovanej forme a je v nej zachytený aj prejav vôle zmluvných strán. Q. J. bol osobou spôsobilou na právne úkony v plnom rozsahu, ale nedokázal posúdiť následky svojho právneho úkonu. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. postačuje existencia aj prechodnej duševnej poruchy (napr. jednorázový stav opilosti). U Q. J. bola 13. 12. 2007 prítomná duševná porucha - demencia stredne ťažkého stupňa - ktorá bola v ireverzibilnom, teda nezvratnom štádiu. Toto ochorenie vylučovalo u Q. J. možnosť posúdiť následky svojho konania (rozumová - rozoznávacia, intelektuálna schopnosť). U tohto ochorenia sa nevyskytujú ani tzv. svetlé okamihy (lucida intervalla), kedy postihnutý duševnou chorobou má počas prechodného obdobia obnovenú rozumovú schopnosť, čo preukázal znalecký posudok a najmä výpoveď

súdnej znalkyne. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. je absolútna, teda pôsobí od počiatku (ex tunc) bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal. Právne účinky z absolútne neplatného právneho úkonu preto nevzniknú. V dôsledku toho žalovaná, na základe darovacej a zmluvy o zriadení vecného bremena z 13. 12. 2007 nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť na ňu touto zmluvou prevedené. Súd preto vyslovil, že vlastníkom týchto nehnuteľností bol Q. J. aj v čase svojej smrti 01. 02. 2009. Vo vzťahu k psychiatričke Q.. S. súd zdôrazňuje, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uvádza, že táto lekárka v roku 2006 vyslovila podozrenie, teda nediagnostikovala ochorenie vaskulárna demencia, ktoré bolo diagnostikované až neskôr neurológom a internistom. Súdna znalkyňa nepovažovala za neobvyklé, že k stanoveniu psychiatrickej diagnózy pristúpi práve lekár neurológ alebo internista. Objasnila, že ide o lekárov, ktorí sú v osobnom kontakte s takýmito pacientami a neprekročia svoje kompetencie ani pri určení liečby tohto ochorenia. Súd zdôrazňuje, že pre súdne rozhodnutie nebola rozhodujúcou špecializácia lekára, ktorý u Q. J. vaskulárnu demenciu diagnostikoval a liečil, ale špecializácia súdneho znalca, ktorý v súdnom konaní zistil existenciu tohto psychického ochorenia, a to bola znalkyňa práve z odboru psychiatria.

Žalobkyňa preukázala, že má naliehavý právny záujem pre podanie určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ Obč. súd. por., pretože bez takéhoto určenia je neisté jej právne postavenie v prebiehajúcom dedičskom konaní po poručiteľovi Q. J., keďže je spolu so žalovanou, ako dcéra poručiteľa, do úvahy prichádzajúcou dedičkou aj nehnuteľností, určenia vlastníckeho práva ku ktorým sa domáhala.

Súd považoval za nadbytočné vykonanie dokazovania navrhnutého žalobkyňou znalcom z odboru grafológie za účelom zistenia pravosti podpisu darcu a oprávneného z vecného bremena Q. J. na zmluve z 13. 12. 2007. Táto zmluva je absolútne neplatnou z dôvodu podľa § 38 ods. 2 Obč. zák., keď pravosť jeho podpisu bola osvedčená P.U. V., pracovníčkou Obecného úradu vo Važci, ktorá aj vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že Q. J. túto zmluvu pred ňou vlastnoručne podpísal. Rovnako súd nevykonal dokazovanie výsluchom obvodného lekára z Važca Q.. G., navrhnuté žalovanou, ako nadbytočné. Znalkyňa pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzala predovšetkým z údajov v zdravotnej dokumentácii Q. J., ktorú viedol aj Q.. G., ako aj ďalší odborný lekári - internista, neurológ. Rovnako vychádzala z výpovedí obidvoch účastníčok konania, nielen žalobkyne, ale aj žalovanej. Napokon súd nevyhovel procesnému návrhu žalovanej ani na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria. V znaleckom posudku Q.. Š. súd nezistil žiadne nezrovnalosti alebo pochybenia formálneho ani obsahového charakteru. Na otázky žalovanej a jej právneho zástupcu súdna znalkyňa na pojednávaní 11. 08. 2011 odpovedala kvalifikovane a vecne, vyčerpávajúcim spôsobom. Žalovaná ani netvrdila, ktoré konkrétne časti alebo tvrdenia znaleckého posudku majú podliehať kontrole a z akých dôvodov.

S poukazom na zásadu hospodárnosti konania (potreba rozhodnúť o znalečnom za účasť znalkyne na pojednávaní 11. 08. 2011) súd s použitím § 151 ods. 3 Obč. súd. por. rozhodne o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.