Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14C-71-2011.pdf
PDF · 69.36 KB
No categories available
14C/71/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: F. O., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z., L.. F. XX, zastúp: JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Trnava, Hlavná 44, proti odporcovi: I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., L., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov F. O., rod. B. a I. O. uzavreté dňa XX.X.XXXX pred bývalým Mestským národným výborom v Z., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu citového odcudzenia, v dôsledku ktorého ich manželstvo prestalo plniť základné funkcie už pred piatimi rokmi.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s ich sobášnym listom, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Z.. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodili 3 deti, ktoré sú už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Z., kde v súčasnej dobe obaja bývajú, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Navrhovateľka uviedla, že ich manželstvo bolo v podstate usporiadané až do doby, kým odporca pred 10 rokmi neochorel. Od tej doby začali medzi nimi postupne vznikať nezhody, pretože odporca prestal mať záujem o rodinu, o robotu, o seba, stále bol len doma, a všetko mu vadilo. Odporca ju kontroloval, stále sa vypytoval, a pokiaľ nedostal uspokojivú odpoveď, rozčúlil sa. Slovné hádky nevznikali, pretože navrhovateľka odporcovi neoponuje, odporca jej však často vynadal. Taktiež nedochádzalo ani k fyzickým útokom. Spočiatku správanie odporcu znášala, postupne si však uvedomila, že takého správanie odporcu znášať už nechce. V období posledných 5 rokov už nežijú ako manželia, aj keď odporca jej na domácnosť prispieva, a stravujú sa spolu. K nezhodám z iných dôvodov medzi nimi nedochádzalo, a preto za hlavnú príčinu vzniku rozvratu ich manželstva považuje odcudzenie, ktoré je
dôsledkom správania sa odporcu. Pokiaľ ide o nesúhlas odporcu s rozvodom ich manželstva bola toho názoru, že odporca nesúhlasí s návrhom len z toho dôvodu, že mu takýto stav vyhovuje a nie z dôvodu, že by manželstvo bolo po všetkých stránkach funkčné.
Odporca uviedol, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, keď bol toho názoru, že ich spolužitie by mohlo fungovať, keby sa navrhovateľka trocha prispôsobila. Zároveň však potvrdil, že pred 10 rokmi ochorel, a posledných 5 rokov nežijú ako manželia.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoje spoločenské funkcie tak, ako to Zákon o rodine predpokladá. V priebehu konania súd taktiež zistil, že navrhovateľka už v žiadnom prípade nechce obnoviť spolužitie s odporcom, a preto v záujme zachovania zásady, podľa ktorej nikoho nie je možné nútiť aby zotrval vo vzťahu ak nemá o jeho zachovanie už záujem, súd aj vzhľadom k tomu, že odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, po skonštatovaní že manželstvo neplní svoje funkcie, a po zohľadnení dĺžky trvania tohoto stavu, manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v citovom odcudzení manželov, v dôsledku čoho je ich manželstvo už len formálnym zväzkom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohoto rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.