Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-35-2011.pdf
PDF · 83.2 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-10P/35/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudca Mgr. Júlia Podobová, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa matky N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Dubnica nad Váhom, G. a otca F., nar. XX. XX. XXXX., bytom K., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. V., nar. Xl. XX. XXXX zo sumy 35,- Eur na sumu l00,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy vopred najneskôr do 20. dňa v mesiaci od 25. 05. 2011.
Zameškané výživné od 25. 05. 2011 do 10. 8. 2011 vo výške 144,68 Eur, zaplatí otec k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici XP XX/XXXX-X zo dňa X. marca XXXX.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd návrh o zvýšenie výživného. V konaní uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa žila od 24. 08. 2008 do 23. 07. 2010, na adrese K.. Zo spoločnej domácnosti musela odísť pre neusporiadané partnerské vzťahy, časté požívanie alkoholu a následné agresívne správanie zo strany otca maloletého dieťaťa. Za podstatnú zmenu okolností na strane otca v porovnaní s posledným určením vyživovacej povinnosti považovala skutočnosť, že otec maloletej V. sa v októbri 2010 zamestnal ako stavebný robotník a jeho príjem je asi 350,- Eur mesačne. Poukázala na to, že maloletá V. si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, je častejšie chorá, dochádza s ňou na pravidelné kontroly do nemocnice v Považskej Bystrici a v Trenčíne. Súdom stanovené výživné vo výške 35,- Eur otec platí nepravidelne a nedodržuje súdom stanovenú výšku výživného. Pretože naposledy určené výživné nepostačuje na pokrytie všetkých nutných výdavkov maloletej V. a matka nie je schopná zo svojho príjmu zabezpečiť materiálne všetky potreby maloletej dcéry, žiadala aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 35,- Eur na 100,- Eur mesačne.
Otec maloletého dieťaťa si odmietol prevziať predvolanie na pojednávanie konané dňa 20. 07. 2011. Následne na pojednávanie vytýčené na deň 10. 08. 2011 si predvolanie prevzal, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.
Opatrovník maloletého dieťaťa doporučil súdu zvýšiť výživné podľa pomerov otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa so zárobkovými, majetkovými a osobnými pomermi rodičov maloletého dieťaťa a zistil nasledovné.
Matka maloletej V. je t.č. na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur mesačne. K tomu poberá rodinné prídavky na dve deti. Okrem maloletej V. má vyživovaciu povinnosť k maloletej Y.j, nar. XX.XX.XXXX, na ktorú nepoberá výživné od otca, pretože nebolo určené otcovstvo.
Otec maloletej V. je na Daňovom úrade v K. registrovaný ako platiteľ dane z príjmov fyzickej osoby odo dňa 04. 09. 2010. Za zdaňovacie obdobie 2010 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Otec dieťaťa je držiteľom živnostenského oprávnenia, s predmetom podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov s dňom vzniku oprávnenia 03. 09. 2010.
Rodičia maloletej V. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Z lekárskej správy MUDr. H., všeobecnej lekárky pre deti a dorast, zo dňa 17. 06. 2011 súd zistil, že maloletá V. patrí do starostlivosti uvedenej lekárky, maloletá je v dlhodobom dispenzári ako predčasne narodené dieťa s perinatálnou encefalopathiou. Chorobnosť dieťaťa je vyššia, nakoľko imunitný systém bol tiež nezrelý. Dieťa navštevuje s matkou neurologickú a očnú ambulanciu v Trenčíne. Matka pravidelne navštevuje poradne aj dispenzárne kontroly, jej prístup k výchove dieťaťa je zodpovedný a prakticky svojou starostlivosťou prispela k zdarnému psychomotorickému vývoju dieťaťa.
Výživné na maloletú V. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, spis. zn. XP XX/XXXX-X zo dňa XX. XX. XXXX. V konaní bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá V. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 35,- Eur mesačne od 01. 03. 2010, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. V tom čase bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 118,- Eur. Matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 Eur a prídavky na dve deti vo výške 42,50 Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že je dôvod na zmenu súdneho rozhodnutia, v ktorom bolo určené výživné sumou 35,- Eur na maloletú V. I.. Súd zistil, že na strane otca maloletého dieťaťa došlo od posledného určenia vyživovacej povinnosti k zmene pomerov. Kým v konaní XP XX/ XXXX bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a odkázaný na dávku v hmotnej núdzi, v súčasnosti je živnostníkom, ktorý podniká v predmete podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov s tým, že oprávnenie k tejto podnikateľskej činnosti vzniklo 03. 09. 2010. Zo správy Daňového úradu v K. G. súd zistil, že otec maloletého dieťaťa je registrovaný na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov fyzickej osoby od 04. 09. 2010. Za zdaňovacie obdobie roku 2010 však nepodal daňové priznanie. Z uvedeného vyplýva, že otec maloletej V. má príjmy z inej než závislej činnosti. V takom prípade bol súdu povinný preukázať podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Otec dieťaťa sa však opakovane nedostavil na súd, svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorej vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Podľa § 2 písm.a/ zákona č. 601/2005 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby, alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma, alebo úhrn súm vo výške 189,83 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. To znamená, že 20-násobok sumy životného minima predstavuje 3.796,60 Eur. Vychádzajúc z takéhoto príjmu otca, súd vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné zo sumy 35,- Eur mesačne na 100,- Eur mesačne na maloletú V.. Prihliadol pritom zároveň na to, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti je maloletá Rebeka vekovo staršia a zároveň zohľadnil aj zvýšenú chorobnosť dieťaťa, ktorú mal preukázanú lekárskou správou ošetrujúcej lekárky. Zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka je stále na materskej dovolenke a je odkázaná na rodičovský príspevok. V tomto smere sa teda osobné a zárobkové pomery matky vo vzťahu k poslednému určeniu vyživovacej povinnosti nezmenili. Naopak na strane otca nastala podstatná zmena pomerov a preto bol dôvod na to, aby súd zmenil pôvodné rozhodnutie - rozsudok XP XX/XXXX-X zo dňa XX. XX. XXXX.
.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.