Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/322/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. I., K.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., detašované pracovisko S. H., na návrh matky X. I., K.. XX.X.XXXX, bývajúcej v S. K. T. B. Č.. XX, za účasti otca B. I., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho v S. K. X. K. Č.. X, zastúpeného JUDr. Y. Ž., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici I. Č.. XX B. S., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. z 18.12.1998 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. B. I., K.. XX.XX.XXXX, zo sumy 1.300,- Sk za obdobie od 1.10.2009 do 31.8.2010 na sumu 70,- eur mesačne a od 1.9.2010 do budúcna na sumu 85,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do 15.-eho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči mal. B. I. za obdobie od 1.10.2009 do 31.7.2010 vo výške 774,- eur zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. B. doručila tunajšiemu súdu dňa 18.9.2009 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého zo sumy 43,- eur na sumu 150,- eur od októbra 2009 do budúcna. Svoj návrh odôvodňovala tým, že v dôsledku všeobecného rastu cien, platieb týkajúcich sa plynu, elektriky, potravín, celkových životných nákladov došlo aj k zvýšeniu platieb inkasa a ostatných nákladov, pričom ona spláca i platby súvisiace s mobilným telefónom, spláca úver a výživné zo strany otca na dieťa bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. v sume 1.300,- Sk mesačne.

Otec s návrhom matky nesúhlasil, svoj nesúhlas odôvodňoval tým, že jeho príjmové možnosti mu nedovoľujú platiť vyššie výživné, keďže jeho jediným príjmom sú príspevky sociálnej podpory a príspevok na bývanie spolu v sume 130,- eur mesačne, žije na hranici sociálnej odkázanosti, uvedený príjem mu nepostačuje na živobytie, takže je nútený si prostriedky požičiavať od svojej matky, ktorá je vážne chorá, je onkologickou pacientkou, z ktorého dôvodu je vážne zadĺžený a jeho matka zaňho platí výživné na B., pretože sú mesiace, že on by to zo svojho príjmu nedokázal a prácu si nevie nájsť z dôvodu vysokej nezamestnanosti v regióne, ako aj vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav.

Na základe vo veci vykonaného dokazovania súd prvého stupňa rozhodol vo veci dňa 9.6.2010 rozsudkom sp. zn. , ktorým zmenil predchádzajúci rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 18.12.1998 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. B. z 1.300,- Sk na 70,- eur mesačne od 1.10.2009. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že matka dieťaťa naposledy pracovala v T.. W.. W. S. ako žeriavnička, kvôli vážnej chorobe bola rok práceneschopná, následne prešla do invalidného dôchodku, ktorý v čase rozhodnutia súdu poberala vo výške 560,- eur. Bývala s maloletým v 1-izbovom byte na rekonštrukciu ktorého ako aj na zariadenie si vybrala úver ešte v čase keď pracovala, ktorý splácala stále vo výške po 252,- eur mesačne a nájomné za byt a inkaso bolo 150,- eur mesačne, pričom maloletý v školskom roku v ktorom bolo rozhodované vo veci končil 9. ročník základnej školy a od 1.9.2010 mal pokračovať v štúdiu na Z. W. Š.. Otec bol už 10-ty rok nezamestnaným, evidovaným na úrade práce a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie celkom vo výške 118,- eur, pričom v čase ostatnej úpravy výživného mal vyživovaciu povinnosť k synovi B. Q., K.. X.X.XXXX, vo výške 350,- Sk, na ktorého už toto výživné neplatil asi 8 rokov.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal otec odvolanie a následne Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 28.2.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom súdu prvého stupňa uložil doplniť dokazovanie za účelom zistenia reálnych zárobkových schopností a možností otca, zistenia záujmu otca o nájdenie si zamestnania zodpovedajúceho jeho vzdelaniu a kvalifikácii, za účelom zisťovania osobných a majetkových pomerov a súvisiacich relevantných okolností, ako i zaoberať sa rozpornými tvrdeniami otca a matky ohľadne skončenia otcovho ostatného pracovného pomeru v T.. W.. W. S., keďže okolnosti skončenia posledného pracovného pomeru otca sú nepochybne významné pre posúdenie možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu z hľadiska tzv. potencionálneho príjmu podľa § 75 ods. 1 veta druhá zákona o rodine.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa podľa pokynov Krajského súdu v Košiciach vykonal doplnenie dokazovania a vykonal dokazovanie opätovným vypočutím rodičov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči mal. B. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 18.12.1998, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.1999 a ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov bol mal. B. G.verený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou po 1.300,- Sk mesačne. Pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že priemerný zárobok matky dieťaťa bol 11.414,- Sk, pričom matka spolu s maloletým bývali v 1-izbovom byte, za ktorý matka mesačne hradila nájom a inkaso 900,- Sk, maloletý navštevoval materskú škôlku, za ktorú matka platila poplatok 570,- Sk, zároveň platila mesačný poplatok za opatrovanie maloletého 3.000,- Sk, keďže do práce chodievala na zmeny a v prípade, že mala poobedňajšiu alebo nočnú zmenu starostlivosť o maloletého zabezpečovala cudzia žena, zároveň matka mala s maloletým výdavky na kurz plávania 650,- Sk a kurz anglického jazyka a okrem mal. B. inú vyživovaciu povinnosť nemala a otec dosahoval priemerný mesačný zárobok od septembra 1997 do augusta 1998 10.299,- Sk, pričom za mesiac august 1998 mal 19 dní neospravedlnenej absencie a pre zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny - vynechanie 43 pracovných zmien s ním zamestnávateľ B. R., W..Y..R.. okamžite zrušil pracovný pomer dňa 8.10.1998 a podľa oznámenia Okresného úradu práce S. H. otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 13.11.1998, pričom mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti od 13.11.1998 po dobu prvých 3 mesiacov vo výške 60 % zo sumy 12.582,- Sk a po zvyšnú dobu vo výške 50 % z uvedenej sumy a bolo zistené, že niekedy v roku 1997 vo veci vypočutý svedok vyplatil otcovi sumu 170.000,- Sk v súvislosti so vzájomnou výmenou bytov. Otec mal okrem B. vyživovaciu povinnosť k mal. B. Q. mesačne vo výške 350,- Sk, býval v 1-izbovom byte, za ktorý platil mesačné nájomné a inkaso 1.300,- Sk.

Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S. rozhodnutím úradu zo dňa 29.12.2009 matka bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo správ sociálnej poisťovne súd zistil, že matka je dlhodobo poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej na začiatku sporného obdobia bol vyplácaný vo výške po 561,30 eur mesačne v roku 2009, v roku 2010 jej tento bol vyplácaný vo výške po 578,50 eur mesačne a od januára roku 2011 je jej tento vyplácaný vo výške po 589,- eur

mesačne, pričom invalidný dôchodok jej bol priznaný od 30.6.2009. Ako matka dokladovala lekárskymi potvrdeniami dôvodom invalidizácie matky je onkologické ochorenie. Ako matka uviedla vo svojej výpovedi, pred priznaním invalidného dôchodku bola po dobu jedného roka práceneschopnou, pričom pôvodne pracovala v T.. W.. W. S. ako žeriavnička a jej práceneschopnosť vyplynula z toho, že ochorela na rakovinu hrubého čreva v dôsledku čoho sa podrobila viacerým operáciám a následne jej stav sa skomplikoval. Počas celého sporného obdobia bývala a býva spolu so synom v 1-izbovom byte, kde bola nútená riešiť rekonštrukciu tohto bytu ešte v čase, keď riadne pracovala a dozariaďovať túto domácnosť zakúpením napríklad lôžka pre syna, z dôvodu ktorej rekonštrukcie a dozariaďovania bytu si pôvodne u zamestnávateľa vybrala pôžičku v sume 500.000,- Sk, ktorú spláca doposiaľ a to v splátkach po 252,- eur mesačne. Ako vyplýva z matkou predloženého výpisu z úveru ku dňu 22.7.2011 matka má na uvedenej pôžičke nesplatený zostatok 24.075,73 eur. Na začiatku sporného obdobia hradila nájomné za byt 104,67 eur a inkasné platby 53,96 eur. Podľa matkou predloženého mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy vyplýva, že v tomto roku boli upravené zálohové predpisy súvisiace s užívaním predmetného 1-izbového bytu na 108,62 eur. Matka okrem mal. B. naďalej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Matka si na lieky dopláca mesačne okolo 50,- eur, zároveň si dopláca na zdravotnú pomôcku a to sáčok 3,- eurá mesačne a pri každej návšteve ošetrujúcej lekárky, ktorú má v nemocnici v Š., je v súčasnosti povinná platiť poplatok za vstup do ambulancie 1,- euro.

Mal. B. v školskom roku 2009/2010 bol žiakom 9. ročníka základnej školy, kde mu matka za obedy v školskej jedálni platila 20,- eur mesačne. V rámci školy navštevoval krúžok hádzanej za čo matka hradila poplatok 15,- eur štvrťročne. V súvislosti s prípravou na vyučovania napríklad na anglický a nemecký jazyk matka bola nútená maloletému platiť poplatok za internet 20,- eur mesačne, ktorý platí doposiaľ, keďže mnohé úlohy deti robili prostredníctvom počítača a formou rôznych projektov, v tejto súvislosti matka maloletému spätne asi pred 3 rokmi zakúpila aj tlačiareň v hodnote 3.900,- Sk. Maloletému matka uhrádzala a uhrádza poplatok za mobilný telefón 20,- eur. Od 1.9.2010 sa maloletý stal študentom strednej školy a navštevuje Z. W. R. Š. B. S., čím došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb, v rámci školy sa študenti skladajú na náklady na budúcu maturitu a stužkovú štvrťročne po 20,- eur, so štúdiom má matka zvýšené výdavky na úhradu poplatkov školy, napríklad poplatku do triedneho fondu, maloletému v prípade, že sa stravuje v školskej jedálni hradí za obed 3,- eurá, pričom nie vždy maloletý užíva obedy zo školskej jedálne a vzhľadom na fyzický vývin dieťaťa sa zvýšili výdavky na jeho stravovanie. V rámci školy matka hradí poplatok ZRPŠ 10,- až 15,- eur na začiatku školského roka, na učebnice v 1. školskom roku mu nedoplácala avšak bude potrebné na tieto doplácať počas návštevy 2. ročníka, kedy bude potrebné maloletému zakúpiť aj rysovacie potreby. Maloletý sa naďalej venuje hádzanej s čím súvisia výdavky za účasť na turnajoch okolo 15,- eur a pravidelne navštevuje posilňovňu, kde matka uhrádza poplatok 40,- eur mesačne. Zdravotné problémy maloletý nemal a nemá, otec sa s maloletým nekontaktuje a okrem súdom určeného výživného na úhradu potrieb maloletého ďalšími formami neprispieva.

Otec maloletého, ako už bolo uvedené i v ostatnom rozhodnutí súdu vo veci výživného, ukončil ostatný pracovný pomer v T.. W.. W. B. S. (V. R. B.) 16.10.1998, ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa pracovný pomer s otcom bol skončený pre zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Zo správy T.. W.. W. S. zo dňa 21.4.2011 súd ďalej zistil, že táto firma nevie uviesť súdu výšku porovnateľného priemerného mesačného čistého príjmu, keďže ku skončeniu pracovného pomeru otca došlo počas právneho predchodcu spoločnosti. Vo svojej výpovedi otec v tomto konaní dôvodil, že k tomuto skončeniu pracovného pomeru došlo tak, že od 3.7. do 16.7.1998 bol hospitalizovaný na S. S. E. I. W., S. H., čo doložil fotokópiou prepúšťacej správy so záverom - diagnóza A. D. Q., v rámci ktorej hospitalizácie z vykonaných testovaní bola uňho ustálená alergická reakcia na kožené rukavice čisté aj použité a následne P. S. E. S. dňa 22.9.1998 vypracovala posudok o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v ktorom konštatovala, že otec bol poškodený chorobou z povolania, ktorá nebola vyliečená a zanechala následky a tvrdil, že prepúšťaciu správu i posudok o odškodnení bolesti následne predložil zamestnávateľovi a ten mu údajne ústne oznámil, že preňho nemá vhodnú prácu podľa lekárskych odporúčaní, že ho teda nemôže zaradiť okamžite do pracovného procesu, vyzval ho, aby odišiel domov a čakal na výzvu zo strany zamestnávateľa na nástup do práce podľa jeho zdravotného stavu, z dôvodu čoho nastúpil na dovolenku, ktorú čerpal v rozpätí 2 až 3 dní a údajne následne zo strany zamestnávateľa mu prišlo skončenie pracovného pomeru pre absenciu. Uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru otec nenamietal ani u zamestnávateľa ani prípadnou súdnou

žalobou. Z opakovaných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, detašované pracovisko S. H. súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 24.2.2003 do 16.8.2006, kedy bol z evidencie úradu práce vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom práce, čo následne úrad práce upresnil a uviedol, že nespoluprácou s úradom práce na strane otca bolo odmietnutie pracovnej ponuky dňa 17.8.2006 z dôvodu čoho bol vyradený na dobu 3 mesiacov, keďže odmietol ponúknuté pracovné miesto vo firme U..O.. V., W..Y..R.. B. S., z kópie ktorej ponuky je zistené, že ako dôvod odmietnutia ponúkaného pracovného miesta otec uviedol, že má vyhliadnutú inú prácu a že: „....hľadám prácu vo svojej profesii, s cigánmi a bezdomovcami odmietam pracovať". Do evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce bol opätovne zaradený až 21.4.2010 na základe ním podanej žiadosti. Úradom práce otcovi boli vyplácané dávky hmotnej núdze v roku 2009 za mesiace január až marec po 58,43 eur mesačne, v apríli 2009 60,43 eur, v mesiacoch máj až august 2009 po 112,55 eur mesačne, v mesiacoch september až december 2009 po 118,30 eur mesačne, v roku 2010 vo výške po 118,30 eur mesačne a od 1.6.2011 sú mu vyplácané vo výške po 62,50 eur mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., detašované pracovisko S. H. zo dňa 18.7.2011 ďalej súd zistil, že otcovi bol vyplácaný dlhodobo i príspevok na bývanie od februára 2004 s tým, že od mája 2009 do augusta 2009 mu tento bol vyplácaný vo výške 52,12 eur mesačne a od 1.9.2009 do 30.4.2011 vo výške 55,80 eur mesačne, tento príspevok mu prestal byť vyplácaný z dôvodu, že pôvodne 1-izbový byt resp. garsónku, v ktorej býval sám a za ktorú hradil 83,- eur mesačne, v čase sporného obdobia predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2011 za kúpnu cenu 30.000,- eur, čo preukázal súdu predmetnou kúpnou zmluvou, k čomu uviedol, že takto získanú sumu peňazí použil na úhradu exekučného titulu vedeného titulom nevysporiadania BSM, v ktorom konaní uhradil spolu 21.591,54 eur, z čoho bolo matke vyplatených z titulu vysporiadania BSM 19.214,- eur a zároveň predložil súdu pokladničný doklad zo dňa 13.5.2011 s nečitateľným podpisom ako potvrdenie o tom, že uhradil sumu 8.400,- eur I. z titulu vrátenia dlhu, ktorý vznikol tým, že uvedenej osobe (t.j. svojej matke) otec údajne dlhoval finančné čiastky z titulu dlhoročného požičiavania financií na platenie výživného na maloletého syna, nákup potravín, nákladov spojených s vyhľadávaním zamestnania, z dôvodu, že bol sociálnym prípadom a dlhodobo nikde nepracoval. Otec výšku takýchto pôžičiek od svojej matky súdu špecifikovať nevedel a uviedol, že od predaja bytu býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, pričom má priateľku v V., u ktorej sa zdržiava len niekoľko dní v týždni a s ktorou nevedie spoločnú domácnosť. Z lekárskej správy - nálezu predloženého súdu otcom zo dňa 3.11.2003 vyplýva, že praktický lekár pre dospelých Q.. I. Q. v uvedenej lekárskej správe konštatovala, že otec mal v roku 1998 priznanú chorobu z povolania alergia na rukavice

- pracovné, preto nie je vhodná práca vo VPP kde pracuje v rukaviciach a z lekárskej správy U. V. P. zo dňa 13.7.1998 vyplýva, že uvedená ambulancia odporúčala otca preradiť na prácu, kde nebude musieť používať kožené rukavice a pracovať s cementom.

Z prehľadu voľných pracovných miest nahlásených na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S. v rokoch 2008 - 2011 pre profesiu maliar, natierač vyplýva, že takéto voľné pracovné miesta boli úradu práce nahlásené v období od januára 2008 do apríla 2010 vo firmách Speed-net,s.r.o., Ekorek, FN L. Pasteura Košice, SIS, spol. s r.o., Štefan Kato - Kato, Hutné montáže, s.r.o., Kovotech Group, s.r.o., pričom sídla všetkých firiem boli v Košiciach.

Zo správy Krajského riaditeľstva PZ v S. zo dňa 14.4.2011 vyplýva, že otec nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.

Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie O. zo 16.6.2011 súd zistil, že otec nie je poberateľom sociálneho poistenia a Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka S. v evidencii práceneschopných neeviduje a neevidovala otca dieťaťa ako práceneschopného, menovaný si neuplatnil nárok a nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku, odbor lekárskej posudkovej činnosti nemá vedomosti o tom, že bola konštatovaná u otca choroba z povolania a oznámenie o priznaní choroby z povolania doteraz neobdržali.

Z výpisu identifikačných údajov sociálnej poisťovne súd zistil, že v čase od 24.5.2005 do 30.4.2008 otec bol zamestnancom Q.. Q. F. - I. ako dohodár. Následne zo správy tohto zamestnávateľa zo dňa 21.7.2011 vyplýva, že vo firme I. - Q.. F. Q. otec pracoval na dohodu o vykonaní práce, pričom šlo o rôzne pomocné stavebné práce prevažne sezónneho charakteru a pre útlm v podnikaní, stratu zákaziek,

konkurenciu, rodinné problémy a trvalé bydlisko v S. bol nútený si hľadať inú prácu, na čo, podľa názoru zamestnávateľa, mala vplyv aj jeho ťažko chorá mama o ktorú sa musel starať, u uvedeného zamestnávateľa v rokoch 2005 až 2008 otec dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 2.430,- Sk (t.j. 80,66 eur), v prípade ak by pracoval na dohodu u tohto zamestnávateľa i naďalej, v súčasnosti by mohol dosahovať čistý mesačný príjem okolo 85,- eur.

Otec vo svojej výpovedi v júni 2010 pred súdom uviedol, že v T.. W.. W. B. S. pracoval naposledy na pozinkovni ako operátor, následne si brigádu nehľadal, lebo keď by brigádne niekde pracoval, tak by prišiel o všetky výhody, ktoré mal, pričom je vyučený maliar - natierač, v ktorej profesii by mohol pracovať, ale nie v rukavičkách, lebo na tieto má alergiu. Tvrdil, že sa pokúšal zamestnať aj cestou úradu práce, ale mu neponúkli vhodné miesto, chodil údajne aj po stavbách, ale neúspešne. Tieto svoje tvrdenia súdu napriek výzve zo strany súdu nijako nepreukázal a potvrdil, že s maloletým synom sa nestýka.

Na pojednávaní vo veci v júli 2011 otec okrem iného uviedol, že súdny spor s ostatným zamestnávateľom (B. I. Č. T.. W.. W.) neviedol z dôvodu, že to považoval za zbytočné, keďže zamestnávateľ uviedol, že mal absenciu a mal teda za to, že by na súde nevyhral. Tvrdil, že po skončení pracovného pomeru vo firme T.. W.. W. zhruba o 2 týždne sa nahlásil na úrade práce ešte v roku 1998, kde bol evidovaný do roku 2002 kedy bola evidencia údajne skončená, avšak nevedel o uvedenom uviesť dôvod skončenia evidencie, ani nevedel predložiť dôkazy o tejto evidencii. Pokiaľ ide o zistenú mu chorobu z povolania, nárok na priznanie invalidného dôchodku si neuplatnil, pretože, ako uviedol vo svojej výpovedi, má za to, že takýto invalidný dôchodok by bol malý, keďže má odpracovaných málo rokov a mal nízky príjem. Pokiaľ ide o jeho pomer s firmou I. uviedol, že u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem o 50,- Sk vyšší než mohol dosahovať súbežne s poberaním dávok hmotnej núdze, z ktorého dôvodu skončil tento pracovný pomer, keďže dospel k záveru, že presahovanie príjmu u zamestnávateľa o 50,- Sk by malo za následok odňatie mu dávok hmotnej núdze. Uviedol, že z titulu preplatku na sociálnych dávkach z dôvodu práve uvedeného pracovného pomeru má dlh voči úradu práce vo výške 60.000,- Sk, ktorý doposiaľ spláca, o čom predložil súdu ako dôkaz potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., detašované pracovisko S. H. zo dňa 8.8.2011, z ktorého vyplýva, že otec mal pohľadávku na dávke hmotnej núdzi v celkovej sume 62.062,- Sk, ktorý dlh spláca od júna 2008 a ktorý splácal pôvodne v roku 2008 v splátkach po 600,- Sk, od januára do februára 2009 ho splácal v splátkach po 19,92 eur, od marca do mája 2009 po 10,- eur a od 1.6.2009 doposiaľ po 20,- eur mesačne, pričom dlh k 31.7.2011 bol 1.350,82 eur a k tomuto doplnil, že vo firme I. vykonával práce ako boli stierky, maľovanie, hantlager pri miešačke a podobne, k tejto práci rukavice podľa jeho tvrdení nepotreboval s tým, že predtým 15 rokov pracoval ako maliar a rukavice taktiež nepoužíval. Uviedol, že finančne mu vypomáha jeho matka napríklad tým, že zaňho platí výživné, poskytuje mu stravu a podobne. Brigádnickú činnosť nevykonával, čo zdôvodňoval tým, že cestou úradu práce mu žiadne práce ponúkané neboli z dôvodu ním predloženého lekárskeho vysvedčenia o chorobe z povolania a individuálne práce nevykonával z dôvodu, že mohol by sa opätovne dostať do situácie, že by presiahol príjem, ktorý je povolený dosahovať popri poberaní dávok hmotnej núdze a v prípade aj keď sa informoval o prácu bolo mu oznámené, že práca nie je.

Firma A.B. Plast, s.r.o. ktorej bola výzva súdu na oznámenie výšky príjmu, ktorý otec v prípade ak by sa bol v tejto firme zamestnal mohol dosahovať, bola firme doručená 15.7.2011, na túto výzvu však uvedená firma doposiaľ neodpovedala.

Podľa záverov Štatistického úradu SR o priemernej mesačne mzde vo vybraných odvetviach v roku 2010 v odvetví stavebníctvo bola priemerná mesačná mzda 579,- eur a začiatkom roka 2011 to bolo 552,- eur.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca voči mal. B. zvýšil, keďže dospel k záveru, že návrh podaný matkou bol v celom rozsahu dôvodný. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených podstatných kvalifikovaných zmien pomerov, ktoré nastali predovšetkým na strane maloletého, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného navštevoval materskú škôlku, medzičasom sa stal žiakom 1. stupňa základnej školy, následne žiakom 2. stupňa základnej školy a v minulom školskom roku študentom strednej školy, pričom od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná v roku 1999, uplynula doba takmer 12-ich rokov a každá z uvedených skutočností je dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže napríklad podľa ustálenej súdnej praxe uplynutie 3 rokov samo o sebe býva dôvodom pre zvýšenie výživného. V dôsledku uvedených podstatných zmien na strane maloletého nesporne došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na stranách ktorých súd zohľadňuje ich príjmové a majetkové pomery, ich možnosti a schopnosti, počet ich vyživovacích povinností. Na strane matky bolo zistené, že táto bez vlastného zavinenia bola nútená ukončiť pracovný pomer, v ktorom bola zamestnaná v čase ostatnej úpravy výživného, a to z dôvodu závažného ochorenia v dôsledku ktorého sa stala zdravotne ťažko postihnutou a jej jediným príjmom sa stal invalidný dôchodok, ktorý v roku 2009 bol o 182,01 eur vyšší než jej priemerný mesačný čistý príjem v čase ostatnej úpravy výživného, v roku 2010 sa zvýšil o ďalších 17,- eur a od 1.1.2011 doposiaľ sa zvýšil o ďalších 11,- eur, pričom na strane matky súd zároveň zohľadnil jej ťažké zdravotné postihnutie, ako i zvýšené životné náklady súvisiace s ochorením, ako sú doplatky na liečivá, zdravotné pomôcky a zvýšené výdavky na stravovanie, zároveň súd vzal do úvahy pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa formou osobnej starostlivosti oň, ako i to, že matka okrem tohto dieťaťa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Na strane otca pri stanovaní výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že ostatný pracovný pomer otca, rovnako ako to bolo konštatované pri ostatnej úprave výživného, bol s ním skončený v roku 1998 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny otcom, pričom u uvedeného zamestnávateľa otec v čase skončenia pracovného pomeru dosahoval už uvedený príjem 10.299,- Sk (čo je v prepočte 341,86 eur), ku ktorému skončeniu pracovného pomeru aj vzhľadom k pokynu Krajského súdu v Košiciach v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa súd udáva, že jednoznačne bolo preukázané, že dôvodom skončenia tohto pracovného pomeru bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny na strane otca dieťaťa, otec svoje tvrdenia, že tento pracovný pomer bol s ním skončený pre jeho zlý zdravotný stav nijako nepreukázal i keď dokladoval, že v roku 1998 uňho bolo konštatované ochorenie, bola mu zistená alergia na pracovné kožené rukavice, z dôvodu čoho mu bolo priznané i odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a bolo lekármi odporúčané jeho preradenie na prácu, kde nebude musieť používať kožené rukavice a pracovať s cementom, bola mu priznaná choroba z povolania v roku 2008, ale otec súdu nijako nepreukázal súvislosť s týmto jeho ochorením a rozviazaním pracovného pomeru. K uvedenému súd poznamenáva, že ak by bolo pravdivé tvrdenie otca, že jeho absencia v práci bola zavinená jeho zamestnávateľom, uvedené mohol riešiť i prípadnou súdnou žalobou a jeho tvrdenie, že on má za to, že takáto žaloba by bola neúspešná, je bezpredmetné. Naopak, vzhľadom na to, že otec dôvod skončenia pracovného pomeru nenamietal ani pri predchádzajúcej úprave výživného, súd má za to, že už v roku 1998 a 1999 bol s dôvodom skončenia pracovného pomeru stotožnený, pri stanovení výšky výživného súd

preto vychádzal zo zistení, že ku skončeniu ostatného pracovného pomeru na strane otca došlo jeho zavinením bez vážnych dôvodov. Otec, ktorý sa vo februári 2003 zaevidoval na úrade práce, bol z evidencie tohto úradu práce jednoznačne vyradený pre nespoluprácu, keďže odmietol ponúknuté mu pracovné miesto, čo otec ani vo svojej výpovedi nenamietal, pričom dôvod odmietnutia ponúknutého mu pracovného miesta s odôvodnením, že nebude pracovať „s bezdomovcami a cigánmi" neobstojí vzhľadom na to, že otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a teda má sa správať tak, aby mohol primerane prispievať na úhradu potrieb dieťaťa, ktoré svojou výživou je jednoznačne odkázané na svojich rodičov. Navyše otec napriek tomu, že mu súd uložil predložiť dôkazy o tom, že v spornom období si hľadal zamestnanie, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, naopak, sám vo svojich výpovediach uviedol, že prípadné vykonávanie aj brigádnických prác by bolo preňho nevyhovujúcim, keďže ak by presiahol povolený príjem z takýchto činností, mohla by mu byť odňatá dávka hmotnej núdze, ktorá skutočnosť ho viedla podľa jeho tvrdení aj ku skončeniu pracovného pomeru uzavretého formou dohody o vykonaní prác so zamestnávateľom firmou I. - Q.. Q.. F., u ktorého otec, ako už bolo uvedené vyššie, pracoval od mája 2005 do apríla 2008. K tomuto súd taktiež poznamenáva, že povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť sa takýmto spôsobom nemôže vzdať prospechu, ktorý spočíva v pravidelnom príjme dôvodiac tým, že ak by pracovný pomer neukončil, nemohol by naďalej poberať dávky hmotnej núdze. Pokiaľ ide o namietanie otca o problémoch jeho zaradenia sa do pracovného pomeru tým, že má alergiu na kožené rukavice, súd zároveň poukazuje na to, že zo samotných výpovedí otca vyplýva, že spätne po dobu niekoľkých rokov aj potom čo uňho bolo diagnostikované uvedené alergické ochorenie, či už brigádnicky alebo v uvedenej firmy I. pracoval aj v profesii v ktorej je vyučený, t.j. maliar - natierač, a ako sám uviedol v takejto profesii by mohol pracovať a aj pri náhodnom vykonávaní takýchto prác rukavice nikdy nepoužíval a to ani v minulosti, keď tieto práce vykonával ako svoje povolanie, sám uviedol, že vo firme I. vykonával práce maliara - natierača, prípadne hantlagera pri miešačke a ochranné rukavice nepotreboval, z uvedeného teda nesporne vyplýva, že otec vo svojej profesii maliar

- natierač mohol a môže pracovať od skončenia ostatného pracovného pomeru vo B. doposiaľ, keďže vzniknuté zdravotné problémy mu vo výkone tejto jeho profesie nebránia a navyše zo správy úradu práce, ako je uvedené vyššie vyplýva, že úrad práce v čase kedy otec bol na tomto evidovaný mu bol schopný poskytnúť práce zodpovedajúce jeho profesii a napokon ako vyplýva zo záverov Štatistického úradu SR pri výkone prác v profesii otca v roku 2010 bol priemerný mesačný plat 579,- eur a v roku 2011 552,- eur. V danom prípade súd prihliadol i na tú skutočnosť, že napriek uvedeným zdravotným problémom otec nevyužil ani možnosť priznania mu aspoň čiastočného invalidného dôchodku, ktorý by taktiež predstavoval istý príjem na strane otca, keďže takýto nárok si u sociálnej poisťovne od vydania lekárskych osvedčení doposiaľ neuplatnil a odôvodnenie otca pre takúto nečinnosť, že priznaný invalidný dôchodok by bol veľmi nízky taktiež neobstojí, keďže by šlo o určitý pravidelný príjem na jeho strane, ktorého sa nekonaním vlastne bezdôvodne taktiež vzdal. V neposlednom rade súd zohľadnil aj tú okolnosť, že v apríli tohto roka otec predal byt, ktorého vlastníkom bol aj v čase ostatnej úpravy výživného, za čo získal kúpnu cenu 30.000,- eur, čím získal majetkový prospech, ktorý pri stanovaní výšky výživného na výživou odkázané dieťa súd musí zohľadňovať aj napriek tomu, že otec tvrdil, že tieto finančné prostriedky použil na úhradu dlhov a úhradu exekúcie, keďže takéto plnenia nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča. Na strane otca súd prihliadol taktiež na to, že otec má dlhodobo finančnú výpomoc od svojej matky, ako to opakovane udával, i keď tvrdil, že takto poskytnuté mu finančné prostriedky bude nútený svojej matke vrátiť a napokon na strane otca súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že pred začatím sporného obdobia otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu synovi, ktorú v čase ostatnej úpravy výživného ešte mal. Vzhľadom na všetky uvedené zistené zmeny pomerov, po zohľadnení zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, súd dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a otec ním po zohľadnení jeho možností a schopností mohol a môže prispievať na výživu syna pri zohľadnení toho, že matka vzhľadom na svoje vážne zdravotné problémy nemá možnosť dopĺňať si zdroj svojich príjmov. Z rovnakých vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.10.2009 do 31.7.2010 k vzniku dlžného výživného vo výške 774,- eur (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 1.300,- Sk (t.j. 43,- eur) a novourčeným výživným 70,- eur, čo je 27,- eur, za obdobie prvých 10 mesiacov sporného obdobia t.j. od 1.10.2009 do 31.8.2010, čo je 270,- eur plus rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 1.300,- Sk a novostanoveným výživným 85,- eur, čo je 42,- eur, za obdobie ďalších 12 mesiacov sporného obdobia t.j. od 1.9.2010 do 31.7.2010, čo je 504,- eur), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.