Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-9-2011.pdf
PDF · 115.17 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-22C/9/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu P. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zast. Jozefom Veselým, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej C. J., predtým Z., rod. C., trvale bytom C. XX, XXX XX C., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok 38C 47/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
8 CoP 43/2008-141 tak, že určuje výživné pre žalobcu vo výške 150 eur mesačne, ktoré žalovaná je povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2011 do 9.8.2011 vo výške 246,89 eur je žalovaná povinná uhradiť k rukám žalobcu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaním zo dňa 20.1.2011 domáhal zvýšenia výživného voči jeho matke, C. J., počnúc 1.1.2011 zo sumy 116,17 eur na sumu 250 eur, splatnú vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na uvedený účet.
Návrh odôvodnil tým, že pri rozvode manželstva jeho rodičov súd určil, že matka má prispievať na jeho výživu čiastkou 60 eur/1.800,- SK mesačne.
Krajský súd zmenil túto vyživovaciu povinnosť tak, že určil, že matka je povinná prispievať na jeho výživu sumou 116 eur/3.500,- Sk mesačne.
Náklady na výživu sa od 1.12.2006 podstatne zmenili. Začal študovať na Technickej univerzite v C.. V súčasnosti je študentom 3. ročníka Fakulty elektrotechniky a informatiky. Jeho mesačné výdavky sa zvýšili spolu o 153 eur. Za obedy platí 26 eur mesačne, za odbornú literatúru, skriptá a pod. 30 eur mesačne, za členské v klube historického šermu 40 eur mesačne, na turistické potreby 20 eur mesačne, na technické vybavenie v štúdiu 40 eur mesačne, na stravu v domácnosti 17 eur mesačne, pričom spotrebiteľské ceny sa zvýšili v r. 2007 o 7,2 %, v r. 2008 o 2 %, v r. 2009 sa znížili o 5,1 % a následne zvýšili o 3,4 % a v r. 2010 o 6 %. Rozdiel oproti r. 2006 je spolu 17,18 eura.
Za najpodstatnejšiu zmenu však vidí to, že na základe uznesenia 23C 9/2005 v konaní o vyporiadanie BSM jeho rodičov, musí otec splácať hypotekárny úver, ktorý si musel zobrať na vyrovnanie podielu matke. Otec musí mesačne platiť 267 eur. Z rovnakého dôvodu otec musel zakúpiť auto na leasing,
ktoré potrebuje k svojmu podnikaniu. Na úhradu tohto úveru mesačne platí 163 eur. V súčasnej dobe matka nemusí platiť výživné na sestru Lenku Veselú, ktoré bolo doteraz vo výške 132,77 eur.
K žalobnému návrhu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 28.2.2011. Uviedla, že žalobca P. Z. od doby, odkedy opustila spoločnú domácnosť, od r. 2003, neprejavil ani raz záujem o jej osobu ako matku. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8 CoP 43/2008 zo dňa 28.3.2008 bola povinná prispievať na dospelého syna P. výživné vo výške 116,18 eur. Od tohto rozsudku sa jej mesačný príjem nezvýšil, naopak v dôsledku finančnej krízy sa znížil o sociálny fond. Bytové pomery oproti r. 2008 sa nezmenili. Býva v prenájme s mesačnou platbou 199,16 eur. Tento prenájom jej v apríli 2011 skončil a v prípade ďalšieho prenájmu sa cena zvýši na sumu 330 eur. Rovnako sa zvýšili v porovnaní s r. 2008 náklady na stravu o sumu 140 eur mesačne, zvýšili sa jej náklady na lieky z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, pričom mesačne platí 35 eur. Náklady na dopravu sú mesačne vo výške 18,25 eur, náklady na platbu životného poistenia sú vo výške 35,96 eur. Vyše roka prispieva k starostlivosti o jej mamu, M. C., ktorá je umiestnená v súčasnej dobe v zariadení L. n.o. na U. XX, v C.. Ďalej uviedla, že na základe uznesenia 23C 9/2005 zo dňa 15.6.2010 bol jej vyplatený finančný podiel vo výške 17.592,77 eur, ktorý nepostačuje na kúpu bytu, na základe čoho bude nútená po skončení prenájmu požiadať o úver. Osobný automobil Škoda Felícia combi nebol použiteľný z dôvodu, že doklady, ktoré dostala až po prvej dohode vo veci vyporiadania BSM, 6.4.2009 a medzitým jeho hodnota klesla na súčasnú nulovú. Má za to, že žiadosť žalobcu je účelová z dôvodu skončenia jej vyživovacej povinnosti voči dospelej dcére MUDr. L. Z.. Z dôvodu ukončenia štúdia 16.11.2011 na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v O.. Na základe uvedených skutočností žiadala návrh žalobcu zamietnuť a ponechať výživné vo výške 116,18 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a spis. mat. 20C 445/2005, 37C/107/2010 a 38C/47/2007 a zistil skutkový stav prejednávanej veci.
Z pripojeného spis. mat. 20C 445/2003 zistil, že v konaní o rozvod manželstva navrhovateľka C. Z. podala návrh proti odporcovi B. Z. 12.6.2003. Dôvodom rozvodu manželstva malo byť citové ochladenie medzi manželmi a nezáujem o ďalší spoločný život. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 10.3.2004, právoplatným 3.6.2004 rozviedol manželstvo účastníkov konania, pričom maloletého P. Z. zveril do výchovy a opatery odporcu a navrhovateľku zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne čiastkou 1.800,- Sk.
Dôvodom rozvodu manželstva bola skutočnosť, že od mája 2003 účastníci neviedli spoločnú domácnosť, navrhovateľka túto opustila a odišla žiť k svojmu priateľovi. Navrhovateľka od decembra 2002 si našla priateľa, čo viedlo k jej nezáujmu o spoločný život a celý chod domácnosti ponechala na odporcu. Z toho vyplývali časté hádky, ktoré viedli k citovému odcudzeniu účastníkov a k ukončeniu manželského spolužitia.
Zo spis. mat. 38C/47/2007 súd zistil, že navrhovateľ P. Z. podal návrh na zvýšenie výživného zo sumy 1.800,- Sk na sumu 4.100,- Sk mesačne, počnúc 1.12.2006 do budúcna. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ P. Z. býva v spoločnej domácnosti s B. Z., otcom, a sestrou v trojizbovom byte, za ktorý platil inkaso vo výške 5.050,- Sk. Za obdobie od určenia výživného sa zvýšili náklady o 400 Sk mesačne za posilňovňu, o 300,- Sk mesačne za stravné v školskej jedálni, o 150,- Sk mesačne za tréningy v klube historického šermu, o 200,- Sk mesačne za mobilný telefón, o 200,- Sk mesačne za cestovný lístok MHD, o 700,- Sk mesačne za kontaktné šošovky a roztok na ich čistenie, o 100,- Sk mesačne za toaletné potreby, o 180,- Sk mesačne za sporenie na stužkovú, za školské potreby, 100,- Sk mesačne za ošatenie, odbornú literatúru, vreckové a voľný čas. Zvýšenie nastalo spolu vo výške 3.050,- Sk.
Krajský súd v Košiciach, v konaní 8CoP 43/2008 zvýšil výživné navrhovateľa tak, že zmenil rozsudok 20C/445/2003 tak, že odporkyňa je povinná prispievať navrhovateľovi výživným 3.500,- Sk mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, od 1.12.2006. Dlžné výživné vo výške 27.200,- Sk mesačne za obdobie od 1.12.2006 do 31.3.2008 je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd l. stupňa riadne zistil skutkový stav, ale na základe neho nesprávne rozhodol, pretože nesprávne vypočítal čistý zárobok matky. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že odôvodnené potreby navrhovateľa sa od
poslednej úpravy výživného v r. 2003 podstatne zvýšili v súvislosti s jeho vekom a štúdiom na strednej škole. Príjem navrhovateľovho otca, ktorý žije v spoločnej domácnosti, sa podstatným spôsobom nezmenil. Priemerný čistý príjem odporkyne sa zvýšil oproti r. 2003 z 15.260,- Sk na sumu 19.105,- Sk mesačne v r. 2006 a na 20.614,- Sk mesačne v r. 2007. Odporkyňa má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére L., na výživu ktorej bola zaviazaná prispievať sumou 2.800,- Sk mesačne.
Zo spis. mat. 37C 107/2010 súd zistil, že navrhovateľka C. J. podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti proti L. Z., z dôvodu ukončenia štúdia odporkyne na Karlovej univerzite v O.. Okresný súd Košice II v tomto konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 25.11.2010, pričom návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k odporkyni zamietol. Súd dospel k záveru, že odporkyňa nie je schopná sama sa živiť, keďže je v poslednom ročníku vysokoškolského štúdia s predpokladom jeho ukončenia v r. 2011. Z tohto dôvodu vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči odporkyni trvá. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Krajský súd v konaní 8CoP/92/2011 zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu vykonania nového dokazovania, zameraného na zistenie schopnosti odporkyne samostatne sa živiť.
Z listinných dôkazov, založených na č.l. 8-11 súd zistil, že platby za bývanie v byte na C. XX boli v 1/2011 vo výške 68,28 eura a za služby spojené s bývaním 194,10 eura. V mesiaci 12/2010 platby za byt boli 68,28 eura a za služby spojené s bývaním 46,74 eur, za mesiac 11/2010 za byt 68,28 eura a za služby spojené s bývaním 81,74 eur. Za mesiac 10/2010 za bývanie boli platby vo výške 68,28 eur a za služby spojené s bývaním 81,74 eur.
Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že žalobca navštevuje Technickú univerzitu v šk. r. 2010/2011 je študentom 3. ročníka.
Zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 2010041190 (č.l. 13) súd zistil, že otec žalobcu, B. Z. uzatvoril túto zmluvu ako dlžník s veriteľom E. bankou, a.s. XX.X.XXXX. Na základe tejto zmluvy bol otcovi žalobcu poskytnutý úver vo výške 33.000,- eur, pričom mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 267,60 eura.
Z leasingovej zmluvy (č.l. 15) súd zistil, že otec žalobcu ako živnostník uzatvoril zmluvu so spoločnosťou F. L. A., a.s. z dôvodu nájmu mot. vozidla Suzuki SX4, 1,5 GLX, ACNP3. Súd zistil, že otec žalobcu bude mesačne po dobu 60 mesiacov splácať čiastku 162,33 eur, podľa finančnej kalkulácie (č.l. 16).
Uznesením 23C/9/2005 súd zistil, že medzi B. Z. (otcom žalobcu) a C. J. (matkou žalobcu) bol uzatvorený súdny zmier tak, že do výlučného vlastníctva otca žalobcu bol prikázaný byt č. XX, nachádzajúci sa v C., na ul. C. XX, v bytovom dome súp. Č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. 1853 - zastavané plochy o výmere 211 m˛ a parcela č. 1854 - zastavané plochy o výmere 208 m˛, zapísaný na LV č. XXXXX-čiastočný, k.ú. A. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 530/10000, a to dňom právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Navrhovateľ je povinný vyplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 17.592,77 eura, do 3 mesiacov od právoplatnosti zmieru na účet odporkyne. Uznesenie bolo vydané 17.5.2010 a právoplatnosť nadobudlo dňa 15.6.2010.
Z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2009 (č.l. 20) súd zistil, že otec žalobcu mal za r. 2009 príjem 14.962,23 eur a výdavky vo výške 7.725,82 eur. Mesačná mzda otca žalobcu pred odrátaním dane z príjmov je vo výške 603,06 eura.
Z daňového priznania otca žalobcu, založeného v spis. mat. na č.l. 66-70 súd zistil, že žalobca v r. 2010 mal príjem vo výške 13.297,10 eura a výdavky vo výške 7.196,91 eura.
Po odrátaní daňovej povinnosti 154,03 eura súd zistil, že priemerná čistá mzda otca žalobcu v r. 2010 bola vo výške 495,51 eura.
Z listinného dôkazu (č.l. 30) súd zistil, že žalobcovi za obdobie od 1.10.2010 do 30.6.2011 bola priznaná čiastka 70 eur, ako sociálne štipendium, poskytované Technickou univerzitou v C., Fakultou elektrotechniky a informatiky.
Z potvrdenia o príjme žalovanej súd zistil, že za obdobie od 2/2010 do 2/2011 mala žalovaná čistý príjem 559,35 eur/16.850,98 Sk, spolu s dávkami počas práceneschopnosti.
Zo zmluvy č. 28/c/a/2011 o platení úhrady za sociálnu službu (č.l. 54) súd zistil, že poskytovateľom sociálnej služby spol. L., n.o. a platiteľ sociálnej služby C. J. sa dohodli na úhrade za sociálnu službu, poskytovanú M. C., a to vo výške 275,92 eur mesačne, pričom skutočná výška poskytnutej služby je 465,90 eur a vzniknutý rozdiel predstavuje sumu 189,98 eur mesačne a žalovaná túto sumu za každý kalendárny mesiac uhradí poskytovateľovi. Zmluva je zo dňa 8.3.2011.
Z faktúry č. 5110014158 (č.l. 58) súd zistil, že žalobca si zakúpil počítač a monitor v celkovej hodnote 333,65 eura 6.2.2010.
Z faktúry č. SV 0901165 súd zistil, že odberateľom bol Z. a dodávka bola tlačiareň v hodnote 689 eura. Faktúra bola splatná 5.12.2009.
Z výpisu Geodetického a kartografického ústavu (č.l. 64) súd zistil, že B. Z. je vlastníkom chaty v podiele 1/2, garáže v podiele 1/1 a bytu na C. XX v C. v podiele 1/1. P. Z. a C. Z. v čase poskytnutia informácie neboli vlastníkmi žiadnych nehnuteľností na území SR. Táto skutočnosť vyplynula z listinného dôkazu, založeného na č.l. 63.
Z informácie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach (č.l. 71-73) súd zistil, že žalobca nie je držiteľom, vlastníkom motorových vozidiel a otec žalobcu, B. Z., je vlastníkom motorového vozidla Renault Mégane Scénic a Škoda Felícia combi. Žalovaná je vlastníkom motorového vozidla Nissan Terano II R 20 DD4.
Z čestného prehlásenia, založeného v spis. mat. na č.l. 86 súd zistil, že matka žalovanej, M. C., uhrádza doplatok do mesačného poplatku za zariadenie podľa zmluvy výlučne zo svojich peňazí, pretože peniaze z predaja bytu uložila v banke podľa ich dohody.
Otec žalobcu vyčíslil mesačné náklady na lieky vo výške 33,42 eura, ktoré doložil pokladničnými dokladmi.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od doby nástupu na vysokú školu sa výrazne zmenili jeho mesačné náklady, pretože si musí zakupovať knihy, učebné pomôcky a doplnkové učebnice, perá, papiere a ostatné kancelárske náklady, a to spolu vo výške 30 eur mesačne. O zakúpení týchto pomôcok súdu žiaden doklad predložiť nevedel. Poukázal na tú skutočnosť, že v súvislosti so štúdiom si musel kúpiť notebook, hard disk a po dobu 3 - 5 rokov mesačne táto čiastka predstavuje sumu 40 eur.
Navštevuje 8 rokov historický šerm, zakupuje si kostýmy a zbrane. Spriemerované náklady sú pribl. 40 eur mesačne. Poukázal na to, že zbraň stála 300 eur, prilba 350 eur, pričom poplatok v klube je 3,33 eura. Chodieva na turistiku a z uvedeného dôvodu si zakúpil stan a ostatné turistické potreby. Po spriemerovaní tieto náklady sú 20 eur mesačne. Turistike sa venuje od strednej školy. Potrebuje dioptrické okuliare, ktoré kupuje raz za pár rokov, ale šošovky 1 krát mesačne a platí za ne 10 eur. S matkou sa nestretáva, pretože nemá potrebu sa s ňou stretnúť. Zástupca žalobcu uviedol, že v čase, keď bolo vydávané rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, žalobca bol študentom 3. alebo 4. ročníka gymnázia. Odvtedy sa situácia zmenila, pretože začal študovať na Technickej univerzite v C.. Náklady súvisiace s turistikou, ako aj s členstvom v klube historického šermu, spriemeroval. Ide o nutné vybavenie, ktoré žalobca potrebuje. Uviedol, že najpodstatnejšia zmena sa týka hypotekárneho úveru, ktorý si on v súvislosti s vyporiadaním BSM vybral, pretože musel vyplatiť bývalú manželku. Vybral
vyššiu sumu ako mal vyplatiť, pretože mal zvýšené náklady s ukončením štúdia dcéry a s jej nástupom do zamestnania a stážovým pobytom v Nemecku.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že na strane žalobcu nedošlo k zmene pomerov ani tým, že syn začal študovať na vysokej škole. Uviedla, že chcú zvýšiť výživné len z toho dôvodu, že sa domnievajú, že skončila vyživovacia povinnosť voči dcére. Poukázala na úvery, ktoré si nabrali a ona im má k tomu prispievať. Z dôvodu zlej hospodárskej situácie sa jej príjem znížil, v porovnaní s r. 2008 jej mzda klesla pribl. o jeden mesačný plat. Oproti r. 2008 sa výrazne zhoršil jej zdravotný stav. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí 199 eur mesačne. Na pojednávaní, konanom dňa 9.8.2011 uviedla, že jej bola vyplatená čiastka 17.000 eur, pričom byt na Krivej 10 má hodnotu min. 99.581,76 eura ( 3 mil. Sk). Tiež si musela riešiť bytovú otázku. Keďže jej skončil prenájom, bola nútená zobrať si hypotekárny úver z dôvodu zakúpenia bytu, pričom výška úveru je 27.000 eur.
Tento byt zakúpila v k.ú. Nové Ťahanovce a je výlučnou vlastníčkou tohto bytu z dôvodu, že bolo zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo jej a jej manžela.
Uviedla, že so synom mala snahu sa stretnúť, aspoň písomne komunikovať, avšak syn takéto niečo odmietol. Poukázala na to, že žalobca ani zástupca žalobcu o nákladoch, ktoré súviseli so zakúpením potrieb na historický šerm a turistiku nevedeli predložiť doklady. Ona sama v skutočnosti nemá žiaden majetok.
Súd právne vyhodnotil dokazovanie o vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletému dieťaťu vychádzal z ust. § 62 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. V súlade s týmto ustanovením podľa ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 3 zák. o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 cit. ust. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods. 3 zák. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. 154 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa ust. 163 ods. 1 O.s.p, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Na základe cit. zákonných ustanovení súd ustálil, že posledná úprava výšky výživného vo vzťahu žalobcu a žalovanej bola vykonaná rozsudkom 38C/47/2007 v spojení s rozsudkom 8CoP/43/2008 z ktorého je zrejmé, že úprava výživného nastala od 1.12.2006 a zohľadňovali sa pri nej príjmy rodičov žalobcu, ako aj potreby žalobcu za obdobie do 31.3.2008. Žalovaná bola zaviazaná žalobcovi mesačne platiť čiastku 116,18 eura (3.500,- Sk).
V období, kedy bolo výživné menené, mala žalovaná v r. 2006 priemerný čistý príjem 19.105,- Sk (634,17 eur) a v r. 2007 mala priemerný čistý príjem 20.614,- Sk (684,26 eur). V r. 2010 - 2011 žalovaná dosiahla čistý mesačný príjem 559,31 eura. Z uvedeného je zrejmé, že u žalovanej došlo k poklesu príjmu mesačne o viac ako 100 eur.
U otca žalobcu sa v r. 2006, 2007 a 2008 oproti r. 2003 jeho príjem podstatným spôsobom nezmenil.
Z výpisu z daňového priznania za rok 2009 mal otec žalobcu príjem vo výške 603,06 eura mesačne a v roku 2010 je preukázané, že jeho mesačný príjem je vo výške 495,51 eura.
Podľa daňového priznania, založeného v spis. mat. 38C/47/2007 na č.l. 53 bol čistý príjem otca žalobcu 11.251,83 Sk (373,49 eur). Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca žalobcu sa oproti r. 2006 a 2007 zvýšil o sumu viac ako 100 eur.
Súd posudzoval náklady na bývanie žalobcu pričom zistil, že v r. 2006 tieto náklady boli v alikvotnej časti 1/3 zo sumy 4.997,- Sk (165,87 eur) a v r. 2010, 2011 za rovnakých podmienok sú 150,02 eura, teda došlo k miernemu poklesu nákladov na bývanie.
Súd v žiadnom prípade nemohol prihliadať na platby súvisiace so spotrebným úverom, poskytnutý otcovi žalobcu, ani na leasingovú zmluvu poskytnutú otcovi žalobcu z dôvodu, že otec žalobcu finančné prostriedky použil nie na výživné pre syna, ale na výplatu na základe dohody o vyporiadaní BSM pre žalovanú. Otec žalobcu vyplatil žalovanej čiastku, určenú na základe súdneho zmieru, avšak on sám nadobudol hodnotu, ktorá sa rovnala minimálne čiastke, poskytnutej žalovanej. Okrem tejto skutočnosti otec žalobcu zobral úver, ktorý ďaleko prevyšoval hodnotu vyplateného podielu (33.000 €), pričom nemohol prihliadať na odôvodnenie, že zvyšnú čiastku použil na výživu dcéry, ktorá končila štúdium a potreboval jej zabezpečiť zamestnanie a stáž v Nemecku. Tieto náklady žiadnym spôsobom žalobca ani jeho otec nezdokladovali a tieto náklady sa netýkajú výživného pre žalobcu.
Súd ako dôvodné považoval zvýšené náklady v súvislosti so stravou žalobcu, rovnako ako dôvodné považoval zvýšené náklady spojené s nástupom a štúdiom na vysokej škole, kde jeho potreby vzrástli oproti predchádzajúcemu obdobiu, kde sa výživné určovalo v čase, keď žalobca bol študentom strednej školy.
Súd ako dôvodné považoval zvýšené náklady v súvislosti so stravou žalobcu, rovnako ako dôvodné považoval zvýšené náklady spojené s nástupom a štúdiom na vysokej škole, kde jeho potreby vzrástli oproti predchádzajúcemu obdobiu, kde sa výživné určovalo v čase, keď žalobca bol študentom strednej školy.
Súd prihliadal na tú skutočnosť, že oproti predchádzajúcemu obdobiu, v ktorom bolo výživné určované, žalovanej vzrástli náklady v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o jej matku, a to v sume 189,98 eura mesačne.
Prihliadal taktiež, že žalobcovi bolo poskytované sociálne štipendium vo výške 70 eur.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že na strane žalobcu došlo k zmene pomerov, avšak táto zmena bola minimálna.
Z uvedeného dôvodu súd považoval zvýšenie výživného zo sumy 116 eur na sumu 150 eur za primerané potrebám žalobcu a toto zvýšenie je rovnako v možnostiach žalovanej takto určené výživné platiť.
Súd dlžné výživné za obdobie od januára 2011 do rozhodnutia súdu, teda 9.8.2011 určil tak, že čiastku 33,83 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodným výživným a novým výživným x 7 mesiacov plus alikvotná čiastka za 9 dní 10,08 eurá, spolu určil výživné vo výške 246,89 eura ako dlžné výživné, ktorá žalovaná je povinná zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a to v časti rozdielu medzi sumou uplatnenou v žalobnom návrhu, v ktorom žalobca žiadal zvýšiť výživné na čiastku 250 eur mesačne a priznanej časti 150 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142, ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.