Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-59-2011.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/59/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: I. Š., J.. XX.X.XXXX, G. N. J. I., Y. X. S. XX/XX, právne zastúpenej ustanoveným právnym zástupcom JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti odporcovi: M.É. Š., J.. X.X.XXXX, G. J., L. U. XXX/XX o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Súd nezaväzuje odporcu k úhrade súdneho poplatku z návrhu.
Štát nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela sumou 100,- eur mesačne. Svoj návrh zdôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené. Je invalidnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 191,10 eur mesačne. Žije v prenajatom byte, kde platí nájomné cez 200,- eur mesačne. Vzhľadom na zdravotné problémy užíva pravidelne lieky, na ktoré dopláca. Jej mesačné výdavky prevyšujú jej príjmy. Doposiaľ jej pomáhala dcéra, ktorá pracovala v zahraničí, v súčasnej dobe už nepracuje. Je dlžná Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu 2 256,32 eur.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že naďalej jej príjmom je len invalidný dôchodok. Preddavkovo jej bola priznaná dávka a príspevky vo výške 38,05 eur mesačne. Žije v 1-izbovom prenajatom byte, za ktorý uhrádza nájomné vrátane inkasa vo výške 208,- eur mesačne. Pravidelne musí užívať lieky, za ktoré dopláca okolo 20,- eur mesačne. Jej zdravotný stav sa zhoršuje, chodieva na pravidelné kontroly k lekárom a čaká ju ďalšia operácia chrbtice. Do januára 2010, prispieval odporca na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Od rozvodu ich manželstva jej ničím neprispieva. Okrem dlhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny má aj ďalšie dlhy, od susedy si požičala sumu 420,- eur a od sestry sumu 500,- eur a to na jej živobytie.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že počas manželstva navrhovateľke prispieval na jej výživu sumou 100,- eur mesačne a to do doby, kým jej bol priznaný invalidný dôchodok. Od tej doby navrhovateľke na jej výživu neprispieva. Jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 416,20 eur mesačne. Žije v dome po rodičoch, pričom sa jedná asi o 110-ročnú drevenicu, má teda zvýšené
výdavky s údržbou tohto domu. Žiaden iný majetok nevlastní. Taktiež má zdravotné problémy, na lieky dopláca mesačne sumou 56,69 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými listinnými dôkazmi, vypočutím účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. 8C/13/2010-18 zo dňa 18.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. Z obsahu spisu bolo zistené, že návrh na rozvod manželstva podával odporca v tomto konaní z dôvodu hádok medzi účastníkmi a podozrenia z nevery zo strany navrhovateľky v tomto konaní. Navrhovateľka túto skutočnosť poprela. Už pred rozvodom manželstva a to v septembri 2009 odišla zo spoločnej domácnosti s odporcom. Z ich manželstva maloleté deti nepochádzajú. Za trvania manželstva účastníkov podala navrhovateľka návrh na určenie manželského výživného zo strany odporcu. Konanie vedené pod č. 9C/219/2009 bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.
Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 191,10 eur mesačne. S účinnosťou od 1.7.2011 jej bola preddavkovo priznaná dávka a príspevky vo výške 38,05 eur mesačne. Iný príjem nemá. Nie je vlastníčkou majetku väčšej hodnoty. Žije sama v 1- izbovom prenajatom byte. Spláca dlh voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. J. I. vo výške 2 256,32 eur na základe rozhodnutia zo dňa 30.3.2011. Ide o vrátenie peňažného príspevku, ktorý jej bol poskytnutý na úpravu rodinného domu - kúpelne vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorého časť je povinná vrátiť z dôvodu, že v rodinnom dome, kde úprava bola vykonaná, nemala trvalý pobyt po dobu 10 rokov. Kúpelňa bola prerobená v dome odporcu. Okrem toho má ďalšie pôžičky z dôvodu jej finančných ťažkostí. Navrhovateľka predložením listinných dôkazov preukázala, že má zvýšené výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným stavom.
Príjmom odporcu je starobný dôchodok vo výške 416,20 eur. Odporca žije sám v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Podľa jeho vyjadrenia sa jedná o starý dom, ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky na jeho údržbu. Iný majetok nevlastní. Taktiež navrhovateľ má zdravotné problémy a pravidelne užíva lieky, čo taktiež dokladoval predložením lekárskeho potvrdenia.
Podľa § 72 ods.1, 2 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňom 15.9.2010. Súd v konaní posudzoval, či u navrhovateľky sú splnené podmienky pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. V zmysle citovaného ustanovenia § 72 Zákona o rodine príspevok možno priznať len ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. V danej veci bolo preukázané, že príjmom navrhovateľky je len invalidný dôchodok. Jedná sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto nie je schopná sama sa živiť a teda jej pomery priznanie príspevku odôvodňujú.
Na druhej strane súd posudzoval možnosti, schopnosti, zárobkové a majetkové pomery povinnej strany teda odporcu. V konaní mal súd preukázané, že príjmom odporcu je len starobný dôchodok a taktiež má zdravotné problémy.
Rozsah príspevku je daný primeranosťou výživy rozvedeného manžela tak, aby jeho životná úroveň bola aspoň podobná životnej úrovni počas trvania manželstva a to na rozdiel od manželského výživného, kde platí, že životná úroveň manželov má byť zásadne rovnaká. Obaja účastníci konania sú poberateľmi dôchodkov, majú zdravotné problémy a majú zvýšené výdavky v súvislosti s bývaním. Navrhovateľka vo forme platenia nájomného, odporca vo forme výdavkov na údržbu domu. Hoci dôchodok odporcu je vyšší než u navrhovateľky poukazujúc aj na jeho preukázané výdavky súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie príspevku. Poukazuje pritom na to, že určením výživného z jeho strany by jeho životná úroveň poklesla do tej miery, že by to nezodpovedalo primeranosti životnej úrovne navrhovateľky. Nejde totiž o manželské výživné, kde životná úroveň oprávnenej a povinnej osoby má byť rovnaká. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
O trovách konania súd nerozhodoval vzhľadom na ustanovenie § 151 ods.1 O.s.p. keďže ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil. Navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia poplatkov. Súd nezaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu, pretože bol v konaní úspešný a sú u neho taktiež dané predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Z rovnakého dôvodu neboli priznané štátu trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľky a to podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.