Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23C-45-2022.pdf
PDF · 80.34 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/45/2022
Uznesenie
Okresný Žiar nad Hronom vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX C. D., právne zastúpeného: JUDr. Ján Reptiš, advokát so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX, XXX XX E. D., právne zastúpenému: JUDr. Ivo Osvald, advokátska kancelária so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, XXX XX H. I., právne zastúpenému: JUDr. Peter Krchnák, advokát so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
III. Súd žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2022 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam, vedeným Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie J., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX o výmere 315 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5700/90360 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5700/90360 k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, na ktorom je postavený bytový dom a jeho vyporiadania tak, že uvedené nehnuteľnosti prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému v jednej polovici, ktorí budú povinní každý zvlášť zaplatiť žalobcovi za ustupujúci podiel sumu 10.333,- Eur, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie špecifikovaných nehnuteľnosti s tým, že každá zo sporových strán je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie J.. Na účely určenia hodnoty vyššie uvedených nehnuteľností žalobca poukázal na dedičské konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 2D/118/2020, v ktorom bola hodnota predmetných nehnuteľností stanovená sumou 62.000,00 Eur. Žalobca uviedol, že nemá záujem ďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko sám vlastní nehnuteľnosť v Novej Bani, v ktorej býva spoločne so svojou matkou. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca obrátil so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd.
2. Dňa 29.09.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že berie žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť a požiadal súd, aby konanie zastavil. Zároveň žiadal, aby súd
rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca späťvzatie žaloby bližšie neodôvodnil.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Nakoľko Občiansky zákonník ako osobitný predpis pri zrušení a vyporiadaní podielového predpokladá určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi spoluvlastníkmi, v tomto prípade medzi stranami sporu, súd podľa § 146 ods. 2 CSP v prípade späťvzatia žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vždy vyžaduje súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, a to aj v prípade, ak k takémuto späťvzatiu prišlo skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie. V danom prípade súd výzvou zo dňa 05.10.2023 vyzval žalovaných aby súdu oznámili, či súhlasia so späťvzatím žaloby v celom rozsahu, a či si uplatňujú nárok na náhradu trov konania.
7. Dňa 25.10.2023 bol súdu doručený súhlas žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby, v ktorom žalovaný 1/ zároveň uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovaný 1/ svoj nárok na náhradu trov konania odôvodnil tým, že žalobca podal žalobcu predčasne, bez toho, aby sa mohol v ním stanovenej lehote vyjadriť a zaujať stanovisko k jeho výzve vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že v čase pred podaním žaloby prejavil záujem o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu a spoluvlastníckeho podielu žalobcu pán F. A. zo spoločnosti Amicus reality s tým, že on sa následne vysporiada so žalovaným 2/. Žalovaný 1/ s odpredajom spoluvlastníckeho podielu súhlasil, rovnako tak žalobca, až následne žalobca mal nesúhlasiť s odpredajom svojho podielu z dôvodu, že sa mal dohodnúť so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ výslovne vyhlásil, že so žalobcom neuzatvoril žiadnu dohodu týkajúcu sa predmetu konania. Následne dňa 12.12.2023 bol súdu doručený súhlas žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby, v ktorom žalovaný 2/ zároveň uviedol, že si neuplatňuje náhradu trov konania.
8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a vyslovený súhlas žalovaného 1/ a 2/ so späťvzatím žaloby v celom rozsahu, súd v súlade s § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 2 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní nároku na náhradu trov konania skúmať procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania, a to na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v uzatvorení mimosúdnej dohody v zmysle žaloby až po začatí konania, potom je potrebné konštatovať že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobca
v predmetnom spore žiadnym spôsobom nešpecifikoval dôvod späťvzatia žaloby, preto súd dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca.
14. Vzhľadom na povahu konania (tzv. iudicium duplex) súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že žiadny z podielových spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto nemôže byť ani sankcionovaný za podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, za predpokladu, že k dohode o zrušení a vyporiadaní medzi podielovými spoluvlastníkmi (strany sporu) nedošlo pred podaním žaloby na súd. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Ďalej mal súd z obsahu spisu za preukázané, že žalobca síce výzvou zo dňa 07.07.2022 vyzval žalovaného 1/ na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak táto bola doručená žalovanému 1/ až 04.08.2022, teda viac ako 3 týždne po podaní žaloby. V danom prípade preto žalovaný 1/ ani nemal možnosť zaujať stanovisko ešte pred podaním žaloby, prípadne súhlasiť a uzatvoriť dohodu, ktorou by došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Keďže žalovaný 1/ nemal možnosť reagovať na danú výzvu ešte pred podaním žaloby a vzhľadom na to, že žalobca napriek tomu bez ďalšieho podal žalobu, súd považoval žalobu za predčasnú, pričom nie je možné pripisovať procesne zavinenie žalovanému 1/, ktorý nemal možnosť pokúsiť sa uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalobcom. Za daného skutkového stavu preto nie je možné uzavrieť, že žalobcovi nezostávalo nič iné, len sa svojho práva domáhať podanou žalobou na súde, keďže nebola výsledkom „nedohody“ sporových strán (žalobcu a žalovaného 1/) ako podielových spoluvlastníkov na vyriešení predmetu sporu ešte vo fáze mimosúdnych rokovaní. Súd pre úplnosť dodáva, že aj podľa ustálenej súdnej praxe v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov je významné, či žalobca pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci. S prihliadnutím na okolnosti daného prípadu má súd za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že predčasne podal žalobu, bez toho, aby sa pokúsil mimosúdne dohodnúť so žalovaným 1/ pred podaním žaloby, ktorú následne bez udania dôvodu zobral v celom rozsahu späť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovanému 1/ vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. O trovách konania žalovaného 2/ súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov právneho zastúpenia voči žalobcovi neuplatnil. Vzhľadom na to, súd súčasne s rozhodovaním o nároku žalovaného 2/ na náhradu trov konania rozhodol zároveň aj o výške trov konania a rozhodol tak, že žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/, m/ CSP), ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).