Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-1030-2010.pdf
PDF · 81.63 KB
No categories available
5Er/1030/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Mesto Galanta, Mierové námestie č. 940/1, 924 00 Galanta proti povinnému: PREVAS, spol. s r.o., Nebojsa 1, Galanta, IČO: 17 640 024, o vymoženie 197,37 Eur a ďalšie trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I.Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Erikom Tóthom, pod sp. zn. EX XXX/XXXX vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, na základe ktorého súd výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. XXXX XXXXXX* zo dňa X.X.XXXX, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 197,37 Eur (5 946,- Sk) a ďalšie trovy exekúcie na základe exekučného titulu - platobný výmer č. XXX vydaného Mestom Galanta zo dňa XX.X.XXXX.
Dňa 18.10.2010 doručil súdu oprávnený návrh na zastavenie exekučného konania s odôvodnením, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinný v priebehu exekúcie zanikol výmazom z Obchodného registra k 14.07.2010. Súd zároveň zistil, že na majetok povinného PREVAS, spol. s r.o., Nebojsa 1, Galanta, IČO: 17 640 024 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XK XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásený konkurz. Konkurz na majetok povinného bol však uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XK XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2010.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci /podmienky konania/.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 107 ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Výmazom povinného z obchodného registra tento stratil právnu subjektivitu, ako i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Oprávnený doposiaľ spôsobom uvedeným v cit. ust. § 37 Exekučného poriadku nepreukázal existenciu právneho nástupcu povinného, pričom existencia takéhoto subjektu nie je známa ani súdu, na základe čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená proti neexistujúcemu subjektu, a ako taká je neprípustná. Preto ju súd v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bez návrhu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá vete Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 206 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2006, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy a vyrovnania, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ z.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
Podľa § 14 ods. 1 písm. e/ z.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky, pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.
Podľa § 20 ods. 1 prvá veta z.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov; to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 20 ods. 3 z.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d/.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu už udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
V danom prípade exekučné konanie sa začalo dňa 16.8.2002, kedy bol návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurz na majetok dlžníka bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XK XXX/XXXX-XXX dňa XX.XX.XXXX po splnení rozvrhového uznesenia a povinný zanikol výmazom až k 14.07.2010 je súd toho názoru, že súdny exekútor mal za dané časové obdobie dostatok času na náležité zistenie majetkových pomerov povinného, na základe ktorých mal možnosť pokračovať v účelnom vymáhaní pohľadávky a trov exekúcie, resp. by pre nemajetnosť došlo k zastaveniu exekúcie s tým, že na úhradu trov exekúcie by súd dôvodne zaviazal oprávneného, a to v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd poznamenáva, že v predmetnej exekúcii nebola dôvodom zastavenie exekúcie nemajetnosť povinného, ale dôvodom zastavenia predmetnej exekúcie bola jej neprípustnosť, nakoľko v priebehu exekúcie povinný stratil spôsobilosť byť jej účastníkom, nakoľko bol vymazaný z Obchodného registra čomu nemohol oprávnený ani pri vynaložení všetkého možné úsilia zabrániť, či takýto zánik predvídať, a preto súd súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie nepriznal. Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možno oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len v prípade, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného alebo v prípade, ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (za predpokladu, že povinný má právnu subjektivitu). Súd poznamenáva, že v danom prípade, však predtým ako bol povinný vymazaný z Obchodného registra nebol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku a taktiež nebol zastavený konkurz pre nedostatok majetku dlžníka. Súd zároveň pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal aj z ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, a preto poznamenáva, že konkurzné konanie nahrádza nielen základné civilné konanie, ale aj exekučné konanie, pretože v konkurznom konaní sa pohľadávky veriteľov nielen zisťujú, ale aj uspokojujú. Správca v konkurznom konaní speňaží majetok, ktorý patrí do konkurznej podstaty a zo získaného výťažku sa pomerne uspokojujú zistené pohľadávky veriteľov. Ustanovenia konkurzného práva majú prednosť pred inými procesnými právnymi úpravami. Z ustanovenia § 20 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že veritelia si môžu prihlásiť nielen pohľadávky, ale i trovy, ktoré vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu. Takýmito trovami sú aj trovy exekúcie. Preto je súd toho názoru, aj keď nebolo v predmetnom exekučnom konaní vydané uznesenie o prerušení predmetného exekučného konania, nakoľko súdu nebol doručený návrh na prerušenie exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, tak podľa názoru súdu si mal súdny exekútor prihlásiť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu do konkurzu, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla do vyhlásenia konkurzu, a v takomto prípade svojou pohľadávkou, ktorá mu vznikla voči povinnému (náhrada trov exekúcie) sa súdny exekútor dostal do pozície veriteľa v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní. Na základe vyššie uvedených skutočností, je súd toho názoru, že súdny exekútor si mal svoju pohľadávku proti povinnému, čiže náhradu trov exekúcie pozostávajúcu z odmeny a náhrady hotových výdavkov prihlásiť prihláškou do konkurzu, nakoľko však tak neurobil tak súd považoval návrh súdneho exekútora, aby súd zaviazal
na náhradu trov exekúcie oprávneného za nedôvodný, nakoľko tu nie je žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mal súd takto postupovať a zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Čo sa týka trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi po zrušení konkurzu, tak súd uvádza, že ani tieto mu súd nemôže priznať, nakoľko súd nemôže na ich úhradu zaviazať povinného, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra, čiže povinný výmazom z Obchodného registra stratil právnu subjektivitu byť účastníkom konania, a súd taktiež na ich úhradu nemôže zaviazať oprávneného, nakoľko oprávneného na úhradu trov exekúcie môže súd zaviazať, len v prípade, ak spôsobil že exekúcia bola zastavená, alebo ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však nedošlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, ale pretože bol vymazaný z obchodného registra, na základe čoho stratil právnu subjektivitu. Na základe týchto skutočností je súd toho názoru, že tu nie je splnená podmienka v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a to že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, kedy by súd mohol na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Súd zároveň podotýka, že nemal pochybnosti o tom, že trovy súdnemu exekútorovi v súvislosti s výkonom exekúcie vznikli, avšak v danom prípade niet zákonného ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému uložiť. Na základe uvedeného preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku predmetného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.