Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/65/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 634,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -54 zo dňa 14. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 620,20 eur s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.), p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 620,20 eur, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 2,10 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia z titulu neuhradených úhrad za služby verejnosti v zmysle o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „“).

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že nárok žalobcu bol daný. Žalobca sa dôvodne domáhal úhrady za služby poskytované verejnosti Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktoré žalovaná neuhradila napriek tomu, že bola evidovaná ako odberateľka elektriny v domácnosti na odbernom mieste pre v domácnosti pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalovaná v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že by zaplatila úhrady, ktorých zaplatenia sa domáhal žalobca, pričom okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu je dané kritérium o tom, že odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste používa elektrickú energiu pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Keďže žalovaná v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že by odberné miesto v E. F. G. H. I. XXX nebolo spotrebou v byte alebo v rodinnom dome, nemohol okresný súd uznať jej argumentáciu o tom, že predmetná nehnuteľnosť je v evidencii obce uvedená ako rekreačná chalupa či chalupa, ak z listu vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností je zapísaná ako rodinný dom, teda spĺňa podmienku, kde platí povinnosť platby úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Zdôraznil i to, že je irelevantné, či tam žalovaná má trvalý či prechodný pobyt, či túto nehnuteľnosť užíva na bývanie, na rekreačné účely alebo iba ako sklad svojho nábytku.

3. Okresný súd preto aplikujúc ustanovenia po tom, ako čiastočne žalobu zastavil v rozsahu 13,92 eur na základe čiastočného späťvzatia žalobcom, uložil žalovanej povinnosť uhradiť sumu 620,20 eur, ktorá suma pozostávala zo sumy 603,20 eur za obdobie neuhradených platieb za obdobie od mája roku 2011 do februára roku 2022, pokutu vo výške 17,- eur a náhradu za sadzbu spojenú so zaplatením poštovných služieb spojených s vymáhaním tejto pohľadávky vo výške 2,10 eur.

4. Okresný súd zároveň vzhľadom na to, že žalovaná nebola v konaní úspešná, zaviazal ju v zmysle ust. (ďalej v texte „CSP“) aj na náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasí s úhradou sumy 603,20 eur za obdobie od mája roku 2011 do februára roku 2022, nakoľko v súlade s , sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, v dôsledku čoho sa premlčuje aj právo na zaplatenie koncesionárskeho poplatku v uvedenej trojročnej dobe. Súhlasí preto so zaplatením dlhu v sume 167,04 eur, ktoré pozostávajú s 36. neuhradených mesačných predpisov za obdobie od marca roku 2019 do februára roku 2022, za ktorú dobu má RTVS, teda žalobca, nárok na úhradu koncesionárskych poplatkov s tým, že zbytok nároku je premlčaný. Vzniesla preto námietku premlčania. Dodala, že súhlasí s pokutou vo výške 17,-eur, ako aj poštovným vo výške 2,10 eur.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, reagujúc na ňou vznesenú námietku premlčania konštatoval, že túto námietku vzniesla žalovaná až v odvolacom konaní, a teda sa na ňu nesmie prihliadať. Má za to, že ide o hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany, ktorú mala žalovaná uplatniť v konaní pred okresným súdom. Nakoľko žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nárok, zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( a contrario ) prejednal odvolanie žalovanej viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 620,20 Eur s príslušenstvom (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa , potvrdil, nakoľko rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu vecne správne.

8. Nebolo sporné, že žalovaná bola v minulosti koncovým odberateľom elektriny v rodinnom dome, a pokiaľ aj žalovaná v konaní pred okresným súdom namietala, že uvedenú nehnuteľnosť, v ktorej nemá trvalý pobyt užíva len na rekreačné účely, tieto neboli vzaté do úvahy, nakoľko nemali vplyv na nárok žalobcu. V odvolaní preto žalovaná vzniesla len jeden odvolací dôvod, a to premlčanie nároku žalobcu, nakoľko vzniesla námietku premlčania. Mala za to, že právo žalobcu na zaplatenie koncesionárskeho poplatku sa taktiež premlčuje v trojročnej dobe, preto navrhla, aby ju súd zaviazal len na úhradu nezaplatených mesačných poplatkov za obdobie od marca roku 2019 do februára 2022, súčasne uznala nárok žalobcu na pokutu a poštovné.

9. Námietka premlčania predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým sa dlžník môže úspešne brániť voči uplatnenému premlčanému právu. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať. Zásadnou otázkou, na ktorú však odvolací súd poukazuje, je okolnosť, kedy dlžník môže námietku premlčania uplatniť. Námietku premlčania môže v zmysle dlžník vzniesť počas konania, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu.

10. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

12. Podľa , Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Od nadobudnutia účinnosti možno preto v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku iba za splnenia predpokladov uvedených v ust. (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 06. 2018).

14. Z tvrdení žalovanej uvedených v odvolaní, ohľadom námietky premlčania vyplýva, že táto nespĺňa podmienky pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní, nakoľko odvolateľka, teda žalovaná, ich mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ňou vznesená námietka premlčania sa netýka procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a zároveň ňou nie je ani preukázané, že by v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdenia žalovanej nespĺňajú podmienky pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní, neboli ako odvolací dôvod uplatnené opodstatnene a nemohli tak privodiť iné rozhodnutie odvolacieho súdu ako potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní uznala záväzok voči žalobcovi, resp. svoj dlh voči žalobcovi a súčasne nebolo možné prihliadať v odvolacom konaní na ňou vznesenú námietku premlčania ako novotu, neostávalo iné ako rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd zároveň potvrdil i výrok okresného súdu o náhrade trov konania, nakoľko aj o náhrade trov konania rozhodol okresný súd vecne správne a uvedené odvolací súd konštatuje len z toho dôvodu, že ide o výrok závislý.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , teda podľa úspechu strán sporu v konaní. Úspešným v odvolacom konaní bol žalobca, preto vznikla žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).