Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-252-2023.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/252/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Moniku Farkašovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.12.2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B. C. D. E. F. , nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom D., G. H. XXX/XX
j e v i n n ý, ž e :
dňa 21.11.2023 v čase o 11.51 hodine v obci D. I. G. J. XX/XXX, po požití väčšieho množstva alkoholu, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo K. L. s EČ: M. XXXXX, pričom bol zastavený hliadkou polície, pretože nemal zapnutý bezpečnostný pás, a následne bola u A. B. vykonaná dychová skúška v čase o 11.51 hod. s výsledkom 1,15 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu
t e d a :
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l :
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/, l/, n/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona obžalovanému sa ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov 7 (sedem) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por., či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázanú vinu obžalovaného zo skutku, uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, tým že po tom, čo úmyselne požil alkoholické nápoje viedol motorové vozidlo. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 289 Trestného zákona (ochrana ľudského života a zdravia ako aj majetku) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Súd tak dospel k záveru, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.
V evidenčnej karte vodiča má tri záznamy o spáchaní dvoch priestupkov v roku 2009 za porušenie povinnosti vodiča mu bola uložená pokuta 500 € a zákaz činnosti 24 mesiacov, od zvyšku výkonu ktorého bolo upustené 18.10.2010 a v roku 2013 za prekročenie rýchlosti bola uložená pokuta 80 €, a o odsúdení rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp.znl 0T/95/2013. Držiteľom vodičského oprávnenia je od roku 1986.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/95/2013 a odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 30.10.2013 uznaný vinným z prečinu ohrozenia návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 200 €, trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok. Peňažný trest zaplatil 14.11.2013 a zákaz činnosti vykonal 28.10.2014.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Ako na poľahčujúce okolnosti súd prihliadol na to, že pri objasňovaní trestnej činnosti obžalovaný napomáhal súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona), čím sa pričinil o skrátené súdne konanie bez dokazovania viny, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
V rámci trestnej sadzby až na jeden rok, po znížení hornej hranice o jednu tretinu v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností (3:0), ukladal súd trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby až na 8 mesiacov.
Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj osobu obžalovaného, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj z hľadiska individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 5 rokov 7 mesiacov. Výška zákazu činnosti bola súdom určená v zmysle ustanovenia § 61 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, a ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
Účelom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je páchateľa trestného činu vyradiť z možnosti vykonávať činnosť (vedenie motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). Zákon umožňuje uloženie tohto druhu trestu vo výmere jeden rok až desať rokov (§ 61 odsek 2 Trestného zákona), a to výslovne v tých prípadoch, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s takou činnosťou.
Obžalovaný trestný čin spáchal v súvislosti s vedením motorového vozidla po požití alkoholických nápojov, po tom čo už bol za rovnaký trestný čin odsúdený vyššie uvedeným trestným rozkazom. Pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti na samej spodnej hranici upravenej v zmysle § 61 odsek 3 Trestného zákona, súd prihliadol najmä na to, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenie od roku 1986 t.j. viac ako 37 rokov a v karte vodiča za toto obdobie má evidované iba tri záznamy, teda osobu obžalovaného nie je možné hodnotiť ako nedisciplinovaného vodiča.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči navrhla uložiť obžalovanému probačného dohľadu, nakoľko sa takéhoto skutku dopustil opakovane.
S návrhom prokurátorky na uloženie probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, sa súd nestotožnil. V prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní nezadovážili a ani prokurátorka na hlavnom pojednávaní nepredložila žiadny taký dôkaz, ktorý by sprísnenie skúšobnej doby o probačný dohľad obžalovaného, odôvodňoval. Okrem vyššie uvedených dvoch dopravných priestupkov a odsúdenia, od ktorého uplynulo desať rokov, zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, že by obžalovaný pravidelne požíval alkoholické nápoje, resp. že by bol od ich užívania závislý. V takomto prípade by probačný dohľad s akýmkoľvek zákazom alebo obmedzením mal výlučne len represívny charakter. Na uloženie probačného a mediačného dohľadu by malo byť zistené, že ide o osobu páchateľa, ktorý pravidelne požíva alkoholické nápoje .Z týchto dôvodov považoval súd prokurátorkou navrhovaný probačný dohľad (bez prokurátorkou konkretizovaných obmedzení alebo povinností) za nadbytočný a ničím nepodložený. Okrem toho obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, a preto neprichádza do úvahy ani obligatórne uloženie probačného dohľadu v zmysle
ustanovenia § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovanému nebol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky.
Súd odmietol generalizovanie trestného činu ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky na trestný čin, ktorý by mal byť podľa ponímania prokurátora spojený s uložením probačného dohľadu pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody. Takéto vnímanie je hrubým porušením zásady individualizácie trestu.
Súd zdôrazňuje, že je vždy dôležité ukladať individuálny trest v zmysle zásad vyjadrených v § 34 Trestného zákona, pretože je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd, predovšetkým na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať pomery páchateľa, a to v celom spektre pôsobenia tejto osoby v minulosti, pretože len tak je možné zabezpečiť, aby trest bol uložený spravodlivo. Obžalovaný doposiaľ bol súdne trestaný jeden krát pred desiatimi rokmi, bol postihnutý za dva priestupky na úseku cestnej premávky hoci držiteľom vodičského oprávnenia je viac ako 37 rokov, preto súd mohol konštatovať, že v osobe obžalovaného ide v podstate o disciplinovaného vodiča.
Súd má za to, že tento druh trestu a výmera, popri sebe uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu ako trestu hlavného a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu ako trestu vedľajšieho, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladania trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv aj na jeho pracovnú činnosť a blízke osoby.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.