Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13P-12-2011.pdf
PDF · 76.48 KB
No categories available
13P/12/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Karmelitou Horváthovou vo veci starostlivosti o maloletú V. U., nar.XX.XX.XXXX a I. U., nar.XX.XX.XXXX, obe zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky V. U., nar.XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu v A. T. - X. a otca M. G., nar.XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu v A. W., o návrhu navrhovateľky S. H., nar.XX.XX.XXXX, živnostníčky, trvale bytom U., K. X, o zverenie detí do pestúnskej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú V. U., nar.XX.XX.XXXXX a maloletú I. U., nar.XX.XX.XXXX do pestúnskej starostlivosti navrhovateľke S. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom U., K. X, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u r č u j e otcovi maloletých detí M. G., nar.XX.XX.XXXX, vyživovaciu povinnosť vo výške 30% sumy životného minima mesačne, samostatne na mal. V. U. a samostatne na mal. I. U., na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, vždy do 20-teho dňa každého mesiaca vopred.
Súd u r č u j e matke maloletých detí V. U., nar.XX.XX.XXXX, vyživovaciu povinnosť na maloletú V. U. a na maloletú I. U., na každé dieťa samostatne, vo výške 30% sumy životného minima mesačne, vždy do 20-teho dňa príslušného mesiaca vopred, na Účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 18.05.2011 podala na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zveriť maloleté deti V. a I. U. do pestúnskej starostlivosti na základe tej skutočnosti, že ide o deti jej sestry, táto spolu s otcom detí sa nachádza vo výkone trestu, keď obe maloleté dievčatá jej boli zverené predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. XXP XX/XXXX zo dňa 28.10.2009, právoplatného dňa 02.12.2009 do jej osobnej starostlivosti. Keďže obaja rodičia maloletých detí sú dlhodobo vo výkone trestu a ona osobne má vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o obe dievčatá, žiadala návrhu vyhovieť a žiadala určiť vyživovaciu povinnosť obom rodičom maloletých detí.
Kolízna opatrovníčka súhlasila v mene maloletých detí s návrhom, nakoľko prešetrením pomerov v rodine maloletých detí boli zistené dobré podmienky pre výchovu detí, taktiež u navrhovateľky majú vytvorené dobré rodinné zázemie.
Matka maloletých detí oznámila súdu listom doručeným na súd dňa 29.07.2011, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí, nakoľko u navrhovateľky, jej sestry, majú obe dievčatá vytvorené dobré podmienky a za túto starostlivosť navrhovateľke veľmi ďakuje.
Otec detí sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa stanoviskom matky detí, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Trnave sp. zn. XXP XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloleté deti V. a I. U. sa narodili z manželstva sestry navrhovateľky V. U. a M. G.. Tieto deti boli rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. XXP XX/XXXX zo dňa 28.10.2009 a právoplatného dňa 02.12.2009 zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko matka nastúpila výkon trestu, predtým bola vzatá do väzby v septembri 2008 a od vtedy sú obe maloleté deti vo výchove u navrhovateľky. Následne otec detí tiež dostal trest a nachádza sa vo výkone trestu v NVÚ W..
Navrhovateľka je živnostníčka v oblasti obchodu, je rozvedená, má dvoch dospelých synov, ktorí sú už samostatní. Maloletá V. navštevovala D. základnú školu internátnu v U., kde ukončila 9. ročník a ide sa učiť za cukrárku na G. W. ul. v U.. Maloletá I. bude navštevovať 1. ročník základnej školy na ul. K. v U.. S navrhovateľkou a deťmi býva ešte v spoločnej domácnosti aj plnoletá sestra maloletých detí Y. U., ktorá riadne pracuje, je zamestnaná brigádnicky. Navrhovateľka má vytvorené všetky podmienky pre opateru detí, má v užívaní 3-izbový štátny byt, jej zdravotný stav je dobrý.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti, a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o ich zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
Podľa § 48 ods. 2 Zákona o rodine, pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť, podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 2 písmena c) Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnené niektorých zákonov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 84,61 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa a to s účinnosťou od 1.7.2010.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom na výsledky dokazovania vo veci súd dospel k záveru, že rodičia maloletých detí nie sú schopní zabezpečovať riadnu výchovu detí, ide o jav dlhodobý, pretože obaja rodičia detí sa nachádzajú vo výkone trestu dlhodobo. Navrhovateľka spĺňa všetky podmienky v zmysle § 48 ods. 2 Zákona o rodine, preto súd jej návrhu vyhovel a zveril obe maloleté deti do pestúnskej starostlivosti, nakoľko je to v záujme maloletých detí.
Zároveň súd v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine uložil obom rodičom maloletých detí povinnosť prispievať na ich výživu v minimálnom rozsahu vzhľadom na ich pomery a možnosti, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené deti a neplnoleté, čo predstavuje v období od 01.07.2010 sumu 25,30 eur mesačne (30% zo sumy 84,61 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.