Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu A. B. C. C., C. C. D. X, XXX XX E. – F. G. H., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XXX/XX, XXX XX D. M. J., o zaplatenie 1.721,86 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -92 zo dňa 04. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca ako právny nástupca N. E. C. O. sa v dôsledku postúpenia pohľadávky domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.721,86 Eur s prísl. z titulu uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.292,40 s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 24.08.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“ 3. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, , .

4. Vychádzal zo zistenia, že dňa 22.08.2017 uzavrela banka so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom poistenom N. A. P., ktorou sa zaviazala žalovanému poskytnúť úver vo výške 4.000,- Eur za týchto podmienok špecifikovaných v uzatvorenej zmluve. Na základe Zmluvy o spolupoistení a poistenej zmluvy uzatvorenej dňa 13.10.2010 v znení neskorších dodatkov bolo poistenému poskytnuté plnenie v rámci základného súboru poistenia. Z Vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 16.03.2021 zistil, že banka k 15.03.2021 úver predčasne zosplatnila, ale vyzvala žalovaného zaplatiť záväzok zo zmluvy k tomuto dňu. Výzva bola doručovaná žalovanému na adresu trvalého pobytu a vrátená neprevzatá 07.04.2021. Na výzvu súdu na predloženie dôkazov na splnenie odbornej starostlivosti žalobca uviedol, že v čase uzavretia úveru nebolo účinné opatrenie, ktoré malo byť prijaté podľa § 7 ods. 41 zákona,

preto postupoval v súlade s § 7 ods. 21 zákona. Uviedol, že bol povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, údaje príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Na účel vypočítania týchto nákladov musí poznať údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa, ktoré mu poskytol spotrebiteľ. V konkrétnom prípade existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom do úverového registra, z ktorého zistil jeden existujúci úver vo forme kreditnej karty poskytnutý vo výške 2.200,- Eur s mesačnou splátkou vo výške 68,- Eur. Žalovaný v žiadosti o úver deklaroval čistý príjem vo výške 550,- Eur, ktorý bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom výška čistého príjmu bola zistená vo výške 540,- Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaný v žiadosti deklaroval jedného člena domácnosti, rodinný stav vdovec a 1 vyživované dieťa. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 199,48 Eur. Výpočet limitu bol realizovaný tak, že k výške existujúcich splátok úveru bola pripočítaná výška splátky poskytnutého úveru, výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb s tým, že táto musí byť nižšia ako výška príjmu. Tento súčet predstavoval 365,18 Eur, čo je viac ako overený čistý príjem spotrebiteľa vo výške 540,- Eur. Výpočet limitu bol realizovaný v súlade s § 7 ods. 21 zákona.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v žiadosti o poskytnutie úveru je uvedený čistý ročný príjem 550,- Eur s tým, že mzda je vyplácaná na bežný účet, ale v žiadosti nie sú uvedené celkové záväzky a výdavky žalovaného. Za nevierohodné považoval, aby osoba, ktorá pracuje a býva v rodinnom dome nemala ani len bežné výdavky súvisiace so zabezpečovaním potravy, oblečenia, cestovaním, uhrádzaním nákladov za bývanie. Tieto výdavky mal žalobca zisťovať a zistiť, keďže tak neurobil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ohľadom finančných záväzkov zo žalobcom predloženej správy nie je možné zistiť, koľko splátkových úverov mal v čase poskytnutia tohto úveru žalovaný a akým spôsobom ich splácal, opätovne ani v tomto smere nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Keďže bola hrubo porušená odborná starostlivosť pre porušenie ustanovenia § 7 ods. 20 zákona, jedná sa o úver bezúročný a bez poplatkov, teda žalobcovi patrí iba nárok na vrátenie pôžičky, ktorá predstavuje rozdiel medzi požičanou sumou 4.000,- Eur a žalovaným zaplatenou sumou 2.707,60 Eur, teda 1.292,40 Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 24.08.2021 do zaplatenia, a to podľa ustanovenia s poukazom na výšku zákonných úrokov z omeškania.

6. Úhrady poplatkov za zabezpečenie poistenia považoval za plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázal na to, že strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom poistenom N. A. P., pričom v hlavných ustanoveniach tejto zmluvy sa neuvádza charakter takto uzavretého úveru ako úveru poisteného. V článku VII. Poistenie je medzi stranami sporu dohodnuté, že na základe Zmluvy o spolupoistení a poistnej zmluvy je poistenému poskytnuté poistenie v rámci základného súboru poistenia v rozsahu: a) smrť poisteného z akýchkoľvek príčin a b) trvalé následky úrazu spôsobujúce invaliditu. Predmetná zmluva však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Charakter tohto poistenia jednoznačne vyplýva z poplatku za zabezpečenie poistenia, teda nie za poistenie samé, ale za jeho zabezpečenie prostredníctvom banky, teda dlžník nie je účastníkom a ani nie je zmluvnou stranou v tomto poistnom vzťahu. Zabezpečenie úveru poistením, kde spotrebiteľ nie je zmluvnou stranou poistenia nie je upravené v a nie je ani v súlade s ochranou spotrebiteľa, keďže napriek uzavretej zmluve a zmluvným ustanoveniam je zrejmé aj z obsahu článku VII. zmluvy nazvaného Poistenie, aké konkrétne obmedzenia sú v prípade poistného plnenia, ktoré má byť vyplatené banke ako oprávnenej osobe, ktorej vzniká právo na poistné plnenie a v prípade vzniku poistnej udalosti poisťovňa banke vyplatí poistnú sumu po odpočítaní dlžného poistného, ktoré vzniklo. Takto formulované zmluvné ustanovenia nemôžu byť v súlade s ochranou spotrebiteľa, predstavujú aj hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a súd prvej inštancie ich považoval za neplatné zmluvné ustanovenia. Z tohto dôvodu teda úhrady poplatkov za zabezpečenie poistenia zarátaval na platby žalovaného v prospech samotného úveru.

7. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu tak, že žalobca mal vo vzťahu k uplatnenému nároku úspech v časti predstavujúcej 75% a neúspech v časti 25%, preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 50%.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie , z ktorého nevyplýva povinnosť predkladať dôkaz

o splnení povinnosti skúmania odbornej starostlivosti spolu so žalobou. Uviedol, že skúmanie bonity spotrebiteľa je bezpochyby otázkou skutkovou a je toho názoru, že nie je povinný preukazovať skúmanie bonity spotrebiteľa, ak táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná a spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietnuť takéto skúmanie. Okrem toho podotkol, že skúmanie bonity je odbornou otázkou, teda aj prípadná povinnosť súdu je limitovaná na samotný prieskum, nie následné vyhodnocovanie, či by súd ako veriteľ na základe doložených listín poskytol spotrebiteľovi úver. Poukázal na to, že ak by uvedené neplatilo a spolu so žalobou by nepredložil aj tieto dôkazné prostriedky, potom by sa aplikovali ust. a nasl. , avšak z priebehu konania je zrejmé, že súd nepostupoval podľa tohto ustanovenia a nevyzval ho na doplnenie žaloby. Súd prvej inštancie si vyžiadal dôkazy o splnení odbornej starostlivosti, ktoré mu aj predložil a ktoré neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom namietané, či popreté. Samotný charakter spotrebiteľského sporu neumožňuje súdu opomenúť sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, preto považuje za preukázané, že skúmanie bonity nebolo v tomto konaní sporné, či inak namietané zo strany žalovaného, preto nastupujú účinky nespornosti skutkových tvrdení. Namietal, že súd nemôže v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu, keď žalovaný nielenže nenavrhoval a ani nepredložil vykonať dôkaz za účelom preukázania neskúmania bonity. Ďalej namietal, že súd len veľmi stručne odôvodňuje neskúmanie bonity, čo považuje za zmätočné a len zdanlivo odôvodnené. Taktiež skúmanie výdavkov nemá oporu v dotknutých právnych normách a z toho hľadiska prispieva k nepredvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Ako už v konaní uvádza, že pred poskytnutím úveru je povinný vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, avšak podrobnosti o výpočte boli stanovené Opatrením Národnej banky Slovenska, ktoré nadobudlo účinnosť až 01.01.2018. Poukázal na to, že v konkrétnom prípade existujúce záväzky overil dopytom do úverového registra, príjem overil nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne a v rámci nákladov na zabezpečenie životných potrieb bral do úvahy životné minimum, nakoľko žalovaný v žiadosti deklaroval jedného člena domácnosti, rodinný stav vdovec a jedno vyživované dieťa. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že ani po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú poskytovatelia úverov povinný žiadať preukazovanie konkrétnych nákladov a uplatňovanie paušálnych výdavkov vo forme životného minima spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou a je plne v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukázal aj na viaceré rozhodnutia iných vyšších súdnych autorít, z ktorých v podanom odvolaní citoval. Namietal, že spôsob akým súd dospel k záverom o neskúmaní bonity je značne nepredvídateľný a rozsudok považuje za predčasný, pričom žaloba je dôvodná a preukázaná v celom platnom rozsahu. Záverom uviedol, že sa jednalo o poistený spotrebiteľský úver, čo vyplýva z jeho názvu a z textu, pričom poplatok je platený len za poistenie úveru a preto nie je zrejmé, ako uvedené pôsobí proti záujmom spotrebiteľa, najmä ak si uvedenú službu sám vyžiadal. V tomto smere označil rozsudok za prekvapivý, pretože súd ho na uvedenú vec žiadnym spôsobom nevyzýval a nemal procesný priestor na vyjadrenie sa k tejto skutočnosti, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. ho v napadnutej časti zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom poistenom N. A. P. je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

15. o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) upravoval v povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu , v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom akýchkoľvek bez údajov o rodinnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy, či registra. Rovnako sa za hrubé porušenie povinnosti považuje aj porušenie ustanovení až 42 , a to napríklad nedodržanie povinností súvisiacich s ukazovateľom schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). taktiež spomína v položky, ktoré sa použijú pre výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorými najmä informácie o čistom príjme spotrebiteľa, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Konkrétne v zákon bližšie špecifikuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

17. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie tak možno od žalobcu ako veriteľa požadovať preukázanie skúmania bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca si svoje povinnosti vyplývajúce

z právnych predpisov splnil, teda, že v uvedenom prípade bola splnená povinnosť vyplývajúca z .

18. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru overoval bonitu žalovaného ako spotrebiteľa prostredníctvom dopytu do úverového registra, dopytu do Sociálnej poisťovne a v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb vzal do úvahy životné minimum vo výške 199,48 Eur. Odvolací súd však uvádza, že povinnosťou žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu bolo vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka a nielen nekriticky akceptovať údaje poskytnuté spotrebiteľom a tieto nahrádzať paušálnym údajom v podobe sumy životného minima. Podľa názoru odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu podcenil skúmanie výdavkov žalovaného, ak sa obmedzil len na výšku sumy životného minima, ktorú uviedol aj tak v nesprávnej výške. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru (č.l. 57) a aj zo samotného odvolania žalobcu, v predmetnom prípade žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti a jedno vyživované dieťa, preto mal právny predchodca žalobcu správne vychádzať zo sumy životného minima vo výške 290,54 Eur (199,48 Eur na jednu plnoletú fyzickú osobu + 91,06 Eur na jedno nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené plnoleté dieťa = 290,54 Eur). Podľa názoru odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu rovnako nezisťoval a ani nezohľadnil ani všetky ostatné základné výdavky žalovaného. Napokon, ani z opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 neplynie už spomínané nekritické akceptovanie nevierohodných údajov poskytnutých spotrebiteľom, keďže z § 2 ods. 5 spomínaného opatrenia vyplýva, že: „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedeného tak nepochybne neplynie záver a ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.

19. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je tak kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené sa tak možno stotožniť so závermi súdu prvej inštancie o nedostatočnom skúmaní bonity, v dôsledku čoho je poskytnutý úver postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ako správne už uzavrel súd prvej inštancie. Žalovaný je tak povinný vrátiť žalobcovi len sumu istiny poskytnutého úveru poníženú už o doposiaľ vykonané úhrady žalovaným, preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol v prevyšujúcej časti.

21. K poplatku za poistenie odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti zamietavého výroku sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zo spôsobu, akým bola takáto zmluvná podmienka dojednaná možno dospieť k záveru o absencii jej individuálneho dojednania. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, žalovaný nebol zmluvnou stranou takto uzatvorenej zmluvy o poistení a toto poistenie malo skôr zabezpečovací charakter. Aj keď demonštratívnym spôsobom vymenúva spôsoby zabezpečenia pohľadávky, aj podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu takéto zmluvné ustanovenia spĺňať požiadavku ich súladnosti s ochranou spotrebiteľa.

22. K námietke žalobcu o prekvapivosti rozsudku v tejto časti odvolací súd uvádza, že žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, v dôsledku čoho tak nevyužil možnosť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Odvolací

súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval a rozhodoval v súlade so zákonom (možnosť súdu aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky), preto nemožno dospieť k záveru o porušení žalobcovho práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, prečo by odvolaním napadnutý výrok v tejto časti mal zmeniť.

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.

25. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).