Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-100-2010.pdf
PDF · 135.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/100/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: D. K., s.r.o., B. K. XXXX, XXX XX M. E., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Z. B., advokát, C. X, XXX W. C., proti odporcovi: B. L., s.r.o., XXX XX K. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Z. L., advokát, Advokátska kancelária, D. XXXX/X, XXX XX F. Z., o zaplatenie 1.532,63 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 199,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 06.05.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 700,86 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 10.02.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.532,63 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporca prevzal faktúru č. 0900302, ktorej výšku ani ďalšie náležitosti nenamietal. Doporučenú zásielku, ktorá obsahovala odsúhlasenie zostatku, odporca neprevzal. Odporca sa zjavne vyhýba úhrade dlhu, preto navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.532,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 01.04.2009 do zaplatenia.
Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. Tento odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Z návrhu na začatie konania nie je zrejmé, aký právny vzťah a na základe akého právneho dôvodu vznikol medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca si objednávkou zo dňa 11.02.2009 objednal u navrhovateľa upratovacie práce, ktoré pozostávali z odvozu a likvidácie stavebnej sute na stavbe Polyfunkčný bytový dom C. H.. V čase objednávky nebola cena dohodnutá, čo bolo na objednávke vyjadrené tým, že cena bude určená po vzájomnej dohode. Z faktúry nie je zrejmé, akým spôsobom výpočtu bola určená požadovaná cena za upratovacie práce. Odporca namieta, že by cena bola stanovená v zmysle dohody, ako to uvádza navrhovateľ vo faktúre. Naopak navrhovateľ nerešpektoval vzájomnú dohodu zmluvných strán ohľadne ceny za vykonanie upratovacích prác, ktorá bola uskutočnená telefonicky nasledujúci deň po vykonaní objednávky, teda dňa 12.02.2009. Týmto telefonickým rozhovorom bol odporcovi zo strany navrhovateľa oznámený návrh, že cena za upratovacie práce bude vo výške 16,60 Eur za odvoz a likvidáciu stavebnej sute z jedného poschodia predmetnej stavby. S týmto návrhom odporca súhlasil. Pri takomto vyčíslení upratovacích prác za jedno poschodie, keď predmetná stavba pozostáva z 12-tich poschodí, mala celková cena predstavovať 199,20 Eur.
Navrhovateľom fakturovaná cena tak viac ako 7-násobne prevyšuje medzi účastníkmi dohodnutú cenu. Vystavenú faktúru neprevzal zástupca odporcu, ako to mylne tvrdí navrhovateľ. Osoba, ktorá mala faktúru prevziať, nie je odporcovi známa a nebola na tento úkon nikdy splnomocnená oprávnenými osobami. Odporca tak uvedenú faktúru neakceptuje a tvrdí, že nemôže obstáť ako relevantný dôkaz. Odporca je ochotný zaplatiť navrhovateľovi vzájomne dojednanú sumu za upratovacie práce vo výške 16,60 Eur za jedno poschodie stavby.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že cena 16,60 Eur za jedno poschodie je úplne absurdná. Podľa odporcu mal navrhovateľ súhlasiť s cenou necelých 200,-Eur za čistenie 60-tich kúpeľní a asi 12- tich toaliet a vývoz, odvoz a likvidáciu odpadu. Len vyčistenie jednej kúpeľne trvalo asi jednu pracovnú hodinu. To, že navrhovateľ požaduje cenu medzi stranami dohodnutú a obvyklú, dokazuje priložená cenová ponuka odporcu na práce pre objednávateľa, kde uvádza likvidáciu sute na skládku vrátane kontajnera sumou 30.000,-Sk, čo je takmer 1.000,-Eur. V tejto cene pritom nie je zahrnuté čistenie stavby, cena za odvoz a likvidáciu odpadu, čo vykonal navrhovateľ. Faktúru prevzala a objednávku podpísala tá istá osoba, čo je zrejmé aj z odporu. Podľa navrhovateľa je tou osobou konateľ odporcu Z. Z., alebo osoba, ktorá sa tak predstavila.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov a svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania, objednávky, faktúry, odporu, vyjadrenia k odporu, písomných vyjadrení účastníkov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Objednávkou zo dňa 11.02.2009 objednal odporca u navrhovateľa odvoz sute zo stavby C. H., cena po vzájomnej dohode.
Faktúrou č. 0900302 splatnou dňa 31.03.2009 fakturoval navrhovateľ na základe objednávky zo dňa 11.02.2009 odporcovi za upratovanie, odvoz a likvidáciu stavebnej sute zo stavby sumu 1.532,63 Eur vrátane DPH. Cena bola stanovená v zmysle dohody. V spodnej časti je rukou dopísané: Prevzal 23.03.2009 a nečitateľný podpis.
Podľa predloženej faktúry fakturoval dodávateľ G. E. navrhovateľovi odvoz stavebnej sute sumou 562,75 Eur. R. K. Z. R. fakturovali navrhovateľovi zneškodnenie a poplatok za uloženie odpadov sumou 297,76 Eur.
Podľa rozpočtu odporcu predstavuje cena kontajnera na odvoz odpadu za 5 ks, spolu 30.000,-Sk s tým, že v rozpočte je zahrnutý odvoz sute na skládku pred stavbou.
Podľa kalkulácie podľa Cenekonu 2008 predloženej navrhovateľom predstavuje cena v zmysle dopravy sutiny a vybúraných hmôt vrátane vnútorno-staveniskovej dopravy 2.009,85 Eur.
Faktúrou č. 164/2008 fakturoval dodávateľ L. C., s.r.o., C. C. odporcovi za rezanie drážok, vysekanie otvoru, rezanie a sekanie betónu a vypratanie sute pred stavbu, sumu 636.197,80 Sk.
Navrhovateľ do súdneho spisu predložil faktúry dodávateľa K.-R., s.r.o., týkajúce sa nájmu a demontáže stavebného výťahu. Navrhovateľ ďalej do spisu predložil pôdorysy jednotlivých podlaží s vyznačenými plochami kúpeľní a WC.
Podľa predloženej fotokópie stavebného denníka dňa 11.02.2009 na stavbe začali hrubé upratovacie práce označené ako hrubé upratovanie stavby.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2011 uviedol, že po podpísaní objednávky ešte v ten istý deň účastníci dohodli, že cena prác bude taká istá ako má odporca v cenovej ponuke, ktorú predložil
investorovi, teda 30.000,-Sk. Na ďalší deň bola telefonicky uzatvorená dohoda, že navrhovateľ odvezie aj stavebnú suť z kúpeľní za 800,-Sk z jedného poschodia. Odmena za vykonanie diela tak bola uzatvorená vzájomnou dohodou. Ak odporca dohodu popiera, je povinný zaplatiť cenu obvyklú. Obrana odporcu je založená tendenčne. Odporca najskôr tvrdil, že medzi ním a navrhovateľom nebol žiaden vzťah, potom, že faktúru prevzala jemu neznáma osoba, resp. že navrhovateľ nevykonal žiadne práce, a následne odporca tvrdil, že za upratovacie práce navrhovateľ dostal zaplatené od investora. Odporca faktúru nikdy nerozporoval, ani ju nežiadal dobropisovať. Zo stavebného denníka je zrejmé, že pred 11.02.2009 nie je zmienka o upratovacích, či čistiacich prácach. Stavebný denník dokladuje náročnosť prác, ktoré sa vykonávali 6 dní. Tvrdenie o zhadzovaní sute prostredníctvom potrubí, môže obstáť len do druhého nadzemného podlažia. Zrýchlenie, ktoré by materiál dosiahol, by spôsobilo krátery na stavenisku. Cena 500,-Sk za jedno poschodie je v hrubom nepomere voči skutočne vykonanej práci a jej hodnote. Len plocha kúpeľní, ktoré bolo potrebné vyčistiť, je 417,39 m2, čo je zjavná neekvivalencia plnení a je to v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.
Podľa fotokópie pasu konateľa odporcu, bol tento do 23. marca. 2009 v Thajsku. Podľa predloženej správy ohľadom letenky, priletel na letisko Swechat dňa 24. marca, o 12.05 hod.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Cena bola dohodnutá podľa cenovej ponuky odporcu vo výške 1.000,-Eur + cena za čistenie vo výške 800,-Sk, resp. 26,-Eur za jedno podlažie. Z predložených fotografií je zrejmý rozsah čistiacich prác. Navrhovateľ uskutočnil zhromažďovanie sutí, ktorú bolo potrebné zhromaždiť metlami a následne lopatami naložiť na fúriky. Tieto fúriky sa potom zvážali stavebným výťahom dole. Následne sa materiál skladoval na medziskládke, ktorá bola na stavbe a potom bola suť odvezená na skládku. Práce podľa faktúry predloženej odporcom od spoločnosti L. predstavujú faktúru z roku 2008, pričom práce, ktoré sú predmetom konania, boli realizované v roku 2009. Ocenenie prác podľa programu L. predstavuje 2.009,85 Eur pri 30-tich tonách sute. Aj podľa vyjadrenia svedka Z. sa práce, o ktorých svedok hovoril, realizovali ešte v roku 2008. Navrhovateľ predmetné práce realizoval vo februári 2009 a realizovalo ich 15 pracovníkov a trvali 10 dní. Faktúra bola odporcom prevzatá, pričom ju nikdy nereklamoval, ani neuplatnil žiadnu námietku. Svedok S. potvrdil, že došlo medzi účastníkmi k dohode o rozsahu prác. Svedok E. potvrdil, že práce boli vykonané.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda na predmetné plnenie, ani dohoda o cene tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Predmetom zákazky bol len odvoz sute zo stavby, pričom táto už bola pripravená pred stavbou. Nešlo teda o upratovacie práce. Doklady predložené navrhovateľom sa týkajú iných právnych vzťahov, a nie vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Predložený rozpočet je vzťah medzi odporcom a investorom a netýka sa navrhovateľa. Medzi účastníkmi bola dohoda o odvoze sute z 12-tich podlaží pri 16,60 Eur za jedno podlažie. Z vyjadrenia konateľa navrhovateľa vyplýva, že mal právny vzťah ako generálny dodávateľ priamo s investorom. Odporca predpokladá, že predmetom jeho záväzku boli aj upratovacie práce, za čo mu investor zaplatil. Doklady ohľadom stavebného denníka a používaného výťahu sa netýkali vzťahu s odporcom. Odporca suť zhadzoval prostredníctvom pripravených trubíc. Vypratanie sute pred stavbu pre odporcu realizovala spoločnosť L. C., s.r.o. Čo sa týka podpisu na objednávke a faktúre, už pri jednoduchom porovnaní je možné zistiť, že sa na týchto dokladoch nachádzajú rozdielne podpisy. Podľa dokladov predložených odporcom, sa konateľ odporcu dňa 23.03.2009, kedy mala byť faktúra ním prevzatá, nachádzal v Bangkoku. Navrhovateľ nepreukázal cenu za čistenie jedného podlažia vo výške 800,-Sk, ani dohodu o cene 1.000,-Eur. Svedkovia potvrdili, že odpad pred stavbu sa zvážal zo všetkých firiem, ktoré na stavbe pracovali, preto nebolo možné zistiť, komu odpad patrí a bola dohoda, že cena sa určí až po následnej dohode účastníkov. Navrhovateľ pri určení ceny nemôže vychádzať z ceny, ktorú mal odporca dohodnutú s investorom. Nebolo preukázané, že práce navrhovateľa mali zahŕňať aj čistiace práce tak, ako to navrhovateľ tvrdil. Svedok S. potvrdil, že spoločnosť po sebe vyčistila podlažia sama, nevedel sa však vyjadriť, koľko podlaží to bolo celkovo, teda koľko vyčistil odporca sám. Tým bolo spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že tieto práce vykonával výlučne navrhovateľ. Čo sa týka používania výťahu, podľa vyjadrenia svedka Z., sa jednalo o zariadenie staveniska. Čo sa týka vyčíslenia ceny podľa programu L., tieto ceny nemôžu byť smerodajné, nakoľko ceny podľa tohto programu sú nadhodnotené. Faktúra nemohla byť odporcom rozporovaná, keďže ju odporca u seba nemal.
Konateľ navrhovateľ Q. D. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ bol na stavbe generálnym dodávateľom stavebných prác. K dohode medzi účastníkmi došlo za jeho účasti. Pri osobnom rokovaní s konateľom odporcu pánom Z. bola dohoda, že tieto práce urobia za cenovú ponuku, ktorú predložil odporca. Jednalo sa o ponuku na vyčistenie všetkých kúpeľní za cenu 1.000,-Eur. Neskôr došlo buď osobne, alebo telefonicky k dohode s tým, že keďže firma, ktorá robila ústredné kúrenie, nestíhala čistiť suť po sekacích prácach, dohodli sa s odporcom, že tieto práce urobia v záujme urýchlenia stavebných prác za cenu 800,-Sk za jedno podlažie. Spolu sa jednalo o približne 22 ton materiálu a práce zahŕňali odvoz sute a likvidáciu na skládke. Čo sa týka faktúry spoločnosti L., je možné, že tam takáto firma bola. Na jeseň sa robili čistiace práce v kotolni, a preto predpokladá, že podľa faktúry boli fakturované práve tieto práce v kotolni. Čistenie jednotlivých podlaží robil navrhovateľ. Čo sa týka používania zhodov, tieto sa používali len na začiatku, keď sa búrali priečky a schodiská, neskôr sa pokazili a ďalej sa už nepoužívali. Sekanie do nových priečok sa realizovali pol až trištvrte roka potom, ako sa búrali staré priečky a vtedy tam už zhody neboli.
Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že práce podľa faktúry spoločnosti L. boli v skutočnosti realizované až v roku 2009, ale z daňových dôvodov bolo zdaniteľné plnenie posunuté na rok 2008. Na stavbe robili sekanie drážok pre spoločnosť G. S., ktorá tam následne robila rozvody. Odpad sa dával pred stavbu. Na stavbe pôsobilo veľa iných firiem, a preto nebolo možné jednoznačne určiť, od koho bol odpad. Práve z tých dôvodov sa dohodli, že cena bude určená dohodou dodatočne potom, ako sa zistí rozsah prác. Cena bola dohodnutá vo výške 500,-Sk za jedno poschodie. Čistenie kúpeľní realizovali priamo pre investora. Rozpočet, ktorý predložil navrhovateľ, bol rozpočet určený pre investora a súčasťou týchto cien je aj zisk odporcu, a preto nevidí žiaden dôvod, aby mal s navrhovateľom uzatvoriť dohodu, kde by bol zahrnutý aj zisk odporcu. Dohoda o rozsahu prác bola na odvoz sute spred stavby na skládku. Suť z jednotlivých poschodí zhromažďoval odporca, a nie pracovníci navrhovateľa. Odporca jednotlivé podlažia vyčistil, zhromaždil na fúriky a zviezol pred stavbu, kde bola suť na jednej hromade spolu so suťou z ostatných stavebných a murárskych prác. Keďže nebolo možné zistiť, ktorá suť je z činnosti odporcu, bola uzatvorená dohoda, že sa bude brať paušálne suť v hodnote 500,-Sk za jedno podlažie. Odporca na stavbe prostredníctvom dodávateľov realizoval vyrezanie drážok, vodu a kúrenie. Po sebe aj upratali a suť zviezli pred stavbu. Odporca nemá osobu školenú na obsluhu stavebného výťahu. Počas vykonávania prác výťah obsluhoval svedok pán E.. Časť sute sa zhadzovala aj trubicami.
Svedok A. S., ktorý na stavbe pracoval ako koordinátor výstavby pre majiteľa stavby uviedol, že k dohode o vykonávaných prácach medzi účastníkmi došlo v jeho kancelárií a za jeho prítomnosti. Za účastníkov bol prítomný pán Z. a pán D.. Vzťah vznikol na základe skutočnosti, že odporca, ktorý sekal drážky v podlahách a stenách, nestíhal po sebe očistiť jednotlivé podlažia. Preto oslovili navrhovateľa, resp. navrhovateľ sa ponúkol, že ak to nestihnú, tak to po nich dočistia oni. Došlo k dohode, podľa ktorej mal D. urobiť čistenie, teda pozametanie stavebnej sute, odvoz na fúriku do stavebného výťahu, zvezenie dole a práce končili tým, že sa materiál vložil do pripravených kontajnerov. Vypratávanie kontajnerov spoločnosť D. realizovala na základe vzťahu s majiteľom budovy, a nie na základe vzťahu s odporcom. Práce pre odporcu mali byť ukončené tým, že sa suť sústredí do kontajnerov. Celkovo sa jednalo o 13 podlaží, avšak na niektorých podložiach B. L. tieto podlažia vyčistil sám. Svedok sa nevedel vyjadriť, koľko z podlaží celkovo navrhovateľ pre odporcu čistil. Nevedel sa tiež vyjadriť, akú odmenu za práce medzi sebou dohodli. Čo sa týka krkov na zhadzovanie odpadu, tieto sa používali len po 4. podlažie. Suť na stavbe sa dávala do kontajnerov, pričom do týchto kontajnerov dávali suť všetky stavebné firmy, teda nielen odporca.
Svedok Z. E., ktorý bol zamestnaný u navrhovateľa uviedol, že okrem iného robili aj čistiace práce. Pre odporcu robili čistenie drážok, ktoré odporca sekal. V rámci tohto čistenia zametali stavebnú suť a na fúrikoch to vozili ku stavebnému výťahu, odkiaľ sa materiál spúšťal pred stavbu, kde ho sypali na kopu. Z týchto kôp materiál odvážali nákladné autá. Vzhľadom na odstup času, si na presný počet podlaží nespomína.
Svedok Z. Z., ktorý pre odporcu pracoval v subdodávke ako živnostník a mal na starosti koordináciu prác na stavbe uviedol, že na stavbe pracovali predovšetkým ľudia z firmy L.. Títo pracovali v dvoch skupinách, pričom jedna skupina rezala drážky a následne upratovala stavebný neporiadok a druhú
skupinu predstavovali montéri - kúrenári a vodári. Práce sa realizovali koncom roku 2008 a niektoré na jar 2009. V roku 2008 sa realizovalo predovšetkým rezanie drážok. Do roku 2009 preklenuli niektoré montáže práce, a to montáž vody a kúrenia. Pracovníci firmy, ktorí rezali drážky, zabezpečovali aj odvoz sute pred stavbu na fúrikoch prostredníctvom stavebného výťahu. Nemá vedomosť, že by pre odporcu na stavbe upratoval ešte niekto iný. Spoločníčka odporcu pani F. Z. je sestra svedka. Obsluhu stavebného výťahu zabezpečoval pán, na ktorého meno si nespomína. Nejednalo sa o osobu, ktorá by pracovala pre odporcu. Predpokladá, že náklady spojené so stavebných výťahom hradil investor, nakoľko sa jedná o bežné stavenišné zariadenie, ktoré by mal uhrádzať investor. Čo sa týka odvážaného materiálu, jednalo sa predovšetkým o betónovú suť a suť z drážok, ktoré sa vysekávali do stien. Čistenie sa robilo priebežne ako postupovali práce po jednotlivých poschodiach. Stavebný denník vypisoval, avšak nemá ho k dispozícií.
Podľa §-u 536 ods. 1 Obchodného zákonníka - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa odseku 3 - cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa §-u 546 ods. 1 - objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá, alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa §-u 120 ods. 1 OSP - účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa §-u 154 ods. 1 OSP - pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podaným návrhom žiada navrhovateľ zaplatenie vystavenej faktúry. Navrhovateľ návrh odôvodňuje tým, že pre odporcu vykonal čistiace práce, ktoré následne fakturoval. Odporca sa bráni tým, že medzi účastníkmi bola iná, ako navrhovateľom tvrdená dohoda a odporca tvrdí tiež iný rozsah medzi účastníkmi dohodnutých a navrhovateľom realizovaných prác.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že právnym základom vzťahu účastníkov bola písomná objednávka zo dňa 11.02.2009. Predmetom tejto objednávky sú práce špecifikované ako odvoz sute zo stavby C. H.. Rozsah prác podľa tejto objednávky teda nezahŕňa žiadne upratovacie, ani čistiace práce. Neobsahuje žiadnu dohodu o tom, že by mal navrhovateľ uskutočniť čistenie kúpeľní, čistenie drážok, zametanie, či upratovanie tak, ako to navrhovateľ uvádza. Predmetom je výlučne odvoz sute zo stavby. Čo sa týka dohody o cene, účastníci v objednávke prejavili vôľu smerujúcu k tomu, že cenu za dané práce dohodnú dodatočne. Možno preto konštatovať, že podľa tejto písomnej objednávky, ktorú navrhovateľ akceptoval, došlo medzi účastníkmi k dohode, na základe ktorej mal navrhovateľ realizovať odvoz sute zo stavby s tým, že cena za tieto práce bude dohodnutá dodatočne. Medzi účastníkmi tak v tejto časti došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, kde účastníci dohodli práce, nedohodli však cenu. Keďže sa účastníci dohodli, že cena bude určená dodatočne, možno konštatovať, že došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo.
Okrem toho z vykonaných dôkazov vyplýva aj existencia ďalšej dohody medzi účastníkmi o vykonávaní práce na danej stavbe. Existencia tejto dohody vyplýva z vyjadrenia svedka Ing. S.. Tento výslovne uviedol, že za jeho účasti a v jeho kancelárií, konatelia účastníkov dohodli práce v rozsahu čistenia
- pozametanie stavebnej sute, odvoz na fúriku do stavebného výťahu, zvezenie dole a vloženie do pripravených kontajnerov. Obchodný zákonník pre uzatvorenie zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu a nevyžaduje ani písomnú objednávku týkajúcu sa požadovaného diela. Medzi účastníkmi tak zrejme malo dôjsť k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o dielo, ktorej predmetom boli práce tak, ako ich popísal svedok S. nad rámec pôvodne uzatvorenej písomnej objednávky, teda predmetom záväzku
navrhovateľa po ústnej dohode konateľov boli tiež čistiace prác na jednotlivých podlažiach realizovanej stavby. Čo sa týka dohody o cene týchto prác, navrhovateľ tvrdil cenu 800,-Sk za jedno podlažie a odporca tvrdil cenu 500,-Sk za jedno podlažie. V tomto prípade nebolo zistené, že by medzi účastníkmi existovala nejaká dohoda, na základe ktorej by sa táto cena mala určovať dodatočne, resp. že by mala byť zmluva uzatvorená bez určenia ceny. Z vyjadrenia účastníkov však vyplýva, že medzi účastníkmi ani dodatočne nedošlo k žiadnej dohode o cene čistiacich prác podľa rozsahu, ktorý uviedol svedok. Navrhovateľ tvrdil, že dodatočná dohoda predstavovala 800,-Sk za jedno podlažie a odporca tvrdil cenu 500,-Sk za jedno podlažie. Ani jeden z účastníkov však na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy súdu nepredložil a ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. K dohode o cene za tieto práce sa nevyjadril ani žiaden z vypočutých svedkov a svedok S. uviedol, že nevie, aká odmena za tieto práce bola dohodnutá. Podľa názoru súdu tak ohľadom čistiacich prác na jednotlivých podlažiach nedošlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo, nakoľko Obchodný zákonník pre takúto dohodu vyžaduje určenie ceny, resp. spôsobu jej určenia. Zmluva o dielo môže vzniknúť platným spôsobom aj bez takejto dohody, avšak účastníci musia jednoznačne prejaviť vôľu, že chcú zmluvu o dielo uzatvoriť bez dohody o cene. Takáto dohoda medzi účastníkmi v konaní nebola zistená a nebola ani tvrdená. Vzhľadom na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa a odporcu o cene čistenia za jedno podlažie, tak nemožno konštatovať vznik ich dohody, a teda ani vznik platnej zmluvy o dielo.
Z vykonaných dôkazov ďalej bolo zistené, že navrhovateľ pre odporcu určité čistiace práce na stavbe vykonával. Vykonanie týchto prác potvrdil svedok E. a vykonávanie hrubých čistiacich a upratovacích prác vyplýva aj zo stavebného denníka predloženého navrhovateľom. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov však jednoznačne nevyplýva rozsah týchto prác, ktoré navrhovateľ pre odporcu realizoval. Svedok E. sa k celkovému rozsahu vyjadriť nevedel. Rovnako svedok S. uviedol, že nevie koľko podlaží čistil navrhovateľ pre odporcu a koľko podlaží odporca vyčistil sám. Rozsah čistiacich prác nie je možné určiť ani zo stavebného denníka, nakoľko v jednotlivých dňoch, kedy sa upratovacie práce realizovali, je v stavebnom denníku len záznam o hrubých upratovacích prácach. Z tohto stavebného denníka nie je možné zistiť ani počet osôb, ktoré dané práce v uvedené dni realizovali (v predmetných dňoch sa okrem upratovania realizovali aj iné práce a nie je uvedené, koľko osôb tie-ktoré práce realizovalo), ani celkový rozsah týchto prác. Zo stavebného denníka totiž nevyplýva rozsah m2, ktoré sa čistili, a ani množstvo sute, ktoré bolo zo stavby odvážané.
Súd preto konštatuje, že navrhovateľ preukázal tú skutočnosť, že pre odporcu realizoval čistiace práce vo februári 2009. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo svedkom S. jednoznačne potvrdenej ústnej dohody o týchto prácach a tiež z vyjadrenia svedka E. a zo stavebného denníka. Zo žiadneho z navrhovateľom predložených alebo navrhnutých dôkazov však nie je možné zistiť celkový rozsah týchto prác, čo do navrhovateľom tvrdených m2, ktoré mali byť upratované, ani čo do množstva stavebnej sute, ktorá takýmto spôsobom bola zo stavby odvezená. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností je pritom v celom rozsahu na navrhovateľovi. Navrhovateľ, ktorý v konaní uplatňuje svoj nárok na zaplatenie ceny vykonaných prác, je povinný predložiť súdu alebo navrhnúť súdu vykonanie takých dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti potvrdia. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozsahu vykonávaných prác ani ceny však navrhovateľ neuniesol.
Čo sa týka tvrdenia odporcu, že práce pre neho realizovala spoločnosť L., podľa názoru súdu toto tvrdenie odporcu neobstojí. Z predloženej faktúry je zrejmé, že sa jedná o faktúru vystavenú ešte v roku 2008. Tvrdenie odporcu, že táto faktúra bola vystavená ešte v roku 2008 za práce realizované až v roku 2009, podľa názoru súdu neobstojí. Vystavenie takejto faktúry predčasne za práce, ktoré sa ešte len majú realizovať v ďalšom kalendárnom roku, by bolo v rozpore nielen s daňovými zákonmi, ale aj so zákonom o účtovníctve. Okrem toho skutočnosť, že by táto firma vykonávala práce v roku 2009 odporca nijakým spôsobom nepreukázal. Vykonávanie týchto čistiacich prác nevyplýva ani z vyjadrenia svedka Z.. Tento naopak uviedol, že čistiace práce sa realizovali ešte v roku 2008 a v roku 2009 sa realizovali už len montážne práce týkajúce sa vody a kúrenia. Svedok teda nepriamo potvrdil, že spoločnosť L. vykonávala čistiace práce ešte v roku 2008. Faktúra predložená odporcom od tejto spoločnosti preto nijakým spôsobom nesúvisí s prácami, ktoré pre odporcu vykonával navrhovateľ vo februári 2009.
Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že medzi účastníkmi nedošlo k riadnej zmluve o dielo, ktorej predmetom by bolo čistenie jednotlivých podlaží stavby C. H.. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že navrhovateľ určitý rozsah prác, ktorý však v konaní nebol preukázaný, pre odporcu uskutočnil. Tieto práce boli realizované bez platnej dohody o cene, a teda bez riadne uzatvorenej zmluvy o dielo. Odporca pritom v podanom odpore proti platobnému rozkazu nárok navrhovateľa čiastočne uznal a uviedol, že za čistiace práce je ochotný zaplatiť sumu 500,-Sk za jedno podlažie. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti aj rozpory v jednotlivých vyjadreniach odporcu v priebehu súdneho konania. V podanom odpore totižto odporca výslovne uvádza, že medzi účastníkmi bola dohoda o vykonaní upratovacích prác, pričom odporca uvádza, že cena za upratovacie práce za jedno podlažie bude 16,60 Eur z jedného poschodia predmetnej stavby. V priebehu ďalšieho konania však odporca sám toto svoje tvrdenie uvedené v odpore spochybňoval a uvádzal, že predmetom záväzku navrhovateľa neboli upratovacie práce, ale len odvoz stavebnej sute spred stavby. Tieto tvrdenia odporcu sú tak vzájomne rozporné. Na jednej strane totižto odporca pripúšťa vykonanie upratovacích prác a na druhej strane tvrdí, že upratovacie práce realizovala spoločnosť L. a navrhovateľ realizoval len odvoz sute spred stavby. Ako už bolo uvedené vyššie, uskutočnenie upratovacích prác však vyplynulo z vykonaných dôkazov.
Súd preto dospel k záveru, že ohľadom upratovacích prác síce zo strany navrhovateľa bola preukázaná dohoda, že tieto práce budú realizované, nebola však preukázaná dohoda o cene. Odporca pritom za upratovacie práce nárok navrhovateľa čiastočne uznal, keď v podanom odpore výslovne uviedol, že je ochotný zaplatiť cenu vo výške 16,60 Eur za jedno poschodie stavby, čo sám za 12 poschodí vyčíslil sumou 199,20 Eur. Do výšky tejto ceny uznanej odporcom tak súd považoval tvrdenia účastníkov za vzájomne nesporné, a preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel.
Ohľadom zmluvy o dielo, ktorá medzi účastníkmi vznikla na základe písomnej objednávky odporcu s tým, že dohoda o cena mala byť uzatvorená dodatočne, je potrebné uviesť, že navrhovateľ rozsah a cenu prác, ktorú za tieto práce požadoval nijakým spôsobom nepreukázal. Podľa objednávky malo byť predmetom odvezenie stavebnej sute spred stavby. Navrhovateľ v tejto súvislosti odkazoval na cenovú ponuku odporcu adresovanú investorovi stavby. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by účastníci uzatvorili dohodu o cene, podľa ktorej by sa cena za práce realizované navrhovateľom pre odporcu mala odvíjať od ceny, ktorú odporca za tieto práce požadoval od investora. Odporca takúto dohodu poprel. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov rovnako ako v prípade ceny za upratovacie práce uvedené vyššie, pritom navrhovateľ nepreukázal akúkoľvek dohodu o cene týchto vykonávaných prác za odvoz stavebnej sute. Okrem toho zo strany navrhovateľa nebolo preukázané ani to, v akom rozsahu pre odporcu odvoz stavebnej sute realizoval. Navrhovateľ síce do súdneho spisu predložil faktúry za odvoz a likvidáciu odpadu, z týchto však nie je možné zistiť, že by sa malo jednať o odpad, ktorý na stavbe vyprodukoval odporca. Z vyjadrení svedkov a účastníkov pritom vyplýva, že stavebný odpad sa na medziskládku pred stavbou, resp. do kontajnerov pred stavbou sústreďoval zo všetkých stavebných činností vykonávaných na stavbe. Nie je preto možné odlíšiť stavebný odpad vyprodukovaný odporcom od stavebného odpadu vyprodukovaného inými firmami. Tvrdenie navrhovateľa, že realizoval odvoz stavebného odpadu pre odporcu, však výrazným spôsobom spochybňuje vyjadrenie svedka S., ktorý výslovne uviedol, že navrhovateľ nemal na starosti vypratávanie kontajnerov na základe vzťahu s odporcom, ale na základe vzťahu s majiteľom budovy. Nie je potom zrejmé, na základe akých skutočností navrhovateľ požaduje od odporcu cenu, ktorú okrem iného odvíja od ceny za odvoz a uskladnenie materiálu na skládke podľa faktúr, ktoré navrhovateľ predložil.
Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že na základe písomnej objednávky odporcu síce medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom mal byť odvoz stavebného odpadu zo stavby, na druhej strane však navrhovateľ nepreukázal dohodu o cene, ktorá mala byť podľa účastníkov uzatvorená dodatočne, a nepreukázal ani skutočnosť, že tieto práce uskutočnil. Súd preto v tejto časti návrh navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodný.
Čo sa týka otázky obsluhy stavebného výťahu, podľa názoru súdu táto otázka v konaní pre posúdenie vzťahov účastníkov vzhľadom na vyššie uvedené závery nebola podstatná. V konaní nebolo zistené, že by medzi účastníkmi existovala akákoľvek dohoda, v zmysle ktorej by sa mala cena prác navrhovateľa pre odporcu odvíjať od nákladov súvisiacich s používaním stavebného výťahu. Súd však považuje za
preukázané, že na odvoz stavebného materiálu z jednotlivých podlaží stavby sa používal práve tento výťah, a nie zhody na zhadzovanie odpadu, ako to tvrdil odporca. Používanie týchto zhodov v čase realizovania upratovacích prác, teda vo februári 2009, nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov a naopak vypočutí svedkovia používanie týchto zhodov v danom čase vylúčili.
Na základe uvedených skutočností tak potom súd konštatuje čiastočnú dôvodnosť návrhu navrhovateľa len v tej časti, ktorú odporca v priebehu súdneho konania uznal a prejavil ochotu zaplatiť. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel v časti 199,20 Eur a vo zvyšnej časti istiny návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa otázkou doručenia faktúry, ktorá je predmetom tohto konania zo strany navrhovateľa odporcovi. Navrhovateľ tvrdil, že faktúra bola doručená dňa 23.03.2009 zrejme konateľovi odporcu. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že v danom čase sa konateľ odporcu ani nenachádzal na území Slovenskej republiky, a preto túto faktúru v daný deň prevziať nemohol. Iný doklad obsahujúci potvrdenie doručenia faktúry navrhovateľom odporcovi navrhovateľ v konaní nepredložil. V konaní tak nebolo zistené, že by navrhovateľ odporcovi faktúru, ktorá je predmetom tohto konania, vôbec doručil. Neobstojí preto ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca faktúru nenamietal a ani nerozporoval. Ak mu faktúra zo strany navrhovateľa doručená nebola, je pochopiteľné, že odporca nemal žiaden dôvod a ani žiadnu možnosť túto faktúru rozporovať, prípadne navrhovateľovi vrátiť. V priebehu celého súdneho konania tak navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že predmetnú faktúru odporcovi doručil. Preto túto faktúru nemožno brať ako relevantný podklad pre určenie vzniku omeškania odporcu s úhradou peňažnej pohľadávky navrhovateľa. Za rozhodujúce pre posúdenie vzniku omeškania odporcu tak súd považuje až doručenie platobného rozkazu spolu s návrhom na začatie konania odporcovi. Týmto dňom sa odporca dozvedel o nároku, ktorý voči nemu navrhovateľ uplatňuje. Počnúc týmto dňom tak podľa názoru súdu začala plynúť primeraná 15-dňová lehota na plnenie tej časti nároku navrhovateľa, ktorý bol vyhodnotený ako dôvodný. Platobný rozkaz bol odporcovi doručený dňa 21.04.2010 a uvedená 15- dňová lehota uplynula dňom 05.05.2010. Preto je podľa názoru súdu odporca v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku počnúc dňom 06.05.2010. K tomuto dňu úroková miera určená podľa §- u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda vtedy platná úroková miera Európskej centrálnej banky vo výške 1 % zvýšená o 8 %-tuálnych bodov, predstavovala 9 % ročne.
Súd preto návrhu navrhovateľa v časti úroku z omeškania vyhovel čiastočne a priznal mu právo na jeho zaplatenie vo výške 9 % ročne od 06.05.2010 do zaplatenia.
Na základe uvedených skutočností preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 199,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 06.05.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti tak istiny ako aj úroku z omeškania bol potom návrh ako nedôvodný zamietnutý.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 2 OSP. V konaní tak mal navrhovateľ, ako aj odporca čiastočný úspech. Navrhovateľ žiadal priznať zaplatenie sumy 1.532,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 01.04.2009 do zaplatenia. Tento úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 341,06 Eur. K tomuto dňu tak predmet konania predstavuje spolu 1.873,69 Eur. Navrhovateľovi bolo priznané právo na zaplatenie sumy 199,20 Eur spolu s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania od 06.05.2010. Tento úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 22,34 Eur. Celkovo tak navrhovateľovi k tomuto dňu bolo priznaných 221,54 Eur. Po prepočítaní teda úspech navrhovateľa zodpovedá 11,8 %-ám predmetu konania a neúspech, rovnajúci sa úspechu odporcu, predstavuje 88,2 % konania. V konaní tak mal odporca úspech vo väčšej časti a patrí mu právo na pomernú náhradu jeho trov, a to výške 76,4 % týchto trov. Na strane odporcu vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 91,50 Eur a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, a 3-krát účasť na pojednávaní) vo výške 4 x 71,37 Eur, 1 x 17,84 Eur + režijný paušál 2 x 7,21 Eur a 3 x 7,41 Eur, spolu 339,97 Eur. Ďalej právnemu zástupcovi navrhovateľa za 4 cesty na pojednávanie z F. Z. do Žiliny a späť patrí náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času. Náhrada cestovných výdavkov bola priznaná za 4 cesty
v dĺžke 180 km pri paušálnej náhrade 0,183 Eur za 1 km a spotrebe 6,5 l na 100 km. Cena PHM v jednotlivých dňoch predstavovala 1,134 Eur za 1 l, 1,282 Eur za 1 l, 1,354 Eur za 1 l a 1,333 Eur za 1 l. Celkovo tak boli priznané cestovné výdavky vo výške 46,21 Eur, ďalej 47,94 Eur, 48,78 Eur a 48,54 Eur, spolu 191,47 Eur. Za uvedené cesty ďalej patrí náhrada za stratu času, a to za každú cestu v rozsahu 6- tich začatých polhodín, čo v roku 2010 predstavuje 6 x 12,02 Eur, teda 72,12 Eur za jednu uskutočnenú cestu, a v roku 2011 za 3 uskutočnené cesty v rozsahu 3 x 6 polhodín po 12,35 Eur, teda 3 x 74,10 Eur. Spolu náhrada za stratu času predstavuje 292,42 Eur. Trovy právneho zastúpenia vrátane uvedených výdavkov tak zodpovedajú sume 825,86 Eur a spolu na strane odporcu vznikli trovy konania vrátane súdneho poplatku vo výške 917,36 Eur. Preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 76,4 % týchto trov, teda 700,86 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.