Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/101/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci navrhovateľky V. Š., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca č. 9, proti odporcovi Y.. R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. Č.. XX, právne zastúpeným JUDr. Ladislavom Csákó, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom S. Š., nar. XX.X.XXXX a C. Š., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, takto

rozhodol:

Okresný súd Rožňava, manželstvo navrhovateľky V. Š., rod. M., nar. XX.X.XXXX a odporcu Y.. R. Š., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom v Rožňave, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XX r o z v á d z a.

Súd maloleté deti S. Š., nar. XX.X.XXXX a C. Š., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň a otec je p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň s tým, že rodičia si budú maloleté deti odovzdávať zakaždým v nedeľu o 18.00 hod. v deň pred začatím týždenného intervalu starostlivosti vykonávanej druhým rodičom, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Matka je p o v i n n á maloleté deti v stanovenom čase prevziať pred bytom obývaným otcom a deťmi a otec je p o v i n n ý v stanovenom čase prevziať deti pred bytom obývaným matkou.

Každý z rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloletého deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami a riadne ich pripraviť.

Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Súd výživné na maloletú S. Š., nar. XX.X.XXXX a maloletú C. Š., nar. X.X.XXXX zo strany rodičov n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárali dňa XX.X.XXXX a u obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti S. Š., nar. XX.X.XXXX a C. Š., nar. X.X.XXXX. Manželstvo uzatvárali po 1,5 ročnej známosti z lásky. Po troch alebo štyroch mesiacoch po uzavretí manželstva

u odporcu bola zistená sociálna fóbia, na ktoré ochorenie odporca pravidelne užíva lieky. Popri pravidelnom užívaní týchto liekov, odporca požíval aj alkoholické nápoje. Ich manželstvo sa vyvíjalo v sprievode ochorenia odporcu, prejavovala sa nevyrovnaná povaha odporcu, jeho nepokojné správanie, vyhrážanie sa samovraždou, jej sa vyhrážal ublížením na zdraví a niekoľkokrát ju zbil. Naposledy ju zbil dňa 10.4.2010 a z obavy pred ďalšími fyzickými útokmi zo strany odporcu, sa odsťahovala k svojej matke, ktorá býva v tom istom bytovom dome o dve poschodia nižšie. Fyzické útoky ani ublíženia na zdraví nehlásila polícii zo strachu pred odporcom. Manželstvo s odporcom považuje za hlboko a trvalo rozvrátené. Nemieni ďalej žiť v konfliktom a psychicky vyčerpávajúcom a stresujúcom vzťahu, nakoľko pri najmenšom konflikte je možné očakávať fyzické násilie zo strany odporcu. S odporcom nevedú spoločnú domácnosť, vzájomne si nepomáhajú, nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o deti. S deťmi sa môže stretávať vtedy, keď jej to odporca umožní. Z týchto dôvodov vylúčila možnosť obnovenia spolužitia s odporcom.

O svojich zárobkových pomeroch navrhovateľka uviedla, že pracuje ako účtovníčka v C. E. C. E. U. C. na A. G.. XX s čistým mesačným príjmom 350,- Eur. Odporca je zamestnaný ako vedúci výroby v podniku L. Q. T. J. Q. s čistým príjmom okolo 1.000,- Eur mesačne. Maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platiť výživné na maloleté deti, na mal. S. po 150,- Eur mesačne a na mal. C. po 100,- Eur mesačne a navrhovala, aby odporca mal možnosť stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene.

V priebehu konania, po vykonaní znaleckého dokazovania, navrhovateľka uviedla, že je ochotná uzavrieť s odporcom rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti o maloleté deti s týždennou frekvenciou s tým, že súd neurčí výživné.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Potvrdil, že ich manželstvo s navrhovateľkou je v kríze, ale túto považuje za prechodnú a vôbec nie za neprekonateľnú. Vyjadril sa, že svoju manželku má stále rád a je presvedčený o tom, že rozvod manželstva by nebol v záujme ich maloletých detí, ktoré potrebujú vyrastať v úplnej rodine, pričom na ich výchove majú participovať denne obaja rodičia. Tvrdil, že jeho zdravotný stav nemá žiaden dopad na ich manželské vzťahy, o to viac, že je už vyliečený z depresie, aj keď potvrdil, že za účelom zachovania terajšieho stavu, naďalej pravidelne užíva lieky. Poukázal na to, že ide o taký druh ochorenia, na ktoré trpí asi 30 % obyvateľov Slovenskej republiky. Táto choroba sa neprejavuje tak, aby osoba trpiaca na ňu, bola nebezpečná pre svoje okolie, čiže nehrozí, aby ubližoval svojich deťom. Svedčí o tom aj to, že t.č. je zamestnaný vo vedúcej funkcii v renomovanej zahraničnej firme. Popieral, že by nadmerne užíval alkoholické nápoje. Potvrdil, že si rád dá pivo, ale nikdy nie viac ako jedno alebo dve pivá. Nie je to prejav alkoholizmu, ale samozrejmosťou, pretože pivo pije od smädu a nie preto, aby si privodil stav opitosti. Vzájomné vzťahy s navrhovateľkou hodnotil ako dobré až do konca roku 2009. V tom čase sa vrátila do Rožňavy bývať priateľka navrhovateľky R. I., ktorá osoba narušila ich manželské vzťahy. Priateľka navrhovateľky sa zaoberá okultizmom a čiernou mágiou. Ovplyvnila správanie navrhovateľky voči rodine. Predtým chodili spoločne celá rodina na posedenia do pivárne Kaltenecker alebo do pizzerie, avšak od roku 2010 navrhovateľka trávila stále menej času s ním ako aj s deťmi. K tomu sa pridala aj tá skutočnosť, že od januára do marca 2010 mal v zamestnaní veľa práce, pretože pracoval ako vedúci špeciálnej výroby a v prvom štvrťroku bol poverený vykonávať aj funkciu vedúceho skladu. Z týchto dôvodov zanedbal komunikáciu s manželkou, málo sa rozprávali. Tieto skutočnosti vytýkal manželke v sobotu, 10.4.2010 potom, ako v piatok večer prišla neskoro domov v čase, keď už všetci spali. V sobotu doobeda vošiel do kuchyne, chcel si urobiť raňajky a pritom vytýkal manželke, kde zase bola. Potvrdil, že navrhovateľku udrel. Udrel ju raz, konal v afekte a preto si už nepamätá, čo sa ďalej stalo. V tom čase nemal vypité ani kvapku piva a stalo sa to v afekte, keď vytýkal navrhovateľke, že rozbíja rodinu častými aj nočnými návštevami barov, venovaním sa svojim kamarátkam, zábavou s cudzími mužmi a konzumáciou alkoholu. Za svoje konanie sa navrhovateľke ospravedlnil a žiadal ju, aby sa k nemu a deťom vrátila. Tvrdil, že s navrhovateľkou dokážu komunikovať aj po prerušení spolužitia, keď navrhovateľka býva u svojej matky o dve poschodia nižšie ako on s deťmi. Denne sa stretávajú a chodí k nim každý deň. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že má z neho obrovský strach považoval za účelové, pretože ak by z neho navrhovateľka mala strach, určite by k nim nechodila. Popieral, že by bránil matke v stykoch s deťmi. Z týchto dôvodov navrhoval návrh na rozvod manželstva zamietnuť.

Potvrdil, že maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva, po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti vychováva on. Maloleté deti zostali bývať s ním. Dokáže sa o ne náležite postarať a majú k nemu kladnejší vzťah ako k navrhovateľke. Od apríla 2010 výlučne on sa s deťmi učí, hrá sa s nimi, chodí s nimi von, rovnako iba on sa stará o domácnosť, perie, žehlí, upratuje a pod.. Úloha matky spočíva v tom, že ráno a večer im dá jesť, aj to nie vždy. Vyjadril obavu, že navrhovateľka sama bez neho by nebola schopná správne vychovávať ich dcéry, pretože navrhovateľka často deti aj fyzicky trestá, kričí po nich. On nebol nikdy agresívny voči deťom, nadovšetko ich miluje. Deti majú z navrhovateľky strach a postupne aj ich kladný vzťah k matke stráca na intenzite, cítia sa matkou opustené a nemilované. Uviedol, že navrhovateľka je voči deťom citovo chladná, nepohladká ich a nedá im pusu. Okrem toho nemá vytvorené ani také prostredie, v ktorom by mohla zabezpečiť zdravý, najmä duševný vývoj detí. V byte, kde prespáva, býva so svojou matkou, ktorá je alkoholička a je totálne neschopná postarať sa o deti v čase matkiných nočných zábav.

Vyjadril sa, že osobnú starostlivosť o deti zo strany matky vylučuje aj jej nestabilný a nezodpovedný životný štýl.

K vyjadreniu odporcu navrhovateľka uviedla, že alkoholické nápoje požíva iba príležitostne. Každý piatok od 18.00 hod. do 21.30 hod. bola vonku s priateľkami. Iné dni nechodila nikdy, okrem toho, že chodila na večerné prechádzky so psom, pretože nemohla pozerať televízor, nakoľko odporca si vyberal programy také, ktoré ju nezaujímali. Keď on pozeral televízor, ona si sadla pred počítač, avšak odporca jej zablokoval prístup na internet, čo odôvodnil tým, že si píše s rôznymi ľuďmi a že tam trávi celý večer. Vyjadrila sa, že momentálne býva u svojej matky. Potvrdila, že jej matka užíva alkoholické nápoje, avšak v minulosti počas spolužitia s odporcom, aj so súhlasom odporcu, často ich deti boli u jej matky, ktorá sa vedela o ne postarať a vedela ich postrážiť, pokiaľ to bolo potrebné. Uviedla, že pokiaľ by deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, chcela by s nimi bývať v spoločnom byte na IV. poschodí.

Súd sa oboznámil so správou o prešetrení pomerov podanou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, z ktorej správy vyplýva, že priamu starostlivosť o maloleté deti od prerušenia spolužitia účastníkov konania zabezpečuje otec. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi detí, podľa vyjadrenia otca, sú narušené od konca roka 2009. Podľa tvrdenia matky spolužitie bolo konfliktné už druhý rok po uzavretí manželstva. V rodine existovalo stále napätie, dochádzalo k verbálnym aj fyzickým napadnutia zo strany otca detí. Po poslednom fyzickom ohrození, z obavy o svoje zdravie a zo strachu, matka detí odišla bývať k svojej matke. Odporca sa vyhrážal samovraždou a po narodení prvej dcéry začal aj s požívaním alkoholický nápojov, hoci pred uzavretím manželstva alkohol nepožíval. Matka detí uviedla, že otec detí je ambulantne liečený na psychiatrii, užíva antidepresíva a ich užívanie kombinuje s užívaním alkoholu. Na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. bolo začaté konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na návrh matky zo dňa 5.5.2010, ktoré uznesením súdu zo dňa 13.5.2010 bolo zastavené z dôvodu, že rodičia sa dohodli na výkone rodičovských práv a povinností. Otec starostlivosť o maloleté deti počas letných prázdnin 2010 zvládal s pomocou svojich rodičov, u ktorých boli deti počas dňa a večer spolu s otcom odchádzali domov. Matka sa snažila s deťmi kontaktovať v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod.. Stalo sa, že deti opakovane odmietli ísť s matkou na prechádzku, avšak otec tvrdil, že on nebráni v kontaktoch detí s matkou. Podľa vyjadrenia otca, asi trikrát sa stalo, že matka prišla k deťom už v neskorých večerných hodinách a aj pod vplyvom alkoholu. Kolízny opatrovník Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Rožňave navrhol, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie.

Vzhľadom na to, že obidvaja rodičia navrhovali maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou T.. H. Q. z odboru psychológie.

Vyšetrením rodičov a maloletých detí znalkyňa zisťovala ich vzájomný vzťah, aké sú ich citové väzby ako aj to, či zo strany niektorého z rodičov nie je vyvíjaný vplyv na maloleté deti, ktorý by mal vyvolávať negatívne postoje maloletých detí voči druhému rodičovi, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a charakterové predpoklady pre osobnú starostlivosť o deti, či rodinné prostredie u matky, ktorá býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, nemá negatívny vplyv na psychický vývoj detí, v akom rozsahu majú prebiehať styky maloletých detí s rodičom, ktorému maloleté deti nebudú zverené do osobnej starostlivosti. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX podaným znalkyňou T.. H. Q. z odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých, vyplýva nasledovné:

Maloletá C. ma pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom a cíti, že obaja rodičia ju majú radi, ale že viac ju citovo preferuje matka a otec viac citovo preferuje S.. Želá si kompletnú rodinu, matka jej chýba. Je čiastočne ovplyvnená emóciami otca, jeho správaním a postojmi vo vzťahu k matke, ako aj staršou sestrou. Tak matka, ako aj otec vyjadrujú k mal. C. pozitívnu citovú väzbu, aj keď citové správanie matky je rezervovanejšie, čo vyplýva z jej citového a povahového založenia. Mal. S. má pozitívnu citovú väzbu k otcovi aj k matke, ale intenzívnejšie a citovo bližšie sa cíti vzájomne s otcom, cíti sa otcom uprednostňovaná pred mladšou sestrou. Matkou sa cíti odmietaná a nemilovaná. Toto prežívanie vyplýva zo správania samotnej matky, ktorá sa voči nej prejavuje v poslednej dobe citovo odmietavo, nemá na ňu trpezlivosť, neprejavuje záujem o jej detské problémy. Mal. S. sa identifikuje s otcom v jeho postojoch a emocionálnom ladení voči matke. Obaja rodičia majú primerané osobnostné a charakterové predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti. Matka sa vždy dokázala o deti riadne postarať, deti mali pocit rodinného bezpečia a zázemia. V súčasnosti sa však lepšie cítia v osobnej starostlivosti otca, aj keď im matka chýba. Po citovej stránke napĺňa deti viac otec, je im bližší, trpezlivejší, viac sa im venuje osobne, v učení i hrou, či záujmovo. Matka je citovo menej srdečná, nezrelá v citovom prejave. V súčasnosti je z celej situácie deprimovaná, ustupuje do pasivity, cíti, že deti sú v koalícii s otcom, s ktorým si vzájomne rozumejú, preto vyjadrila rozhodnutie ponechať deti v jeho osobnej starostlivosti. Obaja rodičia pochádzajú z výchovného prostredia, kde jeden alebo obaja z ich rodičov mali problém s nadužívaním alkoholu a obaja rodičia sú týmto stigmatizovaní. Je v záujme mal. detí, aby nadužívanie alkoholu žiadneho člena užšej alebo širšej rodiny neovplyvňovalo ich zdravý, citový a osobnostný vývin. V záujem ďalšieho zdravého vývinu maloletých detí je, aby boli v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi. Ide o dievčatká, ktoré matku potrebujú a nie je v ich záujme, aby žili s vedomím, že sú matkou odmietané, alebo nemilované, alebo že jedna z nich je preferovaná jedným rodičom a druhá druhým. Obe deti potrebujú matku, želajú si kompletnú rodinu. Vyjadrila to aj S. a mal. C. má problém verbalizovať svoje prežívanie, nechce stratiť matku, ale ani otca. Kým sa obaja rodičia emocionálne neskonsolidujú, najmä matka, bola by vhodná striedavá starostlivosť o deti s týždňovou frekvenciou. Výhodné je, že deti a obaja rodičia bývajú v tom istom bytovom dome a v tom istom meste. Do doby, kým matka neopustila spoločnú domácnosť, otec nespochybňoval jej starostlivosť o deti, harmonické rodinné spolunažívanie prezentuje v priloženej kronike. Otec má tendenciu dominantne sa presadzovať, matka zase podriadiť sa, ustúpiť, byť pasívna, čo vyplýva z ich povahových založení, ale aj z matkinej skúsenosti zo správania manžela voči nej v spoločnej domácnosti. Maloleté deti trpia rozpadom rodiny, na čom sa podieľajú obaja rodičia. Negatívne prežívajú boj rodičov o tom, komu budú zverené do osobnej starostlivosti, tiež trpia citovým nezáujmom rodičov alebo citovým preferovaním niektorého dieťaťa pred druhým. Matka maloletých detí bola vystavená agresivite odporcu minimálne v troch prípadoch, keď ju mal udierať päsťou najmä do hlavy. Prežila psychosomatickú traumu, ktorá v nej doposiaľ rezonuje, má obavy, že v budúcnosti by jej mohol manžel znova ublížiť, ak by s ním obnovila spolužitie. V manželstve bola navrhovateľka nespokojná, citovo nenaplnená. S odporcom chýbala vzájomná komunikácia a citové porozumenie. Navrhovateľka si našla únik najprv na "pokeci" v počítači, potom v trávení voľného času s kamarátkami a venovaním sa samej sebe. Odporca neodhadol včas vážnosť situácie a keď manželku prestal mať pod kontrolou, riešil to neadekvátne. Výskyt prejavov domáceho násilia a manželskej disharmónie vyvolával u navrhovateľky situačné pocity psychickej nepohody, úzkosti a strachu z manžela, z možného opakovania jeho správania voči nej, čo možno kvalifikovať ako neurotické príznaky v súvislosti so správaním odporcu voči nej. Tak odporca, ako aj navrhovateľka sa neprejavujú ako citovo dospelí a zrelí jedinci pri riešení problémov.

Súdna znalkyňa T.. H. Q. bola vypočutá za prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní a závery písomného znaleckého posudku doplnila ústnym vyjadrením a trvala na názore vyslovenom v závere znaleckého posudku o vhodnosti striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti v danom prípade, nakoľko z psychologického hľadiska obaja rodičia majú primerané osobnostné predpoklady, aby sa dokázali o svoje deti osobne postarať. V súčasnosti sú deti viac citovo naklonené k otcovi ako k matke. Je to čiastočne spôsobené aj matkiným správaním, ktorá preferuje mladšiu dcéru C. pred staršou dcérou S.. Manželstvo rodičov maloletých detí, ako aj starostlivosť o deti fungovalo viac ako 10 rokov bezproblémovo. Problémy sa vyskytli až počas posledných 2 rokov spolužitia účastníkov konania. Maloleté deti - dievčatá sú stále v očakávaní, že matka sa k nim vráti a že znova budú fungovať ako kompletná rodina. Identifikujú sa v tomto s otcovými názormi a postojmi. Matka a otec detí žijú v tom istom bytovom dome blízko seba a takto nie je problém zabezpečovať starostlivosť o deti tak, že jeden týždeň o mal. deti by sa starala matka a druhý týždeň otec, dokým nedôjde k citovej neutralizácii u rodičov mal. detí. Deti pri pohovoroch obe uviedli, že im matka veľmi chýba. Majú matku radi tak ako otca, ibaže

sa im v súčasnosti zdá citovo ostražitejšia ako otec, preto v súčasnosti preferujú jeho starostlivosť. Pre deti je potrebné, aby boli vychovávané obidvomi rodičmi. Ide o dievčatá, ktoré vo svojom ďalšom vývine potrebujú sa identifikovať so svojou ženskou rolou, rolou matky, manželky a je nevyhnutné, aby zostali v rovnocennom kontakte s matkou ako aj otcom. Potrebu striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti zdôraznila aj z toho dôvodu, že staršia dcéra účastníkov konania - mal. S. vyslovene túži po matke. Túži po tom, aby ju matka mala rada. Je potrebné, aby matka mala možnosť usporiadať si vzťah aj s S.. To, že matka netrávi dostatok času s maloletými deťmi, nezavolá im, nechodí po nich do školy, nenapíše im SMS-ky, znalkyňa vysvetlila tak, že je to dôsledok konfliktnej situácie medzi rodičmi, dôsledok toho, čo sa udialo medzi rodičmi, medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľka je zo správania sa odporcu depresívna, utiahla sa do pasivity a dokonca bola ochotná sa vzdať aj svojich detí, aby v rodine konečne nastal pokoj, aby aj deti už v kľude mohli žiť a pripravovať sa na vyučovanie a plniť si svoje povinnosti. Pokiaľ sa rodičia, teda navrhovateľka a odporca citovo vysporiadajú s ich rozchodom, s danou situáciou, s touto situáciou sa vysporiadajú aj maloleté deti. Deťom matka veľmi chýba a úlohu matky nenahradí žiadna iná príbuzná v rodine a to ani stará matka a teta, ktoré majú vlastné úlohy v rodine. Matka svoje deti má rada, vzťah k svojim deťom intenzívne citovo prežíva, avšak je uzavretejšia ako otec, neprejavuje svoje city navonok, to však neznamená, že nemá citové prežívanie.

Znalkyňa poukázal na rodinnú kroniku, ktorú predložil odporca a ktorá je súčasťou spisu a ktorá dokumentuje to, ako šťastne žila rodina, kým žili spolu a že matka vedela deti aj objať a prejaviť svoje city.

V zmysle v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

V zmysle § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

V zmysle § 24 ods. 2 citovaného zákona, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

V zmysle § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V zmysle § 62 ods. 6 citovaného zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Súd návrhom účastníkov konania na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov - príbuzných účastníkov konania ako aj priateľky navrhovateľky nevyhovel, pretože vykonaným dokazovaním - výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku súdnej znalkyne T.. Q. považoval za dostatočne preukázané, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú trvale a

vážne rozvrátené. Účastníci konania uzavreli manželstvo XX.X.XXXX. Podľa vyjadrenia navrhovateľky po dvoch rokoch spolužitia sa začali prejavovať nezhody v ich manželstve v dôsledku nevyrovnanej povahy odporcu, jeho nepokojného správania, depresívneho psychiatrického ochorenia ako aj kvôli užívaniu alkoholu. Medzi účastníkmi konania chýbala vzájomná komunikácia, citové porozumenie a pri najmenšom konflikte alebo odpore voči odporcovi navrhovateľka sa obávala fyzického násilia. Naposledy k fyzickému útoku odporcu voči navrhovateľke došlo dňa 10.4.2010. Po napadnutí odporcom navrhovateľka prežila psychosomatickú traumu a má obavy, že v budúcnosti by jej odporca znova mohol ublížiť, ak by s ním obnovila spolužitie. Z týchto dôvodov jednoznačne trvala na návrhu na rozvod manželstva a vylúčila možnosť obnovenia spolužitia s odporcom, napriek ospravedlneniu sa zo strany odporcu a návrhu na obnovenie spolužitia. Vzhľadom na to, že účastníci konania od 10.4.2010 nežijú spolu, navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia spolužitia, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože dospel k záveru, že vzhľadom na jednoznačné stanovisko navrhovateľky vylučujúce obnovenie manželského spolužitia, nie je predpoklad, aby účastníci konania obnovili spolužitie a vzhľadom na traumatizujúce, stresové situácie, ktoré navrhovateľka prežila v minulosti počas manželského spolužitia, vedeli vytvoriť také harmonické rodinné prostredie, ktoré by bolo uspokojujúce pre ich partnerský vzťah a vhodné pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletých detí. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov konania v zmysle § 23 Zákona o rodine rozviedol.

Vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku a ústneho vyjadrenia súdnej znalkyne T.. H. Q., súd maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania zveril do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obidvaja rodičia majú primerané predpoklady pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Od prerušenia spolužitia o maloleté deti osobnú starostlivosť zabezpečoval otec. Do prerušenia spolužitia matka sa o deti vedela riadne postarať. V záujme ďalšieho zdravého vývinu maloletých detí je, aby boli v rovnocennom kontakte s obidvoma rodičmi. Ide o dievčatá, ktoré potrebujú matku a nie je v ich záujme, aby žili s vedomím, že sú matkou odmietané alebo nemilované, alebo že jedna z nich je preferovaná jedným rodičom a druhá druhým. Pokiaľ rodičia sa emocionálne vysporiadajú so vzniknutou situáciou - s prerušením spolužitia a s rozvodom manželstva, s touto situáciou sa vysporiadajú aj maloleté deti. Rodičia maloletých detí bývajú v tom istom bytovom dome. Matka na II. poschodí a otec na IV. poschodí v byte, ktorý bol spoločným bytom celej rodiny. Ich maloleté deti navštevujú základné školy v Rožňave, ošetrujúceho lekára majú tiež v Rožňave a takto sú dané vhodné podmienky na to, aby striedavá starostlivosť rodičov o maloleté deti bola realizovaná. Z týchto dôvodov súd rozhodol o výchove maloletých detí tak, aby starostlivosť o mal. deti zabezpečovali obidvaja rodičia v striedavej starostlivosti o maloleté deti s týždennou periodicitou. Vzhľadom na to, že starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti bude rovnocenná v dôsledku rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti rodičov, súd výživné na maloleté deti zo strany rodičov neurčil.

Styky rodičov s maloletými deťmi súd neupravoval, pretože rodičia maloletých detí úpravu styku nežiadali upraviť, obidvaja tvrdili, že o stykoch s maloletými deťmi sa vedia dohodnúť a navzájom nebránia styku druhého rodičia s deťmi.

Výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi sa opiera o ustanovenie , v zmysle ktorého v rozvodovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu.

Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.