Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-173-2010.pdf
PDF · 82.71 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-13C/173/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne: Z. U. G., so sídlom F. XX/A, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. P. S., advokát advokátskej kancelárie so sídlom A. Z. O. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: MUDr. T. O. O. L., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. X, XXX XX G., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou V. D., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 49,79 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 49,79 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.3.2007 až do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške 49,79 eura, to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 26.2.2010 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 49,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 1.3.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že žalovaný sa ako lekár stal dňa 1.1.2005 členom Z. U. G., pričom jej doposiaľ neuhradil členský príspevok za rok 2007, ktorý bol snemom Z. U. G. stanovený na sumu 49,79 eura a bol splatný dňa 28.2.2007. Z dôvodu omeškania s úhradou členského príspevku žalobkyňa požadovala okrem istiny aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške.
Tunajší súd dňa 24.6.2010 vydal platobný rozkaz pod č.k. 37Ro/237/2010-14, v ktorom súd uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni sumu 49,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 1.3.2007 až do zaplatenia a nahradil jej trovy konania vo výške 73,17 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Predmetný platobný rozkaz bol uznesením č.k. 37Ro/237/2010-29 zo dňa 13.10.2010 zrušený, z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
Keďže pobyt žalovaného nie je známy, ustanovil mu súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. opatrovníčku, ktorá ho v konaní zastupovala. Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu nevyjadrila.
V zmysle ust. § 115a ods.2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Za drobný spor sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. považuje spor, v ktorom predmet konania neprevyšuje sumu 500,- eur.
V súlade s cit. zák. ustanoveniami, nakoľko v danom prípade ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie stanoviskom žalobkyne a listinnými dokladmi predloženými žalobkyňou a zistený tento skutkový stav:
Z výpisu z interných dokumentov Z. lekárskej komory zo dňa 9.2.2010 vyplynulo, že uznesením snemu Z. lekárskej komory konanej dňa 13. a 14. októbra 2006 v N. č. X. X/XX/XX/XXXX boli schválené členské príspevky na rok 2007 v nasledujúcej výške: člen komory do dovŕšenia veku 30 rokov - 49,79 eura, od dovŕšenia veku 30 rokov do dovŕšenia veku 65 rokov - 82,98 eura a pri veku nad 65 rokov, na materskej dovolenke a pri nevykonávaní povolania lekára na území SR - 6,64 eura. Pre určenie výšky členského príspevku boli rozhodujúce údaje v registri lekárov ku dňu splatnosti členského príspevku, t.j. k 28.2.2007.
Listom zo dňa 16.11.2009 žalobkyňa oznámila žalovanému výšku členského príspevku na rok 2010 a zároveň ho vyzvala na úhradu dlžných členských príspevkov za rok 2007 vo výške 49,79 eura a za roky 2008 a 2009 zhodne vo výške 82,98 eura najneskôr do 31.12.2009. Žalovaný v lehote určenej vo výzve a ani doposiaľ žalobkyni neuhradil členský príspevok za rok 2007 vo výške 49,79 eura.
Podľa ust. § 43 ods.1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon") sa z doterajšej Slovenskej lekárskej komory (zriadená zák.č. 219/2002 Z.z.) zriadila Z. U. G. podľa tohto zákona. Z. U. G. združuje lekárov, ktorí sú jej členmi.
Podľa ust. § 95 ods.3 cit. zákona člen komory, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona členom komory zriadenej podľa doterajších predpisov, sa stáva členom komory podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 219/2002 Z.z. o povolaní lekára, o Z. U. G., o povolaní zubného lekára, o Z. G. R. U. a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2004 členstvo v komore je povinné pre všetky osoby, ktoré vykonávajú povolanie lekára poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Vychádzajúc z uvedených cit. ustanovení mal súd za to, že žalovaný ako lekár poskytujúci zdravotnú starostlivosť sa dňa 1.1.2005 stal členom Z. U. G. podľa zákona č.578/2004 Z.z.
V zmysle ust. § 52 ods. 2 písm. c), d), e) a ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. je člen komory je povinný oboznamovať sa s vnútornými predpismi komory, dodržiavať ich a plniť úlohy vyplývajúce z členstva v komore. Členský príspevok sa uhrádza podľa vnútorných predpisov komory a je príjmom komory.
V zmysle ust. § 55 ods. 2 písm. a) cit. zákona snem komory schvaľuje, mení a zrušuje vnútorné predpisy komory, ktorými sú najmä štatút, volebný poriadok, rokovací poriadok, hospodársky poriadok a disciplinárny poriadok.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný ako člen Slovenskej lekárskej komory bol povinný uhrádzať jej členské príspevky, výšku ktorých bol oprávnený stanoviť snem Z. U. G.. Na rok 2007 bol tento príspevok v zmysle uznesenia snemu č. US 7/13/10/2006 stanovený na sumu 49,79 eura
- pre člena do dovŕšenia 30 rokov veku.
Keďže žalovaný predmetný členský príspevok žalobkyni doposiaľ neuhradil, súd žalobnému návrhu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 49,79 eura ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote má právo veriteľ od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 Obč. zákonníka).
Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, zmenený nar. vlády č. 586/2008 Z.z.).
V súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, je povinný zaplatiť žalobkyni popri istine zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. od 1.3.2007 do zaplatenia, pretože žalovaný bol povinný uhradiť členský príspevok do 28.2.2007, teda do omeškania s jeho úhradou sa dostal odo dňa nasledujúceho t.j. od 1.3.2007.
O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 56,67 eura za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia; písomné podanie na súd;) á 16,60 eura, vychádzajúc z hodnoty sporu 49,79 eura, a z paušálnej náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) 2 x 7,21 eura. Nakoľko je právny zástupca platiteľom dane z pridanej hodnoty, uplatnil si náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 19% z odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 9,05 eura.
Keďže v danom prípade sa jedná o drobný spor (49,79 eura), v ktorom celkové trovy konania, spočívajúce v trovách za zaplatený súdny poplatok a v trovách právneho zastúpenia, prevýšili výšku žalovanej pohľadávky, súd využil vyššie citované zákonné ustanovenie a trovy konania znížil tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania len do výšky vymáhanej pohľadávky, t.j. vo výške 49,79 eura.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).