Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-294-2010.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/294/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloletú: W. A., nar. XX.X.XXXX
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky Q. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., zastúpenú splnomocneným zástupcom J.. H. E., trvale bytom D., H. XXXX/X a otca W. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S., N. R. XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. výživným vo výške 50 EUR mesačne, s účinnosťou od 1.1.2010, a vo výške 75 EUR mesačne s účinnosťou od 1.7.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2010 do 31.7.2011 vo výške 344,39 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11P 12/2007-60 zo dňa 31.8.2007 v časti výživného na maloletú W..
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 25.1.2010 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletú vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov. Matka tiež žiadala upraviť styk otca s maloletou. Návrh v časti úpravy styku matka pred pojednávaním, písomným podaním dňa 16.2..2011 zobrala v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom k tomu súd uznesením zastavil konanie o návrhu matky v časti úpravy styku s maloletou W..
Vo veci návrhu na zvýšenie výživného súd nariadil pojednávanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na sumu 50 EUR mesačne od podania návrhu, od januára 2010 a na sumu 75 EUR mesačne od 6.6.2011, pretože došlo k zmene pomerov. Naposledy pokiaľ súd rozhodoval o výživnom bola na materskej dovolenke, starala sa o maloletú. Maloletá od septembra 2010 začala navštevovať materskú školu, zvýšili sa výdavky. Za škôlku mesačný poplatok predstavuje 1.500,-Sk. Matka sa od októbra 2009 zamestnala. Pokiaľ bola v zamestnaní, v tom čase sa o maloletú starala opatrovateľka. Býva s priateľom v dvojizbovom byte. Priateľ je zamestnaný. Matka opatrovateľke prispievala 1.000,-Sk na mesiac. Maloletá bude naďalej navštevovať materskú školu, má päť rokov. Výdavky má so stravou, ošatením. Začala nosiť okuliare, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Matkin príjem je okolo 370 EUR. Na nákladoch spoločnej domácnosti sa podieľa spoločne s priateľom. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec na výživu dcéry neprispieva približne dva roky. Maloletú asi štyri roky nevidel. Podávala návrh na exekúciu.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od februára 2010. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá, pretože mu neboli priznané. Je ženatý. Má vyživovaciu povinnosť k maloletému W.i, ktorý mal v apríli dva roky. S manželkou však nežijú v spoločnej domácnosti a výživné na syna neplatí. Býva so svojou matkou v rodinnom dome. Predtým ako sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie bol dobrovoľne nezamestnaný, brigádoval. Keďže predtým mu zamestnávateľ nedal výplatu, dal výpoveď. Nemá žiadny príjem. Živí ho jeho mama, ktorá pracuje v zahraničí. Keby mal dcéru v starostlivosti, dokázal by sa u ňu postarať. Išiel by napríklad za prácou do zahraničia. Od roku 2009 nepožiadal matku o stretnutie, pretože sa mu neoplatí dochádzať za dcérou na dve hodiny. Výdavky má len so stravou. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Prostriedky na zaplatenie nedoplatku na výživnom dostal od svojej mamy, ktorá nedoplatok zaplatila. Na pojednávaní dňa 1.8.2011 uviedol, že od 1.7.2011 je samostatne zárobkovo činnou osobou. V súčasnej dobe má prácu. Zatiaľ nemal príjem.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom, kedy mala maloletá jeden rok, došlo k zmene pomerov. Maloletá začala navštevovať materskú školu, preto navrhol zvýšiť výživné. Keďže otec sa dobrovoľne vzdal zamestnanie, navrhol, aby súd vychádzal z minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať.
Zo správy zamestnávateľa matky súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za obdobie 10/2009 - 6/2010 predstavoval sumu 370 EUR.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 14.10.2010 súd zistil, že otec nepoberá dávku ani príspevky k dávke v hmotnej núdzi.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 20.10.2010 súd zistil, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 1.2.2010.
Zo správy bývalého zamestnávateľa otca A. s.r.o. K. súd zistil, že otcovi bola mzda riadne vyplatená. S plnením pracovných povinností otca zamestnávateľ nebol spokojný, ani s kvalitou práce, ani s dochádzkou na pracovisko. Zamestnaný bol od 1.6.2009 do 9.8.2009 a odpracoval 152 hodín.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 14.7.2011 súd zistil, že otec od 1.7.2011 začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Otcovi bol poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11P 12/2007-60 zo dňa 31.8.2007, ktorý bola maloletá W. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať jej na výživu výživným vo výške 1.000,-Sk. Matka v tom čase poberala rodičovský príspevok. Otec bol zamestnaný a jeho príjem predstavoval 11.215,-Sk. Maloletá W. mala v tom čase jeden rok.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej W.. Matka je v súčasnej dobe zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje okolo 370 EUR. Otec bol dobrovoľne nezamestnaný a od 1.2.2010 sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie. Nepoberal dávku v hmotnej núdzi, pretože na dávku v hmotnej núdzi nemal nárok. Predtým pracoval u zamestnávateľa A. s.r.o., kde ukončil pracovný pomer, podľa jeho tvrdenia, pretože zamestnávateľ mu nevyplácal mzdu. Zamestnávateľ však uviedol, že mzdu otcovi riadne vyplatil, bol s prácou otca nespokojný, keďže otec si riadne neplnil pracovné povinnosti. Je nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane W., ktorá podrástla, vzhľadom na vek zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so stravou, ošatením. Keď matka od roku 2009 začala pracovať, starala sa o ňu opatrovateľka, s čím mala matka zvýšené výdavky. Taktiež pokiaľ nastúpila do materskej školy, zvýšili sa výdavky v súvislosti s poplatkom za materskú školu. Keďže podľa názoru súdu od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov, súd zvýšil výživné na sumu 50 EUR mesačne od 1.1.2010, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného, ako žiadala matka. Otec, i keď v tomto období bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, podľa názoru súdu mohol vyvinúť väčšie úsilie pri hľadaní si zamestnania. Keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval mohol dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Otec sám vo výpovedi uviedol, že keby mal dcéru v starostlivosti, dokázal by sa u ňu postarať, išiel by napríklad za prácou do zahraničia. Treba uviesť, že otec sám ukončil pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa a žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že by mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu. Zamestnávateľ uviedol, že s prácou otca nebol spokojný. Od 1.7.2011 súd zvýšil výživné na sumu 75 EUR mesačne z toho dôvodu, že otec začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému W., ktorému podľa jeho vyjadrenia neprispieva na výživu žiadnym spôsobom. Súd považuje postoj otca za nezodpovedný, pretože má dve vyživovacie povinnosti a vyživovaciu povinnosť si riadne neplní. Uviedol, že nedoplatok na výživnom zaplatila jeho mama, ktorá ho živí. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Treba poukázať tiež na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v auguste roku 2007 a v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Naposledy bolo výživné určené vo výške 1.000,-Sk, čo predstavuje 33,19 EUR. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2010 do 31.7.2011 vo výške 344,39 EUR (18 mesiacov krát 16,81 - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným plus 41,81 - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na výšku nedoplatku. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.
Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné od 6.6.2011 na sumu 75 EUR, súd zamietol.
V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11P 12/2007-60 zo dňa 31.8.2007 v časti výživného na maloletú W..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.