Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/11/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Z. E., bytom S., Z. XXX/ XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3 proti odporcovi K. E., bytom S., Q. X/X, o zaplatenie 91.550,75 eur (2.758.058,- Sk), na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. marca 2010, č.k. -153, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 29.874,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 4,25 % ročne z tejto sumy od 03.01.2009 do zaplatenia, a do všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Ing. A. E., brat navrhovateľa, z peňazí navrhovateľa poskytol odporcovi ako pôžičku sumu 900.000,- Sk. Pri poskytnutí peňazí ako pôžičky však nie je právne významný pôvod týchto peňazí, teda to, komu peniaze patria, ale to, kto a komu peniaze ako pôžičku odovzdáva. Na základe tejto platnej zmluvy vznikol medzi Ing. A. E. a odporcom platný vzťah na základe zmluvy o pôžičke, podľa ktorej bol odporca povinný vrátiť P.. A. E. (nie navrhovateľovi) v neurčenom čase 900.000,- Sk. Následne medzi navrhovateľom, jeho bratom P.. A. E. a odporcom došlo k uzavretiu dohody, na základe ktorej mal odporca za dlh, ktorý mal voči P.. A. E., previesť na navrhovateľa spoluvlastnícke podiely k svojim nehnuteľnostiam v katastrálnom území M. a C., pričom túto dohodu vyjadrili podpísaním troch listín označených ako zmluva o pôžičke, dohoda o návrhu na vklad a darovacia zmluva. Týmito úkonmi zakrývali účastníci svoju skutočnú dohodu, ako aj predchádzajúci zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi P.. A. E. a odporcom, pričom tieto listiny nemali náležitosti platne zastretej kúpnej zmluvy, dohodnutej medzi navrhovateľom a odporcom, podľa ktorej mal odporca na navrhovateľa za svoj dlh voči P.. A. E. zaplatiť prevodom svojich nehnuteľností v katastrálnom území M. a C.. Jedinou platnou časťou týchto dojednaní bolo vyjadrenia, že pohľadávka z pôžičky voči odporcovi, ktorú mal P.. A. E., týmto dojednaním prechádza na navrhovateľa. Inak bol tento právny úkon neplatný a podľa neho sa odporca na úkor navrhovateľa obohatil, pričom jeho obohatenie spočíva v tom, že na úkor navrhovateľa odporcovi zostalo bez dohodnutej odplaty spočívajúcej v prevode nehnuteľností v k.ú. M. a C. 900.000,- Sk. Tieto peňažné prostriedky sú bezdôvodným obohatením odporcu podľa , keďže ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, odporca ho je podľa povinný vydať, a to navrhovateľovi, na úkor ktorého sa odporca podľa obohatil. Z týchto dôvodov považoval súd prvého stupňa návrh v časti o zaplatenie 900.000,- Sk, t. j. 29.874,53 eur za dôvodný, návrhu preto vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti, teda o zaplatenie 1.858.058,- Sk, čo predstavuje 61.676,23 eur, súd návrh zamietol, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli navrhovateľom tvrdené skutočnosti, podľa ktorých mal odporcovi ako pôžičku poskytnúť čiastku

2.758.085,- Sk. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie požadovanej sumy až podaním návrhu na súd, ktorý bol odporcovi doručený dňa 02.01.2009, preto sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal do omeškania až deň nasledujúci po tom, ako mu bol doručený návrh na začatie tohto konania. Z tohto dôvodu súd navrhovateľovi priznal právo na úrok z omeškania vo výške 4,25 % ročne od 03.01.2009 a v prevyšujúcej časti za obdobie spred tohto dňa uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , Nariadenia vlády SR č. Odporcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na , keď vyhodnotil pomery odporcu tak, že tieto neodôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku z dôvodu, že odporca napriek svojmu v súčasnosti vykazovanému príjmu v minulosti podnikal, dosahoval príjem umožňujúci mu zaplatenie súdneho poplatku, pričom i v súčasnosti disponuje majetkom vyššej hodnoty, ktorý mu umožňuje zaplatenie súdneho poplatku. Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania a oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že s P.. E. bola uzavretá dohoda o prevode jeho spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v k.ú. C. a v k.ú. M. do jeho vlastníctva s tým, že majetkové vzťahy navzájom medzi bratmi E. sa v tejto súvislosti vyporiadajú a dlh takto zaniká. Dôvodil, že zmluva bola platná, a preto nie je namieste uplatňovať návrh na bezdôvodné obohatenie. Potvrdil, že zmluva nebola zavkladovaná v katastri nehnuteľností, pričom P.. A. E. prevzal finančné prostriedky v kancelárii A.. Z. na uhradenie kolkov na vklad vlastníckeho práva pre kataster nehnuteľností, pričom tieto kolky na Správu katastra v R. R. nedoručil. Následkom toho vklad nebol uskutočnený a neskôr v dôsledku jeho nečinnosti a plynutím času iné udalosti už zabránili naplneniu ich vzájomnej dohody. Ďalej uviedol, že navrhovateľ, ktorý o tomto postupe vedel, mu svojím postupom spôsobil škodu, a preto si stále uplatňuje protipohľadávku na spôsobenú škodu voči navrhovateľovi v rovnakej výške ako je výška jeho dlhu. Uvedené uplatňoval ako procesnú námietku. Tvrdil, že navrhovateľ svojím postupom, resp. nečinnosťou zmaril splnenie uzavretej dohody, čím mu nesporne vznikla škoda. Žiadal, aby odvolací súd pri hodnotení rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vychádzal z jeho súčasných príjmov, ktoré sú minimálne. Odvolanie podával podľa ust. , a to z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu a dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi odvolaním v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý (o zaplatenie sumy 61.676,23 eur s príslušenstvom a úroku z omeškania od 21.11.2005 do 02.01.2009 vo výške 4,25 % ročne zo sumy 29.874,53 eur), v tejto časti preto krajský súd rozsudok nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcu vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva následovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci

odporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací dôvod podľa ).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, včítane svedeckých výpovedí, podľa zásad uvedených v ust. a nasl. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a odporcom ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi ako vecne správny podľa potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu.

Súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách konania z dôvodu postupu podľa , a preto o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania musí rozhodnúť súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .