Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/152/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. N., nar. X.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, Popradská 74, na návrh matky Z. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej v H. na ulici F. Č.. XX, za účasti otca S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v H. na ulici H. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20, v konaní o zvýšenie a zníženie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 19.3.2010 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú N. N., nar. X.X.XXXX, za obdobie od 1.7.2011 do budúcna zo sumy 120,- € mesačne na sumu 140,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej N. N. za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011 vo výške 20,- € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 23.3.2011 svoj návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany otca voči maloletej N. zo sumy 120,- € na sumu 160,- € mesačne. Svoj návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 22.5.2006 bola maloletá N. zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 120,- € mesačne, uvedená výška výživného nepostačuje na krytie potrieb maloletej N., pričom matka s dcérou žije sama, od 1.1.2011 sa stala nezamestnanou, ceny potravín, oblečenia a stravy, záujmových krúžkov, pobytu v škole v prírode a iné sa niekoľko násobné zvýšili, pričom príjmom matky boli len dávky v nezamestnanosti vo výške 206,- € mesačne. K návrhu matka pripojila vo fotokópii rodný list dieťaťa a rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 23.1.2011, ktorým rozhodnutím boli matke priznané dávky vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 13,2851 € od 1.1.2011, z odôvodnenia ktorého rozhodnutia okrem iného vyplýva, že matka pred zaradením do evidencie uchádzačov bola zamestnanou vo I. Y. v likvidácií do 31.12.2010.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení vo veci s návrhom matky nesúhlasil a navyše žiadal o zníženie výživného zo sumy 120,- € na sumu 100,- € mesačne. Svoje stanovisko odôvodňoval tým, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. z 19.3.2010, od právoplatnosti ktorého prešiel iba jeden rok, žiadal preveriť akým spôsobom bol ukončený pracovný pomer na strane matky a či matka obdŕžala odstupné, tvrdil, že matka mala prácu od 31.3.2011 a namietal, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takému nárastu cien tovaru a služieb, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, pričom výdavky spojené s dcérou mal za to, že sú v zásade rovnaké ako v čase ostatnej úpravy výživného, poukazoval na to, že výdavky na maloletú spomínané matkou, ako výmena okuliarov 2-krát ročne a náklady spojené so zubným strojčekom boli zohľadňované už v nákladoch maloletej pri ostatnej úprave výživného. Naopak poukazoval na svoje výdavky, ktoré sa podľa jeho tvrdení od ostatnej úpravy výživného zvýšili a tiež na to, že X.X.XXXX uzavrel manželstvo, jeho manželka pracuje v spoločnosti Č. N..V..Q.. s priemerným mesačným čistým príjmom 490,- € a voči tejto manželke on má zákonnú vyživovaciu povinnosť, keďže jej príjem je nižší ako jeho príjem a ako manželka má nárok na rovnakú životnú úroveň ako otec, z uvedeného vyvodil, že jeho príjem mu neumožňuje prispievať na výživu dcéry rovnakou sumou ako prispieval doposiaľ bez ohrozenia jeho a manželkinej výživy.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení vo veci stanovisko k návrhom rodičov nezaujal a na ostatnom pojednávaní vo veci navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť od obdobia kedy sa matka stala opätovne nezamestnanou, teda od 17.6.2011 a návrhu otca na zníženie výživného nedoporučoval vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej N. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 19.3.2010, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2010, ktorým rozsudkom bol zmenený predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 22.5.2006 a bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú na sumu 120,- € mesačne, pri tejto úprave výživného súd vychádzal z priemerného príjmu matky za posledných 12 mesiacov 337,-€, matka s maloletou bývala v 1-izbovom byte za ktorý uhrádzala inkaso 39,24 € mesačne, nájomné 72,99 € mesačne, poplatky za odvoz smetí 15,69 € štvrťročne, okrem toho uhrádzala poistku v ČSOB vo výške 5,05 €, internet Antik 17,92 € a splátku úveru vo výške 52,12 € mesačne, pričom zmluvu o úvere podpísala za účelom kúpy bytu a úver mala splácať 20 rokov, maloletá N. bola žiačkou 6.ročníka ZŠ a okrem bežných výdavkov jej matka uhrádzala v súvislosti s jej zdravotným stavom výmenu dioptrických skiel 2-krát ročne 30,- €, kontroly v súvislosti so zubným strojčekom 3,5 € a ďalšie výdavky na vitamíny, prípadne gastro lieky, priemerný mesačný príjem otca za posledných 12 mesiacov bol 678,- € a od roku 2006, kedy jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 13.000,- Sk sa teda tento zvýšil cca o 240,- €, otec býval v 3-izbovom byte s priateľkou, ktorá mu neprispievala na ubytovanie a stravu si hradila sama, on hradil inkaso vo výške 176,53 €, Magio TV vo výške 33,- €, cestovné do práce 18,25 €, DDS 9,96 €, poistku za byt 8,42 € a na stravu a vlastnú réžiu si dával 199,- €, taktiež splácal splátku úveru po 100,- € mesačne, ktorý úver si zobral od rodičov za účelom vyplatenia matky maloletej titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a okrem N. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Matka uhrádzala maloletej v súvislosti s mobilným telefónom paušál 12,- € mesačne.

Matka maloletej bola do 31.12.2010 pracovníčkou I. Y. M..N.. I. H., u ktorého zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 337,11 €. Pracovný pomer bol s ňou skončený z organizačných dôvodov, pričom jej bolo vyplatené 5-mesačné odstupné v decembri 2010.

Od 1.1.2011 sa matka zaevidovala v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, z potvrdenia ktorého zo dňa 8.4.2011 vyplýva, že v tejto evidencii uchádzačov o zamestnanie matka bola od 1.1. do 30.3.2011, kedy bola vyradená do pracovného pomeru u zamestnávateľa Z. N..V..Q.. H. XXX.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach zo dňa 12.4.2011 vyplýva, že matke bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti od 1.1.2011 do 30.3.2011 v sume 6,6426 € na kalendárny deň a 31.3.2011 matke zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy firmy Z. N..V..Q.. H. zo dňa 7.7.2011 vyplýva, že matka bola v tejto firme zamestnaná od 31.3.2011 do 16.6.2011 kedy jej priemerný mesačný čistý príjem bol 371,18 €.

Od 18.6.2011 bola matka opätovne zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce Košice II a opätovne jej vznikol nárok na výplatu podpory v nezamestnanosti rovnako ako v predchádzajúcom období, teda vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 13,2851 €.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti za výmenu skiel v okuliaroch maloletej je povinná uhradiť 44,- € a výdavky na zubný strojček pre maloletú sú v súčasnosti 3,5 € v prípade výmeny a v prípade výmeny drôtikov je to poplatok až 27,- €. V školskom roku 2010/2011 maloletá navštevovala 7.ročník ZŠ a od septembra bude žiačkou 8.ročníka s čím budú súvisieť výdavky na zakupovanie učebníc, predovšetkým učebníc cudzích jazykov. Sama s dcérou matka naďalej býva v 1-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve a ktorý kúpila formou hypotéky, ktorú spláca toho času v splátkach po 58,- € mesačne a hradí mesačné platby v súvislosti s bývaním v uvedenom byte 114,- € mesačne a za internetové pripojenie 17,- €, taktiež hradí poplatok za odvoz odpadu. Naďalej matka okrem maloletej N. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec maloletej je naďalej pracovníkom firmy D. H., zo správy ktorého zamestnávateľa vyplýva, že v období od mája 2010 do apríla 2011 jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 659,12 €. Okrem uvedeného príjmu otec má príjem z prác vykonávaných pre N. O. I. H., zo správy ktorej zo dňa 23.6.2011 vyplýva, že otec má s touto správou uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 a dosahuje čistý mesačný príjem 36,55 €. Z otcom predloženého sobášneho listu súd ďalej zistil, že otec X.X.XXXX uzavrel manželstvo s I. rodenou J. a z opisu otcom predložených mzdových listov jeho manželky vyplýva, že od januára do mája 2011 jeho manželka dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 478,69 €.

Otec rovnako ako matka maloletej má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej N.. Vo svojej výpovedi otec uviedol, že od januára 2011 do mája 2011 vrátane prispieval na poplatky za tanečnú školu pre maloletú po 10,- € mesačne a dcére poskytoval rôzne drobnosti pri ich osobných stretnutiach, tvrdil, že došlo k zvýšeniu jeho výdavkov keďže si začal hradiť životné poistenie po 30,- € mesačne, úrazové poistenie po 19,69 € mesačne a hradí si poplatok za mobilný telefón 22,03 € mesačne. K uvedenému otec uviedol, že úrazové poistenie uzavrel z dôvodu, že pracuje ako robotník pri drevoobrábacích strojoch, pričom uzavretie takéhoto poistenia od neho zamestnávateľ nevyžadoval a pokiaľ ide o vykonávanie upratovacích prác otec upresnil, že tieto upratovacie práce spoločných priestorov vykonával aj v roku 2010. V súčasnosti býva v 3-izbovom byte v jeho osobnom vlastníctve, kde býva spolu s manželkou a úhrada za tento byt je 164,- € mesačne. Otec okrem uvedeného bytu ďalší majetok nemá.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletú N. za obdobie od 1.7.2011 do budúcna zo sumy 120,- € mesačne na sumu 140,- € mesačne, v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a zamietol taktiež návrh otca na zníženie výživného. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o zvýšení výživného od 1.7.2011 súd tak rozhodol na základe zistených skutočností a to, že matka od 1.7.2011 už má ako jediný zdroj svojich príjmov podporu v nezamestnanosti, ktorá je jej vyplácaná v priemernej výške podľa počtu dní v mesiaci okolo 300,- € mesačne, z uvedeného je teda nesporné, že od uvedeného dátumu u matky došlo k poklesu jej príjmov v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného, za predchádzajúce obdobie - teda za obdobie pred 1.7.2011 od doby podania návrhu, teda od marca 2011, súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu, že ako vyplynulo z vykonaných dôkazov v uvedenom období matka vzhľadom na skutočnosť, že ostatným zamestnávateľom - I. Y. jej bolo vyplatené 5-mesačné odstupné vo výške rovnajúcej sa 5-násobku jej priemerného mesačného čistého príjmu u uvedeného zamestnávateľa (a teda príjmu z ktorého súd vychádzal pri ostatnej úprave výživného), zároveň jej po dobu prvých 3 mesiacov bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti vo výške okolo 300,- € mesačne a následne počas trvania pracovného pomeru vo firme Z. N..V..Q.. jej bol vyplácaný príjem v priemernej výške, ako bolo uvedené vyššie, 371,- €, následne po opätovnom zaevidovaní sa na úrade práce po skončení pracovného pomeru vo firme Z. opätovne matke bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške cca 300,- € mesačne, z uvedeného teda nesporne vyplýva, že matka za obdobie prvých 6 mesiacov tohto kalendárneho roka v priemere v čistom dosiahla podstatne vyšší príjem než bol jej príjem v čase ostatnej úpravy výživného kedy bol zohľadňovaný jej príjem z pracovného pomeru a tento jej priemerný mesačný čistý príjem vychádzajúc z uvedených skutočností bol okolo 497,- € mesačne. Situácia sa zmenila po uplynutí prvého polroka tohto kalendárneho roka a kedy od 1.7.2011 jediným príjmom matky zostáva podpora v nezamestnanosti keďže súd mal za to, že vyplatené odstupné matka mala nárok spotrebovať a podľa jej vyjadrení ho i spotrebovala. Na strane otca bola zohľadňovaná tá skutočnosť, že ako už bolo konštatované I. Z. V. XXXX otec uzavrel terajšie manželstvo a jeho manželka je riadne zamestnaná, má vlastný príjem, a teda má povinnosť podieľať sa na nákladoch spoločnej domácnosti manželov, čo v konečnom dôsledku znižuje výdavky otca na jeho domácnosť na ktorú skutočnosť súd taktiež bol nútený prihliadnuť, napokon na strane otca

súd zohľadnil pri posudzovaní obidvoch návrhov tú skutočnosť, že jeho priemerný mesačný čistý príjem v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného pokiaľ ide o jeho príjem z hlavného zamestnania vo firme D. sa znížil len o necelých 20,- €, ktorá skutočnosť sama o sebe nie je podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného, napokon na strane otca súd ale nemohol neprihliadnuť na to, že otec si tento svoj príjem dopĺňa výkonom prác pre N. O. H. upratovaním spoločných priestorov, z ktorej činnosti dosahuje v priemere mesačne v čistom 36,55 €, ktorú okolnosť súd taktiež zobral do úvahy, keďže uvedené spôsobuje vlastne to, že príjem otca pri uvedenom prepočte možno považovať za totožný s príjmom, ktorý mal v čase ostatnej úpravy výživného (nárast je tu iba necelých 20,-€), pričom ale zároveň súd musel prihliadnuť na to, že síce otec v tomto konaní tvrdil, že takýto príjem mal i v roku 2010 čo však ale v konaní pri ostatnej úprave výživného, ktoré prebiehalo v roku 2010, súdu známe nebolo a na túto skutočnosť ďalšieho príjmu súd neprihliadol, pretože mu nebola známa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a po zohľadnení toho, že na strane maloletej nenastala žiadna zmena pomerov v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného od ktorej uplynula doba zhruba 15 mesiacov, že takto stanovené výživné je primerané, a otec na výživu maloletej môže takto stanoveným výživným prispievať bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti, pričom pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal ako z odôvodnených potrieb maloletej tak i zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov, i z ich majetkových pomerov, po zohľadnení toho, že rodičia žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú a po zohľadnení zásady, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Vychádzajúc z uvedeného neboli zistené žiadne dôvody pre zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletej pred 1.7.2011 a ani pre zníženie výživného zo strany otca voči maloletej.

Keďže o zvýšení výživného súd rozhodol 22.7.2011 a otec je povinný platiť výživné do 15-tého dňa v mesiaci, vznikol mu dlh za obdobie od 1.7. do 31.7.2011 vo výške 20,- €, čo je rozdiel medzi novostanoveným výživným 140,- € a pôvodným výživným 120,- €.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).