Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/75/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: PKZ Slovakia, spol. s r. o., IČO: 31 644 988, Trenčianska 1279, Púchov, zastúpený JUDr. Stanislavom Rojkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12 proti žalovanej: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale W. XXX XX T. XX, zastúpená JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Björnsonova 8, o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 15.07.2010 domáhal, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM V 798/07 zo dňa 02.08.2007 - 30/07 uzatvorená medzi žalovanou a G.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, týkajúca sa nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX, nachádzajúcich sa v kat. úz. T., obec T., okres W. A. W., a to parciel registra "C" parc. č. 18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. č. 19 záhrady o výmere 960 m2, parc. č. 20 záhrady o výmere 613 m2, parc. č. 21 záhrady o výmere 715 m2, parc. č. 22 zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č. 23 zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2, parc. č. 24 záhrady o výmere 670 m2 a stavieb rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 23 a rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 18, je odporovateľným právnym úkonom, ktorý voči žalobcovi neúčinný. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V -27 v spojení s uznesením -44 bol G.. N.Ě. W. zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 131 992,- eur so 6 % úrokom z omeškania od 15.01.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 439,95 eur a trovy konania 9 589,03 eur. Zmenkový platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným. Dlžník zo zmenkového platobného rozkazu G.. N. W. svoju povinnosť nesplnil, nezaplatil žiadnu čiastku, a to ani napriek viacerým výzva, resp. prísľubom dlh vyrovnať. Podľa zápisu na LV č. XX v kat. úz. T.Č. dlžník G.. N. W. uzatvoril so svojou manželkou dohodu o vyporiadaní BSM V 798/07 zo dňa 02.08.2007, ktorou prešiel cenný majetok do vlastníctva žalovanej. Dohoda o vyporiadaní BSM je odporovateľným právnym úkonom v zmysle . Ide o právny úkon, ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, nakoľko si bol dostatočne vedomý svojho dlhu v zmysle uvedeného zmenkového platobného rozkazu. Druhou zmluvnou stranou bola manželka dlžníka, ktorá je blízkou osobou. Ide o úkon v posledných troch rokoch, ide o úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa a tento úmysel musel byť druhej strane známy, nakoľko ide o manželku dlžníka a bolo zrejmé, že manžel žalovanej má viacero dlhov, ide o dlhy vzniknuté počas existencie BSM a žalovaná ako nadobúdateľka pri náležitej starostlivosti musela vedieť, že prevod smeruje k ukráteniu veriteľa.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne a žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Z uvedeného dôvodu sa jej manžel G.. N. W. domáhal, aby súd zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 10.07.2006 v konaní pod spis. zn. zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo. Dohoda o vyporiadaní BSM bola len logickým následkom zrušenia BSM žalovanej a jej manžela, pretože majetok patriaci do BSM musel byť určitým zákonným spôsobom vyporiadaný. Tvrdenie žalobcu, že manžel odporkyne úmyselne "previedol" na žalovanú vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, sa nezakladá na pravde. Manžel žalovanej sa zrušením ich BSM snažil ochrániť seba ako nepodnikateľa, t. j. aby nebol ohrozený výkonom podnikateľskej činnosti svojej manželky a dopadu tejto činnosti na predchádzajúci spoločný majetok. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná musela vedieť o úmysle jej manžela ukrátiť jeho veriteľa, je účelové a sugestívne. Žalovaná a jej manžel nekonali pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM s úmyslom ukrátiť veriteľa manžela žalovanej. Hoci žalovaná žije s manželom v spoločnej domácnosti, nezaujíma sa o jeho pracovné a obchodné aktivity a nemá o nich žiadnu relevantnú vedomosť. Manžel ju svojimi obchodnými záležitosťami nikdy nezaťažoval, nerozoberal pred ňou svoje aktivity a prípadné obchodné problémy, a to aj z toho dôvodu, že mal povinnosť zachovávať mlčanlivosť a nesprístupňovať dôverné informácie. Z uvedených dôvodov nemala a ani nemohla mať vedomosť o pohľadávke žalobcu voči jej manželovi. Žalovaná sa domnieva, že ak by jej manžel uzatváral dohodu o vyporiadaní BSM s úmyslom ukrátiť veriteľa, snažil by sa následne o ďalší prevod predmetného majetku, čím by sa zmarila možnosť podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Aj vzhľadom k tomu, že k ďalšiemu prevodu nedošlo, žalovaná má za to, že dostatočne preukázala, že o tvrdenom úmysle svojho manžela ukrátiť svojich veriteľov nevedela a tento úmysel nemohla poznať.

Súd na pojednávaní vypočul právnych zástupcov účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. -27 zo dňa 01.03.2007, uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. -44 zo dňa 24.08.2007, rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -14 zo dňa 10.07.2006 a overenej kópie spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou V 798/07.

Obaja právni zástupcovia sa na pojednávaní pridržali svojich písomných podaní, resp. písomných podaní svojich klientov.

Žalobca sa odvolal na vyjadrenie svojho zástupcu a ďalej uviedol, že je toho názoru, že vyporiadanie BSM bolo urobené preto, aby pán W. nemusel hradiť svoje dlhy. Predchádzajúca firma pána W. zanikla, niekoľko rokov nedoručoval súdu účtovné uzávierky, preto nie je ani možné zistiť hodnotu aktív. Sklady boli plné výrobkov niekoľko rokov, no tieto výrobky bolo ťažké predať.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že naozaj nevedela, že si manžel požičal peniaze od žalobcu. V tom čase mali ťažkú situáciu s deťmi, ona navštevovala psychiatra a manžel sa ju snažil ochraňovať. Dozvedela sa o tom až keď začali chodiť listy zo súdu. K okolnostiam vyporiadania BSM uviedla, že začínala s podnikaním, a preto sa dohodli, že si rozdelia BSM. Manžel získal priestory, sklady a budovy na podnikanie v Topoľčanoch a ona rodinný dom a jeho zariadenie. Považovali to za spravodlivé. Ona dlhy nemala žiadne a čo mal manžel z podnikania, tak o tom nevedela. Mali hypotéku na dom, ktorú doposiaľ spoločne splácajú. Táto asi nebola predmetom dohody o vyporiadaní BSM. Firma, ktorú založili, sa zaoberá interaktívnou výučbou angličtiny a nie je to ten istý predmet činnosti a ani pokračovanie predmetu predchádzajúcej firmy.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manžel žalovanej G.. N. W. bol zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. -27 zo dňa 01.03.2007 zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 131 992,- eur so 6 % úrokom z omeškania od 15.01.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 439,95 eur a trovy konania 9 589,03 eur. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť čo do istiny dňa 28.06.2007 a čo do trov dňa 10.07.2007. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. -14 zo dňa 10.07.2006 zrušil na návrh manžela žalovanej ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2006. Žalovaná následne uzatvorila so svojim manželom dohodu o vyporiadaní BSM. Dohoda je datovaná dňom 01.09.2006, no obaja účastníci ju podpísali až dňa 11.07.2007, o čom svedčí osvedčenie ich podpisov

Mestom Bánovce nad Bebravou na dohode. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM boli aj nehnuteľnosti a návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej dohody podala žalovaná so svojim manželom na Správe katastra Bánovce nad Bebravou dňa 11.07.2007. Vkladové konanie bolo vedené pod spisovou značkou V 798/07 a Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe dohody dňa 02.08.2007. Žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, nachádzajúcich sa v kat. úz. T., obec T., okres W. A. W., a to parciel registra "C" parc. č. 18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. č. 19 záhrady o výmere 960 m2, parc. č. 20 záhrady o výmere 613 m2, parc. č. 21 záhrady o výmere 715 m2, parc. č. 22 zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č. 23 zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2, parc. č. 24 záhrady o výmere 670 m2 a stavieb rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 23 a rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 18.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa ako veriteľ manžela žalovanej domáhal odporovateľnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM, ktorú uzatvorila žalovaná so svojim manželom. Žalobu podal voči žalovanej, teda voči osobe, ktorá mala mať z odporovateľného právneho úkonu prospech. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná a jej manžel uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM a teda k právnemu úkonu došlo (bol urobený) dňa 11.07.2007. Uvedené je spoľahlivo preukázané z overenej kópie spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou, pričom o dni, keď k právnemu úkonu došlo, svedčí jednak doložka o overení podpisu oboch účastníkov dohody, ako aj to, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný toho istého dňa, čiže k právnemu úkonu nemohlo dôjsť neskôr než dňa 11.07.2007. Veriteľ sa môže v zmysle citovaných zákonných ustanovení domáhať odporovateľnosti právneho úkonu podaním žaloby v lehote troch rokov odo dňa, keď k právnemu úkonu medzi dlžníkom (G.. N. W.) a osobou jemu blízkou (jeho manželkou - žalovanou) došlo. K právnemu úkonu, v tomto prípade k dohode o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej manželom ako dlžníkom žalobcu, došlo dňa 11.07.2007. Žalobca tak mohol odporovať tomuto právnemu úkonu podaním žaloby najneskôr dňa 11.07.2010. Žalobca žalobu podal dňa 15.07.2010, teda po zákonom stanovenej trojročnej lehote. Uvedená lehota je hmotnoprávna, a preto najneskôr v jej posledný deň, t. j. dňa 11.07.2010 mala byť žaloba doručená súdu a nestačí, ak sa žaloba podala v posledný deň lehoty na poštovú prepravu. Ak sa žaloba na určenie neúčinnosti právneho úkonu neuplatnila na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká a na zánik tohto práva súd prihliada aj bez toho, aby to účastník konania namietal, keďže ide o lehotu prekluzívnu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dohoda o vyporiadaní BSM bola urobená v posledných troch rokoch, tak toto sa nepreukázalo a z vyššie uvedeného je zrejmé, že v konaní bol preukázaný opak. Pokiaľ bol vklad vlastníckeho práva na základe dohody povolený až dňa 02.08.2007, tak toto je irelevantné, pretože v zmysle je rozhodujúce, kedy k právnemu úkonu došlo a k tomuto došlo už dňa 11.07.2007. Dňom 02.08.2007 sa síce dohoda o vyporiadaní BSM stala účinnou pokiaľ ide o nehnuteľnosti ( ), no lehota na odporovateľnosť právneho úkonu plynie odo dňa, keď k dohode došlo, t. j. keď bola uzavretá (podpísaná) oboma jej účastníkmi a nie odo

dňa, keď sa tento právny úkon stal účinným. Keďže žaloba na určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, nárok žalobcu domáhať sa tohto určenia súdnou cestou zanikol. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Keďže súd rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu, že táto bola podaná oneskorene, nie je dôvod, aby súd skúmal vecnú stránku žaloby a teda ani dôvod, aby v tomto smere vykonával ďalšie dokazovanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s ustanovením tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože táto si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a súd rozhoduje o náhrade trov iba na základe návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám ( ):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.