Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Csp-64-2023.pdf
PDF · 135.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/64/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy č. 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31320155, právne zastúpený advokátkou zapísanou v zozname SAK pod č. 7429: JUDr. Barbora Tomanová, so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 50 410 199, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., v konaní o zaplatenie 10.079,13 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.079,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.079,13 Eur odo dňa 11.06.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.07.2023 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní o zaplatenie 10.079,13 Eur s príslušenstvom, ktorým sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.079,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 10.079,13 Eur od 11.06.2023 do zaplatenia a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil nasledovne tým, že žalobca je právny nástupca spoločnosti VÚB Leasing, a.s. z titulu zlúčenia tejto spoločnosti. Dňa 13.07.2019 žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu 9.978,00 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 15,60 % na zakúpenie osobného motorového vozidla VOLKSWAGEN Passat za podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov v sume 207,45 Eur, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 28.07.2019. Súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol splátkový kalendár a Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh – motorové vozidlo VOLKSWAGEN Passat. Žalovaný nerešpektoval dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzal splátky riadne a včas, čím porušil Všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Všeobecných obchodných podmienok – doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia, zánik záväzku klienta, pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 23.09.2021. Listom zo dňa 31.05.2023 „Predžalobná výzva“ bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 10.079,13 Eur, ktorá pozostáva zo
sumy 14.282,38 Eur, pričom z tejto sumy bola odpočítaná suma úhrad 4.203,25 Eur = 10.079,13 Eur a zo sumy pričom súčasťou tejto sumy sú náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 39,60 Eur, a zároveň žalobca požaduje aj úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 10.079,13 Eur od 11.06.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz pod sp. zn. 25Up/1165/2023 zo dňa 31.07.2023, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. O tejto skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a dňa 19.10.2023 bola predmetná vec postúpená tunajšiemu súdu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 07.11.2023 zverejnením na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stráne tunajšieho súdu od 23.10.2023 do 07.11.2023 spolu s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 23.10.2023 doposiaľ nevyjadril.
4. Žalobca na základe výzvy súdu v písomnom podaním zo dňa 07.12.2023 (čl. 55 a nasl.) uviedol, že úver zosplatnil pre splátku splatnú dňa 28.08.2020, a doložil listinné dôkazy: výzvy k zaplateniu zasielané žalovanému spolu s doručenkou, faktúru vyúčtovania, výstupy z NRKI o skúmaní bonity žalovaného o čistom mesačnom príjme 1.050,00 Eur, príjem žalovaného dopytom Sociálnej poisťovne 1.302,00 Eur, informáciu o rodinnom stave a vyživovacích povinnostiach, reálne výdavky žalovaného 412,00 Eur, informáciu o životnom minime 210,20 Eur a zákonnej rezerve 167,96 Eur. Žalobca tiež uviedol, že výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako výška požadovanej splátky úveru, žiadosť o úver bola schválená.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci, vykonaním pojednávania a zistil tento skutkový stav.
6. Dňa 13.07.2019 bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere „QuatroCar“ č. XXXXXXXXX (čl. 12-16), medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. ako veriteľom, spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., ako predávajúcim - sprostredkovateľ a žalovaným ako klient, na základe ktorej žalovaný kúpil predmet financovania – osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat 2.0 TDI a žiadal, aby právnym predchodcom žalobcu, VÚB Leasing, a.s., poskytnutý spotrebiteľský úver v časti doplatok kúpnej ceny predmetu financovania poukázal na účet sprostredkovateľa spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., a právny predchodca žalobcu, spoločnosť VÚB Leasing, a.s., sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver v časti doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a cenu predmetu financovania, OMV Volkswagen Passat 2.0 TDI na účet sprostredkovateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. (čl. 12-13). Žalovanému teda bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 9.978,00 Eur na kúpu osobného ojazdeného motorového vozidla Volkswagen Passat 2.0 TDI za podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 207,45 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 15,60% p.a., s RPMN vo výške 15,60%, priemernou RPMN vo výške 10,47%, termínom konečnej splatnosti 28.06.2025, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 14.936,40 Eur, odplatou 16,73%, s najvyššou prípustnou výškou odplaty 16,78%. Súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol splátkový kalendár (čl. 15).
7. Dňa 13.07.2019 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom aj ako dlžníkom uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXXXXXXXX (čl. 17-18), ktorou bolo zriadené záložné právo k predmetu financovania - motorové vozidlo Volkswagen Passat 2.0 TDI v prospech v prospech právneho predchodcu žalobcu ako záložného veriteľa.
8. Písomnosťou „Výzva k zaplateniu“ zo dňa 30.10.2020 (čl. 57) právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na predpísaných splátkach vo výške 615,95 Eur v lehote 5 dní, prípadne k dobrovoľnému odstaveniu predmetu zálohu, s upozornením, že veriteľovi vzniká právo na odobratie motorového vozidla a začatie výkonu záložného práva formou predaja zálohu v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách s cieľom uspokojiť pohľadávku. Zároveň ho upozornil, že automaticky dôjde
k zosplatneniu úveru, na základe ktorého bude požadovať uhradenie celej dlžnej čiastky naraz vrátane nákladov spojených s vymáhaním, pričom márnym uplynutím lehoty bude žalovaný povinný strpieť výkon záložného práva, poskytnúť potrebnú súčinnosť a znášať náklady v súvislosti s jeho výkonom.
9. Písomnosťou „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 23.09.2021 (čl. 21, čl. 59) žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko v stanovenej lehote v predchádzajúcej výzve žalovaný neuhradil dlžné splátky riadne a včas, dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Zásielka bola žalovanému odoslaná doporučene dňa 27.09.2021 a vrátila sa žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 05.10.2021 (čl. 58).
10. Faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2021 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému náklady spojené s vymáhaním pohľadávky-finančné vysporiadanie, so splatnosťou dňa 30.09.2021 vo výške 39,60 Eur (čl. 22). Po predčasnom ukončení Zmluvy č. XXXXXXXXX ku dňu 21.09.2021 pre neplatenie splátok právny predchodca žalobcu vyhotovil Faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 21.09.2021 s vyúčtovaním, podľa ktorej čiastka nárokovaná právnym predchodcom žalobcom ako veriteľom predstavuje celkom 10.079,13 Eur (z toho dlh na splátkach ku dňu vystavenia 5.463,28,88 Eur, nesplatná časť istiny 7.279,50 Eur a náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky 39,60 Eur). Zároveň bol v rámci tejto vyúčtovacej faktúry vyzvaný na jej úhradu do 21.10.2021 (čl. 59 druhá strana).
11. Z výpisu „Prehľad úhrad“ žalovaného k Zmluve č. XXXXXXXXX, vyplýva, že žalovaný uhradil v rôznych nepravidelných splátkach sumu celkovo 4.203,25 Eur vrátane akontácie vo výške 1.500,00 Eur. Žalovaný sa do omeškania dostal so splátkou splatnou dňa 28.08.2020 (čl. 19).
12. Písomnosťou „Predžalobná výzva“ zo dňa 31.05.2023 (čl. 20) právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie evidovaného nedoplatku vo výške 10.079,13 Eur v lehote do 3 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že márnym uplynutím lehoty bude žalobca pohľadávku vymáhať súdnou cestou.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. „Občiansky zákonník“ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1, 2 a 3 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a); veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Podľa § 15 ods. 1, ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok, veriteľom je tretia osoba a konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
14. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne Zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2019, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému finančné prostriedky na kúpu ojazdeného motorového vozidla Volkswagen Passat 2.0 TDI. Súd je toho názoru, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca - právnická osoba - podnikateľ bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný - fyzická osoba - nepodnikateľ bola v postavení spotrebiteľa. Uvedený právny vzťah je režime spotrebiteľského práva, súd ho preto posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitných právnych predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o bankách a všeobecného právneho predpisu - Občianskeho zákonníka, účinných v rozhodnom období. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Sám žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v tomto konaní nespochybňoval. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Predmetnú Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2019 súd preto posúdil i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva spĺňa náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Ďalej sa súd zaoberal skúmaním bonity žalovaného právnym predchodcom žalobcu pred poskytnutím úveru v súlade s ust. § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ nedostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo neochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca do skončenia dokazovania predložil viaceré listinné dôkazy o skúmaní bonity žalovaného pred uzavretím Zmluvy, a to: prehľad z dát dopytu zo dňa 13.07.2019 (čl. 60-65), z ktorého vyplýva, že celkový príjem žalovaného bol 1.050,00 Eur, príjem žalovaného dopytom Sociálnej poisťovne bol 1.302,00 Eur, informáciu o rodinnom stave a vyživovacích povinnostiach a jeho výdavky predstavovali sumu vo výške 412,00 Eur. Žalobca zároveň zohľadnil životné minimum vo výške 210,00 Eur a zákonnú rezervu vo výške 167,96 Eur, s výsledkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami žalovaného vo výške 511,84 Eur, pričom splátka úveru predstavovala sumu vo výške 207,45 Eur. Keďže výsledkom porovnania výdavkov a príjmov bola suma vyššia ako výška požadovanej splátky, žiadosť na úver bola právnym predchodcom žalobcu schválená. Súd mal teda v danom prípade preukázané, že právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaného v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ pred uzavretím predmetnej Zmluvy.
16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému bol na základe uzatvorenej Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2019 poskytnutý úver vo výške 9.978,00 Eur s pravidelnými 72 mesačných splátkach vo výške 207,45 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 15,60% p.a., s RPMN vo výške 15,60%, priemernou RPMN vo výške 10,47%, termínom konečnej splatnosti 28.06.2025, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 14.936,40 Eur, odplatou 16,73%, s najvyššou prípustnou výškou odplaty 16,78%. žalovaný uhradil v rôznych nepravidelných splátkach sumu celkovo 4.203,25 Eur vrátane akontácie vo výške 1.500,00 Eur. Žalovaný sa do omeškania dostal
so splátkou splatnou dňa 28.08.2020, na základe ktorej, po márnych výzvach právneho predchodcu žalobcu na úhradu nedoplatkov na splátkach, bol predmetný úver zosplatnený ku dňu 21.09.2021.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca si splnil svoje povinnosti zo Zmluvy a poskytol žalovanému úver vo výške 9.978,00 Eur na financovanie kúpy motorového vozidla, a zároveň nemal pochybnosti ani o tom, že žalovaný si svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil a to tým, že nesplácal predpísané splátky poskytnutého úveru riadne a včas. V dôsledku nesplnenia si povinností žalovaným z úverovej zmluvy následne žalobca oznámením zo dňa 21.09.2021 ukončil zmluvný vzťah so žalovaným, vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru naraz, a následne ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 10.079,13 Eur, ktorú mal súd preukázanú z finančného vyrovnania predčasne ukončenej Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2019. Keďže v konaní bolo preukázané, že Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.07.2019 obsahuje všetky potrebné náležitosti požadované zákonom, a že v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru žalobca dodržal postup podľa platnej legislatívy, žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 10.079,13 Eur, pričom v tomto spore si žalobca nárokuje uvedenú istinu so zákonným úrokom z omeškania. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný ani pred podaním žaloby na súd, a ani v priebehu súdneho konania nenamietal tvrdenia a konanie žalobcu, a teda súd ich považuje za nesporné. Po takto vykonanom dokazovaní súd preto dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.
18. Žalovaný do rozhodnutia súdu neuhradil žalobcovi ani časť tejto pohľadávky, čím sa dostal do omeškania. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 11.06.2023, teda od uplynutia poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 31.05.2023, preto súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy odo dňa 11.06.2023 do zaplatenia tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255 CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu. Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v spore. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, pretože súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, súd tak o trovách konania rozhodol v súlade § 255 CSP, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.