Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_1C-23-2011.pdf
PDF · 71.29 KB
No categories available
1C/23/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa Q., v právnej veci navrhovateľa M. nar. 29.8.1951, bytom Spišská Nová Ves, Oravská 2643/8 proti odporkyni Z. V., nar. 3.10.1954, bytom Spišská Nová Ves, Oravská 2643/8, o zrušenie výživného, takto
rozhodol:
Súd ruší vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 2C/165/2010-12 zo dňa 26.11.2010 v sume 30,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od 7.2.2011.
Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 7.2.2011 návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni s odôvodnením, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 1C/218/2004-21 zo dňa 2.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.3.2010. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves 9C/30/2005-20 zo dňa 17.6.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.7.2005, bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- Sk mesačne. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 2C/165/2010 zo dňa 26.11.2010-12, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.12.2010, bol zaviazaný prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 30,- Eur mesačne.
Medzičasom sa jeho situácia zmenila v tom, že v čase posledného určovania výživného mal vlastný príjem, k 1.11.2010 stratil zamestnanie, následne ochorel a v rámci plynutia ochrannej lehoty mal príjem 165,- Eur mesačne z titulu poberania nemocenských dávok. Z toho uhrádzal, aj doposiaľ uhrádza, výživné na odporkyňu v sume 30,- Eur a výživné na syna v sume 50,- Eur mesačne. Na živobytie mu zostáva len 80,- Eur mesačne, v dôsledku čoho sa zadĺžil. Žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke ku dňu podania návrhu. Uviedol tiež, že od 1.7. tohto roku je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Predpokladá, že zo sociálnej poisťovne bude môcť poberať podporu v nezamestnanosti.
Odporkyňa sa na pojednávaní nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila na č. l. 25, preto v zmysle § 101 odsek 2 O.s.p súd pojednával v jej neprítomnosti.
Z obsahov pripojených spisov tunajšieho súdu 1C/218/2004 - rozsudku z č. l. 21 zo dňa 2.2.2005 mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.3.2005.
Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves 9C/30/2005-20 zo dňa 17.6.2005 bol schválený súdny zmier, na základe ktorého sa M. zaviazal prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 100,- Sk mesačne od 20.4.2005 - uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.7.2005.
Ďalším rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 2C/165/2010-12 zo dňa 26.11.2010 bol M. zaviazaný prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 30,- Eur mesačne počnúc od 29.9.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.12.2010.
Navrhovateľ do spisu predložil doklad o skončení pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu ku dňu 30.11.2010 - č. l. 10. Tiež doložil doklad o vyplácaní nemocenských dávok za obdobie od 1.12.2010 do 28.2.2011.
Podľa § 72 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti je opodstatnený. Je nesporné, že účastníci konania boli právoplatne rozvedení dňa 17.3.2005. Na základe rozhodnutia súdu bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky naposledy sumou 30,- Eur mesačne. Po rozhodnutí súdu navrhovateľ prišiel o zamestnanie - jeho zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer uplynutím dojednanej doby. Toho času navrhovateľ nepracuje. Okrem toho súd podotýka, že odporkyni už neprináleží poberať príspevok na výživu rozvedenej manželky v zmysle § 73 Zákona o rodine, pretože uplynula doba piatich rokov od právoplatnosti rozvodu a v rámci plynutia päťročnej lehoty, po ktorú odporkyňa bola oprávnená poberať príspevok na výživu rozvedeného manžela, nepodala návrh na predĺženie tejto lehoty.
K tomu súd podotýka, že predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu piatich rokov prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela. Predĺžiť možno len lehotu, ktorá trvá, a preto návrh musí byť podaný v priebehu jej plynutia. - zdroj - ASPI - komentár k § § 72 Zákona o rodine.
Na základe týchto skutočností súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni odo dňa podania návrhu, t. j. od 7.2.2011.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 odsek 1 O.s.p. V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý trovy nežiadal, preto ich náhradu súd účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.