Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/247/1996

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, v právnej veci navrhovateľky: D. J., bytom P. XX, V., proti odporkyniam: 1/ N. J., bytom Ľ. B. 3, Y., 2/ D. W., bytom J. l, Y., obe zast. JUDr. Lenka Imrišík, advokát, s.r.o., so sídlom Na piesku 8, Bratislava, o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Z veci patriacich do zaniknutého bezpodieloveho spoluvlastníctva navrhovateľky a pôvodného odporcu G. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. č. X v Y., zomr. dňa X.X.XXXX, sa prikazuje:

A/ Do výlučného vlastníctva navrhovateľky : 1. automatická práčka Tatramat - bez peňažnej hodnoty 2. vysávač - bez peňažnej hodnoty 3. Koberec Kovral - v hodnote 9,96.- eura 4. Majetková hodnota členského podielu v XX.XXX,XX.- G. s členským číslom XXXXX, s ktorým je spojený nájom bytu č. X na poschodí M./E, bytového domu na ul. P. č. XXXX/XX, blok XXA, V. v sume 39.620,93.- eura

B/ Do dedičstva po poručiteľoviXX.X.XXXX, nar.J., naposledy bytom X vX.X.XXXX, zomr. dE. : 1. Puškohľad - v hodnote 9,96.- eura 2. Ponorka na vodu + hadica - bez peňažnej hodnoty 3. Včelárske náradie - bez peňažnej hodnoty. 4. Vŕtačka - bez peňažnej hodnoty.

II. Navrhovateľka je povinná na vyrovnanie podielov na vyporiadavanom majetku zaplatiť odporkyniam v 1/ a 2/ rade ako dedičkám po poručiteľovi G. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. č. X v Y., zomr. dňa X.X.XXXX, spoločne a nerozdielne peňažnú sumu vo výške 19.152,60,- eur, a to v desiatich splátkach po 1.915,26.- eura splatných tak, že prvá splátka je splatná do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku, a zvyšných 9 splátok je splatných vždy do dvoch kalendárnych mesiacov od splatnosti predchádzajúcej splátky, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom v prejednávanej veci domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré vzniklo počas manželstva uzavretého s pôvodným odporcom G. D. dňa XX.X.XXXX. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené dňa A. rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. . Navrhovateľka v návrhu uviedla, že do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej tiež „BSM“) patrí : záhradná chata, ktorú začali stavať v roku 1988 a nie je ukončená, 20 rodín včiel, z ktorých chovom začali v roku 1991, prívesný vozík, ktorý vyhotovil odporca, stavebná skriňa na elektrickú energiu, stavebný materiál v hodnote 10.000,-Sk, 3 ks medometov a rôzne pomôcky na chov včiel v hodnote, 8 ks prázdnych úľov s výplňou v hodnote, puškohľad na malorážku, vŕtačka na drevo, ponorná hadica, rôzne náradie na obrábanie pôdy, ktoré navrhovateľka vlastnila pred uzavretím manželstva a zostali pôvodnému odporcovi, 2 ks váľandy, 2ks vojenské lehátka, družstevný byt vo X., na ktorý mali manželia pôžičku a zaplatili zaň, automatická práčka Tatramat, vysávač Eta v hodnote, pôžička FKSP vyplatená na zakúpenie koberca. Navrhovateľka ďalej uviedla, že do manželstva si odporca doniesol len osobné veci, byt a záhadu a komplet zariadený byt ponechal bývalej rodine. Z dôvodu problémov pôvodného odporcu v práci požiadali o pridelenie bytu vo V., kam sa chceli odsťahovať, avšak pôvodný odporca tam odmietol odísť. Po odchode navrhovateľky do V. prestal pôvodný odporca platiť pôžičku na byt, pričom po jej odchode celý majetok zostal v Y.. V doplnenom návrhu navrhovateľka žiadala vyporiadať BSM tak, že súd odporcovi prikáže do výlučného vlastníctva byt v Y. na J. č. l, 2 ks telefónov, prívesný vozík, puškohľad, ručnú elektrickú vŕtačku, navrhovateľke prikáže družstevný byt vo V., koberec, vysávač, ktorý bol navrhovateľke daný darom a automatickú práčku a ostatný majetok patriaci do BSM navrhla vysporiadať rovným dielom.

Pôvodný odporca uviedol, že od uzavretia manželstva spoločne vyplatili pôžičku 20.000,-Sk, z ktorej finančné prostriedky boli použité na stavbu záhradnej chaty. Záhradu a stavebné povolenie mal pôvodný odporca pred uzavretím manželstva. Prívesný vozík za vozidlo zhotovil sám bez nákladov, včelie úle zhotovil sám z odpadových materiálov bez nákladov, za trvania manželstva vlastnili 12 rodín včiel a včelstvá rozmnožoval postupne sám, stavebnú skriňu na elektrickú energiu nekupoval, ale vlastnil pred uzavretím manželstva, ako aj stavebný materiál a náradie na záhrade. Taktiež byt a telefón vlastnil pred uzavretím manželstva, ďalší telefón nekupoval, váľandy a lehátka dostal od suseda zdarma. K 1.8.1993 bolo podľa odporcu zaplatených na družstevný byt vo V. 37.800,-Sk. Za trvania manželstva bola zakúpená automatická práčka v hodnote 6.000,-Sk, vysávač a rádio v hodnote 2.000,-Sk, bola zobratá pôžička FKSP 10.000,-Sk, ktorá bola k 1.8.1993 vyplatená vo výške 1800,-Sk a mesačne bolo sporenie a poistné navrhovateľky 300,-Sk, čo za dobu od 1.8.1988 do 1.8.1993 predstavuje 18.000,- Sk. Pôvodný odporca ďalej uviedol, že pred uzavretím manželstva vlastnil dvojizbový byt, ktorý počas manželstva vymenil za trojizbový, a úpravy na byte realizoval svojpomocne.

V priebehu konania pôvodný odporca zomrel a na jeho miesto vstúpili dcéry -N. J., ako odporkyňa v l. rade a D. W. ako odporkyňa v druhom rade. Odporkyne vo svojom vyjadrení k návrhu uviedli, že byt a záhradná chata nepatria do BSM, byt na J. ul.č. l v Y., získal pôvodný odporca tak, že služobný byt na kpt. Z. č. X v Y. vymenil za obecný byt na J. ulici. Počas manželstva tento nebol odkúpený do vlastníctva, jednalo sa o obecný byt. Pôvodný odporca ako nájomca kúpil byt do vlastníctva 23.4.1999. Záhradná chata taktiež nepatrí podľa odporkýň do BSM pretože zakúpený materiál bol pripravený ešte pred manželstvom, nakoľko stavbu plánovali už rodičia odporkýň a na stavbu chaty bola použitá pôžička 20.000,-Sk. Niektoré odborné práce vykonávali kamaráti aj majstri, po rozvode odporca dokončoval chatu svojpomocne s odporkyňami. Z hnuteľných vecí nepatria do BSM skriňa na elektrinu a včelstvo. Veci, ktoré účastníci priznali počas nadobudnutia manželstva si navrhovateľka odviezla, ostatné hnuteľné veci ktoré navrhovateľka uviedla, že patria do BSM nie sú pravdivé. Odporkyne poukázali nato, že do BSM patrí členský podiel na byte.

Tunajší súd po vykonaní dokazovania a ustálení skutkového stavu veci rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 18.3.2009 č.k. -450, ktorým vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov.

Odporkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolanie, pričom odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok uznesením č.k. -487 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa opätovne vec prejednal v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení.

Účastníci konania zotrvali na pôvodných skutkových tvrdenia a právnom hodnotení veci. Odporkyne naviac poukázali na to, že záhradnú chatku nie je možné zahrnúť do masy BSM. Na stavbu chaty bola použitá len pôžička vo výške 18.000 Sk, ktorá bola počas manželstva úplne splatená tak ako to uviedol pôvodný odporca. Chata však nebola počas manželstva postavená, čo je zrejmé aj z technických

podmienok stavby, ktoré boli prílohou stavebného povolenia. Z týchto dokladov vyplýva, že chata sa skladá z pivnice (prvé podzemné podlažie určené na uskladnenie zeleniny) a prvého nadzemného podlažia a podkrovia. Nakoľko časť stavby, ktoré bola počas manželstva obývateľná bola len pivnica, t.j. prvé podzemné podlažie, stavba nemala prvky dlhodobej životnosti a preto ju nie je možné považovať za vec v právnom slova zmysle. Zároveň odporkyne uvádzajú, že čestné vyhlásenie pôvodného odporcu založené v spise nie je spísané a podpísané pôvodným odporcom. Aj bez grafologickej skúšky je zrejmý rozdiel z nižšie uvedených svedeckých výpovedí a zrejmých rozporuplných a nepravdivých vyjadreniach v nich podľa názoru odporkýň tieto nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé postavenie chaty počas manželstva. Zároveň skutočnosť, že chata nebola počas manželstva postavená vyplýva aj z fotografií založených do spisu. Fotografie boli urobené v roku 2001 avšak je z nich zrejmé, že ani v tom čase neboli na chate vykonané veci, ktoré podľa vyjadrení svedkov vraj boli. Vyjadrenie G. D. o tom, že staval chatu alebo o tom ako stavba prebiehala nezodpovedajú objektívnej skutočnosti. Navrhovateľka zároveň počas súdneho konania za života pôvodného odporcu ani neuviedla. že by chatu staval jej brat. Postavenie chaty za dovolenku tohto svedka nie je ani technicky možné. Naviac, pokiaľ svedok G. D. uviedol, že na stavbe pomáhal v roku 1992, nemohla byť chata postavená v roku 1990 a p. M. tam nemohla v tom roku stráviť dovolenku. Vyjadrenie p. J. H. je tiež rozporuplné. Tiež namietali, že písomné vyhlásenia p. D. D. a p. J. C. si navzájom odporujú. Odporca sa žiadnym spôsobom nevyjadril, že by túto palubovku a strechu zhotovil v roku 1989. V roku 1989 si opracoval drevo na palubovku, t.j. laty, z ktorých neskôr zhotovil podkrovie chaty. Avšak zhotovenie palubovky nie totožné s jej zapracovaním do chaty.

Súd po vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi predloženými zo strany oboch účastníkov a aj všetky ďalšie dôkazy označené účastníkmi. Konkrétne súd v konaní oboznámil najmä listinné dôkazy : rozsudok OS BA zo dňa 20.2.1996, potvrdenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 17.10.1988 a zo dňa 18.9.89, na sumu 10.000,-Sk, bez uvedenia dátumu na sumu 15.000,-Sk, potvrdenie zo dňa 24.4.89 na sumu 454,- Sk, zo dňa 25.9.1989 na sumu 2.332,-Sk, poštové peňažné poukazy zo dňa 22.1.93, 12.5.1992, 15.12.1992, 10.7.1992, 7.5.1992, 20.8.1992, 13.10.1992, 12.7.1993, 15.7.1993, 13.8.1993, všetky na sumu 500,-Sk, a tri poštové peňažné poukazy na sumu 500,-Sk bez uvedenia dátumu, potvrdenie o pôžičkovej zaviazanosti zo dňa 24.11.1993, potvrdenie o úhrade sumy 12.235.-Sk zo dňa 7.1.1992, sumy 40.000.- Sk zo dňa 9.4.1991, poštová poukážka zo dňa 11.4.1991, zo dňa 12.5.1993 na sumu 400.- Sk, zo dňa 25.6.1993 na sumu 500.- Sk, zo dňa 12.7.1993 na sumu 1000.- Sk, zo dňa 15.12.1992 na sumu 700.- Sk, zo dňa 8.1.1993 na sumu 1000.- Sk, zo dňa 20.4.1993 na sumu 300.- Sk , zo dňa 19.12.1991 na sumu 250.- Sk zo dňa 10.11.1990 na sumu 500.- Sk , zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 14.1.1993 , vklad na konto ZO SZZ z 29.8.1983, žiadosť o pridelenie parcely z 5.9.1983, fa č. 120098 zo dňa 18.10.1988, potvrdenie o zaplatení zo dňa 6.9.1988 na sumu 4.113,40 Sk, pokladničný doklad zo dňa 7.9.1989, na sumu 192,50 Sk, pokladničný doklad zo dňa 11.9.1989, na sumu 800,-Sk, znalecký posudok č. 012/02 zo dňa 13.9.2002 M.. L., uznesenie z 10.5.2002 Okresného riaditeľstva policajného zboru SR Bratislava III., B.: A.-XXX/XXXX, znalecký posudok č. 35/08 M.. D., obsah spisu tunajšieho súdu sp.zn. , záznam z odovzdania včelnice zo 7.9.1994 medzi RD J. a pôvodným odporcom, inventúrny súpis odovzdania včelnice, uznanie pohľadávky účastníkov a dohoda o znížení splátok, zmluva č. 090472599 o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.3.1999, správa Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16.2.2009, transakcia o úvere v SLSP, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom v konaní vychádzal aj z už predtým vykonaných výsluchov účastníkov konania a svedkov G. D., G. M., I. H. a J. D..

Na základe takto vykonaných dôkazov po ich vyhodnotení súd skutkový stav veci ustálil nasledovne :

Vo vzťahu ku skutočnostiam významným pre posúdenie splnenia predpokladov na to, aby súd mohol pristúpiť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, možno konštatovať, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -20 zo dňa 20.2.1996 vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a pôvodného odporcu bolo týmto rozsudkom rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.4.1996. Ďalej je nesporné, že navrhovateľka a pôvodný odporca neb. G. J. sa na vyporiadaní ich zaniknutého BSM nevedeli dohodnúť.

Pre účely ustálenia okruhu vecí, ktoré patrili v čase zániku manželstva navrhovateľky a pôvodného odporcu do ich zaniknutého BSM a ktoré je potrebné vyporiadať rozhodnutím súdu, súd dospel k týmto skutkovým zisteniam :

V konaní z výpovedí účastníkov konania vyplynulo a bolo preukázané, že hnuteľné veci : automatická práčka Tatramat (bez peňažnej hodnoty), vysávač (bez peňažnej hodnoty), koberec Kovral (v hodnote 9,96.- eura), puškohľad (v hodnote 9,96.- eura), ponorka na vodu + hadica (bez peňažnej hodnoty), včelárske náradie (bez peňažnej hodnoty) a vŕtačka (bez peňažnej hodnoty) nadobudli bývalí manželia za trvania manželstva a tieto veci existovali aj v čase zániku manželstva. Ohľadne uvedených hnuteľných vecí sa obaja účastníci vo svojich výpovediach zhodli, že boli nadobudnuté za trvania manželstva a že v čase jeho zániku existovali. Čo sa týka ostatných hnuteľných vecí, ktoré žiadal vyporiadať navrhovateľka, tam boli výpovede navrhovateľky a pôvodného odporcu celkom protichodné.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že stavebný materiál, tehly, vápno, cement, železo na zhotovenie schodiska, presný počet navrhovateľke nevedela uviesť, stavebný materiál bol zakúpený v rokoch 1988-1993 a jedná sa o zostatkový materiál ktorý existoval ku dňu zániku manželstva v hodnote 10.000,- Sk. Stavebný materiál, ktorý počas manželstva nadobudli, bol čiastočne použitý na stavbu chaty a časť materiálu zostala, nakoľko boli použité na dve priečky kúpeľne, biela tehla na krb zostala, krb nebol postavený, zostala aj šamotová tehla na krb, zostalo 7-8 vriec cementu, 10 vriec vápna, piesok, železné prúty na stavbu schodiska, ktoré však nebolo postavené, zostalo 16 m3 dreva, pričom doklady o nadobudnutí a cene má pôvodný odporca. Zo stavebného materiálu, ktorý bol zakúpený, bol na stavbu chaty použitý a zapracovaný štrk, ktorý bol zapracovaný do základov a pivnice, 50 ks heraklitu, dve vrstvy dreva v hodnote 800,-Sk za l m2, palubovka na podkrovie-obloženie v hodnote 200,-Sk/1m2, spolu 20m2, 10 ks hranolov rohoviny, ktorá bola zapracovaná na stavbu chaty, drevo použité na lešenie, plech na pokrývanie strechy zakúpený v roku 1989, 10 ks ipa, zakúpené v roku 1988, ktorá bola zapracovaná do pivnice, okná zakúpené v r. 1988 zamurované do pivnice a do kúpeľne, ktoré zakúpil pôvodný odporca z pôžičky, jedno okno bolo a dve okná do kúpeľne neboli zamurované, 4 ks bielych dverí, troje dverí okrem kúpeľne boli osadené, 4 ks zárubní, 3 boli osadené, elektrické zásuvky 10 ks, ktoré neboli zamurované, jeden vypínač bol osadený v pivnici, ostatné neboli z dôvodu, že nebola natiahnutá elektrina. Zo stavebného materiálu, ktorý nebol zapracovaný, a bol zakúpený za trvania manželstva, podľa navrhovateľky existovali obkladačky do sprchovacieho kúta, WC so splachovacou nádržkou zakúpené v r. 1989 v hodnote 1.300,-Sk, l ks umelé umývadlo, v hodnote 200,-Sk, všetky uvedené veci boli zakúpené zo spoločných prostriedkov. Medomety a pomôcky nadobudli do roku 1992, medomety kúpil pôvodný odporca od známeho v r. 1991. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, že by niekto iný niečo z toho daroval, odporca uviedol, že to má hodnotu 4.000,-Sk. Navrhovateľka uviedla, že časť rámikov zhotovil kamarát stolár a časť bola kúpená. Navrhovateľka ďalej uviedla, že 8 ks nových úľov vyrobených z dreva ,ktoré bolo zakúpené na chatu ,bolo vyrobené stolárom a podľa jej názoru 1 úľ mal hodnotu 1.000,-Sk. Prácu za výrobu stolárovi zaplatili. Materiál na lakovanie úľa a jeho tesnenie boli zakúpené zo spoločných prostriedkov. Zo spoločných prostriedkov nadobudli 20 rodín včiel a cena jednej rodiny je 1.300,-Sk s úľom a rámikmi. Uvedených 20 rodín včiel sa nachádzalo v 20 samostatných úľoch. V r. 1992 zakúpili zo spoločných prostriedkov puškohľad na malorážku v cene 1.500,-Sk v Nemecku.

Navrhovateľka tiež uviedla, že počas manželstva dali nainštalovať telefónnu linku za 2.000,-Sk, a zakúpili jeden telefón s pamäťou. V r. 1990 zo spoločných prostriedkov asi v hodnote 1.000,-Sk. Zo spoločných prostriedkov kúpili ponorku na vodu na polievanie záhrady za cenu 1.000,-Sk, spoločne zakúpili 5 m hadicu. Navrhovateľka uviedla, že za jej prostriedky boli zakúpené rôzne náradia na obrábanie pôdy, ktoré vniesla do manželstva a ktoré boli používané. Navrhovateľka uviedla, že od susedky v Y. bol zakúpený zo spoločných prostriedkov 2 ks váľandy a matrace k nim za 200,-Sk, ktoré boli vyplatené odporcom v jej neprítomnosti a tiež dve vojenské lehátka od susedy v Y. za 100,-Sk za obe. V roku 1989 zakúpili automatickú práčku za cenu 6.000,-Sk, ktorú užíva navrhovateľka, v r. 1989 bol zo spoločných prostriedkov zakúpený vysávač ,ktorý užíva navrhovateľka a o ktorý má záujem. Z pôžičky bol zakúpený koberec kovral do obývačky, ktorý je u navrhovateľky a o ktorý má záujem. Pôvodný odporca počas manželstva zakúpil rádio s dvoma kazetovými prehrávačmi za 1.000,-Sk, z toho 500,-Sk prispela navrhovateľkina mama, ku dňu zániku manželstva už neexistoval. Počas trvania manželstva nadobudli ručný prívesný vozík za automobil, pričom materiál z ktorého bol zhotovený bol zakúpený zo spoločných prostriedkov, pričom pôvodný odporca si vozík zo spoločne nadobudnutého materiálu zhotovil sám, pneumatiky k vozíku boli zakúpené počas manželstva.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že stavebná skriňa je darom od kamaráta z r. 1987, stavebný materiál bol zakúpený z pôžičky vo výške 20.000,-Sk počas trvania manželstva, jednalo sa o tehly, ku dňu zániku manželstva neboli spotrebované všetky. Odporca poprel kúpu bielych tehál, pôvodný

odporca uviedol, že šamotové tehly získal v r. 1991 zadarmo, z odpadu, v počte 60 ks, neplatil za ne. Cement bol zakúpený z pôžičky, vápno zakúpené zo spoločných prostriedkov, ku dňu zániku manželstva existovali 4 vrecia cement po 25 kg aj vápno. Všetko zvetralo, piesok, štrk boli zakúpené zo spoločných prostriedkov, železo-železné prúty sa nekupovali, jednalo sa o dar od kamaráta, heraklitové dosky na zateplenie boli zakúpené zo spoločných prostriedkov asi 35-40 ks po 20,-Sk. Drevo na stavbu bolo dovezené z Hodonína, 8m3 po 800,-Sk za lm3 a ku dňu zániku existovali asi 6m3, ktoré postupne odporca zapracoval na podlahu, palubovka na podkrovie nebola kupovaná, zhotovil ju odporca sám v r. 1989, už z dovezeného dreva. Ďalej nadobudli 16 ks hranolov darom od otca navrhovateľky v r. 88, ktoré sa použili na stavbu strechy. Pôvodný odporca tiež poprel kúpu akéhokoľvek iného dreva, žiadne drevo nebolo použité na stavbu úľov, plech na strechu bol zadarmo z firmy J.. Uviedol, že v r. 1988 zakúpili 3 balíky ipa, nakoľko už pred manželstvom mal zakúpených 6 balíkov, ktoré boli vložené do základov, nemá doklad o kúpe žiadnych z nich. Okno do pivnice bolo zakúpené v r. 1988 zo spoločných prostriedkov za pôžičku, okrem toho neboli kupované žiadne iné okná. Okná do kúpeľne muroval v roku 1999. Poprel tiež kúpu okna do podkrovia, žiadne takéto okno nebolo zabudované, kúpu dverí, pričom uviedol, že dvoje dverí dostal z búračky, jedny dvere mu dal kamarát, dvere do kúpeľne osadené neboli, taktiež poprel kúpu 4 ks plechových zárubní, pričom doviezol len troje zárubní v r. 1988 z búračky. Dvere aj zárubne boli odpadové, vyhodené na odvoz, poprel kúpu el. zásuviek v počte 10 ks. Odporca poprel osadenie akéhokoľvek vypínača, poprel kúpu elektroinštalácie, odporca poprel kúpu bledozelených obkladačiek, WC, malého umývadla, pričom uviedol, že žiadne WC a umývadlo nenadobudli, nebolo kupované, ani sa o kúpe neuvažovalo.

Pre úplnosť ohľadne včelstiev možno poukázať na to, že zo záznamu z odovzdania včelnice RD J. k 7.9.1994 súd zistil, že včelnica pozostávajúca zo 64 včelstiev a zariadenia k nej bola odovzdaná pôvodnému odporcovi s tým, že od 7.9.1994 bude s pôvodným odporcom uzavretá zmluva o prenájme včelnice. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru SR zo dňa 10.5.2002 B.: A.- XXX-2002 pritom vyplynulo, že pôvodný odporca ako poškodený oznámil odcudzenie včelstiev dňa 8.8.2000 z J., avšak z dôvodu, že nešlo o podozrenie zo spáchania trestného činu, nakoľko včelstvá patrili RD J., ktoré ich premiestnilo, bola vec odložená.

Za takejto situácie, keď ohľadne hnuteľných vecí neboli v konaní preukázané žiadne iné skutočnosti, pričom z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že by účastníci nadobudli počas manželstva aj iné hnuteľné veci, súd okruh hnuteľných vecí ustálil tak, ako bolo vyššie uvedené. Navrhovateľka nepreukázala žiadnymi dôkazmi, že tieto hnuteľné veci nadobudli počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov účastníkov a že ku dňu zániku manželstva existovali. Odporca vo výpovedi poprel, že tieto položky hnuteľných vecí nadobudli za trvania manželstva. Súd tiež nevyporiadal stavebný materiál, nakoľko existenciu jednotlivých položiek stavebného materiálu ku dňu vyporiadania súd nemal nad všetky pochybnosti preukázanú, naviac jednotlivé položky stavebného materiálu, ktoré uviedla navrhovateľka, neboli preukázané ako veci patriace do BSM, nakoľko odporca uviedol, že niektoré položky dostal zdarma a navrhovateľka nedisponovala dôkazmi preukazujúcimi opak. Položky stavebného materiálu, ktoré odporca potvrdil ako patriace do BSM a ktoré neboli spracované na stavbu a teda nestali sa súčasťou stavby počas manželstva, boli po zániku manželstva znehodnotené alebo zapracované do stavby a stali jej súčasťou.

Ďalej je nepochybné, že navrhovateľka a pôvodný odporca sa stali spoločnými nájomcami a členmi bytového družstva V., s členským číslom XXXXX, s ktorým je spojený nájom bytu č. X na poschodí M./E, bytového domu na ul. P. č. XXXX/XX, blok XXA, V.. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaných listinných dôkazov, najmä zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 14.1.1993, z ktorej vyplýva, že Okresné stavebné bytové družstvo vo V. ako vlastník domu odovzdal dňa 1.1,1993 byt č. 5 na treťom poschodí na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 3.3.1992 do nájmu navrhovateľke, pričom v zmysle čl. 2 zápisnice družstvo zobralo na vedomie, že navrhovateľka v čase uzatvorenia tejto dohody žila v manželstve s pôvodným odporcom, ktorý s ňou trvale žije, čím uzavretím dohody vzniklo právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v družstve podľa čl. 6 ods. l stanov družstva. V predmetnom byte žila a až do súčasnosti žije navrhovateľka. Pre úplnosť možno poukázať na to, že k záveru, že je potrebné vyporiadať aj majetkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve vo V. dospel aj odvolací súd.

Vo vzťahu k záhradnej chate v obci G. sa tvrdenia navrhovateľky a pôvodného odporcu a neskôr odporkýň v 1/ a 2/ rade rozchádzali v tom, v akom štádiu rozostavanosti (dokončenia) sa záhradná

chatka nachádzala v čase rozvodu manželstva. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, dospel v tejto otázke k nasledovným rozhodujúcim skutkovým zisteniam :

Záhradná chatka, postavená v pozemku vo vlastníctve pôvodného odporcu v obci G., bola ku dňu zániku manželstva navrhovateľky a pôvodného odporcu zo stavebno-technického hľadiska v takom stave, že boli zhotovené obvodové múry, v stavbe však neboli na prvom nadzemnom podlaží zhotovené žiadne vnútorné priečky, priečky okien, stavba nemala zhotovené rozvody elektriny, vody ani iného média, chata nebola napojená na rozvod vody (tá bola len v studni na pozemku), sčasti bola zhotovená len pivnica, nie však prvé nadzemné podlažie, pričom vo vnútri chaty neboli zhotovené vnútorné práce (obklady, dlažby a pod.), v chate boli osadené dvere v pivnici.

Pre toto skutkové zistenie boli rozhodujúce nasledovné čiastkové zistenia :

Zo žiadosti pôvodného odporcu zo dňa 5.9.1983 vyplýva, že pôvodný odporca požiadal ZO - H. - V. osada o pridelenie parcely na záhradu s možnosťou vybudovať záhradnú chatku v G.. Z predloženej technickej špecifikácie stavby chatky je zrejmé, že táto stavba sa skladá z pivnice (prvé podzemné podlažie určené na uskladnenie zeleniny) a prvého nadzemného podlažia a podkrovia.

Pôvodný odporca vo svojej výpovedi uviedol, že chatka v G., nie je skolaudovaná, nie je dokončená, ku dňu 11.4.1996 sa jednalo o hrubú stavbu bez vnútorných priečok okien, zárubne boli len na pivnici, dvere len v pivnici a vchodové, bez obkladov, krbu, komína, bez inžinierskych sietí. Po rozvode manželstva navrhovateľka do chaty neinvestoval. Do stavby chatky nevložil ani odporca ani navrhovateľka svoje výlučné prostriedky, bola stavaná z pôžičky 20.000,-Sk.

Svedok G. D., brat navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o priebehu stavebných prác na záhradnej chatke v G., pretože tam pomáhal spolu s bratom G. D., ktorý pomáhal pri stavebných prácach týkajúcich sa pivnice. Brat svedka urobil podpivničenie chatky, a svedok so svojim otcom urobili prvé podlažie. Svedok uviedol, že práce sa realizovali v r. 1992 a bol naposledy na stavbe v r. 93. Nevedel ale uviesť, v akom stave bola stavba ku dňu rozvodu, nakoľko tam už viac nebol. Celkovo bol na stavbe dvakrát.

Svedkyňa G. M., priateľka navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedla, že na záhradnej chatke bola dvakrát, raz v r. 1988 a druhý krát v r. 1991, kedy už chatka stála, a bývali v nej celý týždeň, počas letných prázdnin. Svedkyňa uviedla, že pivnica bola zariadená, dalo sa v nej variť, podkrovie bolo zariadené, aj omietnuté, na prvom podlaží sa nachádzal stavebný materiál a nebolo omietnuté. Svedkyňa nevedela uviesť, v akom stave sa chata nachádzala ku dňu rozvodu manželstva účastníkov. Svedkyňa uviedla, že na chate sa nenachádzalo ani WC, ani sprcha, vodovod bol vonku mimo chaty.

Svedkyňa I. H., sestra pôvodného odporcu, vo svojej výpovedi uviedla, že pôvodný odporca si chystal materiál na stavbu záhradnej chatky vopred, chatu plánoval stavať už s prvou manželkou, do r. 1991 bola postavená pivnica, ktorá bola obývateľná, bola tam elektrika, dalo sa prespať a bola zariadená. Materiál na stavbu mal nachystaný ešte pred vydaním stavebného povolenia, bol to nejaký cement, pletivá, železá, tehly, drevo, po dokončení pivnice sa dlho na stavbe nič nerobilo, bolo to používané ako záhrada. Na kúpu ďalšieho materiálu sa brali pôžičky a stavebné práce začali až v r. 1996, 1997. Zastrešovalo sa v r. 1997. Svedkyňa uviedla, že dodnes tam nie je vodovod, voda bola len v studni, svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by boli počas manželstva účastníkov zakúpené umývadlo, WC, kachličky a batérie.

Svedkyňa J. D. svojej výpovedi uviedla, že stavby chaty sa priamo nezúčastnila, zúčastnili sa toho jej brat, synovci, sestra so švagrom a bratovi kamaráti. Má vedomosť o tom, že si účastníci brali pôžičku, ale čo sa z nej kupovalo, nevie. Na stavbe bola v čase keď bola dokončená pivnica, ktorá bola zariadená, nachádzal sa tam plynový varič, nábytok, voda nebola, iba v studni úžitková. V r. 1993 keď sa navrhovateľka odsťahovala do V., dostala svedkyňa ako ručiteľka pôžičky upomienku, že nie je pôžička zaplatená, následne kontaktovala brata, ktorý jej povedal, že byt vo V. spláca navrhovateľka, a tá jej potvrdila telefonicky že pôžičku zaplatí.

Ako je zrejmé z výpovedí svedkov, žiaden z nich nevedel konkrétne uviesť, v akom stave rozostavanosti sa záhradná chatka nachádza v čase rozvodu manželstva navrhovateľky a pôvodného odporcu. Všetci

sa zhodli na tom, že stálo spodné podlažie, rôznia sa však v tom, čo konkrétne bolo na spodnom podlaží zhotovené. Výpovede svedkov sú pritom natoľko odlišné, že ich súd, v spojení so skutočnosťou, že v prípade svedkov ide o osoby príbuzných alebo blízkych priateľov účastníkov, vyhodnotil ako nedostatočne vierohodné. Treba tiež poukázať na to, že obsah svedeckých výpovedí svedkov D. a M. odporujú ďalším vykonaným dôkazom. Pôvodný odporca pritom uviedol, že v čase rozvodu išlo o stavbu bez vnútorných priečok okien, zárubne boli len na pivnici, dvere len v pivnici a vchodové, bez obkladov, krbu, komína, bez inžinierskych sietí. Naviac, treba prisvedčiť námietkam odporkýň, že si evidentne vzájomne odporujú výpovede svedka D., svedkyne M. a vyjadrenie p. J. H. a preto na základe nich nemožno dospieť k žiadnym spoľahlivým a nepochybným skutkovým zisteniam.

Vychádzajúc z uvedeného potom možno konštatovať, že predmetná záhradný chatka nebola v čase rozvodu manželstva účastníkov vybudovaná do takého štádia, od ktorého by sa pokračovalo už len k dokončeniu tejto stavby. Vykonanými dôkazmi bolo totiž preukázané rozostavanie do štádia, že boli z hľadiska dispozičného riešenia (usporiadania) prvého nadzemného (prízemného) podlažia zrejmé len obvodové múry chatky, nie však ďalšie vnútorné usporiadanie. Chata sa podľa predloženej technickej špecifikácie skladá z pivnice (prvé podzemné podlažie určené na uskladnenie zeleniny) a prvého nadzemného podlažia a podkrovia. V čase zániku manželstva bola pritom (aj to len čiastočne) zhotovená len pivnica, určená na uskladnenie zeleniny, nie však prvé nadzemné podlažie, funkčne určené na rekreačné bývanie. V nadväznosti na obsah odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a jeho odkaz na ustanovenie z.č. , teda možno konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by predmetná záhradná chatka bola dostavaná do tej miery, že by bolo zrejmé stavebno- technické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Bolo zrejmé len to, aké stavebno- technické a funkčné usporiadanie, by malo byť po úplnom dokončení stavby.

Čo sa týka bytu v Y., zo zmluvy č. XXXXXXXXX o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že pôvodný odporca kúpil byt č.XX v bytovom dome na J. ul.X v Y., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 5.8.1999. Za trvania manželstva bol podľa výpovede účastníkov tento byt obecný, pričom navrhovateľka z bytu pred rozvodom dobrovoľne odišla a odsťahovala sa do V.. K záveru, že tento byt nepatrí do zaniknutého BSM pritom dospel aj odvolací súd.

Vo vzťahu k pôžičkám z listinných dôkazov, konkrétne z potvrdenia bývalej Slovenskej štátnej sporiteľne o pôžičkovej zaviazanosti zo dňa 24.11.1993 ohľadne pôžičky na účte 61/6521-0, potvrdenia bývalej Slovenskej štátnej sporiteľne, Mestská pobočka vo V., zo dňa 7.1.1992, k pôžičke na účte č.61-6638-7, tiež však v spojení s výpoveďami pôvodného odporcu a navrhovateľky, vyplynulo, že navrhovateľka a pôvodný odporca si zobrali počas manželstva pôžičky v Slovenskej sporiteľni.

Pôžička č. 61-6638-7 bola splatená ešte počas manželstva pôvodným odporcom. Druhú pôžičku na sumu 40.000,-Sk (č. 61/6521-0) najprv splatil čiastočne pôvodný odporca, avšak po odchode navrhovateľky do V. túto splácala len navrhovateľka. Obaja účastníci potvrdili, že iné pôžičky nemali, predchádzajúci hotovostné pôžičky použité na výstavbu chaty boli podľa navrhovateľky ku dňu zániku manželstva splatené.

Vo vzťahu k peňažným prostriedkom, ktoré boli zo spoločného vynaložené na výstavbu záhradnej chatky v G., súd skutkovo ustálil, že celkovo bolo na stavbu chatky v G. zo spoločných prostriedkov použitých 20.593,- Sk, z čoho časť v sume 20.000,- Sk je suma získaná z pôžičky, na ktorej takomto použití sa zhodli obaja účastníci a naviac zodpovedá preukázanému použitiu ostatných pôžičiek, ktoré si manželia vzali počas manželstva a časť v sume 593,- Sk zodpovedá nákladom uhradeným pôvodným odporcom za prepravu materiálu, čo vyplýva tiež z faktúry č.120098 zo dňa 1.11.1988. Čo sa týka hodnoty hnuteľných vecí, ktoré bolo potrebné vyporiadať, súd vychádzal z Hodnotu hnuteľných vecí súd určil v súlade so znaleckým posudkom č.012/2002 vypracovaným M.. G. L.. V prípade družstevného bytu vo V. súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 3X/08 znalca M.. M. D., súd zistil, že družstevný byt čP. na V. ulici vo XX.X.XXXXmal ku dňu vypracovania znaleckého posudku, teda ku dňu 26.7.2008 hodnotu 972.570,- Sk. Súd si však v záujme aktualizácie hodnoty bytu vyžiadal odborné vyjadrenie znalca, z ktorého vyplynulo, že oproti stavu v čase vypracovania pôvodného posudku došlo k zmene v tom smere, že došlo k zmene koeficientu cenovej úrovne z 17,975 na 2,139, čím sa zmenila aj východisková hodnota na m2 z 662,90.- eur/m2 na 732,30.- eur/ m2. Taktiež sa zvýšil dopyt po nehnuteľnostiach v lokalite V. V., čím sa zvýšil aj koeficient polohovej diferenciácie na 0,65 - 0,70, a to podľa stavu bytu, či je byt rekonštruovaný alebo v pôvodnom stave. V konečnom dôsledku aj predaj

bytov v lokalite V. V. v pôvodnom stave sa pohybuje od 45.000.- eur do 50.000.- eur. Na základe tohto odborného vyjadrenia znalca po prepočítaní zmenených hodnôt hodnoty bytu ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje 39,620,93.- eura.

Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne :

Podľa ods. l (ďalej ) zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ods. l ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnení požadovať aby sa mu nahradilo čo zo spoločných vynaložil na majetok a je povinní nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynahradilo na ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý staral o rodinu, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Keďže navrhovateľka a pôvodný odporca a neskôr ani odporkyne sa nevedeli na vyporiadaní zaniknutého BSM dohodnúť, boli splnené všetky predpoklady na to, aby bolo vyporiadané rozhodnutím súdu.

Vo vzťahu k hnuteľným veciam súd zo zreteľom na vyššie uvedené skutkové zistenia dospel k záveru, že medzi veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva a ktoré v čase jeho zániku mali vo vlastníctve a ktoré je potrebné vyporiadať, patria : automatická práčka Tatramat (bez peňažnej hodnoty), vysávač (bez peňažnej hodnoty), koberec Kovral (v hodnote 9,96.- eura), puškohľad (v hodnote 9,96.- eura), ponorka na vodu + hadica (bez peňažnej hodnoty), včelárske náradie (bez peňažnej hodnoty) a vŕtačka (bez peňažnej hodnoty). Ostatné hnuteľné veci nebolo možné vyporiadať, nakoľko nebolo v prípade viacerých vecí nad všetky pochybnosti preukázané, že ich manželia nadobudli za trvania manželstva, prípadne, že v čase zániku BSM existovali. Ďalej, niektoré z navrhovateľkou označených vecí, už neexistujú v súčasnosti a preto ich nemohol súd prikázať žiadnemu z účastníkov, no ani zohľadniť ich hodnotu, keďže boli v rozhodnom čase bez peňažnej hodnoty.

Čo sa týka bytu na J. ul. v Y., ktorý žiadala vyporiadať navrhovateľka, súd dospel k záveru, že tento účastníci nenadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva a preto nemohol byť predmetom vyporiadania. Tento byt totiž pôvodný odporca nadobudol do vlastníctva až po zániku manželstva, pričom pôvodne k tomuto bytu navrhovateľke a pôvodnému odporcovi vzniklo právo spoločného nájmu, avšak toto právo zaniklo navrhovateľke tým, že trvale opustila spoločnú domácnosť, v zmysle . Tým, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v byte na J. č. l v J., stal sa zo zákona pôvodný odporca výlučným nájomcom tohto bytu a ako výlučnému nájomcovi mu vzniklo právo byt odkúpiť. Vzhľadom na to, že k odkúpeniu bytu a povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo po zániku manželstva, stal sa pôvodný odporca výlučným vlastníkom tohto bytu.

Čo sa týka záhradnej chatky v Y., ktorý taktiež navrhovateľka žiadala vyporiadať ako majetok zaniknutého BSM účastníkov, súd v nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že ani túto stavbu navrhovateľka a pôvodný odporca nenadobudli do BSM.

Vychádzajú zo záverov odvolacieho súdu možno konštatovať, že z hľadiska určenia, či stavba patrí do BSM nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné rozhodnutie, ale je rozhodujúce, či stavba sa za trvania manželstva stala vecou v právnom zmysle slova. K zisťovaniu okamihu vzniku stavby ako veci odvolací súd dodáva, že je preň rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého začínajú všetky ďalšie stavebné práce smerovať už len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto okamihom nadzemných stavieb je minimálne stav, keď je

už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejme dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia.

Keďže však predmetná stavba záhradnej chatky vzhľadom na mieru jej rozostavanosti ku dňu zániku manželstva účastníkov nespĺňa vyššie uvedené znaky, ktoré musia byť naplnené pre vznik tejto veci v právnom zmysle a teda aj pre nadobudnutie takejto veci do bezpodielového spoluvlastníctva, ani navrhovateľka a pôvodný odporca sa za trvania manželstva nestali bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto stavby.

V tejto súvislosti možno so zreteľom na obsah odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, poukázať na to, že síce je pravdou, že pôvodný odporca vo svojej výpovedi popísal takýto stav rozostavanosti, avšak takýto stav, nemožno považovať za taký stav, ktorý by zakladal vznik tejto stavby v právnom zmysle. Ani vo vyjadrení pôvodný odporca nepotvrdil, že by bolo dokončené prvé nadzemné podlažie, zrejmé je iba sfunkčnenie pivnice. Za daných okolností potom nezostáva iné, než konštatovať, že v konaní neboli preukázané také skutkové okolnosti, ktoré by umožňovali prijať záver, že stavba záhradnej chatky v G. sa počas manželstva navrhovateľky a pôvodného odporcu stala vecou (stavbou) v právnom zmysle, spôsobilou stať sa predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Čo sa týka pôžičiek, ktoré si navrhovateľka a pôvodný odporca počas manželstva zobrali, tieto boli čiastočne splatené počas manželstva a zvyšok po rozvode manželstva účastníkov. Samotné pôžičky teda, keďže v čase rozhodnutia súdu už neexistovali, nebol dôvod vyporiadať. Súd však splatenie pôžičiek navrhovateľkou v zodpovedajúcom rozsahu zohľadnil pri ustálení výšky peňažnej sumy na vyrovnanie podielov na vyporiadavanom majetku.

Čo sa týka družstevného bytu vo V., v ktorom býva navrhovateľka, tu treba v prvom rade poukázať na to, že predmetom vyporiadania tu nie je členský podiel v bytovom družstve, ale jeho majetková hodnota (hoci tá je s členským podielom úzko spätá).

Z hľadiska podielov účastníkov na vyporiadavanom majetku možno so zreteľom na skutkový stav veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov konštatovať, že v konaní nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo na mieste určiť iné, než rovnaké podiely účastníkov na majetku v zaniknutom BSM. Preto súd pri vyporiadaní vychádzal z rovnakých podielov.

Pri samotnom vyporiadaní, teda prikázaní jednotlivých súčastí zaniknutého BSM do výlučného vlastníctva jedného z účastníkov, súd vychádzal z toho, že účastníci o veci, ktoré im súd prikázal do výlučného vlastníctva prejavili záujem a užívali ich od zániku manželstva. Preto súd, vychádzajúc z hľadiska záujmu účastníkov, hospodárnosti a účelnosti využitia označených hnuteľných vecí, prikázal do výlučného vlastníctva účastníkov hnuteľné veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu pritom súd nemal inú možno, než v prípade odporkýň v 1/ a 2 rade prikázať označené hnuteľné veci do dedičstva po pôvodnom odporcovi. Majetkovú hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve V., vychádzajú z obdobných kritérií, bolo na mieste prikázať navrhovateľke, ktorá v predmetnom byte býva.

Vo vzťahu k hodnote prikázaného majetku treba poukázať na to, že celková hodnota vyporiadaných vecí a majetkových hodnôt predstavuje 39.640,85.- eura. Navrhovateľke boli do výlučného vlastníctva prikázané hnuteľné veci a majetok v celkovej hodnote 39.630,89.- eura a odporkyniam v celkovej hodnote 9,96.- eura.

Preto, keďže podiely účastníkov na vyporiadanom majetku sú v tomto prípade rovnaké, a navrhovateľke bol prikázaný majetok vo vyššej hodnote, než odporkyniam, bolo potrebné navrhovateľku zaviazať na zaplatenie peňažnej sumy na vyrovnanie podielov.

Peňažná suma na vyrovnanie podielov na vyporiadanom majetku predstavuje 19,810,46.- eura (39.620,93.- eura/2).

Okrem toho však súd nemohol opomenúť, že počas manželstva bolo na stavbu záhradnej chatky v G. vynaložených zo spoločných prostriedkov 20.593,- Sk. a ani to, že, ako bolo v konaní preukázané, navrhovateľka sama doplatila zvyšok spoločnej pôžičky č. 61/6521 v sume 19.043,70.- Sk. Po

zohľadnení zodpovedajúcej časti, teda 1/2 z tejto sumy, teda sumy 657,85.- eura (9.521,85.- Sk/2 +10.296,50.-/2, t.j. 316,07.- eura + 341,78.- eura) ktorú je potrebné od peňažnej sumy navrhovateľky na vyrovnanie podielov odpočítať, potom súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 19.152,60,- eur (19.810,46.- eura - 657,85.- eura). Súd pritom uložil navrhovateľke, aby túto sumu zaplatila odporkyniam ako jediným dedičkám po pôvodnom odporcovi spoločne a nerozdielne. Napokon treba uviesť, že túto značnú sumu umožnil súd navrhovateľke, ktorá je dôchodkyňou, bez iného príjmu, no tiež pri rešpektovaní záujmu odporkýň na čo najskoršom zaplatení tejto sumy, splatiť v primeraných splátkach.

O trovách konania súd v súlade s ustanovením rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )