Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/157/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu Mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, Košice, IČO 00 691 135 proti žalovaným v 1. rade N.. V.. Ľ. T., I. Č.. XX, Y. a v 2. rade N.. G. T., I. Č.. XX, Y., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Renáta Bačárová Miščíková, Advokátska kancelária, Jarková č. 2, Prešov v konaní o zaplatenie 4.879,50 EUR / 147.000,- Sk/ s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.116,80 EUR s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 23.5.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa 27.10.2008 domáhal voči odporcovi zaplatenia 147.000,- Sk / po prepočte konverzným kurzom Sk táto suma predstavuje 4.879,50 EUR/ s 8,5% úrokom z omeškania od 25.3.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX v kat. území N. I. o výmere 245 m2. Odporca je vlastníkom stavby - skladu súp. č. XXXX na tomto pozemku. Listom zo dňa 23.8.2005 bol odporca vyzvaný na uzatvorenie nájomnej zmluvy s výškou nájomného 49.000,- Sk ročne, na čo odporca listom zo dňa 11.11.2005 oznámil, že s výškou nájomného 200,- Sk za 1m2 nesúhlasí. Zároveň navrhol odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti za trhovú cenu, ktorú bude akceptovať. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi konania napriek viacerým rokovaniam nedošlo k uzatvoreniu žiadneho zmluvného vzťahu. Žalobca vyúčtoval žalovanému listom zo dňa 25.3.2008 úhradu za užívanie pozemkov spätne za 3 roky, ktorú úhradu žalovaný nepreviedol.

Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe nepopierali tú skutočnosť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi skladu postaveného na pozemku žalobcu. Túto nehnuteľnosť nadobudli kúpou v roku 2004. Poukázali na to, že žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2005 prejavil ochotu platiť nájomné za pozemok pod skladom, avšak v primeranej výške, ktorá bude stanovená dohodou zmluvných strán. Rokovanie ohľadne výšky nájomného za pozemok pod skladom nebolo žiadne, došlo iba k odmietnutiu prvotného návrhu žalobcu pre neakceptovateľnú výšku nájomného. Žalobca mal snahu direktívnym rozhodnutím určiť výšku nájomného a tým, že nerokoval so žalovanými o obsahu zmluvy, odoprel im možnosť vyjadriť sa k zmluve, hoci ide o dvojstranný právny vzťah. Naviac žalovanej v 2. rade nikdy nebola doručená výzva na uzavretie nájomnej zmluvy. Preto podľa nich žalobca doposiaľ neprejavil v zmysle platne vôľu, ktorá by smerovala k uzavretiu nájomnej zmluvy,

voči žalovanej v 2. rade takýto prejav neurobil vôbec, a preto podľa nich návrh na uzavretie nájomnej zmluvy nemožno v zmysle považovať za kvalifikovaný. Žalovaní poukázali na to, že svojim správaním nezapríčinili podanie návrhu na začatie konania a aj napriek neserióznemu prístupu žalobcu boli a sú ochotní naďalej rokovať o primeranej výške nájomného. Na základe toho žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Stanislava Szöllössyho a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Žalobca predložil súdu výpis z Katastra nehnuteľnosti pre okres Y. V., obec Y., kat. územie N. I., LV č. XXXXX - čiastočný, podľa ktorého je zapísaný ako vlastník parcely č. XXX/XXX/X o výmere 245 m2 zastavaná plocha a nádvorie.

Podľa výpisu z Katastra nehnuteľnosti pre okres Y. V., obec Y. - N., kat. územie N. I. na LV č. XXXXX sú zapísaní ako spoluvlastníci skladu súp. č. XXXX na parcele č. XXX/XX žalovaní v 1. a 2. rade podiele 1/1.

Žalobca predložil súdu list zo dňa 23.8.2005, ktorým vyzval I.. Ľ. T. a manželku na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorej návrh bol pripojený ako príloha tohto listu, v ktorom žiadal nájomné vo výške 49.000,- Sk ročne od 10.11.2004. Na tento list odpovedal žalovaný v 1. rade dňa 11.11.2005, a uviedol, že nemôže akceptovať žalobcom predloženú nájomnú zmluvu, pretože nájom za pozemok je príliš vysoký a nekorešponduje s výškou nájmu za pozemky v danej lokalite. Uviedol, že je ochotný platiť nájomné za uvedený pozemok, no v primeranej výške, ktorá bude stanovená dohodou zmluvných strán. Navrhol uzavretie kúpnej zmluvy do ich spoluvlastníctva za trhovú cenu, ktorú budú obaja akceptovať. Žalobca predložil súdu znalecké posudky, ktoré boli v roku 2005 vypracované za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty skladu tak na základe objednávky žalobcu, ako aj žalovaných. K dohode o predaji pozemku medzi nimi nedošlo opäť z dôvodu nezhody ohľadne ceny pozemku.

Listom zo dňa 25.3.2008, ktorý bol adresovaný žalovaným v 1. a 2. rade, žalobca vyzval k úhrade 147.000,- Sk s poukazom na návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol zaslaný 23.8.2005 a ktorý napriek viacerým rokovaniam žalovanými akceptovaný nebol. Žalobca zotrval na svojej požiadavke nájomného 49.000,- Sk za rok, ktorá bola stanovená komisiou Mestského zastupiteľstva na predaj a prenájom majetku Mesta.

Žalovaný v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi poukázal predovšetkým na skutočnosť, že so žalobcom sa na výške nájomného nedohodli, pretože žalobcom požadované nájomného 200,- Sk za 1m2 / 49.000,- Sk ročne/ bola neprimeraná. Preto žalobcovi oznámil, že nájomnú zmluvu neakceptuje. Rokovania medzi nimi prebehli najmä ohľadne možnosti odpredaja predmetnej nehnuteľnosti, a keďže sa nedohodli o cene, podľa neho Mesto reagovalo vlastne takým spôsobom, že určilo takéto vysoké nájomné, s ktorým súhlasiť nemohol. Nasledujúce 3 roky potom Mesto sa odmlčalo, až listom zo dňa 25.3.2008 vyzvalo na zaplatenie 147.000,- Sk. Poukázal na to, že Mesto Košice má prijaté nariadenie ako svoj interný predpis, ktorý presne upravuje, ako má Mesto postupovať pri určení nájomného a táto cena je vo výške 10% z hodnoty pozemku podľa hodnotovej mapy Mesta Košice. Uviedol, že sklad kupoval v roku 2004 od I. Y. a navrhol vypočuť ho ako svedka, prípadne obstarať nájomnú zmluvu, v ktorej by výška nájomného dohodnutého medzi ním a Mestom Košice mala byť uvedená. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že je ochotný akceptovať obvyklú cenu nájomného, nie však takú cenu, ako navrhuje žalobca.

Podľa neho by výška tohto nájomného mala činiť 96,- Sk za m2 ročne.

Žalovaná v 2. rade predovšetkým poukázala na tú skutočnosť, že jej, ako spoluvlastníčke predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebol predložený návrh nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, a preto sa k tomuto návrhu nikdy nemohla ani vyjadriť. Všetky informácie ohľadne tejto nájomnej zmluvy má od svojho

manžela. Ona svojho manžela nikdy nesplnomocnila na rokovanie s Mestom Košice ohľadne nájomnej zmluvy a podľa nej takéto rokovanie nikdy ani neprebehlo.

Na požiadanie súdu žalobca predložil Uznesenia Mestského zastupiteľstva, ktorými boli upravené Pravidlá prenajímania majetku Mesta Košice, predložil úplné znenie týchto Pravidiel účinných od 1.1.2006 spolu s Hodnotovou mapou Mesta Košice. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že sa týkajú prenajímania majetku Mesta Košice a určovania minimálnej výšky nájomného tak, ako to upravuje § 1 ods. 1 týchto pravidiel. Stanovenie základnej výšky nájomného pozemkov upravuje § 12 tak, že základná výška ročného nájomného za pozemky okrem pozemkov osobitne neupravených v § 13, je 10% z hodnoty pozemku určenej podľa hodnotovej mapy Mesta Košice alebo 10% z hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom, ak je vyhotovený.

Žalobca predložil ako dôkaz aj Záznam zo zasadnutia komisie Mestského zastupiteľstva na predaj a prenájom majetku Mesta Košice, konaného dňa 1.8.2008, z ktorého bodu 3 vyplýva, že pozemok parc. č. XXX/XX, výmera na prenajatie 245 m2, kat. územie N. I. pre N.. Ľ.M. T. a manželku G. je základná výška nájmu podľa pravidiel prenajímania 10% z ceny pozemku podľa hodnotovej mapy: 96,- Sk za 1m2 a rok a komisiou odporúčaná výška nájmu 200,- Sk za 1 m2 a rok, to znamená 49.000,- Sk za rok.

Žalobca uviedol, že hodnotová mapa mesta je iba rámcová, z nej majetková komisia vychádza, ale zohľadňuje aj iné vplyvy napr. lukratívnosť pozemku a pod.

Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna zmluva o výške nájomného za predmetný pozemok a predložené pravidlá prenajímania majetku Mesta Košice určovali iba minimálnu výšku tohto nájomného, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Stanislavom Szöllössym. Úlohou znalca bolo určiť výšku obvyklého nájomného za 1m2 nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX kat. územia Y. - N. I., ako parcela č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2 s prihliadnutím na hodnotu tejto nehnuteľnosti a spôsob jej užívania za obdobie rokov 2005 až 2008.

Znalec v záveroch svojho znaleckého posudku zodpovedal na otázku súdu tak, že nájom za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2008 za 1m2 a rok predstavuje 4,32 EUR.

Proti tomu znaleckému posudku žalobca nenamietal, naopak svojim písomným podaním zo dňa 3.2.2011 žalobu prispôsobil záverom znaleckého posudku a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.175,20 EUR s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 23.5.2008 až do zaplatenia a k náhrade trov konania. V prevyšujúcej časti na podanej žalobe netrval a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

Žalobca ďalej špecifikoval svoj nárok tak, že takto požadovaná výška nájomného predstavuje nájomné za obdobie 3 rokov.

Žalovaní v 1. a 2. rade s čiastočným späťvzatím a zastavením konania súhlasili. Ani oni nenamietali proti záverom znaleckého posudku, naopak poukázali na skutočnosť, že znalec iba potvrdil skutočnosti nimi tvrdené, že žalobcom požadované nájomné bolo neprimerané a primerané je to nájomné, ktoré určil znalec. Zároveň však namietli premlčanie nároku žalobcu s prihliadnutím na to, že nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej premlčacej dobe. Žalovaný v 1. rade žiadal prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že nájomné je požadované k dátumu 25.3.2008, spätne 3 roky pozadu.

Žalobca na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných vzal späť na pojednávaní dňa 24.6.2011 čiastočne svoju žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie nepremlčaného 2-ročného nájomného v sume 2.116,80 EUR s príslušenstvom.

Žalovaní v 1. a 2. rade s čiastočným späťvzatím súhlasili.

Podľa ust. , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa ods. 2 cit. §-u, ak nie je dohodnuté, alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov 1-ročne pozadu 1.4. a 1.10., pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá nájomná zmluva na prenájom pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 245 m2 v kat. území Južné mesto vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je umiestnená stavba súp. č. XXXX vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Nájomná zmluva nebola uzavretá napriek tomu, že žalobca vyhotovil písomný návrh nájomnej zmluvy a zaslal ju na adresu žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že nemôže akceptovať ním navrhované nájomné, pretože je podľa neho neprimerané. Z jeho oznámenia nevyplýva žiaden protinávrh ohľadne ceny nájmu.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade pozemok žalobcu užívali, vzhľadom na to, že na tomto pozemku je umiestnená stavba v ich vlastníctve ale žiadnu úhradu za užívanie tohto pozemku žalobcovi neplatili. Z toho dôvodu na strane žalovaných vznikalo bezdôvodné obohatenie, ktoré je upravené v , . Podľa cit. zák. ustanovenia, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Výšku bezdôvodného obohatenia v tomto prípade predstavuje výška obvyklého nájomného tak, ako to upravuje cit. .

Na základe záverov znaleckého dokazovania v tomto konaní súd zistil, že výška obvyklého nájomného v období od 1.1.2005 do 31.12.2008 predstavuje 4,32 EUR za 1 m2 za rok, z čoho ročné nájomné predstavuje 1.058,40 EUR / 4,32 EUR x 245m2/.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby v tomto konaní žalobca požadoval od žalovaných nepremlčanú časť tohto nájomného za 2 roky, t.j. v sume 2x 1.058,40 EUR, spolu 2.116,80 EUR.

Žalovaní v 1. a 2. rade v tomto konaní vzniesli námietku premlčania podľa ust. , podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa zváženia súdu žalobca už v novembri 2005, po obdŕžaní odpovede žalovaného v 1. rade na návrh nájomnej zmluvy vedel o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade sa bezdôvodne obohacujú tým, že neplatia nájomné za pozemok v jeho vlastníctve, pretože nedošlo medzi nimi k dohode o výške nájomného. Napriek tomu žalobu vo veci podal až dňa 27.10.2008, a preto sám žalobca uznal, že došlo k premlčaniu jeho nároku za obdobie prevyšujúce 2 roky od podania žaloby, teda uznal, že žalovaní sa úspešne dovolali premlčania tohto nároku za prevyšujúce obdobie. Preto súd zaviazal žalovaných 1. a 2. rade na zaplatenie nepremlčanej časti bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, v sume 2.116,80 EUR.

Pokiaľ žalovaný v 1. rade žiadal, aby súd v tomto konaní prihliadol na skutočnosť, že žalobca vyúčtoval požadované nájomné k dátumu 25.3.2008 za 3 roky pozadu a aby súd posudzoval námietku premlčania z ich strany práve k tomuto dátumu, súd rozhodol tak, že dátum vyúčtovania žalobcom požadovaného nájomného pre posúdenie námietky premlčania nemá v tomto konaní žiaden právny

význam. Požadované nájomné zo strany žalobcu nebolo potrebné vyúčtovávať, pretože mu to neukladá cit. ust. , obvyklé nájomné boli povinní platiť žalovaní v 1. a 2. rade mesačne pozadu, t.j. k prvému dňu nasledujúceho mesiaca a preto žalobcom požadované obvyklé nájomné sa premlčovalo vždy k prvému dňu mesiaca za mesiac predchádzajúci, a preto s prihliadnutím na dátum podania žaloby: 27.10.2008 žaloba za obdobie od 1.10.2006 do 1.10.2008 premlčaný nie je. Naviac pre posúdenie námietky premlčania v tomto konaní bola rozhodujúca výška uplatneného nároku, ktorú žalobca k dátumu podania žaloby žiadal.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie o zaplatenie 2.762,70 EUR s prísl. v súlade s ust. , zastavil, pričom žalovaní v 1. a . rade s čiastočným zastavením konania súhlasili. Podľa tohto zák. ustanovenia navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Súd zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny tak, ako to žalobca požadoval vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.2.2011- 8,5% ročne od 23.5.2008 do zaplatenia s prihliadnutím na to, že pôvodne uplatnené nájomné bolo zo strany žalobcu požadované už listom zo dňa 25.3.2008, a preto dňom 23.5.2008 žalovaní v 1. a 2. rade boli bezosporu v omeškaní so zaplatením priznanej istiny. Výška úroku z omeškania vyplýva z ust. vládneho nariadenia č. v znení účinnom do 31.12.2008.

V súlade s ust. súd rozhodol, že o trovách konania a o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.