Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/160/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. V., bytom A. XX, Bratislava ,zastúpený JUDr. Elenou Ľalíkovou , advokátkou, Podbrezovská 34, Bratislava proti odporcovi : Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru rozhodol

rozhodol:

Súd určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe vo funkcii štátny radca na oddelení kontroly a sťažností kancelárie ministra spravodlivosti odporcu s navrhovateľkou zo dňa 14.7.2010 je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 1628,40Eur.na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Elene Ľalíkovej , advokátke, Podbrezovská 34, Bratislava čislo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde zo dňa 13.9.2010 domáhala voči odporcovi určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe vo funkcii štátny radca na oddelení kontroly a sťažností kancelárie ministra spravodlivosti odporcu s navrhovateľkou zo dňa 14.7.2010 je neplatné. Návrh odôvodnila tým, že k odporcovi nastúpila dňa 11.1.2010 do dočasnej stálej služby na voľné štátnozamestnanecké miesto do funkcie štátny radca na organizačný útvar oddelenie kontroly a sťažností kancelárie ministra na základe služobnej zmluvy zo dna 5.1.2010.Ďalej uviedla, že na základe výberového konania bola dňa 15.4.2010 prijatá do stálej štátnej služby na základe uzatvorenej služobnej zmluvy .Tvrdila, že po voľbách do NR SR a zmenách u odporcu došlo k doručeniu rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe dňa 14.7.2010 a bolo to motivované tým, že u nej išlo o osobu ako manželky bývalého ministra spravodlivosti Š. V.. Ďalej poukázala na to, že v denníku Sme zo dňa 17.7.2010 vedúci služobného úradu uviedol, že " V. tento týždeň nové vedenie ministerstva prepustilo v skúšobnej dobe pre jej príbuzenský vzťah s V.. Javilo sa mu ,že nie je normálne, ak je manželka exministra zamestnaná na ministerstve". Zastávala názor, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa ust. § 4 ods. 3 zák. 400/2009 Zz. a to tým, že došlo k diskriminácii z dôvodu manželského a rodinného stavu .Naviac poukázala na to, že zamestnanec nemôže byť diskriminovaný podľa ust. 4 zák. 400/2009 len preto, že patrí do niektorej skupiny osôb alebo sa nachádza v zákonom popísanej situácii. Ďalej uviedla, že listom zo dňa 22.7.2010 sa u odporcu domáhala ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, ale do podania návrhu t.j. vôbec nereagoval a neodpísal navrhovateľke. Tvrdila, že z postoja odporcu vyplýva ,že jeho postoj je zaujatý a diskriminačný. Tvrdila, že právo na ochranu proti prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní je garantované nielen čl. 36 písm. b/ SR, ale aj článkom 8 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, pričom výklad musí byť uplatňovaný v súlade s nimi.

Navrhovateľka tvrdila, že zákaz diskriminácie sa vzťahuje na všetky právne úkony zamestnávateľa voči zamestnancovi ,teda aj na úkon poľa ust. zák. akým došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru Zastávala názor ,že aj taký zjednodušený úkon akým je spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru neznamená, že by aj taký úkon nemal byť pomerovaný z hľadiska diskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Poznamenala, že aj pri takomto úkone môže dôjsť k tomu, že vykazuje znaky diskriminačného konania a je v rozpore s princípmi rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že zo strany odporcu pri ukončení štátnozamestnaneckého pomeru nebolo zaobchádzané obvyklým spôsobom teda neznevýhodňujúcim spôsobom pretože jej bezprostredná nadriadená nedávala žiaden podnet na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ,bola s jej prácou spokojná, pričom zdôraznila, že motiváciou pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bola diskriminácia vyplývajúca z manželského a rodinného pomeru s bývalým ministrom spravodlivosti, ktorý bol od júla 2009 zvolený súdnou radou za jej predsedu a prezidentom vymenovaný do funkcie predsedu Najvyššieho súdu, ktorý nie je žiadnej nadradenosti voči odporcovi.

Odporca v písomnom stanovisku zo dňa 16.11.2010 a 1.6.2011 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Odporca uviedol, že štátnozamestnanecký pomer bol ukončený v súlade so zákonom v skúšobnej dobe u navrhovateľky. Poukázal na to, že v predmetnej služobnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba v trvaní 3 mesiace a začala plynúť odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru t.j. odo dňa 15/4/2010. v stanovisku poukázal na to, že počas trvania skúšobnej doby bolo poskytnuté odporcom čerpanie služobného voľna z dôvodov podľa ust. § 141 ods. Zákonníka práca a to konkrétne , , , celkove 15 služobných dní, pričom o tieto dni sa skúšobná doba predlžovala. Uviedol, že dňa rozhodol o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, ktoré kvalifikoval podľa § 46 ods. 1 písm. d zákona 400/2009. Zastával názor, že došlo k platnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodov, pričom zdôraznil a poukázal na to, že prepúšťanie zamestnancov u odporcu má svoj základ v reorganizácii vnútornej štruktúry u odporcu, vychádzajú z návrhu štátneho rozpočtu na rok 201 konkrétne z limitu počtu, miest, platov, služobných príjmov, a ostatných osobných vyrovnaní kapitola štátneho rozpočtu. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia týkajúce sa diskrimininácii a nepredložili relevantným spôsobom. Odporca tvrdil, že tvrdenia ohľadom vyjadrenia vedúceho služobného úradu uvedeného v denníku Sme tak uviedol, že citácie uvádzané v žalobe sú zavádzajúce. Samotná citácia z konkrétneho článku je vytrhnutá z kontextu tvrdili, že v predmetnom článku denníka Sme zo dňa je uvedená len jedna citácia vedúceho služobného úradu a to: " Mne sa javí, že to nie je normálne, ak je manželka exministra zamestnaná na ministerstve". Odporca tvrdil, že vedúci takéto vyjadrenie médiám nedal. V súvislosti s listom navrhovateľky zo dňa ohľadom skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru tak jej bolo odpovedané dňa , pričom sa zaoberali všetkými námietkami uvedenými v liste navrhovateľkou. V písomnom stanovisku zo dňa 1/6/2011 uviedol, že navrhovateľka súdu neoznámila skutočnosti, ktoré by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k diskriminácie jej osoby a zastával názor, že nie je úlohou odporcu dokazovať neexistenciu diskriminácie. Tvrdil, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že bol s ňou skončený štátnozamestnanecký deň v posledný deň skúšobnej dobe, pretože skúšobná doba, ako vyplýva z osobného spisu by podľa služobnej zmluvy končila a nie . Zastával názor, že pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa prepustenia zo zamestnania a vplyv na jej život, rodinu a okolie, tak poukázali na to, že predmetom konania nie je posudzovanie zásahu do osobnostných práv navrhovateľky zo strany odporcu a takéto konanie by bolo možné by iba výlučne konaním o ochranu osobnosti. Odporca tvrdil, že jediným dôvodom pre podanie návrhu navrhovateľkou je článok uvedený v denníku Sme, pričom zdôraznil, že v danom prípade nešlo o tlačovú správu odporcu, naviac sa domnieval, že informácie, obsiahnutá v článku a ktorá má byť citáciou vedúceho služobného úradu odporcu nebola takto médiám prezentovaná a odporca nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretích osôb. Odporca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu prehlásenie podpísané vedúcim služobného úradu zo dňa s úradne overeným podpisom, ktorého obsahom je vyjadrenie okolnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako aj k predmetnému článku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so služobnou zmluvou č. 13579/2010/32/1 zo dňa 5.1.2010,služobnou zmluvou č. zo dňa 14.4.2010, prejavom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 14.7.2010,zápisnicou výberu zo dňa 30.3.2010,potvrdením o štátnej služby zo dňa 14.7.2010 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 21.7.2010 ,článkom denníka Sme zo dňa 17.7.2010 R. V. mala na

ministerstve spravodlivosti výsady aké iní zamestnanci nemali, prehlásením Mgr. Michala Luciaka zo dňa 20.5.2011 aké iní zamestnanci nemali, informácia odporcu o počte zamestnancov s ktorými bol skončený štátnozamestnanecký resp. pracovný pomer za obdobie od júla 2010 do decembra 2010 , mailom odporcu zo dňa 14.7.2010 týkajúceho sa úpravy pracovného času osobným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav :

Súd zo služobnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 5.1.2010 zistil, že dňom 11.1.2011 bol založený štátnozamestnanecký pomer medzi služobným úradom odporcu a navrhovateľkou. Podľa predmetnej zmluvy bola navrhovateľka prijatá do dočasnej stálej služby podľa zák. na voľné štátnozamestnanecké miesto do funkcie štátny radca ,v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit v organizačnom útvare oddelenie kontroly a sťažnosti kancelárie ministra .

Súd zo služobnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 14/4/2010 zistil, že dňom bol založený štátnozamestnanecký pomer medzi služobným úradom odporcu a navrhovateľkou. Podľa predmetnej zmluvy bola navrhovateľka prijatá do stálej služby podľa zák. na voľné štátnozamestnanecké miesto do funkcie štátny radca ,v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit v organizačnom útvare oddelenie kontroly a sťažnosti kancelárie ministra .skúšobná doba účastníkmi bola dohodnutá na tri mesiace a stále štátna služba na neurčitý čas.

Súd zo zápisu výberu zo dňa organizovaným odporcom zistil, že navrhovateľka dňa sa zúčastnila výberového konania do funkcie štátny radca, na stálu štátnu službu pre odbor štátnej služby 1.07 kontrola, dozor, sťažnosti, petícia a audit, organizačný útvar odd. kontroly a sťažnosti kancelária ministra. Podľa zápisnice výberu bola úspešná uchádzačka so ziskom 99 bodov.

Z prejavu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe vydaného odporcom dňa súd zistil, že došlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe podľa § 46 ods. 1 písm. b zákona 400/2009 Zz u navrhovateľky a to vo funkcii štátny radca v odbore štátnej služby 1.07 kontrola dozor sťažností petícia audit.

Súd z článku publikovaného v denníku Sme dňa pod názvom "Manželka V. mala sólo miestnosť " s podtitulkom " R. V. mala na Ministerstve spravodlivosti výsady, aké iní zamestnanci nemali" zistil, že vedúci služobného úradu Michal Luciak, je citovaný v článku a hovorí, "že dôvodom bol jej príbuzenský vzťah s V.,." Mne sa javí, že to nie je normálne, keď je manželka exministra zamestnaná na ministerstve". V článku v odseku ods. 3 je konštatované, že V. tento týždeň nové vedenie prepustilo a bola v skúšobnej lehote.

Súd z výsluchu odporkyne zistil, že od bola v štátnej stálej službe a riadnym zamestnancom na odd. kontroly ako štátny radca, a zúčastňovala sa v rámci svojej pracovnej náplne si plnila si svoje povinnosti. Uviedla, že dňa došiel mail od vedúceho služobného úradu, v ktorom bolo oznámené zamestnancom, že po 14.hod môžu odísť z pracoviska .Následne jej došiel mail od vedúceho služobného úradu, kde sa oznámenie jej a vedúcej týkajúcej sa možnosti odchodu z pracoviska o 14.hod netýka, ale dôvod tam nebol uvedený. Uviedla, že sa domáhala u vedúcej, z akého dôvodu sa opatrenie jej netýka, ale nezistila dôvod. Na pracovisku asi o 14.30 hod ju zastihla personalistka a doručila jej rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, ktoré prevzala dňa . Následne si ďalší deň vybavovala výstupné záležitosti ohľadom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedla, že to pociťovala ako krivdu, lebo nebol zachovaný rovnaký prístup a považuje to za diskrimináciu, že odporca zverejnil informácie o nej v denníku Sme dňa , pričom o žiadnom zamestnancovi, s ktorým bol ukončený pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer takéto údaje neboli zverejnené. Uviedla, že v čase, keď nastúpila do zamestnania a to , tak jej manžel nebol ministrom, nepozná dôvod, prečo by nemohla byť zamestnaná u odporcu, keď splnila podmienky prijatia. Uviedla, že zverejnenie informácie v novinách o nej sa ťažko vysvetľovalo rodinným príslušníkom, keď bola prepustená aj napriek tomu, že prešla

výberovým konaním. V skutočnosti dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v písomnom prejave bolo bez uvedenia dôvodu, avšak následné okolnosti, ktoré boli zverejnené v denníku Sme mali vplyv na jej okolie, rodinu a ťažko sa vysvetľovalo prepustenie. Uviedla, že od bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Pokiaľ ide o prijatie, tak reagovala na inzerát, ktorý bol zverejnený na stránke www.justice.gov.sk, kde bolo uverejnené jedno miesto v dočasnej službe, na čo reagovala písomne a prihlásila sa.

Súd z mailu zaslaného odporcom zamestnancom úradu zo dňa 14.7.2010 zistil, že na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu s prihliadnutím na mimoriadne letné klimatické podmienky o úprave pracovného času dňa 14.7.2010: zamestnanci mohli odísť zo zamestnania o 14.00 hodine. Rozdiel v pracovnom čase bolo potrebné si vyrovnať v mesiaci.

Súd z mailu zaslaného odporcom zo dňa 14.7.2010 adresovaným navrhovateľke ako aj T. V. zistil, že na základe pokynu vedúceho služobného úradu bolo im oznámené, že oznámenie o úprave pracovného času dna 14.7.2010 sa nevzťahuje na Ing. T. V. a Ing. R. V..

Súd z rozhodnutia úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa zistil, že navrhovateľka je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Súd z prehlásenia vedúceho služobného úradu Mgr. Michala Luciaka, zo dňa 25/5/2011 zistil, že nie je pravdou, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru Ing. R. V. došlo pre jej vzťah s JUDr. Š. V.. Uviedol, že po nástupe nového vedenia v júli 2010 bolo jeho prioritnou úlohou zanalyzovať personálne obsadenie na ministerstve, reorganizovať vnútornú štruktúru a urobiť aj rozhodnutia prepustenia zamestnancov. Odmietal tvrdenie, že by navrhovateľka bola pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru akokoľvek diskriminovaná. Poukázal na to, že informácie, ktoré boli zverejnené v médiách nie sú tlačovou správou ministerstva a vyjadrenie podobného druhu médiám nedal.

Súd informáciu predloženej odporcom o počte zamestnancov, s ktorými bol skončený štátnozamestnanecký pomeru, za obdobie od júla 2010 do decembra 2010 došlo ukončeniu 40 zamestnancov v štátnozamestnaneckého pomeru.

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, 6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru./ o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov/

Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom.5a) ./ o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia. ./ o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. ./ o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru. ./ o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, 7) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania. ./ o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov/

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť skončením v skúšobnej dobe. ./ zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov/

Konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný")/ zák..o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov /antidiskriminačný zákon/

Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. / zák..o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) )

Na konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje , ak tento zákon neustanovuje inak.")/ zák..o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov /antidiskriminačný zákon/

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne v konaní za preukázané, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 14.7.2010, ktoré dal odporca navrhovateľke podľa ust. zák. je neplatné. V tomto konaní bolo nesporné, že navrhovateľka na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 5.1.2010 bol dňom 11.1.2011 založený štátnozamestnanecký pomer a bola prijatá do dočasnej stálej služby podľa zák. na voľné štátnozamestnanecké miesto so zaradením do funkcie štátny radca ,v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit v organizačnom útvare oddelenie kontroly a sťažnosti kancelárie ministra . V konaní bolo nesporné, že dňom 14.4.2010 bol založený štátnozamestnanecký pomer medzi služobným úradom odporcu a navrhovateľkou, pričom bola navrhovateľka prijatá do stálej služby podľa zák. na voľné štátnozamestnanecké miesto so zaradením do funkcie štátny radca ,v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit v organizačnom útvare oddelenie kontroly a sťažnosti kancelárie ministra .Nespornou okolnosťou v danom konaní bola dohodnutá účastníkmi skúšobná doba na tri mesiace a stále štátna služba na neurčitý čas. Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených listinných dôkazov a to služobných zmlúv zo dňa 11.1.2011 a 14.4.2010. V tomto konaní bolo preukázané, že dňa 14.7.2010 odporca písomným prejavom oznámil navrhovateľke dňa

14.7.2010 skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ,ktoré kvalifikoval podľa ust. § 46 ods. 1 písm. d zák. 400/2009 bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe. V konaní bolo preukázané, skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo doručené navrhovateľke dňa 14.7.2010. Tieto skutočnosti vyplývajú z písomného prejavu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vydaného odporcom zo dňa 14.7.2010 ako aj potvrdenia o prevzatí navrhovateľkou. Spornou okolnosťou v danom prípade bolo to či, informácia uvedená v denníku SME dňa 17.7.2010 v článku pod názvom "Manželka V. mala sólo miestnosť" s podtitulkom "R. V. mala na ministerstve spravodlivosti výsady ,aké iní zamestnanci nemali" zverejnená aj prostredníctvom vedúceho služobného úradu odporcu Michala Luciaka bola nedodržaná zásada rovnakého zaobchádzania u navrhovateľky pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru . Podľa predmetného článku zo dňa 17.7.2010 vyplýva, že V. tento týždeň nové vedenie ministerstvo prepustilo a bola v skúšobnej dobe. Z článku ďalej vyplýva, že vedúci služobného úradu Michal Luciak hovorí, že dôvodom bol jej príbuzenský vzťah s V.." Mne sa javí, že to nie je normálne, ak je manželka exministra zamestnaná na ministerstve " Naviac z prehlásenia vedúceho služobného úradu zo dňa 20.5.2011 predloženého súdu ako dôkaz vyplýva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo u navrhovateľky pre jej príbuzenský vzťah s JUDr. Š. V.. Zdôraznil v prehlásení, že po nástupe nového vedenia bolo jeho prioritou analyzovať personálne obsadenie u odporcu a reorganizovať štruktúru ministerstva. Súd posudzoval samotnú okolnosť zverejnenú prostredníctvom denníka Sme dňa 17.7.2010 ako aj vyjadrenie citované vedúcim služobným úradu Michalom Luciakom a dospel k záveru, že došlo u navrhovateľky k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pri ukončení štátnozamestnaneckého pomeru. Súd neuznal námietku odporcu, že navrhovateľka si mala uplatniť svoje právo podľa tlačového zákona alebo práva na ochranu osobnosti voči Denníku Sme, pretože uplatnením práva či už podľa tlačového zákona alebo uplatnenie práva na ochranu osobnosti voči vydavateľovi Denníka Sme by sa právne postavenie navrhovateľky zo štátnozamestnaneckého pomeru nezmenilo. Vznesenú námietku odporcu súd považoval za právne irelevantnú v danom konaní. Súd sa nestotožnil s obranou odporcu, že odporca ani vedúci služobného úradu informáciu týkajúcu sa prepustenia navrhovateľky zo štátnozamestnaneckého pomeru neposkytol denníku Sme a informácie poskytuje len cez tlačové oddelenie. Zo samotného článku jednoznačne vyplýva, že informácie zverejnené v článku boli na základe odpovede odporcu podľa infozákona. Naviac zverejnenú informáciu v denníku sme zo dňa 17.7.2010 "vedúci služobného úradu Michal Luciak hovorí, že dôvodom bol jej príbuzenský vzťah s V.."Mne sa javí, že to nie je normálne, ak je manželka exministra zamestnaná na ministerstve" nedementoval ani samotný odporca ani vedúci služobného úradu Michal Luciak ako nepravdivú alebo neúplnú a v tomto smere nepredložili o tom dôkaz a ani nepožiadal v zákonom stanovenej lehote o právo na odpoveď. Samotné prehlásenie predložené ako dôkaz od vedúceho služobného úradu Michala Luciaka zo dňa 20.5.2011 je pre súd nepresvedčivé. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku odporcu vznesenú v písomnom stanovisku zo dňa 1.6.2011 týkajúcu sa poskytnutého služobného voľna v počte 15 dní navrhovateľke počas štátnozamestnaneckého pomeru počas skúšobnej doby súd konštatuje ,že len odporcovi ako zamestnávateľovi prislúcha právo udeliť alebo neudeliť služobné voľno zamestnancovi teda navrhovateľke a patrí to do kompetencie len a výlučne zamestnávateľa ako odporcu. Súd predmetnú námietku neuznal, pretože to nesúvisí s predmetom konania. Pokiaľ ide o informáciu predloženú odporcom o počte zamestnancov s ktorými bol ukončený štátnozamestnanecký resp. pracovný pomer za obdobie od júla 2010 do decembra nemá vplyv na predmetné konanie ,pričom súd konštatuje vzhľadom na námietku navrhovateľky, že ani o jednom radovom zamestnancovi nezverejnili informácie cez média o plate. Podľa názoru súdu na základe vykonaného dokazovania došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania len pri ukončení štátnozamestnaneckého pomeru odporcom u navrhovateľky, pretože to bol predmet konania. Podľa názoru súdu zo strany odporcu došlo ku konaniu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru ku porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania odporcom voči navrhovateľke ,pričom úkon odporcu podľa § 46 ods.1 písm d zák. 400/2009 bol vykonaný dňa 14.7.2010 v rozpore s ustanovením § 4 ods. 4 uvedeného zákona tým ,že došlo k diskriminácii navrhovateľky z dôvodu manželského a rodinného stavu a zverejnením dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v denníku Sme 17.7.2011 " mne sa javí, že to nie je normálne, ak je manželka exministra zamestnaná na ministerstve považuje súd za dôvod neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pretože nikto ani samotná navrhovateľka nemôže byť diskriminované len preto ,že je manželkou v danom prípade bývalého ministra spravodlivosti."Súd neskúmal iné námietky vznesené odporcom /ohľadom priznaného platu navrhovateľke alebo výberového konania pretože to sú práva ,ktoré prislúchajú len a výlučne zamestnávateľovi a je v jeho kompetencii t.j. odporcovi a je len vecou odporcu ako ich uplatňuje v praxi / a nie sú predmetom tohto konania. Podľa názoru súdu uvedeným konaním odporcu došlo k diskriminácii na základe manželského a rodinného stavu z dôvodov len pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru

u navrhovateľky, hoci v písomnom prejave o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. d zák. 400/2009 nebol uvedený dôvod, avšak súd vyhodnotil pre predmetný úkon v rozpore s ust. § 4 ods. 4 zák. 400/2009 s informáciami zverejnenými denníku SME zo dňa 17.7.2010 v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu pokiaľ ide o dôkazne bremeno vo veci preukazovania porušenia zásady rovnakého zaobchádzania že navrhovateľka nepreukázala a neoznačila skutočnosti z ktorých možno dôvodne usudzovať podľa zák. ,že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa názoru súdu navrhovateľka v samotnom návrhu označila skutočnosti na základe ktorých došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a preto dôkazne bremeno preukazovania že nedošlo k diskriminácii prechádza priamo na odporcu podľa ust. § podľa ust. zák. Súd na základe vykonaného odkazovania a zhodnotenia skutkových okolností prípadu , predložených dôkazov a argumentácie účastníkov návrhu navrhovateľky vyhovel ako odôvodnenému v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. s poukazom na úspech navrhovateľky v konaní. Trovy konania a právneho zastúpenia predstavujú :

Hodnota právneho úkonu je daná ust. § 14 b ods. 1 písm. c vyhl. 557/2008 Zz., úkon 331,94 Eur. Predmetom konania je určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú :

-prevzatie a príprava veci zo dňa 9.9.2010 , podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a 655/2004 Zz., úkon a= 331,94 Eur, režijný paušál vo výške 7,21 Eur,

-podanie návrhu zo dňa 13.9.2010 , podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b 655/2004 Zz., úkon a= 331,94 Eur, režijný paušál vo výške 7,21 Eur,

-účasť na pojednávaní dňa 19.4.2011 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c 655/2004 Zz., úkon a= 331,94 Eur, režijný paušál vo výške 7,41 Eur,

-účasť na pojednávaní dňa 28.6.2011 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c 655/2004 Zz., úkon a= 331,94 Eur, režijný paušál vo výške 7,41 Eur,

Trovy konania predstavujú 4 právnych úkonov a to : 4 úkony a = 331,94 t.j. 4x331,94=1327,76 Eur ,režijný paušál z toho 2x 7,21 =14,42 Eur, 2x7,41=14,82 Eur t.j. 1327,76 + 14,42 + 14,82 =1357 Eur .K celkovej sume patrí právnej zástupkyni navrhovateľky 20% DPH ,ktorá predstavuje 271,40 Eur. Celkove trovy konania a právneho zastúpenia predstavujú 1357+271,40 = 1628,40 Eur podľa vyhl. 655/2004 v spojení vyhl. 577/2008 Zz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľke uplatnený režijný paušál vo výške 7,41 za úkony ktoré boli vykonané v roku 2010 pretože režijný paušál bol v roku 2010 vo výške 7,21 Eur.

Navrhovateľka je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkoch podľa ust. zák. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka v konaní bola úspešná a poplatková povinnosť by mala prejsť podľa ust. zák. na odporcu, avšak aj odporca je oslobodený podľa os. 2 písm. a zák. 71/119Zb. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15

dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom

súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods.3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.