Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/68/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: P. P., trvale bytom W., Q. 17, zastúpená advokátkou JUDr. Annou Angelovou so sídlom v Bratislave, Grösslingova 51 a otca: Y. W., trvale bytom W., P. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Roskošovou so sídlom v Senci, Turecká 2/C, na návrhy rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku a návrh otca o poskytovanie informácii o maloletom dieťati, takto

rozhodol:

Maloletý X. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého sumu 160,- € mesačne od 2.3.2011 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 2.3.2011 do 31.7.2011 v celkovej sume 44,84 € je otec povinný zaplatiť matke maloletého spolu s bežným výživným za mesiac august 2011.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu a piatok od 9.00 do 11.00 hodiny a v nedeľu od 15.30 do 18.30 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 9.00 do 11.00 hodiny s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.

Matka je p o v i n n á otca písomne informovať vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 1.3.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 2.3.2011, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. Y. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 250,- € mesačne. Zároveň sa domáhala tiež úpravy styku otca

s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v utorok od 10.00 do 12.00 a v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 10.00 do 12.00, vždy v jej prítomnosti v mieste jej trvalého bydliska. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti do februára t.r., kedy sa rozišli a ona sa presťahovala spolu s maloletým ku svojim rodičom. Od narodenia dieťaťa otec neprejavoval aktívnu snahu v starostlivosti oň, nevedel sa o maloletého postarať, neprebaľoval ho, nekúpal ho, celá osobná starostlivosť o syna zostala výhradne na nej. Postupom času začal otcovi prekážať aj častý plač dieťaťa, otec bol podráždený, čo sa odrazilo ak vo vzťahu k nej. Otec od roku 2009 podniká, jeho mesačný príjem predstavuje X.XXX,- až X.XXX,- €, vo vlastníctve má T. osobné automobily, a to Q. U. a R A. F. a motorku M., tiež je vlastníkom X-izbového bytu v P. H.. Styk otca s maloletým požadovala upraviť len za jej prítomnosti s ohľadom na jeho nízky vek a skutočnosť, že je ešte stále kojený.

Návrhom zo dňa 9.5.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 13.5.2011, sa otec dožadoval zverenia maloletého do matkinej osobnej starostlivosti, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, určenia výživného z jeho strany v sume 150,- € mesačne a úpravy svojho styku s dieťaťom každý pracovný deň v týždni od 9.00 do 11.00 hodiny a každú nedeľu v týždni od 15.30 do 18.30 hodiny bez prítomnosti matky. V návrhu potvrdil, že v spoločnej domácnosti s matkou maloletého žili do 17.2.2011, kedy sa matka bez dôvodu náhle odsťahovala aj s maloletým ku svojim rodičom. Priznal, že sa medzi nimi vyskytla určitá výmena názorov týkajúca sa výlučne len spôsobu výchovy a starostlivosti o maloletého, napr. sa mu nepáčil spôsob komunikácie matky s maloletým a jej výchovné metódy voči nemu, kedy mal byť matkou S. a O. a pod., v dôsledku čoho ju žiadal, aby nebola na maloletého taká agresívna a vulgárna. Potvrdil aj to, že sa aktívne nezapájal do činností, ako napr. prebaľovanie, čo bolo spôsobené tým, že keď to chcel urobiť, matka to radšej v rýchlosti vykonala sama. Bol účastný pri kúpaní maloletého, strihaní nechtov, kŕmení, vo väčšom rozsahu sa na starostlivosti o dieťa nepodieľal z dôvodu, že mu v tom matka dieťaťa bránila. Napr. keď chcel ísť sám kočíkovať, matka ho vždy prehovorila, aby počkal na ňu. Poukázal na absurdnosť výšky matkou vyčíslených nákladov na maloletého a poprel ňou udaný jeho mesačný zárobok a majetkové pomery. Na pojednávaní dňa 18.7.2011 otec rozšíril svoj návrh tým, že sa dožadoval uloženia povinnosti matke raz mesačne ho písomne informovať o všetkých podstatných veciach maloletého sa týkajúcich.

Matka s návrhom otca ohľadne poskytovania informácii o maloletom súhlasila.

Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a výživné na neho určiť sumou 160,-€ mesačne. Styk otca s maloletým navrhol upraviť v párnom kalendárnom týždni v pondelok a stredu od 9.00 do 11.00 hodiny a v nedeľu od 15.30 do 18.30 hodiny a v nepárnom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu od 9.00 do 11.00 hodiny a v piatok od 15.30 do 18.30 hodiny bez

-141

prítomnosti matky, nakoľko si rodičia nerozumejú a maloletý by bol svedkom ich vzájomných konfliktov. Zároveň sa pripojil k návrhu otca ohľadne poskytovania mu informácií o maloletom matkou raz mesačne.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého nikdy neboli manželmi, spoločne bývali a hospodárili do februára 2011 v byte otca v H., kedy sa matka spolu s maloletým odsťahovala do domácnosti svojich rodičov.

Matka je slobodná, bez iných vyživovacích povinností. V obchodnom registri nie je registrovaná, živnostenskú činnosť ukončila k X.X.XXXX. Daňové priznania za roky XXXX a XXXX nepodala. Je zamestnaná vo firme W. P. X., s.r.o., v súčasnosti čerpá materskú dovolenku. Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava jej boli vyplatené materské dávky v celkovej sume XXX,XX za obdobie od 27.9.2009 do 10.4.2010. Rodičovský príspevok poberá od apríla 2010 vo výške XXX,- € mesačne, tento bude od augusta 2011 činiť len sumu XXX,XX € mesačne. Na maloletého poberá tiež mesačný prídavok v aktuálnej sume 22,01 €.. Spolu s maloletým žije v domácnosti svojich rodičov, ktorým mesačne prispieva sumou XXX,-€. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, z cenného hnuteľného majetku má vo vlastníctve osobný automobil Q. C., ktorý jej pred siedmymi rokmi darovali rodičia. U. N.Otec je rozvedený,

iné vyživovacie povinnosti nemá. Je vlastníkom X-izbového bytu v H. (P.) zaťaženého hypotékou, v ktorom býva, k trvalému pobytu je prihlásený u svojej matky. Podľa vlastného vyjadrenia nemá vo vlastníctve žiaden automobil, jeden automobil a motorka sú vlastníctvom leasingovej spoločnosti, sú súčasťou jeho firmy, mesačne za ne uhrádza 1.040,- €. Absolvoval gymnázium, pred založením firmy bol držiteľom živnostenského oprávnenia. V súčasnosti má úspory vo výške X. až X S.c €. Podľa výpisu zo živnostenského registra ukončil svoju činnosť pod obchodným menom Y. W. - Y. XX k XX.X.XXXX. Od X.X.XXXX má v obchodnom registri zapísanú firmu P. XXXX s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom so splateným vkladom X.XXX,-€. Predmetom činnosti tejto firmy sú: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, reklamné a marketingové služby, vydavateľská činnosť, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí, prieskum trhu a verejnej mienky, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, správa bytového /nebytového fondu a prenájom hnuteľných vecí. V sociálnej poisťovni je zúčastnený na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti z titulu zamestnanca závodu P. 20XX s.r.o. od X.XX.XXXX. V daňovom priznaní uvedenej firmy za rok XXXX sú uvedené: výsledok hospodárenia pred zdanením mínus X.XXX,XX €, daňová strata X.XXX,XX €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov XXXX,XX €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov X.XXX,XX € a v daňovom priznaní za rok XXXX: výsledok hospodárenia pred zdanením X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX €, daň XXX,XX €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov XX.XXX,XX €, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov XX.XXX,XX €. Otec vo svojom daňovom priznaní za rok XXXX uviedol: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XXX,-€, príjmy zo živnosti XX.XXX,XX €, výdavky zo živnosti XX.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a nulovú daň. Ako fyzická osoba otec daňové priznanie za rok XXXX nepodal. Ako zamestnanec svojej firmy P. XXXX s.r.o. si za rok XXXX vykazoval čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX € v každom mesiaci z hrubej mzdy vo výške XXX,XX €. Od 20.12.2010 uzavrel ako zamestnávateľ sám so sebou ako zamestnancom pracovnú zmluvu so mzdovými podmienkami XXX,-€.

Maloletý bude mať v A. t.r. dva roky. Podľa referencii matky je Y.Uznesením zo dňa 15.4.2011, č.k. , tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na neho výživné v sume 50,-€ mesačne od 15.4.2011, čím čiastočne vyhovel návrhu matky.

Uznesením zo dňa 4.7.2011, č.k. , tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v stredu a v sobotu a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok, vždy od 9.00 hodiny do 11.00 hodiny, čím čiastočne vyhovel návrhu otca.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nevedú spoločnú domácnosť a nebývajú spoločne, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.

Súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných vyjadrení rodičov, keď ani od kolízneho opatrovníka neobdržal žiadnu indíciu smerujúcu v neprospech výchovného prostredia u matky a zároveň určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností (mimo výživného).

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) vo všeobecnosti zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. U detí útleho veku sú to tiež všetky veci napomáhajúce jeho celkovému fyzickému a mentálnemu vývoju (hračky, veci pre zábavu a rozvoj motoriky, abstraktného myslenia a pod.)

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a pod.

Matka navrhla výživné na maloletého určiť od podania návrhu na súd v sume 250,-€ mesačne. Uviedla, že odvtedy až doposiaľ jej otec na výživu maloletého poskytol celkovú sumu 800,- €. Otec navrhol výživné mu určiť od podania návrhu matky sumou 150,-€ mesačne a priznal, že z titulu výživného na maloletého matke prispel nie sumou 800,- € ale celkovou sumou 750,- €.

Súd sa stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka výživné na maloletého určiť sumou 160,- € mesačne, keď výživné v tejto sume považuje v danom prípade za primerané všetkým kritériám stanoveným zákonom, a to predovšetkým veku a k nemu zodpovedajúcim potrebám dieťaťa, ako aj k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, po zohľadnení celkových pomerov na strane matky, ktorá podstatným spôsobom vynahrádza svoju finančnú účasť na výžive dieťaťa osobnou starostlivosťou oň v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky. U otca súd neprihliadol na výšku jeho mzdy, ktorá je na úrovni mzdy minimálnej, nakoľko túto si určuje sám ako jediný majiteľ firmy, v ktorej sám seba zamestnáva.

U oboch rodičov súd vzal na zreteľ skutočnosť, že maloletý je ich jedinou vyživovacou povinnosťou, ako aj to, že otec financuje potreby svojej domácnosti sám so svojich finančných prostriedkov bez účasti inej osoby, kým matka na vedenie domácnosti prispieva svojim rodičom, u ktorých s maloletým býva.

Na krytie určitých potrieb maloletého dieťaťa slúži aj štátny prídavok mesačne vyplácaný matke v aktuálnej sume 22,01 €.

Zročné výživné za obdobie od 2.3.2011 do 31.7.2011 bolo vyčíslené v celkovej sume 44,84 € (160,- € krát 30 dní a 4 mesiace mínus 750,- €), ktoré je otec povinný zaplatiť matke maloletého spolu s bežným výživným za mesiac august 2011.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, predovšetkým dohodu rodičov. Pokiaľ sa rodičia nevedia ohľadne styku dohodnúť, upraví tento súd. Pri úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov zistených u maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj pomerov na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, najmä pracovnej doby rodiča, jeho bytových pomerov, ale tiež z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o dieťa v útlom veku, je nevyhnutné zohľadňovať aj jeho určitú závislosť na matke a spôsobilosť otca riadne poskytnúť dieťaťu základnú starostlivosť v dobe určenej na styk (stravovanie, hygiena a pod.).

V danom prípade sa rodičia vo veci styku otca s maloletým dohodnúť nedokážu, keďže ich predstavy a požiadavky sú v tomto smere odlišné, preto je namieste, aby styk upravil súd.

Matka trvá na svojej prítomnosti pri realizácii styku otca s maloletým z dôvodu, že je dieťa stále O., a to podľa toho, ako si vypýta, od rána do obeda niekedy je to 5 až 6 krát, pravidelnosťou je iba kojenie po obede, pri ktorom zaspáva. Tvrdí tiež, že otec by s dieťaťom vydržal sám možno pol hodiny ale nedokázal by sa oň riadne postarať. Kým spoločne žili, prebalil ho iba jedenkrát, pokiaľ dieťa odmietlo už po dvoch lyžičkách ďalšie jedenie, otec na tom netrval s tým, že už nechce, pričom také množstvo stravy mu stačiť nemohlo. Počas spoločnej prechádzky otec nemal snahu podať dieťaťu tekutiny, hoci ona sa mu snaží dávať piť vodu každých 15 minút. Pokiaľ ona niečo povie, napr. zakáže dieťaťu ísť na trávu, kde môže byť ihla po narkomanovi, otec mu to povolí. Tiež otec nemieni maloletého vybojovať pre seba, ale pre svoju matku, ktorá ho už dlho nevidela. Otec môže maloletého zobrať do miesta svojho bydliska v H., ale len v jej prítomnosti. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyčítala kolíznemu opatrovníkovi, že sa tam ani nebol pozrieť.

Maloletý je vo veku X,X roka, preto je samozrejmé, že s ohľadom na tento nízky vek potrebuje aj zvýšenú starostlivosť. Zo zdravotného hľadiska si vyžaduje zvláštnu pozornosť v dôsledku Y. Otec je s týmito zdravotnými potiažami dieťaťa oboznámený. Otec súdu predložil potvrdenie o absolvovaní kurzu prvej pomoci zameraného na detský vek v júni t.r., čím preukázal, že v prípade náhleho ochorenia dieťaťa či úrazu by mu dokázal adekvátne pomôcť. V konaní nevyšlo najavo nič, čo by spochybňovalo otcovu schopnosť poskytnúť maloletému primeranú starostlivosť, keď v konečnom dôsledku právna zástupkyňa matky na otázku súdu, či namieta otcovu spôsobilosť postarať sa o dieťa, čo sa týka prebalenia, nakŕmenia a pod., alebo nedostatočnosť jeho rodičovských kompetencii ako takých, odpovedala, že toto nenamieta. Otec je muž v N. v ktorom si je bezpochyby vedomý svojich povinností voči synovi, či už z hľadiska riadneho zabezpečenia jeho základných potrieb, alebo samotnej bezpečnosti. Maloletý mimo materského mlieka požíva aj

inú stravu, preto absenciou kojenia po dobu určenú na styk s otcom bez prítomnosti matky nemôže byť v žiadnom prípade ohrozená jeho výživa. Aj keď stará matka zo strany otca nemá určený styk s maloletým súdnym rozhodnutím, nemožno otcovi upierať, aby v rámci realizácie svojho styku s maloletým nenavštívil aj svojich príbuzných, keď v konečnom dôsledku je aj právom dieťaťa, aby poznalo širší okruh svojho príbuzenstva. Otcove bydlisko sa síce nachádza v H., čo je P. X. H., avšak s ohľadom na polohu bydliska matky sa nejedná o takú vzdialenosť, ktorá by bola prekážkou pre úpravu styku v navrhovanom rozsahu. Čo sa týka samotného bydliska otca, v tomto s ním zdieľala spoločnú domácnosť aj matka s maloletým až do doby jej odchodu do domácnosti svojich rodičov, takže miesto, kde by sa otec s maloletým v priebehu styku zdržiaval, musí byť matke skutočne dôverne známe. Tým nevznikla ani potreba vykonať dokazovanie ohľadne kvality prostredia pre realizáciu styku v domácnosti otca iným spôsobom, než šetrením prostredníctvom kolízneho opatrovníka, v ktorého kompetencii nie je šetriť pomery účastníkov konania P. X. H.y. Navyše otec mieni čas strávený s maloletým vyplniť aj programom mimo svojho bydliska , ako je napr. návšteva ZOO.

Súd upravil styk otca s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu a piatok od 9.00 do 11.00 hodiny a v nedeľu od 15.30 do 18.30 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 9.00 do 11.00 hodiny pričom nevyhovel požiadavke matky, aby sa styk uskutočňoval výhradne iba v jej prítomnosti z dôvodov, na ktoré poukázal kolízny opatrník. Nie je skutočne záujmom maloletého dieťaťa, aby bolo prítomné pri konfliktných situáciách v spoločnosti oboch rodičov, ktorých, ako bolo v konaní preukázané, nie sú v súčasnosti schopní sa vyvarovať. Matkina prítomnosť pri styku otca s maloletým by pôsobila kontraproduktívne a marila by samotný účel styku. Akékoľvek konfliktné situácie medzi rodičmi v prítomnosti maloletého sú z hľadiska jeho zdravého osobnostného vývoja absolútne nežiadúce. Je v plnej kompetencii otca pripraviť maloletému taký program, ktorý mu bude vyhovovať predovšetkým z hľadiska veku a potrieb k nemu primeraných. Záujmom maloletého dieťaťa je umožniť mu spoločnosť otca v takom rozsahu, aby sa mohol prejaviť voči nemu ako rodič.

Vo všeobecnosti pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité výchovné kompetencie bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Absencia spoločného bydliska a spoločného výchovného prostredia ešte nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nárok na to, aby si vyhradzoval výsostne dominantné postavenie v citovom živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude môcť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodičia stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom dieťaťa, mať umožnené s týmto rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek nerušene, podľa jeho vlastných rodičovských predstáv, bez manipulácie inou osobou, hoci aj matkou dieťaťa. Samozrejme, tieto stretnutia musia prebiehať tak, aby malo dieťa zabezpečené riadne všetky svoje potreby zodpovedajúce jeho veku, patričné pohodlie a predovšetkým bezpečnosť po každej stránke. Každý rodič sa preto musí vyvarovať akéhokoľvek neuváženého správania sa v prítomnosti dieťaťa, a to aj takého, ktoré môže len vyvolať odôvodnenú obavu ohrozenia.

Otec si na styk maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. Povinnosťou matky je maloletého na styk riadne pripraviť, čo obnáša predovšetkým jeho vybavenie nevyhnutnými osobnými potrebami a sezónnym oblečením, resp. ďalšími pre neho dôležitými vecami, ako aj k veku dieťaťa primerané oboznámenie s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca.

Styk upravený týmto rozsudkom je primeraný útlemu veku dieťaťa a s jeho pribúdajúcim vekom bude účelné na návrh niektorého z rodičov, pokiaľ sa nedohodnú mimosúdne, nanovo ho upraviť.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa.

Podmienkou úspešného priebehu styku vždy bude, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho jediného dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa.

Otec sa dožadoval tiež uloženia povinnosti matke raz mesačne ho písomne informovať o všetkých podstatných veciach maloletého sa týkajúcich.

Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Súd vyhovel návrhu otca, ktorým požadoval uložiť matke maloletého povinnosť podávať mu informácie o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Matka je podľa tohto rozsudku povinná písomne informovať otca o takých podstatných veciach, akými sú predovšetkým zdravotný stav maloletého, zdravotnícke výkony maloletému poskytnuté, umiestnenie dieťaťa do predškolského zariadenia, zmena jeho bydliska, účasť na pravidelných záujmových aktivitách a pod., vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. Dôvodnosť tohto návrhu otca vyplýva zo súčasnej neschopnosti vzájomnej komunikácie rodičov o dôležitých skutočností týkajúcich sa ich spoločného dieťaťa, keď jeho útly vek nedáva otcovi ani čiastočnú možnosť získania informácii o zásadných veciach maloletého sa týkajúcich priamo od neho.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,

nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).