Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/374/2003

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov v 1. rade Alica Grasso, rod. Veselovská, nar. 15.9.1969, bytom Hlavná č. 47, Košice a v 2. rade Maurizio Grasso, nar. 9.1.1971, bytom Grüengasse č. 2, Zürich, Švajčiarsko, obaja právne zastúpení JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Watsonova č. 45, proti žalovanému Mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, IČO 00 691 135, v konaní o povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. -291 zo dňa 25.9.2009 takto

rozhodol:

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobkyňa v 1. rade sa žalobou, ktorú podala súdu dňa 27.10.2003 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v znení uvedenom v petite žaloby podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníctva k bytu č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. 100, Hlavná č. 47 v Košiciach, súčasťou ktorého je stavba súp. č. 200 (ďalej len byt), spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu Hlavná 47 uvedený v čl. 3 zmluvy vo veľkosti 831/10000 a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch: parc. č. 814/1, zastavané plochy o výmere 637 m2, parc. č. 814/4, zastavané plochy o výmere 92 m2, parc. č. 814/5, zastavané plochy o výmere 62 m2, parc. č. 814/6, zastavané plochy o výmere 63 m2 a parc. č. 814/7 zastavané plochy o výmere č. 423 m2 vo veľkosti 831/10000. Na základe návrhu žalobkyne v 1. rade súd svojim uznesením zo dňa 6.4.2005 č.k. -93 súd pripustil, aby do konania na strane žalobkyne, ako ďalší účastník pristúpil manžel žalobkyne Maurizio Grasso, ktorý ďalej v konaní vystupoval ako žalobca v 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2005.

Na základe návrhu žalobcov súd svojim uznesením zo dňa 6.2.2007 č.k. -180 pripustil zmenu petitu žaloby, pričom zmena sa týkala znenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu v časti ceny bytu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2007.

Na základe ďalšieho návrhu zo strany žalobcov súd uznesením zo dňa 2.1.2009 pripustil ďalšiu zmenu petitu žaloby v tomto znení: Žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uzavrieť so žalobcami v 1. a 2. rade zmluvu o prevode nehnuteľnosti - domu na Hlavnej ul. v Košiciach, orientačné č. 47, súp. č. 200 na parcele č. 814/6 a pozemku parcela č. 814/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, zapísaných na LV č. 10527 pre obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, kat. územie Staré mesto na Správe katastra Košice, Katastrálny úrad Košice, ktorý dom bol pôvodne zapísaný ako byt č. 1, na prízemí bytového domu Hlavná č. 47, súp. č. 100 na tom istom liste vlastníctva za cenu

neprevyšujúcu cenu určenú podľa a nasl. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom k 14.6.1998 tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa stanú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností. Žalobcovia zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade dňa 20.7.1995 uzavrela ako budúca nájomkyňa s Mestskou časťou Košice - Staré mesto ako budúcim prenajímateľom zmluvu o budúcej zmluve č. 71/95. Dňa 28.2.1996 žalobkyňa požiadala Miestny úrad Mestskej časti Košice -Staré mesto o odkúpenie bytovej jednotky na Hlavnej ul. č. 47 (dvor) prízemný objekt, ktorý zrekonštruovala na vlastné náklady. Dňa 30.7.1996 žalobkyňa uzavrela nájomnú zmluvu s prenajímateľom Mestskou časťou Košice - Staré mesto, predmetom ktorej bol nájom bytu na ul. Hlavná č. 47 - dvorová časť prízemie, pozostávajúci z kuchyne, 2 izieb a príslušenstva. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 14.8.1996 bol medzi účastníkmi nájomnej zmluvy podpísaný Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. Žalobkyňa v 1. rade dňa 17.7.1999 uzavrela manželstvo s Mauriziom Grassom, čím im vznikol spoločný nájom k predmetnému bytu. Dňa 15.3.2000 žalobkyňa písomne požiadala Magistrát Mesta Košice odd. Správy majetku o informáciu vo veci odkúpenia bytu, ktorý na túto žiadosť reagoval listom zo dňa 21.3.2000. V marci 2001 spoločnosť Apros, a.s. na základe objednávky vlastníka- Mesta Košice, vyhotovila projektovú dokumentáciu bytového domu Hlavná č.47, Košice, súp. č. 100 pre účely prevodu bytov do vlastníctva nájomcov podľa v znení neskorších predpisov s tým, že byt v nájme žalobcov bol identifikovaný a zameraný ako byt č. 1 (typ A) v rámci jedného objektu Hlavná č. 47, Košice. Vzhľadom na to, že žalovaný nepristúpil k odpredaju bytu, žalobkyňa dňa 4.9.2001 podala na Okresný súd Košice I žalobu o povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nariadenie predbežného opatrenia. Konanie sa viedlo pod sp. zn. . Toto konanie však bolo zastavené na základe späťvzatia žalobkyne zo dňa 24.10.2001 z toho dôvodu, že žalovaný vyjadril jednoznačné stanovisko záujmu odpredaja bytu. Konanie bolo právoplatne zastavené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 7.12.2001.

Následne však žalovaný zaujal iné stanovisko na základe znaleckého posudku vypracovaného Ing. Šmihulom, CSc., uviedol, že byt nie je možné odpredať žalobkyni, pretože sa tento nachádza v samostatnej stavbe súp. č. 200. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcov namietal proti tejto skutočnosti, tvrdil, že žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v mesiaci august 2000, pričom žalobkyňa bola legitímnym nájomcom obecného bytu od 14.8.1996 a v čase vzniku nájomného pomeru budova na ul. Hlavnej č. 47 v Košiciach mala pridelené len jedno súpisné č. 100, že žalobkyni vzniklo právo a žalovanému povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu pred pridelením súpisného č. 200, žalovaný reagoval na tieto námietky takým spôsobom, že ponúkol žalobkyni možnosť odkúpiť predmetný byt najprv za 1.351.678,- Sk a neskôr za 900.000,- Sk. Žalobkyňa tieto ceny neakceptovala a trvala na odpredaji bytu v zmysle ust. . Žalovaný ani do podania žaloby nepristúpil k odpredaju bytu, napriek tomu, že pôvodní nájomcovia bytov na Hlavnej č. 47 v Košiciach, Ladislav Durdan, Vojtech Mitro a Rudolf Lehotský odkúpili svoje byty od Mesta Košice v roku 2002 podľa

Súd v rozsiahlom dokazovaní vyžiadal správu Stavoprojekting, a.s. Košice, ktorý listom zo dňa 7.3.2006 oznámil, že na záväznom dotazníku žalobkyne v 1. rade k prevodu bytu na Hlavnej ul. č. 47 v Košiciach nebol uvedený dátum, preto sa nedá sa určitosťou zistiť, kedy a akou formou bol doručený. Predložil súdu aj kópiu tohto záväzného dotazníka. Ostala teda sporná otázka, kedy žalobkyňa požiadala o odkúpenie predmetného bytu, pretože žalovaný namietal aj skutočnosť, že prvá žiadosť žalobkyne o odkúpenie bytu zo dňa 28.2.1996 bola podaná ešte v čase, keď nemala uzavretú nájomnú zmluvu, teda nebola nájomkyňou predmetného bytu.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom, ktorý vypracoval na požiadanie Mesta Košice Ing. Gerard Šmihula, CSc. dňa 30.11.2001 č. 22/2001, predmetom ktorej bolo zistenie ceny stavieb a pozemkov podľa LV č. 10527 pre parcely č. 814/1, 814/4, 814/5, 814/6, 814/7 kat. územia Košice - Stred, obec Košice I, okres Košice I. Taktiež súd vyžiadal zo Správy katastra Košice informáciu ohľadne zmeny zápisov v katastri nehnuteľnosti na LV č. 10527. Správa katastra Košice oznámila súdu listom zo dňa 17.3.2006, že parcely č. 814/4, 814/5, 814/6 a 814/7 boli vytvorené z parcely č. 814/1 a titulom na

zápis do katastra nehnuteľnosti bola záznamová listina Z 50/97, prílohou ktorej bol geometrický plán na rozdelenie hnuteľnosti.

V rámci vykonaného dokazovania žalovaný na výzvu súdu predložil Uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach týkajúce sa určenia bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na Hlavnej č. 47 v Košiciach, ako sociálnych bytov.

Súd zistil, že Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 737 zo dňa 18.12.1997 bolo doplnené a zmenené Všeobecné záväzné nariadenie Mesta č. 34 o podiele bytov, ktoré si ponechá Mesto Košice vo svojom vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov mimo iných, o štvorizbové bytové jednotky na Hlavnej ul. č. 47. Účinnosť tohto uznesenia je uvedená priamo na tomto uznesení dňa 24.3.1998.

Súd sa oboznámil s výpisom z LV č. 11343 Správy katastra Košice, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, kat. územie Stredné mesto, parc. č. 814/1 o výmere 637 m2 zastavené plochy a nádvoria a na ňom postavený dom meštiansky súp. č. 100 na parc. 814/1, podľa ktorého sa v tomto dome nachádzajú tri byty č. 1,2,3 na 1. poschodí bytového domu, iný nebytový priestor č. 5 v suteréne, zariadenie obchodu č. 3 na prízemí, iný nebytový priestor č.1 na prízemí, iný nebytový priestor č. 2 na prízemí, iný nebytový priestor č. 4 na prízemí a zariadenie stravovacie č. 6 na 1. poschodí predmetného bytového domu, spoločné časti a zariadenia tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktoré v súhrne tvoria celok .

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že medzi účastníkmi konania je predovšetkým sporné, kedy žalobkyňa v 1. rade ako nájomkyňa požiadala o odpredaj bytu nachádzajúceho sa na Hlavnej č. 47 v Košiciach, kedy jej vzniklo právo na odpredaj tohto bytu voči žalovanému a začala plynúť dvojročná lehota, v ktorej bol žalovaný ako obec povinný so žalobkyňou uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v súlade s ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení Podľa citovaného zákonného ustanovenia obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa .

Súd zistil, že žalobkyňa požiadala o odpredaj tohto bytu dňa 28.2.1996, kedy nájomkyňou tohto bytu ešte nebola. Zmluva o nájme bytu bola uzavretá dňa 30.7.1996, a preto podľa zváženia súdu v tento deň žalobkyňa v 1. rade splnila zákonnú podmienku pre odpredaj bytu ako nájomkyňa bytu a jej skôr podaná žiadosť sa tým zhojila. Dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu preto začala plynúť od tohto dátumu. Súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. , podľa ktorého nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu neurčitú, alebo bez určenia doby užívania. Dvojročná lehota podľa cit. ust. zákona mala na základe uvedeného uplynúť od 30.7.1996 do 30.7.1998. Plynutie tejto lehoty bolo prerušené tým, že v období od účinnosti Uznesenia Mestského zastupiteľstva, ktorým boli byty v dome na Hlavnej č. 47 zaradené medzi sociálne byty v súlade s ust. cit. zákona, na ktoré sa nevzťahovala povinnosť odpredaja, t.j. od 24.3.1998 až do účinnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva, podľa ktorého boli tieto byty vyňaté zo zoznamu sociálnych bytov t.j. do 30.3.2000 lehota neplynula. Na základe uvedeného dvojročná lehota opätovne začala plynúť od 1.4.2000 a uplynula najskôr po pripočítaní 4 mesiacov plus 6-tich dní od 1.4.2000, z čoho vyplýva, že najskôr mohla uplynúť 7.8.2000.

V súlade s cit. zák. ustanovením je zrejmé, že byt, ktorý sa nachádza v dome súp. č. 200 na parcele č. 814/6 vykazuje znaky rodinného domu tak, ako to tvrdí žalovaný, pretože v tejto stavbe sa nachádza iba jediný byt s príslušenstvom, ktorý je v spoločnom nájme žalobcov. Takáto stavba - dom s jediným v ňom sa nachádzajúcim bytom, nevykazuje znaky bytového domu uvedené v Táto skutočnosť je potvrdená aj znením petitu žaloby, ktorú formulovali žalobcovia v 1. a 2. rade ako posledný v poradí a na základe ktorého sa domáhajú prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti

- domu na Hlavnej ul. v Košiciach, orientačné č. 47, súp. č. 200 na parcele č. 814/6 a pozemku parc.

č. 814/6 pod touto nehnuteľnosťou o výmere 63 m2 zapísaných na LV č. 10527 kat. územie Košice - Staré mesto. Žalobcovia sa nedomáhajú a petit ich žaloby neobsahuje žiadne určenie spoločných častí a zariadení domu, ktoré by prechádzali na žalobcov spolu s vlastníctvom bytu. Pritom práve existencia spoločných častí a zariadení domu je pojmovým znakom bytového domu. Akonáhle nie je možné spolu s bytom previesť spoločné časti a zariadenia domu, nie sú splnené zákonné podmienky a pojmové znaky bytového domu. Za takýchto okolností súd dospel k tomu záveru, že stavebno-technické určenie domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcov, skutočne zodpovedá pojmovým znakom rodinného domu. V žiadnom prípade nezodpovedá pojmovým znakom bytového domu tak, ako to upravuje , a práve preto neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe žalobcov. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ predmetom prevodu by neboli spoločné časti domu, v takom prípade by sa žalobcovia nemali ako dostať do svojho bytu, ktorý sa nachádza v dvornej časti bytového domu na Hlavnej č. 47, pretože sa do tejto dvornej časti vedia dostať iba prechodom cez prízemnú časť tohto bytového domu. Pokiaľ nemajú byť spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu, v takom prípade nemajú zabezpečené žiadne právo prístupu cez tento bytový dom na Hlavnej č. 47 v Košiciach. Tieto skutočnosti boli dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcov.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Práve s ohľadom na existujúci vyššie popísaný skutkový stav nehnuteľnosti na Hlavnej ul. č. 47 v Košiciach v čase rozhodovania súdu, nebolo možné žalobe žalobcov vyhovieť a prihliadnuť na ich námietky. Zároveň vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným ohľadne chýbajúceho kolaudačného rozhodnutia bytu žalobcov, ktoré by bolo za tohto skutkového stavu nadbytočné.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcov bola skutočnosť, že podľa zváženia súdu žalobcovia podali žalobu o prevod vlastníctva bytu po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Táto je upravená v , podľa ktorej, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo môže vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Podľa zváženia súdu žalobcovia mohli podať žalobu po uplynutí 2-ročnej lehoty určenej v , ktorá v zmysle vyššie uvedených odôvodnení rozsudku uplynula dňa 7.8.2000. Súd vzal do úvahy, že žalobkyňa v 1. rade podala skoršiu žalobu v konaní sp. značky , v ktorom však riadne nepokračovala, pretože svoju žalobu vzala späť a Okresný súd Košice I svojim uznesením zo dňa 7.12.2001 č.k. -26 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.1.2002. Podľa zváženia súdu v tomto období, kým sa viedlo skoršie konanie, premlčacia doba nespočívala z toho dôvodu, že podmienkou spočívania premlčacej doby je začatie súdneho konania a riadne pokračovanie v tomto súdnom konaní. V danom prípade však žalobkyňa vzala späť svoju žalobu na základe vlastného rozhodnutia bez toho, aby procesne späťvzatie žaloby a zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto podľa zváženia súdu 3-ročná premlčacia doba v období tohto skoršieho konania nespočívala, plynula od 7.8.2000 a uplynula 7.8.2003. Z toho dôvodu žaloba žalobkyne v 1. rade, pokiaľ bola podaná dňa 27.10.2003 bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Zároveň podľa názoru súdu žalobcovia v 1 a 2. rade boli ako manželia a spoloční nájomcovia bytu obaja aktívne vecne legitimovaní na poadnie žaloby o prevod vlastníctva bytu, avšak žalobca v 2. rade sa stal účastníkom konania až právoplatnosťou uznesenia súdu o pripustení jeho vstupu do konania, čo bolo dňa 28.4.2005, kedy mu premlčacia doba taktiež uplynula. Keďže žalovaný sa v tomto konaní premlčania nároku žalobcov dovolal, súd na túto námietku premlčania prihliadol v súlade s O.z. a žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto uzneseniu včas a v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe vyhovel. V rozsiahlom odvolaní namietli predovšetkým, že prvostupňový súd jednoznačne vzal za preukázané, že dňa 30.7.1996 sa žalobkyňa v 1. rade stala na základe platnej nájomnej zmluvy nájomníčkou bytu v bytovom dome so súp. č. 100 na Hlavnej č. 47 v Košiciach. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo podľa názoru odvolateľa, že ku dňu

uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bol byt, na ktorý sa táto zmluva vzťahuje v katastri nehnuteľností vedený ako jeden v bytovom dome č. 100 na Hlavnej č. 47 v Košiciach. V budove pôvodne označenej súp. č. 100 sa nachádzali 4 byty, t.j. okrem troch bytov vedených v súčasnosti na LV č. 11343 aj ten, ktorý je dnes na základe novoprideleného súp. č. 200 samostatnou stavbou. Vyslovil teda názor, že je nepochybné, že v čase vzniku nájomného vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v zmysle zákonných ustanovení Stavebného zákona jednalo sa o bytový dom so 4 bytmi.

Ďalej namietal v odvolaní, že pri rozhodovaní je súd povinný zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré v priebehu súdneho konania vyšli najavo, je povinný zaoberať sa a vyporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov konania a preto prvostupňovým súdom prezentované použitie ako jedného z dôvodov kolízneho rozhodnutia v predmetnej veci považuje odvolateľ v rozpore so zásadami a princípmi Občianskeho súdneho konania.

Taktiež sa vyjadril k dôvodom zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania s týmto sa nestotožnil a poukazuje na to, že list primátora mesta Košice po právnej stránke ak považovali za písomné uznanie dlhu zákonnej povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s takým dôsledkom, že žalovaný uznal, že táto povinnosť v čase uznania trvala a rovnako k týmto jeho právnym konaním došlo v zmysle § 110 ods. druhá veta k predlženiu premlčacej lehoty zo všeobecných troch rokov na 10 rokov a preto sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. a zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.

Prvostupňový súd vykonal síce rozsiahle dokazovanie, ale jeho dôvody sú rozporuplné. Predovšetkým zo strany odvolacieho súdu je potrebné zdôrazniť, že ak súd uzavrel, že predmetom prevodu by neboli spoločné časti domu, v takom prípade by sa žalobcovia nemali ako dostať do svojho bytu, ktorý sa nachádza v dvornej časti bytového domu na Hlavnej č. 47, pretože do dvornej časti sa vedia dostať iba prechodom cez prízemnú časť tohto bytového domu. Pokiaľ nemajú byť spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu, v takom prípade nemajú zabezpečené žiadne právo prístupu cez tento bytový dom a tieto skutočnosti potom boli dôvodom na zamietnutie žaloby.

Tu však ide predovšetkým o procesné zistenie existencie práva, pretože z dôvodov rozsudku nepochybne vyplýva, že prvostupňový súd konštatoval, že tu nejde o existencie práva v prípade žalobcov, ak však ide o neexistencie práva, tak takéto právo nemôže byť ani premlčané.

Z toho dôvodu po zrušení veci bude potrebné jednoznačne zistiť existenciu práva zo strany žalobcov, odôvodniť skutočnosť tieto zakladajúce alebo tie ktoré sú proti. Vykonať ešte prípadné dôkazy na túto, že žalobcovia sa nedomáhajú žalobou určenia spoločných častí a zariadenia domu, ktoré by predchádzali na žalobcov spolu s vlastníkom bytu. Pritom práve existencia spoločných častí a zariadení domu je pojmovým znakom bytového domu.

Z dokazovania vykonaného pred súdom taktiež doteraz jednoznačne vyplynulo, že ku dňu uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bol byt, na ktorý sa zmluva vzťahuje v katastri nehnuteľnosti vedený ako jeden z bytov v bytovom dome č. 100 na Hlavnej 47 v Košiciach.

Súd sa teda bude musieť jednoznačne zaoberať riešením otázky, že v budove sa nachádzali 4 byty v zmysle ustanovení stavebného zákona. Pri posudzovaní druhu stavby treba zohľadňovať omnoho viac skutočností.

Spravodlivé rozhodnutie musí byť výsledkom dostatočne zisteného skutkového stavu s aplikáciou príslušných právnych predpisov, ktorých výsledok bude preskúmateľný.

Ak súd jednoznačne uzavrie, že neexistuje existencia práva, neexistujúce právo nemôže byť premlčané a potom už netreba posudzovať túto okolnosť v týchto súvislostiach. Ak však bude zistené, že existuje

existencia práva, čo z doterajšieho dokazovania jednoznačne nevyplýva, tak až potom bude možné posúdiť nárok z hľadiska premlčania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.