Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-193-2010.pdf
PDF · 127.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/193/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková v právnej veci navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov domu 1165 Púchov, Rastislavova 1165, Púchov, IČO: 31 201 938, právne zastúpeného Advokátska kancelária BONA FIDE, s.r.o., Beluša, A.Sládkoviča 604/41 proti odporcovi MsBP Správa, s.ro., Sedlišťská 1446/7, Púchov, právne zastúpený JUDr. Pavel Loduha, advokát Advokátska kancelária so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51 v konaní o zaplatenie istiny 36.974,91 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný n a h r a d i ť odporcovi trovy právneho zastúpenia 2.433,50 eur k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Pavla Loduhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáha zaplatenia istiny 36.974,91 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 03.09.2001 uzavretej medzi navrhovateľom ako mandantom a odporcom ako mandatárom vykonával odporca pre navrhovateľa správu bytového domu č. 1165 v Púchove na Ul. Rastislavovej, pričom navrhovateľ bol v lete 2010 informovaný odporcom, že pán Ľ. P., zamestnanec odporcu spreneveril finančné prostriedky na účte navrhovateľa a použil ich na svoj osobný prospech. Navrhovateľ ďalej uviedol, Ľ. P. v období medzi 02.07.2007 do 07.07.2010 neoprávnene nakladal s prostriedkami na účte navrhovateľa a celková výška takto neoprávnene vybratých prostriedkov z účtu predstavuje žalovanú sumu. Je síce pravdou, že dispozičné právo k účtu mu dal navrhovateľ, ale len preto, že Ľ. P. vystupoval vo vzťahu k navrhovateľovi ako osoba, ktorá vykonáva za odporcu činnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy a zabezpečoval v podstate všetky činnosti týkajúce sa správy domu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca ako zamestnávateľ osoby, ktorá neoprávnene nakladala z prostriedkami navrhovateľa, odmieta zodpovednosť za jeho konanie a odmieta nahradiť ním spôsobenú škodu, v dôsledku čoho je navrhovateľ nútený domáhať sa ochrany práva na súde. Poukázal na skutočnosť, že odporca je zodpovedný za konanie svojho zamestnanca, ktorého konaním došlo k porušeniu mandátnej zmluvy, konkrétne odporca a jeho zamestnanec porušili povinnosť riadne viesť účtovníctvo, pretože pokiaľ by toto robili riadne a včas, musia prísť na to, že z účtu navrhovateľa sa stratilo niekoľko tisíc eur. Práve týmto konaním porušil odporca bod 1.3 čl. IV Mandátnej zmluvy, podľa ktorej v danom bode písm. a) sa zaviazal vykonávať úkony súvisiace s vedením a disponovaním s účtom navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že odporca, ako mandatár pri výkone správy porušil niekoľko zo svojich povinností a pri výkone správy nepostupoval s odbornou starostlivosťou ako mu to prikazuje § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, napríklad si nesplnil svoju povinnosť kontrolovať prostriedky vo fonde opráv, nepredkladal štvrťročné výkazy hospodárenia a správy, ktoré predkladal nepravidelne neodrážali skutočný stav nakladania s prostriedkami na účte, o čom svedčí skutočnosť, že zo správy o fonde opráv za rok 2009 vyplýva, že stav fondu k 31.12.2009 je 20.020,69 eur a skutočný stav bol 10.205,71 eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca porušoval svoje povinnosti mandatára a v zmysle judikatúry NS SR je zodpovedný za konanie
v rozpore so záujmami mandanta. Keďže odporca svoju zodpovednosť odmieta, je nútený domáhať sa ochrany na súde.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne a tento žiadal v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Na prvom mieste odporca namietal procesnú spôsobilosť navrhovateľa v konaní a tvrdil, že navrhovateľ je v zmysle ust. zákona č 182/1993 Z.z. osobou - právnym inštitútom sui generis s obmedzenou právnou subjektivitou - t.j. obmedzenou len na úlohy a činnosti určené v zákone č. 182/1993 Z.z., kam podanie takejto žaloby nepatrí. Tiež namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, podľa jeho názoru navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody na majetku, ktorý mu nepatrí, pretože prostriedky na účte ako aj účet patria všetkým vlastníkom bytového domu. Ďalej uviedol, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, popiera akúkoľvek zodpovednosť za pravdepodobne vzniknutú škodu, podľa jeho názoru navrhovateľ vychádza z nesprávnych tvrdení aj čo sa týka správy a dispozície s účtom, na ktorom boli zhromažďované prostriedky Spoločenstva, pretože účet patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov a dispozičné právo nakladať s účtom dalo Spoločenstvo (navrhovateľ) pánovi Ľ. P. samo, odporca takéto oprávnenie, vybrať osobu, ktorej dá právo disponovať s účtom navrhovateľa, nemá a teda pri výbere osoby a ani pri iných činnostiach vyplývajúcich s mandátnej zmluvy nemohol jej ustanovenia porušiť a ani neporušil. V zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. navrhovateľ zodpovedal a zodpovedá za hospodárenie s účtom, na ktorom sú vedené finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv, odporca zabezpečoval len evidenciu zmien vykonaných na účte (vedenie účtovníctva). Tiež poprel, že by k vzniku pravdepodobnej škody došlo konaním Ľ. P. v príčinnej súvislosti s jeho pracovným pomerom u odporcu. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, písomného vyjadrenia odporcu, výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov Ľ. P., I. D., oboznámením mandátnej zmluvy, pracovnej zmluvy Ľ. P., výpismi z účtu navrhovateľa, správami spol. Tatrabanka a.s., Bratislava, výpismi z účtov, zmluvy o založení spoločenstva a ostatného obsahu spisu zistil nasledovné:
Navrhovateľ - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov 1165 Púchov bolo založené dňa 11.02.1997 v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Podľa tohto zákona Spoločenstvo je právnická osoba, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome t.j. dodávku tepla a teplej vody, dodávku vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení domu ako aj osobitné služby, na ktorých sa dohodnú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Prvoradým predpokladom zriadenia spoločenstva je nadobudnutie vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru podľa § 4 zákona o vlastníctve bytov. Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti stanovené zákonom. Predovšetkým hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, hospodári s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
Odporca je právnická osoba, ktorá vznikla v roku 2001, v predmete činnosti má okrem iného vedenie účtovníctva, sprostredkovanie obchodu, výroby a služieb, administratívne práce a správu bytového fondu a jeho údržbu zabezpečovanú obstarávateľským spôsobom.
Navrhovateľ v zmluve označený ako „Spoločenstvo“ uzavrel dňa 03.09.2001 s odporcom, v zmluve označený ako „správca“ mandátnu zmluvu o obstaraní výkonu správy. Predmetom zmluvy bolo „obstaranie výkonu správy domu v rozsahu čl. V. zmluvy, čím sa odporca zaviazal pre navrhovateľa zabezpečovať:
1. Správu spoločných častí a spoločných zariadení domu a to: 1.1. Revíznu činnosť, 1.2. Požiarnu ochranu, 1.3. Ekonomické činnosti kam patrí a/ úkony súvisiace s vedením a disponovaním s účtom Spoločenstva, b/evidenciu príjmov, výdavkov spojených s predmetom obstarania, c/ výkazníctvo,
štatistika, finančná a odvodová činnosť, d/ predkladanie štvrťročných výkazov hospodárenia podľa schváleného rozpočtu, e/ umožnenie kontroly účtovnej evidencie Spoločenstvom 1x ročne, 1.4. Pohľadávky - správa, evidencia, voči vlastníkom bytov (členom spoločenstva) o.i. zabezpečenie súdneho vymáhania pohľadávok podľa pokynu predsedu spoločenstva,
2. Zmluvné zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytov,
3.vykonávanie opráv a údržby.
Podľa čl. IV. bod 2. Mandátnej zmluvy je správca povinný zabezpečiť na náklady Spoločenstva výkon činnosti v rozsahu zmluvy, bod 3. Správca je povinný predkladať najneskôr do 31.05. toho ktorého kalendárneho roka predložiť predsedovi spoločenstva správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, najmä o finančnom hospodárení, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu.
Podľa čl. VIII bod 1. Zmluvy práva a povinnosti Spoločenstva a vlastníkov bytov súvisiacich so správou domu sú stanovené z.č. 182/1993 Z.z. a platnom znení, Stanovami Spoločenstva a mandátnou zmluvou
Podľa čl. IX. „Fond prevádzky, údržby a opráv“ bod4. prostriedky fondu určené na prevádzku domu a bytov a prostriedky určené na opravu, údržbu, prípadne zlepšenie spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu sa vedú oddelene
5.prostriedky môžu byť použité len na financovanie prevádzky spoločenstva, opráv, údržby, iné investície s vykonaním ktorých súhlasí predseda Spoločenstva
Podľa čl. XI zmluvy bod 1 na obstaranie záležitostí Spoločenstva uvedených v predmete zmluvy udeľuje Spoločenstvo Správcovi plnú moc v zmysle ust. § 31 a nasl. OZ. bod 2. v rámci udelenej plnej moci môže správca disponovať s účtom Spoločenstva podľa rozpočtu schváleného Spoločenstvom.
Účastníci zmluvy uzavreli dňa 01.02.2005, dňa 10.05.2007 a dňa 24.06.2008, dňa 22.06.2009 Dodatky k Zmluve, predmetom ktorých bola dohoda o cene a platobných podmienkach za obstaranie veci a ktorými sa menil čl. X mandátnej zmluvy.
Účastníci konania zhodne uviedli, že sa spravovali Mandátnou zmluvou zo dňa 03.09.2001 a všetko bolo v poriadku do augusta 2010, kedy navrhovateľ po oznámení odporcu zistil, že s prostriedkami uloženými na účte navrhovateľa - prostriedky z účtu - fond prevádzky a opráv - bolo neoprávnene nakladané v období od 02.07.2007 do 07.07.2010. S týmito prostriedkami neoprávnene nakladal Ľ. P., ktorý bol zamestnancom odporcu a ktorému udelil navrhovateľ dispozičné právo k účtu. Účastníci konania tiež zhodne uviedli, že správcom bytového domu č. 1165 bol navrhovateľ, ktorý v rámci „výkonu správy“ preniesol výkon týchto činností, vyplývajúcich pre osobu správcu zo zákona, na tretí subjekt, odporcu. V mandátnej zmluve označenie odporcu pojmom „správca“ vyjadruje postavenie vo vzťahu k skutočnému výkonu činnosti - správy domu, ale správcom v zmysle zákona je navrhovateľ. Účastníci tiež zhodne uviedli, že proti Ľ. P. sa vedie trestné stíhanie pre prečin sprenevery, v ktorom konaní sa navrhovateľ uplatnil škodu, nebolo o nej však doteraz rozhodnuté.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že účastníci konania uzavreli dňa 03.09.2001 Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej prenieslo Spoločenstvo ako subjekt založený podľa zákona č 182/1993 Z.z. časť výkonu svojich funkcií zmluvou na tretí subjekt - odporcu a poverilo ho výkonom správy. V zmysle čl. V bod 1.3. zmluvy sa odporca zaviazal zabezpečiť pre navrhovateľa úkony súvisiace s vedením a disponovaním s účtom navrhovateľa, evidenciou príjmov a výdavkov, výkazníctvo a štatistika, tiež sa zaviazal predkladať štvrťročné správy o hospodárení s prostriedkami na účte. Za týmto účelom udelil navrhovateľ odporcovi v mandátnej zmluve aj splnomocnenie na nakladanie s účtom. Ďalej uviedla, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a za túto škodu musí v zmysle zmluvy niesť zodpovednosť. Pokiaľ odporca popiera, že by na vykonávanie činnosti v súvislosti so zmluvou potreboval
disponovať s účtom navrhovateľa, toto sa nezakladá na pravde, pretože dispozičné oprávnenie mali viacerí jeho zamestnanci.
Právny zástupca odporcu v súvislosti s dispozičným oprávnením a nakladaním s prostriedkami na účte uviedol, že oprávnenie na dispozíciu s účtom môže dať len majiteľ účtu, teda navrhovateľ a je len jeho vecou, komu toto oprávnenie udelí a sám nesie zodpovednosť za výber osoby. Poprel, že by Ľ. P. vykonával výbery z účtu navrhovateľa v rámci výkonu svojej pracovnej činnosti alebo na základe poverenie odporcu. Robil tak na základe rozhodnutia navrhovateľa. Sám odporca nikdy s účtom nedisponoval, pretože vklady a výbery robili osoby, ktorým dispozičné právo dal navrhovateľ, on ako osoba v postavení „správcu“ len evidoval pohyb na účte, kompetentná pracovníčka zaúčtovala a platby, vystavené faktúry, resp. zaniesla prevodné príkazy do banky. Preto nie je možné, aby škoda, ak navrhovateľovi vznikla, vznikla v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek konaním odporcu, ale jednoznačne, ak vznikla, tak len konaním Ľ.A. P., ktorý neoprávnene vyberal prostriedky v hotovosti a spôsobil škodu keď ich nevrátil, k čomu sa v trestnom konaní sám priznal.
Tiež poukázal na zmätočnosť vyjadrení navrhovateľa, ktorý zodpovednosť odporcu odvodzuje z ustanovení Obchodného zákonníka s poukazom na nepreukázané porušenia mandátnej zmluvy ale zároveň poukazuje na zodpovednosť odporcu v zmysle zákonníka práce.
Zároveň predložil čestné prehlásenie Ľ. P., z obsahu ktorého vyplýva, že menovaný je zamestnancom odporcu od 2001, v minulosti vykonával zároveň funkciu predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov v bytových domoch 1419, 1421, 1165. V období od 2008 do leta 2010 vyberal pre svoju potrebu prostriedky z účtov Spoločenstiev, ktoré minul. Prostriedky na účtov označených bytových spoločenstvách prevádzal z účtu na účet, rovnako aj výbery realizoval tak, že prostriedky vybral s úmyslom, že ich aj vráti, ale to sa nestalo.
Právna zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že Ľ. P. mal od navrhovateľa udelené právo disponovať s účtom ako samostatný disponent, pretože bol považovaný za osobu - zamestnanca - odporcu, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať činnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy, pretože vždy keď sa v bytovom dome vyskytol akýkoľvek problém, kontaktovali Ľ. P.. Namietala však vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v tom smere, že by škody nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Tvrdila, že pokiaľ by si bol odporca prostredníctvom jeho pracovníkov riadne plnil svoje povinnosti a viedol účtovníctvo a evidoval výbery, nemusela táto situácia nastať, pretože by musel vedieť, že na účte navrhovateľa v skutočnosti nie je toľko prostriedkov, ako bolo uvedené v koncoročnej správe. Práve týmto konaním
- porušením mandátnej zmluvy, kedy odporca konal v rozpore so svojimi zmluvnými povinnosťami, je založená jeho zodpovednosť podľa § 372 Obchodného zákonníka, aktuálne je teda známe, kto škodu a v akej výške spôsobil, aj akým konaním a teda za ňu zodpovedá. Obrana odporcu je len účelová a neopodstatnená.
Odporca potvrdil, že Ľ. P. bol jedným z jeho viacerých zamestnancov, ktorý bol zaradený ako bytový technik. Z pracovnej zmluvy Ľ. P. vyplýva, že tento uzavrel pracovnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu - Mestský bytový podnik dňa 01.04.1997, na pracovné miesto - bytový technik, dňa 31.08.2001 bola uzavretá medzi odporcom a Ľ. P. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej sa menovaný stal zamestnancom odporcu a náplňou jeho práce bolo, o.i. úkony spojené so správou domov pre Spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) a nebytových priestorov, najmä kontrola vecnej a finančnej fakturácie prác, zabezpečovanie opráv, plánovanie fondu opráv a i. dňa 06.08.2010 uzavrel Ľ. P. a odporca dohodu o skončení pracovného pomeru.
K tvrdeniam právnej zástupkyne navrhovateľa uviedol, že nemohol porušiť svoje povinnosti, pretože platby a výbery, ktoré mu boli oznámené, riadne evidoval a účtoval. Pokiaľ však navrhovateľom poverený subjekt - Ľ.. P. vybral peniaze z účtu navrhovateľa a nedoniesol ich účtovníčke akýkoľvek výdavkový doklad, resp. doklad preukazujúci, na čo vybraté prostriedky použil, tieto boli evidované, ako prostriedky vo vlastníctve ( v držbe) majiteľa účtu, bez ohľadu na to kde boli fyzicky, a teda sa nevykazovali ako z účtu odpísané. Ide o bežný účtovný postup, ktorým k žiadnemu porušeniu zmluvy nikdy nedošlo a
dôjsť nemohlo. Naviac, navrhovateľ má podľa zákona určité povinnosť, ktoré sám nedodržiaval, má o.i. vytvorenú radu - ako svoj dozorný orgán, ktorá je ex lege povinná kontrolovať vedenie účtovníctva a iných dokladov. Tento orgán sa pravdepodobne neschádza a neplní si svoje povinnosti, pretože by vedel, kde sa jeho prostriedky nachádzajú, pretože z účtovného hľadiska sa nachádzali u navrhovateľa.
Svedok Ľ. P. vypovedal, že od roku 1993 do 2003 alebo 2004 bol predsedom spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu súp. č. 1165, teda navrhovateľa a mal oprávnenie disponovať s účtom navrhovateľa, od roku 1997 bol zamestnancom právneho predchodcu odporcu a potom aj odporcu, oprávnenie na disponovanie z účtom mal do 10.08.2010. Potvrdil, že pre svoju potrebu v období rokov 2007 - 2010 vybral z účtu navrhovateľa žalovanú sumu, ktorý by chcel aj splatiť, pokiaľ by sa našiel nejaký splátkový kalendár, pretože prostriedky vyberal pre svoju potrebu a minul ich. Okrem výberov realizovaných pre seba, vyberal prostriedky aj pre potreby navrhovateľa, keď bolo potrebné niečo kúpiť a následne dal potvrdenie o kúpe účtovníčke a tá to zaevidovala. Uviedol, že v jeho prípade nebolo potrebné, aby existovala väzba pokynov alebo podpisu na výber z banky z účtu navrhovateľa od odporcu, on komunikoval s predsedom spoločenstva. Svedok potvrdil, že má vedomosť o existencii nájomnej zmluvy, nevie sa však vyjadriť k tomu, či dodatky k zmluve, boli schvaľované na zhromaždení vlastníkov bytov. Pokiaľ by bola zmluva schvaľovaná všetkými vlastníkmi bytov a bol by o tom nejaký zápis, tento bol u odporcu ako aj všetky ostatné dokumenty. Ďalej svedok vypovedal, že pri opakovaných výberoch sa ho účtovníčka odporcu pýtala, na čo použil prostriedky z účtov, aj teda tie, ktoré minul pre svoju potrebu, na čo jej vysvetlil že sa jedná o zálohové platby a tieto budú zdokladované neskôr.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa svedok uviedol, že pokiaľ sa diali nejaké zhromaždenia v bytových domoch a bol prizvaný aj odporca, väčšinou sa ich zúčastnil ona ale za posledné 2- 3 roky na takomto zhromaždení nebol, a pokiaľ sa ho predseda pýtal na údaje o stave účtov, tieto si mohol sám vybrať z evidencie odporcu. Navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že vyberal peniaze pre seba.
Podľa potvrdenia spol. Tatrabanka, a.s., Bratislava, mal Ľ. P. od 02.12.1999 do 25.02.2005 dispozičné oprávnenie k účtu navrhovateľa ako majiteľ účtu, od 07.03.2005 do 25.03.2010 mal oprávnenie disponovať s prostriedkami na účte ako samostatný disponent, od 25.03.2010 do 10.08.2010 mal oprávnenie nakladať s prostriedkami na účte spolu s ďalšou osobou. Peňažný ústave eviduje ako majiteľa účtu spoločnosť „Spoločenstvo vlastníkov bytov domu 1165“, účet bol zriadený dňa 02.12.1999. dispozičné oprávnenie na účte môže udeliť len majiteľ.
Svedkyňa I. D. vypovedala, že je členom Rady spoločenstva - teda dozorného orgánu navrhovateľa od roku 2008 do roku 2003 vykonávala zápisy zo schôdzí vlastníkov bytov, ktoré zápisy potom odovzdávala predsedovi Spoločenstva a viac sa o ne nestarala ani ich prepisy nečítala a nevie kde sú, ale pravdepodobne u odporcu, ktorému sa odovzdávali ako správcovi. Tiež vypovedala, že od odovzdávania bytov z MATADORU vlastníkom, cez opravy, rekonštrukcie a alebo keď sa niečo pokazilo a bolo potrebné kontaktovať odporcu, vždy prišiel pán P., ktorý sa zúčastňoval aj schôdzí kde vysvetľoval rozúčtovanie a podobne. Svedkyňa vypovedala že do augusta roku 2010 nevedela, že dispozičné oprávnenie s účtom má pán P., Rada sa nezaoberala kontrolovaním účtovníctva a nevedela, že je to jej povinnosťou, všetko riešil správca - odporca. Prvýkrát sa Rada zaoberala účtovníctvom a účtom a prostriedkami na účte v marci 2010, kedy sa rozhodovalo o tom, že je potrebné špárovať dom a zistilo sa, že na účte je málo peňažných prostriedkov aj napriek tomu, že vlastníci peniaze riadne platia, nesedelo to s výkazmi, keď podľa správy odporcu tam malo byť 22.000 eur a nebolo tam nič. Neskôr zistili že peniaze vyberal G..P. a v rámci účtovníctva tieto výbery boli evidované ako „peniaze na ceste“ t.j. vybraté, ale nezaúčtované, pretože neexistoval žiaden doklad ktorý by preukazoval ich investovanie. Keď sa prevalila aféra s neoprávnenými výbermi, žiadali od odporcu dokladu - účtovné za roky 2006 - 2010, ale tieto neboli dodané s tým, že budú predložené vyšetrovateľovi, pretože proti pánovi P. je vedené aj trestné stíhanie. Neskôr sa podarilo spoločenstvu získať doklady za rok 2006, ktorý aj kontrolovali a zistilo sa, že doklady a účtovníctvo je v neporiadku. Svedkyňa vyslovila konštatáciu, že pokiaľ by si G. Ď., zamestnankyňa odporcu riadne robila účtovníctvo a informovala by o výberoch predsedu spoločenstva, nič sa nemuselo stať.
Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ustanovenia § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 z.č. 182/1993 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Spoločenstvo je právnická osoba 11) založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva 12) (ďalej len "register").
Podľa ustanovenia § 7b ods. 1 a 2 z.č. 182/1993 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
Spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. 12aa) Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 7c ods. 1 a 5 písm. b), d) z.č. 182/1993 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Orgánmi spoločenstva sú a) predseda,b) rada,c) zhromaždenie,d) iný orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.
Rada je dozorný orgán spoločenstva. Rada kontroluje vedenie účtovníctva a iných dokladov, kontroluje činnosť spoločenstva a navrhuje opatrenia na nápravu nedostatkov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, navrhovateľ - „Spoločenstvo vlastníkov bytov domu 1165“ bolo zaregistrované v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nadobudlo tak spôsobilosť na právne úkony predpokladané ustanoveniami § 18 a 19 Občianskeho zákonníka a v tomto smere námietka o nedostatku právnej subjektivity navrhovateľa namietaná odporcom neobstojí. Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovateľ je oprávnený domáhať sa ochrany vlastníctva vlastníkov bytov- teda prostriedkov na účte, ktoré spravoval a bol poverený jeho kontrolou, čo sa premietlo práve v skutočnosti, že vlastníci bytov súhlasili so založením Spoločenstva. Súd mal teda za preukázanú aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní.
V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 z.z. a s poukazom na zhodné tvrdenia účastníkov konania mal súd za preukázané že správcom bytového domu č. 1165 bol od uzavretia Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov navrhovateľ. navrhovateľ ako správca, preniesol výkon svojich oprávnení vo vzťahu k výkonu správy bytového domu na odporcu mandátnou zmluvou. Mandátna zmluvy bola považovaná oboma účastníkmi zmluvy za platnú a nikým nebola napadnutá, o čom svedčí aj niekoľko, oboma stranami podpísaných dodatkov, ktorými sa upravovala cena za výkon správy domu odporcom. Medzi účastníkmi konania bol založený obchodnoprávny vzťah podriadený režimu obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.
Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca rešpektovali ustanovenia zmluvy aj napriek tomu, že práve v tomto konaní bola spochybnená jej platnosť a bolo spochybnené, kto je správcom bytového domu. Právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na tom, že správcom je odporca, odporca trval na tom, že nemôže byť správcom, pretože pokiaľ je zriadené spoločenstvo, môže byť správcom len toto spoločenstvo a ak nie, uzavrie sa zmluva medzi vlastníkmi bytov s právnickou osobou, a tá je správcom. V konaní však právna zástupkyňa navrhovateľa súhlasila s tým, že správcom domu je navrhovateľ. V súlade s týmto konštatovaním je potom potrebné uviesť, že s postavením Spoločenstva ako správcu, má tento subjekt aj zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať a ktorých účelom je riadny výkon správy. Zo svedeckej výpovede svedkyne D. je zrejmé, že spoločenstvo si neplnilo svoje povinnosti, najmä vo vzťahu ku kontrole účtovníctva a evidencie nakladania s majetkom spoločenstva a to minimálne od roku 2001, pritom nebolo sporným, že odporca vykonávala vedenie účtovníctva vždy rovnako a to pre všetky bytové domy vo vzťahu ku ktorým vykonáva činnosti spojené so správou. Vedenie účtovníctva nikto zo strany navrhovateľa nenamietal a nie sú záznamy o tom, že by mu bolo vytknuté a nie je teda možné tvrdiť, že by odporca porušoval povinnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy tým, že neviedol účtovníctvo riadne. Pokiaľ by to tak bolo, mal by odporca problémy aj s inými Spoločenstvami a pravdepodobne aj so štátnymi orgánmi. Tvrdenia o porušení povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy sú podľa názoru súdu založená na subjektívnom predpoklade, čo mala urobiť pracovníčka odporcu, ktorá mala na starosti vedenie účtovníctva, keď zistila že Ľ.O. P. vyberá prostriedky z účtu navrhovateľa, v čom predovšetkým vidí navrhovateľ pochybenie odporcu.
Súd sa však s tvrdeniami a hypotézami navrhovateľa a konštatovaním svedkyne nemôže stotožniť. V konaní odporcu, vo vzťahu k vedeniu účtovníctva by muselo byť nariadené znalecké dokazovanie, či bolo účtovníctvo vedené riadne alebo nie a toto nebolo navrhnuté. Ďalej svedkyňa, členka Rady navrhovateľa sama pomenovala finančné prostriedky, ktoré mali byť podľa vyjadrenia navrhovateľa nesprávne evidované, ako správne evidované a to ako „peniaze na ceste“ teda vybraté z účtu, ale v dispozícii osoby, ktorá je oprávnená prostriedky z účtu vybrať, pričom ide o osobu, ktorá má toto právo na základe poverenia vlastníka účtu (navrhovateľa) teda prostriedky neopustili „dispozičnú sféru navrhovateľa“ - z účtovného hľadiska. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovanú sumu vybral a pre svoju potrebu minul Ľ. P., ktorý sám vypovedal, že chce prostriedky vrátiť navrhovateľovi, že odporca nemal vedomosť o jeho konaní, rovnako ako navrhovateľ, tiež že nemal v pracovnej náplni disponovanie s účtom navrhovateľa a takto konal len preto, že bol dlhodobo predsedom Spoločenstva a súčasne zamestnancom odporcu.
Súd musí konštatovať, že dispozičné právo k účtu vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov mal Ľ. P. na základe rozhodnutia navrhovateľa, a to za obdobie, keď bol predsedom spoločenstva. Skutočnosť, že svedok P. mal oprávnenie na disponovanie s účtom navrhovateľa aj dva dni potom, ako ukončil pracovný pomer s odporcom svedčí tiež o tom, že toto poverenie nemalo absolútne nič a pracovnoprávnym vzťahom odporcu, okrem toho, čo je nutné uviesť, že to pravdepodobne všetkým zúčastneným stranám vyhovovalo po technickej ako aj administratívnej stránke.
Pokiaľ právny zástupkyňa navrhovateľa tvrdí, že svedok P. mal oprávnenie na disponovanie s účtom len preto, že bol zamestnancom odporcu, nie je možné sa týmto stotožniť,. Pretože toto tvrdenie bolo jednoznačne vyvrátené argumentáciou odporcu a predloženými listinnými dokladmi (pracovná zmluvy, pracovná náplň a i. )
Z toho, ako bol svedok P. subjektívne vnímaný Spoločenstvom, nie je v žiadnom prípade možné vyvodiť zodpovednosť odporcu pri subjektívnom zlyhaní svedka P., ktorý sa naviac ku všetkému priznal.
Keďže v konaní nebolo podľa názoru súdu žiadnym spôsobom preukázané porušenie mandátnej zmluvy odporcom, resp. jeho zamestnancom, nie je možné postupovať podľa § 37, podľa ktorého ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Keďže nebolo preukázané porušenie zmluvnej a ani právnej povinností odporcom súd neskúmal ani možné príčinné súvislosti a výšku škody a návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd však musí uviesť, že v trestom konaní, ktoré sa vedie voči svedkovi Tomášovi, v ktorom konaní sa svedok v postavení obvineného doznal, je svedok Tomáš stíhaný pre zločin sprenevery. Podstatou sprenevery v zmysle ust § 213 Tr. zák. je, že tohto trestného činu sa dopustí ten kto to si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú ... teda samotné trestné stíhanie trestný čin sprenevery predpokladá, že navrhovateľ zveril finančné prostriedky svedkovi Tomášovi, tým, že mu dal dispozičné právo k účtu.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti súd uzavrel, že návrh podaný proti odporcovi nie je dôvodný a tento zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania procesne úspešný účastník konania, v tomto prípade odporca. Trovami konania, ktoré si odporca v konaní pred súdom uplatnil riadne a včas sú trovy právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za zastupovanie v zmysle ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z. a to za 4 úkony právnej pomoci, 1 á 499,57 eur (z hodnoty predmetu sporu podľa § 10 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) a to za prevzatie zastupovania, podanie písomného vyjadrenie k návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 17.05.2011 a dňa 28.06.2011, celkom 1.998,28 eur + 4x 7,41 eur (režijný paušál § 16 ods. 3 vyhl. ) spolu 2.027,92 eur. Právny zástupca navrhovateľa predložil dôkaz o tom, že je platcom DPH, z uvedeného dôvodu mu patrí aj 20% DPH z priznanej odmeny (§18 ods. 3 vyhl) vo výške 405,58 eur. Celkom odmena právneho zástupcu navrhovateľa 2.433,50 eur. O povinnosti zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa rozhodol súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekúcie ( podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.