Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-197-2010.pdf
PDF · 82.72 KB
No categories available
5C/197/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: T. X., B.. X. X. XXXX, X. T., I. X, právne zastúpenej JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 9 proti odporcovi: W. X., B.. XX. X. XXXX, X. H. B., O. Č. C.W. L. I., XXX, I. G. H. S.. H. Í., o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 € mesačne od 30. 8. 2010 vždy do každého 20-tého dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
Zameškané výživné od 30. 8. 2010 do 2. 7. 2011 v sume 1 514,50 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie o určenie výživného vo výške 200 € mesačne od 30. 8. 2010 zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 339,88 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok v sume 30,28 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 30. 8. 2010 žiadala zaviazať odporcu k povinnosti prispievať na jej výživu 350 € mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli dňa XX. X. XXXX, z manželstva pochádzajú toho času dve plnoleté deti, ktoré nie sú odkázané na výživu rodičov. Do júla 2009 žili s odporcom v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo usporiadané až do doby, kedy odporca nadviazal známosť s inou ženou, túto udržiaval od roku 2007, až v roku 2009 začal s touto ženou žiť v spoločnej domácnosti a následne spolu odišli do Írska, pretože v spoločnosti AFE FOUDRY s.r.o., kde pracoval, stratil zamestnanie z organizačných dôvodov. Po odchode z domácnosti prispieval 150 € s tým, že išlo o polovicu nákladov spojených s užívaním bytu, ktorý mali v spoločnom vlastníctve. Navrhovateľka bola zamestnaná so svojím príjmom za rok 2010 priemerne 317,63 €. Odporca sa vrátil z Írska 10. 5. 2010, býval v domácnosti 14 dní, následne odmietol prispievať na jej výživu. Z toho, čo navrhovateľka zarobila, mala nedostatok finančných prostriedkov na úhradu nákladov na bývanie, ale predovšetkým na lieky, pretože trpí cukrovkou II. typu, vysokým krvným tlakom, v súvislosti s tým má doporučenú diétu s dostatkom zeleniny, ovocia a chudého mäsa. V čase, keď bol odporca zamestnaný za obdobie od januára 2009 do marca 2009, tento jeho príjem bol 2 794 € s preddavkom 476 €. Podľa navrhovateľky v Írsku jeho príjem bol od 1 000 do 2 000 € mesačne v čistom. Navrhovateľka dokladovala
výdavky na bývanie, náklady súvisiace s telefónom, cestovnými výdavkami. Návrh podala po tom, ako odporca prisľúbil, že bude prispievať na jej výživu, avšak tento svoj prísľub nedodržal.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadril, kde uviedol, že s návrhom na určenie výživného v plnom rozsahu nesúhlasí. Potvrdil tú skutočnosť, že nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou išiel pracovať do Írska. Ústna dohoda medzi ním a navrhovateľkou bola, že jej mesačne zašle 150 € na byt, čo aj dodržal. Navrhovateľke má prispievať na bývanie aj ich plnoletá dcéra, ktorá tam býva so svojou maloletou dcérou, kde má aj trvalý pobyt a navrhovateľke podľa jeho vedomostí mesačne prispieva sumou 100 €. Celkove náklady na bývanie predstavujú 231 €, z čoho podľa odporcu navrhovateľka nehradí nič, lebo jej prispieva on aj ich dcéra. Podľa odporcu navrhovateľka nedrží žiadne zvláštne diéty, stravuje sa normálne. Nájom a inkaso hradil spoločne s dcérou Y., ktorá do augusta 2010 bývala s matkou. Do spoločnej domácnosti za celý rok prišiel na 14 dní, všetky preplatky za služby spojené s užívaním bytu mala vyplácané navrhovateľka. Odporca uviedol, že jeho priemerný mesačný zárobok je 900 libier mesačne, z toho platí 340 libier za ubytovanie, 50 za elektriku, 150 navrhovateľke na bývanie, 50 telefón a strava ho mesačne výjde cca 300 libier.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, listinnými dokladmi
- potvrdením o zárobku navrhovateľky, daňovým priznaním odporcu, ročným vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu, dokladom za úhradu telefónu, ako aj ostatnými listinnými dokladmi trvale pripojenými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka podala návrh o určenie manželského výživného dňa 30. 8. 2010, v čase podania návrhu žili s odporcom v platnom manželstve. V priebehu konania došlo k rozvodu manželstva účastníkov, rozvod nadobudol právoplatnosť dňa 2. 7. 2011. Za obdobie od 30. 8. 2010 do 2. 7. 2011 súd rozhodoval o uplatnenom nároku navrhovateľky na určenie manželského výživného, ktoré si uplatnila vo výške 350 € mesačne s tým, že v priebehu konania navrhovateľka návrh o určenie manželského výživného vzala vo výške 200 € mesačne za celé obdobie späť a žiadala, aby súd priznal výživné vo výške 150 € mesačne. Po späťvzatí navrhovateľky súd konanie o určenie manželského výživného vo výške 200 € mesačne od 30. 8. 2010 zastavil, rozhodol tak podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
O určení manželského výživného súd rozhodoval v súlade s ustanovením § 71 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V prejednávanej veci v čase podania návrhu účastníci boli manželmi, avšak od júla 2009 už nežili v spoločnej domácnosti. Tomuto predchádzalo obdobie roku 2007, kedy odporca nadviazal známosť s inou ženou a od roku 2009 s touto ženou žil v spoločnej domácnosti a spoločne odcestovali pracovať do Írska po tom, ako odporca stratil prácu z organizačných dôvodov v spoločnosti AFE FOUDRY s.r.o. Martin. Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo to, že navrhovateľke posielal 150 € mesačne na bývanie, nakoľko byt, v ktorom navrhovateľka bývala (s odporcom do júla 2009) bol ich spoločným vlastníctvom. V čase podania návrhu navrhovateľka v byte bývala sama. Zo strany navrhovateľky boli dokladované jej príjmy a výdavky. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľka mala priemerný mesačný zárobok za obdobie posledného roka 277 € čistého s tým, že počas uvedeného obdobia bola práceneschopná a za toto obdobie jej bola vyplatená náhrada príjmu za nemoc vo výške 122,35 €. Práceneschopnosť navrhovateľky bola v období od 18. 11. 2010 do 31. 12. 2010 a od 8. 3. 2011 do 29. 3. 2011. Ďalšie výdavky, ktoré dokladovala, bola úhrada faktúr spoločnosti Orange, kde má navrhovateľka 2 paušály a mesačne platí 11,58 €, trvalý príkaz na úhradu bytu 155 € mesačne (dokladovaný zálohový predpis 149,31 € mesačne), inkaso mesačne vo výške 50,96 €, poplatky za smeti 20 €, potvrdenie Univerzitnej nemocnici v Martine - ambulancia pre choroby metabolizmu a výživu preukazujúce zdravotný stav navrhovateľky s aktuálnou liečbou s potrebou dodržiavania diéty. Navrhovateľka predložila doklady o výdavkoch uhradených za lieky a zdravotnícky materiál.
Odporca svoje príjmy a výdavky uviedol v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ale žiadnym hodnoverným spôsobom tieto výdavky súdu doložené a preukázané neboli.
V prejednávanej veci súd vytýčil pojednávania v termínoch 24. 11. 2010, 27. 1. 2011, 10. 3. 2011, 20. 4. 2011, 1. 6. 2011 a 13. 7. 2011. Všetky termíny pojednávania boli vytýčené tak, aby odporca mal časový priestor zabezpečiť si svoje osobné veci a zúčastniť sa pojednávaní. Na všetky termíny mal doručené predvolanie, odporca sa pojednávaní nezúčastnil.
Pri rozhodovaní vo veci samej súd vychádzal z preukázaných príjmov a výdavkov účastníkov konania tak, aby bolo možné určiť výživné zodpovedajúce a zabezpečujúce zásadne rovnakú životnú úroveň účastníkov konania. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho mesačný zárobok je 900 libier, z ktorého mal výdavky, tieto však súdu nepreukázal, preto nebolo možné na ne hodnoverným spôsobom prihliadnuť. Po zhodnotení všetkých dôkazov, ktoré mal súd predložené dospel k záveru, že za obdobie, kedy navrhovateľka uplatnila manželské výživné po čiastočnom späťvzatí, teda vo výške 150 € mesačne, bolo toto výživné dôvodné, nakoľko príjem navrhovateľky nepostačoval na úhradu nákladov, ktoré by zabezpečovali na jej strane rovnakú životnú úroveň, ako bola životná úroveň odporcu. Výživné bolo určené od podania návrhu od 30. 8. 2010 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania do 2. 7. 2011, celkove za 10 mesiacov po 150 € a za 3 dni mesiaca august 2010 a júl 2011 - 14,50 €, celkove výživné za dané obdobie bolo vo výške 1514,50 €. Takto určené výživné zaviazal súd zaplatiť odporcu navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. Trovy konania boli priznané z priznanej výšky výživného, pričom poplatkový úkon bol vypočítaný z hodnoty 1 514 € a to vo výške 71,34 € za úkon právnej pomoci. Celkove bolo priznané za právne služby 2 x úkon právnej pomoci - prevzatie veci a podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 1 .6. 2011, 13. 7. 2011, 4 x po 71,35 €, za účasť na pojednávaní dňa 27. 1. 2011 bolo priznané právnej zástupkyni navrhovateľky vzhľadom k tomu, že pojednávanie bolo odročené v súlade s § 14 ods. 5, Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 17,84 €, t.j. odmena vo výške ?-iny základnej sadzby tarifnej odmeny. Na iných pojednávaniach, ktoré boli vytýčené, sa právna zástupkyňa navrhovateľky nezúčastnila a ani navrhovateľka. Okrem tarifnej odmeny bol priznaný paušál 3 x 7,41 € platný pre rok 2011 a 2 x po 7,21 € platný pre rok 2010. Celkove boli priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 339,88 €.
Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. e) Zákona o súdnych poplatkoch, preto podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch podľa výsledku konania bol odporca zaviazaný zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 % z predmetu sporu, t.j. vo výške 30,28 € (položka 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.