Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-398-2011.pdf
PDF · 87.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-4Er/398/2011
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Bratislava, Trnavská cesta 100, IČO: 17 333 768 proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce, Veľké Uherce, IČO: 00 205 869 pre vymoženie 27 731,19 €, takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jána Janca, so sídlom v Bratislave, Račianska 109/C o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 21.6.2011, doručenú súdu dňa 29.6.2011, sp. zn. EX 3250/2011 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.6.2011, doručeným exekútorskému úradu dňa 17.6.2011 sa oprávnený domáha proti povinnému vymoženia sumy 27 731,19 € na podklade exekučného titulu, ktorým je uznesenie Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 31.3.2009, č. 5/CCXIII/09.
Oprávnený ako exekučný titul označil aj rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 31.12.2009, č.k. 6C/131/2009-26 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.2.2011, č.k. 4Co/46/2010.
Súd sa oboznámil s citovanými rozhodnutiami, s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený považuje za exekučný titul tri rozhodnutia: a) uznesenie Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 31.3.2009, č. 5/CCXIII/09; b) uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 31.12.2009, č.k. 6C/131/2009-26 a c) uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.2.2011, č.k. 4Co/46/2010-36. Uznesenie OS Partizánske zo dňa 31.12.2009 č.k. 6C/131/2009-26, ani uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.2.2011, č.k. 4Co/46/2010-36, nepriznávajú právo, nezaväzujú k povinnosti ani nepostihujú majetok.
Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), časť vety pred bodkočiarkou, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
V posudzovanej exekučnej veci rozhodnutia OS Partizánske a KS Trenčín, ktoré boli predložené ako exekučné tituly, nie je možné považovať za exekučné tituly. Rozhodnutiami bolo rozhodnuté len o zastavení súdneho konania a o trovách zastaveného konania (neboli priznané žiadnemu z účastníkov), nebola nimi uložená žiadna povinnosť, respektíve priznané žiadne právo, ktoré by bolo nútene vymáhateľné v exekučnom konaní.
Exekučným titulom v posudzovanej exekučnej veci je rozhodnutie Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 31.3.2009, č. 5/CCXIII/09.
Podľa § 41 ods. 2 písm. f) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný titul predložený oprávneným je rozhodnutím vydaným správnym orgánom v správnom konaní.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len SP) správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Oprávnený mal v rozhodovaní o povinnosti povinného zaplatiť pokutu postavenie správneho orgánu. Toto jeho postavenie vyplýva zo zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Podľa § 19a ods. 9 citovaného zákona v prípade nesplnenia niektorej z povinností vyplývajúcich pre nadobúdateľa z ustanovení § 19a môže Výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "výkonný výbor") uložiť nadobúdateľovi peňažnú pokutu až do výšky 10 miliónov Sk. Úhrn takto uložených peňažných pokút v jednotlivom prípade nesmie presiahnuť 30 miliónov Sk. Peňažnú pokutu možno uložiť do troch rokov od nesplnenia niektorej z povinností nadobúdateľom v súlade s § 10 ods. 10. Výnos z peňažných pokút je príjmom fondu.
Oprávnený je právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, zapísanou do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa zákona č. 92/1991 Zb. vo verejnom záujme (§ 27 citovaného zákona).
Správnymi orgánmi sú aj fyzické osoby alebo právnického osoby, a to za podmienky, že im zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Na konanie, v ktorom rozhodujú správne orgány, sa vzťahuje Správny poriadok, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zákon č. 92/1991 Zb. má síce v § 10 ods. 9 ustanovenie vylučujúce použitie Správneho poriadku, avšak toto sa týka len rozhodovania o privatizácii, teda konania a rozhodovania podľa § 10 citovaného zákona a netýka sa konania a rozhodovania podľa § 19a citovaného zákona. V prípade, ak Fond národného majetku Slovenskej republiky rozhoduje o uložení pokuty podľa § 19a ods. 9 citovaného zákona, má postavenie správneho orgánu a v konaní je povinný postupovať podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku.
Podľa § 6 ods. 2 SP ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Fond národného majetku Slovenskej republiky sa vnútorne člení na výkonný výbor a dozornú radu. Takéto vnútorné členenie vyplýva z § 27 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. Organizačné usporiadanie fondu a vymedzenie jeho činnosti upravuje štatút, ktorý schvaľuje vláda na návrh fondu (§ 27 ods. 5 veta prvá citovaného zákona).
Podľa čl. 12 ods. 1 Štatútu Fondu národného majetku SR orgánmi fondu sú: a) výkonný výbor a b) dozorná rada. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. l) Štatútu výkonný výbor je najvyšším orgánom fondu. Do jeho výlučnej právomoci patrí najmä rozhodovať o ďalších otázkach, ktoré tento štatút alebo právne predpisy zverujú do pôsobnosti výkonného výboru. Podľa čl. 14 ods. 7 Štatútu o zasadaní výkonného výboru sa
vyhotovuje zápisnica, ktorá musí obsahovať všetky zásadné skutočnosti z rokovania vrátane výsledkov hlasovania a presného znenia všetkých rozhodnutí.
Zákon, ale aj Štatút určujú ako funkčne príslušný orgán na rozhodovanie Fondu národného majetku Slovenskej republiky v prípade ukladania pokút podľa § 19a ods. 9 zákona výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Uložiť pokutu môže výlučne výkonný výbor Fondu, postupuje pritom podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku.
O tom, kto je účastníkom správneho konania, hovorí Správny poriadok v § 14 ods. 1, 2.
Podľa § 14 ods. 1, 2 SP účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Z uvedeného vyplýva, že povinný Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce bol účastníkom správneho konania o uloženie pokuty podľa § 19a ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb., pretože v konaní sa konalo o jeho právach a povinnostiach.
Podľa § 33 ods. 1, 2 SP účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4, 5 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
Podľa § 51 ods. 1 SP rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
Podľa § 53 SP proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Zo zápisnice z CCXIII. riadneho zasadnutia Prezídia FNM SR konaného 31. marca 2009 vyplýva, že v bode 6. Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky po prerokovaní materiálu "Návrh na uloženie peňažnej pokuty spoločnosti Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce" schválilo na základe návrhu Výkonného výboru Fondu národného majetku SR uloženie peňažnej pokuty v zmysle § 19a ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov povinnému vo výške 27 731,19 € za porušenie § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, a to za predaj časti privatizovaného nehnuteľného majetku uskutočneného v r. 2008 bez predchádzajúceho písomného
súhlasu FNM SR a zároveň viceprezidentovi Prezídia a predsedovi Výkonného výboru FNM SR uložilo oznámiť povinnému uloženie peňažnej pokuty.
Z listiny označenej ako "Peňažná pokuta podľa § 19a/ ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. - zml. č. 2199/2002 zo dňa 21.4.2009 vyplýva, že oprávnený oznámil povinnému, že Prezídium Fondu národného majetku SR na svojom zasadnutí dňa 31.3.2009 po prerokovaní materiálu predloženého Výkonným výborom FNM SR "Návrh na uloženie peňažnej pokuty spoločnosti Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce" prijalo Uznesenie č. 5/CCXIII/09, ktorým schválilo na základe návrhu Výkonného výboru Fondu národného majetku SR (uznesenie č. 7/03/09 zo dňa 27.1.2009) uloženie peňažnej pokuty v zmysle § 19a ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov povinnému vo výške 27 731,19 € za porušenie § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, a to za predaj časti privatizovaného nehnuteľného majetku uskutočnený v r. 2008 bez predchádzajúceho písomného súhlasu FNM. Uloženú pokutu žiadajú zaplatiť do 26.6.2009 na účet oprávneného.
Zo všetkých predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti je zrejmé, že pokutu podľa § 19a) ods. 2 povinnému uložilo na návrh výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky na zasadnutí dňa 31.3.2009. Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky nie je funkčne príslušné na ukladanie pokút podľa § 19a ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. Funkčnú príslušnosť zákon zveruje výkonnému výboru Fondu. Jedine výkonnému výboru teda patrí právomoc rozhodnúť o uložení pokuty podľa § 19a ods. 9 citovaného zákona. V posudzovanej veci uloženie pokuty schválilo Prezídium Fondu, hoci zákon mu takú právomoc nepriznáva. Rozhodnutie Prezídia o uložení pokuty povinnému teda nie je riadnym rozhodnutím v zmysle Správneho poriadku a nemôže byť preto spôsobilým exekučným titulom.
Exekúcia v posudzovanej veci nie je prípustná aj z ďalšieho dôvodu. Predložená listina označená ako "Peňažná pokuta podľa § 19a/ ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. - zml. 2199/2002" zo dňa 21.4.2009 nie je riadnym rozhodnutím podľa § 47 SP. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí mať formálne náležitosti uvedené v citovanom ustanovení. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Citovaná listina tieto náležitosti neobsahuje. Nie je z nej zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zároveň účastník konania nebol poučený o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu. Predložená listina teda nie je formálne vykonateľným rozhodnutím a nemôže byť exekučným titulom.
Výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky nemôže pri rozhodovaní postupovať svojvoľne. Každé jeho rozhodnutie musí mať riadne náležitosti správneho rozhodnutia a každý účastník správneho konania pred výkonným výborom musí mať možnosť uplatniť svoje procesné práva účastníka správneho konania. Ak zákon zveruje právomoc ukladať pokuty výkonnému výboru Fondu, nemôže ich ukladať Prezídium fondu. V zásade každé rozhodnutie v správnom konaní musí byť vyhotovené a musí byť doručené účastníkom správneho konania. Musí obsahovať všetky formálne náležitosti uvedené v Správnom poriadku. V prípade, ak rozhodnutie nie je riadne vyhotovené a nemá všetky formálne náležitosti, nie je vykonateľné a nie je možné na jeho podklade viesť exekúciu.
Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske v dvoch vyhotoveniach. (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.