Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-231-2010.pdf
PDF · 101.46 KB
Area
Subarea
10C/231/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky R. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom X., X. XXX, okres G. U.Á., proti odporcovi W. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P., B. XXX/XX, Z.. Č.. Ú. O. X. X. V., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. Š., nar. X. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania R. Š., E. P. a W. Š., uzavreté dňa X. X. XXXX vo X., zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 4, ročník 2004, na strane 60, pod poradovým číslom 4, s a r o z v á d z a .
Maloletý W. Š., nar. X. XX. XXXX, s a z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Odporca j e p o v i n n n ý prispievať na výživu maloletého W. Š., nar. X. XX. XXXX, sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.
Styk odporcu s maloletým W. Š. s a n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 10. 2010, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, uzavretého dňa X. X. XXXX vo X. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. Š. na čas po rozvode tak, že sa zveruje do jej výchovy a starostlivosti, s právom spravovať jeho majetok, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa, za súčasného uloženia povinnosti odporcovi prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne. Stretávanie odporcu s maloletým navrhla upraviť každú párnu sobotu od 12.00 do 18.00 hod. V návrhu uviedla, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Posledným spoločným bydliskom bol jej rodičovský dom vo Važci. V manželstve sa narodilo jedno maloleté dieťa. Manželstvo bolo harmonické a usporiadané. Problémy začali vznikať, keď sa dozvedela o odporcovom holdovaní hre na hracie automaty, na ktoré využíval väčšinu finančných prostriedkov. Dozvedela sa, že si pomohol aj nejakými krádežami, za ktoré bol následne aj vzatý do väzby a odsúdený. V spoločnej domácnosti nežijú od 11. 8. 2008. Dňa 19. 5. 2011 bola súdu doručená zmena návrhu na začatie konania, v časti úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin prvé dva kalendárne týždne v júli od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny
rok od 23. 12. od 9.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od 9.00 hod. veľkonočného piatka do 18.00 hod. veľkonočného pondelka.
Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil, ako aj s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností. Nesúhlasil s návrhom v časti úpravy stretávania s maloletým dieťaťom.
Poverená pracovníčka kolízneho opatrovníka, v prípade rozvodu manželstva, navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Výživné, ako aj úpravu stretávania odporcu s maloletým, ponechala na úvahe súdu vzhľadom na to, že odporca je vo výkone trestu.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti odporcu, ktorý pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že súhlasí, aby sa pojednávalo vo veci bez jeho prítomnosti. Dňa 4. 7. 2011 odporca doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na súdnom pojednávaní, v ktorom uviedol, že žiada, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Súd preto vykonal súdne pojednávanie v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá a manželstvo nie je ochotná zachovať ani v prípade, keď odporca príde z výkonu trestu. S odporcom nie sú skoro 2,5 roka. Spätne si uvedomila, že ona ťahala rodinu a odporca všetky starosti ponechával na ňu. Odporcu vzali do väzby, bolo jej veľmi ťažko, potom sa však snažila žiť nový život. Keď vzali odporcu do väzby, bývali vo Važci u jej rodičov, žili v spoločnej domácnosti. Odporca najskôr dostal podmienečný trest odňatia slobody, neskôr, keďže pokračoval v páchaní rovnakej trestnej činnosti, dostal nepodmienečný trest odňatia slobody. Poukázala na to, že odporca bol schopný minúť aj 7000 Sk za 2 hodiny hraním automatov. Taktiež jej odporca zatajoval príjem, ktorý zarábal na Štrbskom Plese, ktorý poberal v hotovosti vo výške 5000 Sk mesačne. Citové vzťahy s odporcom boli pred jeho vzatím do väzby normálne. Maloletý mal k odporcovi dobrý vzťah. Odporca sa stále spoliehal na to, že všetko je zabezpečené. Intímne spolu normálne žili. Pred vzatím odporcu do väzby sa nerozprávali o tom, že by sa rozviedli alebo spolu nežili. Má mimomanželskú známosť, ktorá trvá 1 rok a chce, aby pokračovala. Za odporcom chodila do výkonu trestu pravidelne, nechodí od zimy roku 2009-2010. Chodil s ňou aj maloletý, odkedy nechodí ona na návštevu, nechodí ani maloletý. Býva vo Važci v rodinnom dome, spolu s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia. Pracuje v Demänovskej Doline, takže sa stane, že niekedy musí prespať na hoteli. Z tohto dôvodu prehlásila do Základnej školy v Demänovej aj maloletého. Má príjem len z pracovného pomeru. Tringelty dostáva približne vo výške 2-3 eurá denne. Cestovné jej prepláca zamestnávateľ. Rodičom za bývanie neplatí. Platí si leasing na auto, vo výške 120 eur mesačne. Za bývanie a stravu na hoteli neplatí. Maloletý W. navštevuje 2. triedu základnej školy. Mesačný poplatok na stravné je 20 eur, na školskú družinu 4 eurá. Je zdravý, pravidelne neužíva žiadne lieky. Krúžky, ktoré by boli spoplatnené, nenavštevuje. Z výkonu trestu chodí výživné na maloletého medzi 32 - 37 eur mesačne. Navrhla, aby bola oprávnená maloletého aj zastupovať, výživné na neho žiadala určiť vo výške 70 eur. Poukázala na to, že odporca počíta s tým, že pôjde z výkonu trestu domov, že má dohodnutú prácu v Bratislave a maloletého by si brával ku svojej matke.
Odporca pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, jeho príjem je maximálne 15 eur mesačne. Navrhovateľke vo výkone trestu platí približne 37 eur mesačne. Jeho pravidelné mesačné výdaje sú približne 15 eur mesačne. Žiadny majetok nevlastní, resp. nemá žiadnu vedomosť o tom, či nejaký majetok vlastní, nakoľko navrhovateľku oprávnil nakladaním s týmto majetkom. Vo výkone trestu odňatia slobody je za trestný čin lúpeže, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pričom predpokladané ukončenie výkonu trestu je 11. 1. 2013.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého W. Š., sobášnym listom účastníkov, potvrdením o výkone trestu odňatia slobody odporcu, potvrdením o evidencii uchádzača o zamestnanie, potvrdením o pobyte, žiadosťou o vykonanie
zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného, lustráciou účastníkov v databáze Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, potvrdením o príjme navrhovateľky, potvrdením o výške pracovnej odmeny odporcu, zistiac nasledovný stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa X. X. XXXX vo X.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 4, ročník 2004, strane 60, pod poradovým číslom 4. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo.
V manželstve sa narodilo jedno dieťa, maloletý W. Š., nar. X. XX. XXXX.
Navrhovateľka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti ČEMA, s. r. o., pričom v období od apríla 2010 do decembra 2010 pracovala na základe dohody o vykonaní práce, kde jej priemerná čistá mzda mesačne predstavovala 38,88 eura mesačne, v období od 1. 1. do 3. 1. 2011 pracovala na dohodu o vykonaní práce, kde jej čistá mzda predstavovala 12,96 eura. Od 3. 1. 2011 vykonáva prácu v pracovnom pomere, pričom jej priemerná čistá mesačná mzda predstavuje 293,20 eura. Navrhovateľka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy evidovaná od 3. 5. 2010 do 2. 1. 2011, kedy nastúpila do pracovného pomeru k súčasnému zamestnávateľovi.
Odporca je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, pričom koniec trestu je stanovený na 11. 1. 2013. Vo väzbe bol od 11. 1. 2008. Je pracovne zaradený od 29. 7. 2008. Priemerná výška jeho pracovnej odmeny za posledných 12 kalendárnych mesiacov v čistom predstavuje 122,39 eura. Z uvedenej čistej odmeny sú vykonávané zrážky na výživné, pohľadávky ZVJS, pohľadávky nákladov výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal preukázané, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva spočívali vo vzájomnom odcudzení manželov, ku ktorému došlo v dôsledku vzatia odporcu do väzby a následného výkonu trestu odňatia slobody. Manželia takmer 3,5 roka z uvedeného dôvodu nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločne výchovu maloletého dieťaťa, pochádzajúceho z manželstva. Manželstvo v súčasnosti je už len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia sú si nie oporou, pomocou, intímne spolu nežijú, nebývajú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spolu maloleté dieťa, z manželstva pochádzajúce. K uvedenému stavu vzťahov medzi manželmi došlo zavinením odporcu, ktorý sa opakovane dopustil trestnej činnosti, v dôsledku čoho mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. K definitívnemu rozhodnutiu navrhovateľky podať návrh na rozvod manželstva nepochybne prispela jej mimomanželská známosť, ktorá trvá už 1 rok a navrhovateľka v nej chce pokračovať. S rozvodom manželstva súhlasil aj odporca.
Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvávali proti svojej vôli. Nakoľko ani jeden z účastníkov už nechcel v manželstve zotrvať, nebolo možné ich k tomu nútiť. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťa, pochádzajúceho z manželstva, ktoré od vzatia odporcu do väzby žije v spoločnej domácnosti len s navrhovateľkou, teda na vzniknutú situáciu je už adaptované.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho
výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zveril maloletého W. Š. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju zabezpečuje od vzatia odporcu do väzby, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. S uvedenou úpravou súhlasili aj odporca a kolízny opatrovník. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa súd zveril taktiež navrhovateľke, nakoľko odporca je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody, preto by aj tak fakticky nemohol uvedené rodičovské práva vykonávať. Výživné súd určil vo výške 50 eur mesačne, nakoľko nemal preukázané, že by bolo v súčasnej dobe v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť viac. Odporca poberá pracovnú odmenu vo výške 122,39 eura mesačne, z ktorej sú mu vykonávané ešte zrážky na náklady výkonu trestu odňatia slobody, pohľadávky voči Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vzhľadom na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú iné, ako bežné, uvedené výživné bude postačujúce aj na pokrytie jeho potrieb. Maloletý je zdravý, pravidelne neužíva žiadne lieky, nenavštevuje krúžky, ktoré by boli spoplatnené. Pravidelné mesačné výdavky na neho sú len 24 eur do mesiaca na stravné a školskú družinu. Súd stretávanie odporcu s maloletým dieťaťom neupravil, nakoľko odporca je vo výkone trestu odňatia slobody, preto by výrok rozsudku, ktorý by upravoval stretávanie odporcu s maloletým dieťaťom v rozsahu, ako to navrhovala navrhovateľka v zmene návrhu na začatie konania, nebol vykonateľný. Súd pri rozhodovaní vychádza, podľa ustanovenia § 154 ods. 1 O. s. p., zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Keďže v čase vyhlásenia rozsudku bol odporca vo výkone trestu odňatia slobody, súd prihliadol k uvedenej skutočnosti a styk odporcu s maloletým neupravil. V prípade zmeny pomerov v budúcnosti každý z rodičov môže požiadať o zmenu rozhodnutia o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nemal v konaní preukázané, že by okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.