Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_31C-146-2010.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Ro/155/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu: N.. L. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, X. X., zast. JUDr. Ján Vinarčík, advokát, so sídlom Stavebná 1, Banská Bystrica, proti žalovanému: N.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, W., v konaní o zaplatenie 3.000 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur s úrokom vo výške 13,50% ročne zo sumy 3.000 eur od 3.6.2009 do 17.6.2009 a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000 eur od 18.6.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Jána Vinarčíka,a advokáta, so sídlom v banskej Bystrici, Stavebná 1, vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.4.2010, doplnenou písomným podaním zo dňa 17.5.2010, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000 eur titulom nesplatenia pôžičky poskytnutej žalovanému na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil právo na dohodnuté úroky vo výške 15% ročne zo sumy 3.000 eur od 3.6.2009 do 17.6.2009 a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000 eur od 18.6.2009 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Proti vydanému platobnému rozkazu, č. k. 19Ro/155/2010-12, zo dňa 26.5.2010 podal žalovaný odpor s odôvodnením, v ktorom nespochybnil skutočnosť, že mu žalobca požičal sumu 3.000 eur, avšak namietal výšku uplatneného úroku vo výške 15% z dlžnej sumy od 3.6.2009 do 17.6.2009 majúc za to, že úrok v uplatnenej výške predstavuje v ročnom vyjadrení výšku 390%.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa z predloženým listinným dôkazom, Uznesením OR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: C.-XXX/OEK-ZV- XXXX a zistil, že skutočnosti, rozhodujúce z hľadiska veci samej, nie sú medzi účastníkmi sporné. Žalobca požičal žalovanému dňa 3.6.2009 sumu 3.000 eur na dobu dvoch týždňov. Účastníci si pri peňažnej pôžičke dohodli úroky vo výške 15% na dobu poskytnutia peňažných prostriedkov, t. j. na dobu dvoch týždňov. Žalovaný doposiaľ žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka : „ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu."
Podľa ust. § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka: „Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka : „ Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní."
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka : „ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie j podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis."
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009: „ Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu."
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne. Medzi účastníkmi konania vznikol občiansko-právny vzťah titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke v ústnej forme. Žalovaný porušil podmienky uzavretej zmluvy o pôžičke, keďže pôžičku nesplatil dohodnutým spôsobom, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur. Účastníci si dohodli ako odplatu za užívanie peňažnej istiny úroky vo výške 15% na dobu dvoch týždňov. Výška úrokov, ktoré možno dohodnúť, nie je limitovaná. Avšak nemožno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov. Súd priznal žalobcovi úroky vo výške úrokovej miery, akú peňažné ústavy poskytovali v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Pretože žalovaný nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky včas a riadne, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobca právom požaduje popri samotnom plnení aj úroky z omeškania, výšku ktorých upravuje ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z v znení účinnom od 1.1.2009. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením peňažných prostriedkov dňom 18.6.2009. Výšku žalobcom uplatnených úrokov z omeškania mal súd za preukázanú z evidencie Národnej banky Slovenska z ktorej vyplýva, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 18.6.2009 bola stanovená vo výške 1% ročne. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním uplatnenej výške 9% ročne z dlžnej sumy.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. : „ Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu."
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. : „ Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrad trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi."
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko žalobcov neúspech v konaní bol len nepatrný, a to v časti týkajúcej sa výšky uplatneného úroku. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 180 eur podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej výške
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 4 úkony právnej služby v hodnote po 111,61 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 22.4.2010, porada s klientom dňa 25.5.2011 a účasť na pojednávaní dňa 4.7.2011) v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len vyhláška), 2 x režijný paušál á 7,21 eur a 2 x režijný paušál á 7,41 eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky, cestovné vo výške 22,96 eur a náhrada za stratu času za 14 začatých polhodín vo výške 168,28 eur (14 x 12,02 eur) v súlade s ust. § 17 ods. 1 vyhlášky.
Žalobca si uplatnil pri úkonoch právnej služby základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 121,18 eur. Správna výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty 3.000 eur, je 111,61 eur, a preto trovy konania prevyšujúce sumu 111,61 eur súd žalobcovi nepriznal, nakoľko mal za to, že právny zástupca žalobcu pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny nepostupoval správne.
Súd žalobcovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby, a to písomné podanie - návrh na predbežné opatrenie, vo výške 60,59 eur. Súdu nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca vyúčtoval trovy konania
za uvedený úkon právnej služby, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia.
Súd žalobcovi nepriznal ani cestovné za použitie osobného motorového vozidla neuvedenej značky, Q.: BB-XXXDL , na trase X. X. - W. a späť, nakoľko právny zástupca žalobcu nedoložil technický preukaz a doklad o cene pohonných hmôt. Je nesporné, že právny zástupca žalobcu sa zúčastnil na pojednávaní dňa 4.7.2011, ale vzhľadom na to, že táto položka trov konania je z vyššie uvedeného dôvodu nepreskúmateľná, súd priznal náhradu cestovného len vo výške zodpovedajúcej cestovnému pri použití verejného dopravného prostriedku - vlaku, pričom cena cestovného vlakom z Banskej Bystrice do Košíc je 11,48 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II .
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)