Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/195/2010

Opravné uznesenie

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. N. L. v právnej veci navrhovateľa P.Á. F., W. Q. , Q. XX, zastúpeného U.. P. M., Y. X. X. Q. Pezinku, S. XX, proti odporkyni P. F., W. Q. , Q. XX, zastúpenej U.. Y. Q., Y. X. X. Q. Trnave, F.A. XX/A, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM a o vypratanie nehnuteľnosti, takto :

rozhodol:

Návrh o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Š., katastrálne územie Veľké Šenkvice a to byt č. X na prízemí bytového domu č. XX na Q.O. J. Q. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu v podiele 7121/32952 a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom parc. č. XXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 7121/32952, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný vypratať byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu č. XX, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X, na Q. J., obec Š., katastrálne územie Q. Š., okres F., zapísaný na LV č. XXXX v Správe katastra F., do 30 dní, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 99,58 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodne doplňujúcim uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 06.07.2010 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Š., k. ú. Q. Š. a to byt č,. X na prízemí bytového domu č. XX na Q. ulici v Š. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zaradeniach a príslušenstve bytového domu v podiele 7121/32952 a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom parc. č. XXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, v podiele 7121/32952, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporkyňa nadobudla vyššie popísané nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.1997, teda za trvania manželstva, avšak na liste vlastníctva je odporkyňa uvedená ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností.

Naliehavý právny záujem je daný tým, že odporkyňa ako výlučná vlastníčka môže nehnuteľnosťou disponovať i bez vedomia navrhovateľa.

K návrhu sa začatie konania sa vyjadrila odporkyňa podaním doručeným súdu dňa 20.01.2011.

Odporkyňa uviedla, že podala návrh o vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľom, kde popisuje, že v danom prípade sa jednalo o služobný byt, ktorý získala ešte pred uzatvorením manželstva ako pracovníčka školstva. Navrhovateľovi právo spoločného nájmu bytu nikdy nevzniklo. Pokiaľ uzatvorila odporkyňa kúpnu zmluvu za trvania manželstva, mal navrhovateľ možnosť domáhať sa v premlčacej lehote relatívnej neplatnosti, k tomu však neprišlo a preto navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť.

Návrhom doručeným súdu dňa 03.11.2010 sa odporkyňa domáhala vypratania nehnuteľnosti samostatným návrhom vedeným pod sp. zn. XC XXX/XXXX.

V návrhu uviedla, že na základe rozsudku Okresného súdu F., zo dňa 10.3.2010, č.k. XC XX/XXXX bolo jej manželstvo s navrhovateľom rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. XCo XXX/XXXX zo dňa 16.6.2010.

Ďalej uviedla, že pred uzatvorením sobáša bola užívateľkou dvojizbového bytu v Š., na Q. ulici, ktorého vlastníkom bolo P. Š.. V tom čase pracovala v Materskej škôlke Š., pričom pridelený byt sa nachádzal v školskej bytovke. Rozhodnutím MNV v Š. zo dňa 27.12.1988, č.j. XX/XXXX-P. jej bol pridelený trojizbový byt nachádzajúci sa na Q. XX. Išlo o byt podnikový, kde návrh na pridelenie prináležal organizácii, v ktorej pracovala. Vlastníkom prideleného bytu bol štát, neskôr obec, rovnako tiež riadenie a správa predškolských zariadení. Predmetný byt bol odporkyni odpredaný ako výlučnej vlastníčke. Po rozvode manželstva vyzvala navrhovateľa, aby vypratal byt, nakoľko jeho právo bývania bolo odvodené od rodinného vzťahu s odporkyňou. Nikdy mu nevzniklo právo osobného užívania bytu, ani spoločný nájom manželov.

Odporkyňa tiež poukázala na dobré mravy, pretože správania navrhovateľa voči nej je neadekvátne.

K návrhu na vypratanie nehnuteľnosti sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 04.1.2011.

Uviedol, že kúpnou zmluvou uzatvorenou za trvania manželstva nadobudla odporkyňa výlučné vlastníctvo k bytu č. X, na Q. XX v Š.. Manželstvo s odporkyňou uzatvoril dňa XX.X.XXXX a v tom čase bola odporkyňa nájomníčkou X izbového bytu. Po svadbe byt užívali ako rodina. V roku XXXX byt už ako manželia vymenili za väčší a spoločne ho zrekonštruovali. Na byt prispieva čiastkou 70 eur, ktorú mu určila odporkyňa, neprispieval iba v čase keď bol nezamestnaný.

Uznesením zo dňa 14.4.2011, č.k. XC XXX/XXXX-XX súd spojil obe konania so konania spoločného vedeného naďalej pod sp. zn. XC XXX/XXXX.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise : listom vlastníctva č. XXXX, zmluvou o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 12.12.1997, rozsudkom Okresného súdu č.k. XC XX/XXXX-XX o rozvode manželstva účastníkov konania, rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 09.11.1979, rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 27.12.1988, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, žiadosti o výmenu bytu - vyrozumenie zo dňa 19.10.1988, stanoviskom Obce Š. . Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

Rozhodnutím Miestneho národného výboru Š., č.j. XXXX/XXXX, zo dňa 09.11.1979 bol odporkyni pridelený podľa byt, pozostávajúci z X izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na Q. J. v Š., X. poschodie. Vlastníkom bytu bol MNV Š..

Na základe rozhodnutia o pridelení bytu bola medzi MNV Š. a odporkyňou dojednaná Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej odporkyňa prevzala byt na Q. XX Q. . Dohoda bola uzatvorená dňa 13.11.1979.

Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili navrhovateľ a odporkyňa manželstvo.

Na základe žiadosti o výmenu bytu v školskej bytovke na Q. XX, súhlasila rada MNV s výmenou bytu, o čom odporkyňu vyrozumela prípisom zo dňa 19.10.1988.

Rozhodnutím Miestneho národného výboru Š., č.j. XX/XXXX, zo dňa 27.12.1988 bol odporkyni pridelený podľa byt č. X, pozostávajúci z X izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa na Q. J. Q. , prízemie Vlastníkom bytu bol MNV Š..

Zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou v zmysle , uzatvorenou dňa 13.12.1997 medzi Obcou Š. a odporkyňou, nadobudla odporkyňa výlučné vlastnícke právo k vyššie uvedenému bytu a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach a zastav,1998, pod č. Q. 44/98.

Na Liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Š., okres Q. Š. je ako výlučná vlastníčka nehnuteľností :

- pozemku registra C, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria

- bytu č. X, nachádzajúcom sa v bytovom dome na Q. J. Č.. XX, stojacom na parcele č. XXX/X a

- podielová spoluvlastníčka na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 7121/32952

zapísaná odporkyňa.

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, zo dňa , č.k. XC XX/XXXX, právoplatného dňa 27.7.2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.

Na pojednávaní dňa18.3.2011 navrhovateľ uviedol, že návrh na vypratanie bytu navrhuje zamietnuť. Byt, ktorý nadobudla odporkyňa za slobodna bolo X izbový. Neskôr už počas manželstva nadobudla byt X izbový, ktorý potom spoločne odkúpili. Byt sa zrekonštruoval, urobili sa podlahy, kúpeľňa, kúrenie. Na náklady spojené s užívaním bytu pravidelne prispieva.

Právny zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že účastníci konania uzatvorili manželstvo v roku 1980. Od tejto doby všetok svoj majetok nadobúdali do BSM. Na základe toho sa domnievajú, že byt špecifikovaný v návrhu je súčasťou BSM a navrhovateľ nemá povinnosť ho vypratať. Pridelením bytu od bývalého MNV vzniklo odporkyni právo osobného užívania. V čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k bytu už manželstvo existovalo 17 rokov a ich BSM nebolo zúžené pre účely kúpy tohto bytu. Preto byt patrí do BSM a návrh na jeho vypratanie je potrebné zamietnuť.

Odporkyňa vypovedala, že po rozvode manželstva požiadala navrhovateľa, aby byt vypratal, pretože nie je možné, aby naďalej spolu bývali. Byt dostala ako služobný od obce, pretože pracovala ako učiteľka.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa nadobudla byt ako služobný. Jednalo sa o byty, ktoré boli prideľované pracovníkom školstva a výlučne odporkyni vznikol nájomný vzťah V žiadnom prípade nedošlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi. Na túto skutočnosť nemala vplyv ani následná výmena bytu, ktorá bola uskutočnená v roku 1988, nakoľko sa jednalo opäť o byt služobný.

Keby sa i teoreticky pripustilo, že vznikol spoločný nájom, tak odporkyňa nadobudla byt do svojho výlučného vlastníctva a navrhovateľ sa nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Na pojednávaní dňa 18.5.2011 právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila, že odporkyni bol pridelený obyčajný obecný byt. Na kúpu bytu použila odporkyňa finančné prostriedky patriace do BSM. V tejto súvislosti poukázala na judikáty R 3/1967, 3/1983 a R 42/1972, ktoré podporujú tvrdenie navrhovateľa, že byt patrí do BSM.

Právna zástupkyňa odporkyne poukázala, že na oboch rozhodnutiach o pridelení bytu je uvedené, že rozhodnutie sa doručovalo odboru školstva. Vo vyrozumení o súhlasu MNV s výmenou bytu sa uvádza termín školská bytovka. Z uvedeného je zrejmé, že pridelené byty mali charakter školského bytu. Finančné prostriedky použité na kúpu bytu, budú predmetom vyporiadavania BSM. Peniaze poskytla odporkyni matka, na základe ústnej darovacej zmluvy.

Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa a , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia , 140, a iné, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. ( veta prvá).

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd sa musel v konaní predovšetkým vysporiadať s otázkou určenia vlastníckeho práva k dotknutému bytu a následne posúdiť dôvodnosť návrhu na vypratanie bytu navrhovateľom.

Odporkyňa nadobudla dotknutý byt do užívania na základe Rozhodnutia bývalého MNV Š. č.j. XXXX/ XXXX zo dňa 09.11.1979 ešte ako P. X., pred uzatvorením manželstva. Podľa stanoviska Obce Š. , pridelený byt bol v roku 1979 bytom podnikovým a dispozíciu s ním mal školský odbor Okresného národného výboru Bratislava - vidiek. Odporkyňa bola v tom čase pracovníčkou školstva, keď pracovala v materskej škole Š.. Z hľadiska charakteru bytu išlo o byt slúžiaci na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie a právo užívať ho vzniklo odporkyni na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Za byt trvale určený na ubytovanie pracovníka organizácie sa považoval podnikový byt vystavaný v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov a služobný byt.

Uzavretím manželstva s navrhovateľom v roku XXXX však navrhovateľovi spoločné právo užívania bytu manželmi nevzniklo. Vzniklo mu iba odvodené právo bývania.

Rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 27.12.1988, č.j. XX/XXXX nadobudla už za trvania manželstva do užívania byt v totožnej bytovke na Q. J. XX v Š.. Podľa v pôvodnom znení, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudol právo užívať byt, vzniklo spoločného užívania bytu manželmi. Uvedené ustanovenie však neplatilo, ak išlo o byt trvale určený pre pracovníkov organizácie ( v pôvodnom znení ). Za služobné byty sa podľa zákona považovali byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových

budovách alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách a školských zariadeniach, ústavoch sociálnej starostlivosti a podobne.

Stanovisko Obce Š. zo dňa 01.6.2011 opäť potvrdzuje, že byt získaný výmenou pôvodne prideleného bytu odporkyni ako pracovníčke školstva v roku 1988 mal charakter podnikového bytu. O uvedenom svedčí samotné rozhodnutie o jeho pridelení , ktoré odkazuje na Z. o hospodárení s bytmi.

V danom prípade je teda možné konštatovať, že ani výmenou bytu v roku 1988 nevzniklo navrhovateľovi a odporkyni právo spoločného užívania bytu manželmi.

Do uvedenej právnej úpravy osobného užívania bytu zasiahol Osobné užívanie bytu sa zmenilo na nájom. Podľa osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé bývanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá stanovené Zb, ktorý nadobudol účinnosť dňa 13.5.1992. Manželovi, ktorý ku dňu účinnosti (01.1.1992) nemal právo spoločného užívania bytu, nevznikol spoločný nájom, nakoľko tomu bránila kategória bytov určených pre ubytovanie pracovníkov organizácie. V nadväznosti na a novoupravil kategóriu služobných bytov.

Do postavenia nájomcu služobného bytu zasiahla dňa 12.12.1997 zásadná právna zmena, kedy sa s odporkyne stala vlastníčka uvedeného bytu a to na základe Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzatvorenej medzi Obcou Šenkvice a odporkyňou. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne ako výlučnej vlastníčky bo povolený príslušnou správou katastra dňa 08.1.1998 pod č. Q. 44/1998.

Odporkyňa uzatvorila zmluvu za trvania manželstva, pričom navrhovateľ ako jej manžel mal o tomto právnom úkone vedomosť. V zmysle , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. V danom prípade však ide o neplatnosť relatívnu, nie absolútnu, takže na neplatnosť právneho úkonu urobeného jedným z manželom sa prihliada iba vtedy, ak sa dotknutý manžel neplatnosti takého právneho úkonu dovolá.

Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je potrebné urobiť v zmysle . Ak tak dotknutá osoba v lehote troch rokov odo dňa, kedy sa o právnom úkone dozvedela, jeho neplatnosti nedovolá, považuje sa tento právny úkon za platný.

Je nepochybné, že navrhovateľ mal od počiatku vedomosť o tom, že odporkyňa uzatvorila s obcou Šenkvice zmluvu o prevode bytu do svojho výlučného vlastníctva. V lehote troch rokov odo dňa uzavretia zmluvy sa navrhovateľ neplatnosti právneho úkonu nedovolal a preto je potrebné Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12.12.1997 za platnú. Odporkyňa sa na základe tejto zmluvy a následného vkladu vlastníckeho práva stala legitímnou výlučnou vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností.

V tejto súvislosti je potom právne bezvýznamné akým právnym režimom sa spravovalo osobné užívanie, či nájom bytu, pretože tento režim sa dňom 08.1.1998, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky, zmenil na vlastnícky vzťah.

Navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne namietal, poukazujúc na niektoré judikáty Najvyššieho súdu SR, že všetko, čo manželia nadobudli počas trvania manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s výnimkou prípadov, keď si manželia formou notárskej zápisnice zúžia rozsah BSM.

V danom prípade s týmto tvrdením navrhovateľa nie je možné súhlasiť. Ak odporkyňa počas trvania manželstva uzavrela zmluvu o prevode bytu do svojho výlučného vlastníctva a navrhovateľ sa cítil byť dotknutý na svojich právach, mal k dispozícii právne mechanizmy dané v už spomínanom ustanovení a , čo však nevyužil. Keďže bol právne nečinný a nedovolal sa v trojročnej premlčacej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, umožnil odporkyni získať byt do jej výlučného vlastníctva.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že na kúpu predmetného bytu boli použité prostriedky patriace do BSM, súd uvádza, že pri určovaní vlastníckych vzťahov nie je zdroj financií použitých na kúpu veci takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala na určenie vlastníctva vplyv. Otázkou investovaných peňazí do vecí nadobúdaných počas trvania manželstva sa bude potrebné zaoberať pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už mimosúdne alebo súdnou cestou.

Po zhodnotení skutkového stavu mal súd za osvedčené, že návrhu na určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na začatie konania patria do BSM, nie je možné vyhovieť, nakoľko dňom 08.1.1998 sa odporkyňa stala ich výlučnou vlastníčkou a preto návrh v tejto časti zamietol.

Počas trvania manželstva mal navrhovateľ odvodené právo bývania v predmetnom byte, toto však zaniklo dňom rozvodu manželstva, resp. dňom odvolania súhlasu odporkyne s tým, aby navrhovateľ v byte býval. Nakoľko výlučnou vlastníčkou bytu je odporkyňa a ako vlastníčke bytu jej patrí právo dispozície s ním, je len na jej vôli, či umožní navrhovateľovi naďalej byt obývať, alebo bude trvať na tom, aby ho navrhovateľ vypratal.

Odporkyňa, podľa svojho vyjadrenia, požiadala navrhovateľa po rozvode manželstva, aby byt vypratal, čo však on dobrovoľne odmietol urobiť.

Základným predpokladom úspechu návrhu na vypratanie nehnuteľnosti je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľky, čiže preukázanie jej aktívnej legitimácie v súdnom spore, preukázanie skutočnosti, že odporca má nehnuteľnosť vo svojej faktickej moci, čím je preukázaná jeho pasívna legitimácia v konaní a preukázanie, že odporca má vec u seba neoprávnene.

Súd dospel k záveru, že všetky podmienky zákonom stanovené na uloženie povinnosti nehnuteľnosť vypratať boli splnené.

Odporkyňa ako výlučná vlastníčka bytu, je vecne legitimovaná na podanie návrhu na vypratanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ , napriek nesúhlasu odporkyne, sa naďalej v byte zdržiava, užíva ho, hoci takéto konanie navrhovateľa je výlučne závislé od súhlasu odporkyne, ako vlastníčky veci. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by disponoval právom byt užívať, naopak zo všetkých dostupných dôkazov vyplynulo, že jedinou osobou, ktorá má právo byt užívať a ním disponovať je odporkyňa.

Do práva dispozície s bytom, nepochybne i právo odporkyne sa rozhodnúť, komu umožní byt užívať , v akom rozsahu a za akých podmienok.

V danom prípade odporkyňa vyjadrila nesúhlas tým, aby navrhovateľ naďalej v byte býval, požiadala ho, aby byt vypratal a súd túto požiadavku odporkyne zhodnotil ako dôvodnú.

Súd po zvážení a posúdení celého skutkového stavu ako aj príslušných právnych ustanovení aplikovaných vo veci súd vyhovel návrhu odporkyne na vypratanie nehnuteľnosti a uložil navrhovateľovi povinnosť vypratať byt. č. X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu č. XX, na Q.j ulici v Š., postavenom na parcele XXX/XX.

Odporkyňa bola v konaní plne úspešná a preto jej súd v súlade s priznal náhradu trov konania pozostávajúcich so zaplateného súdneho poplatku v sume 99,58 Eur.

Právna zástupkyňa si právo na náhradu trov právneho zastúpenia uplatnila, avšak v čase vyhlásenia rozsudku ju súdu nevyčíslila, preto súd o výške náhrady trov právneho zastúpenia rozhodne doplňujúcim uznesením

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch

vyhotoveniach.

Podľa ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.