Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-6Cb/27/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Mariánom Vladovičom v právnej veci žalobcu ZAEL, s. r. o., Lučenská 73, Veľký Krtíš, IČO: 36 010 995, zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom Mierová 1, Veľký Krtíš proti žalovanej Ivete Tamášovej, Veľký Krtíš, B. Němcovej 960/67, IČO: 41 285 719, zastúpenej JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom, Sládkovičova 11, Nitra, pre zaplatenie sumy 13.264,15 Eur istiny s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 13.264,15 Eur so 14,5 % úrokom z omeškania od 19. 07. 2008 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatnenie práva.

odôvodnenie:

Pôvodným návrhom žalobca žiadal súd, aby tento zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13.264,15 Eur s prísl. a tiež aj trovy konania. V písomnom návrhu, ktorý bol zaslaný súdu uvádzal, že na základe objednávok zo strany žalovanej dodal žalovanej tovar, pretože je výrobcom slaného trvanlivého pečiva a to konkrétne tyčiniek, pričom žalovaná faktúry, ktoré jej boli doručené zaplatila. Naposledy dodal tovar žalovanej, ktorý žalovaná prezvala a prevzatie potvrdila aj na faktúre. Jedná sa o faktúru č. 121/08 s dátumom vyhotovenia 19. 05. 2008 s dátumom splatnosti 18. 07. 2008, pričom celková suma zaplatenia za dodaný tovar predstavovala sumu 609.596 Sk, čo je 20.234,90 Eur. Z tejto sumy zaplatila 1.991,60 Eur, čo je 60.000 Sk dňa 11. 08. 2008, ďalej zaplatila sumu 1.659,70 Eur, čo je 50.000 Sk dňa 26. 08. 2008, sumu 663,90 Eur, čo je 20.000 Sk zaplatila dňa 10. 10. 2008, sumu 2.655,50 Eur, čo je 80.000 Sk zaplatila dňa 28. 11. 2008, spolu teda zaplatila 6.970,70 Eur, čo je 210.000 Sk. Nezaplatila teda žalovanú sumu, t.j. 13.264,15 Eur. Dňa 08. 10. 2008 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie žalovanej sumy, pričom na predmetnú výzvu žalovaná nereagovala. Dňa 01. 12. 2008 bola znovu vyzvaná na zaplatenie uplatňovanej sumy, no žalovaná už na toto reagovala tým, že zaslala žalobcovi reklamáciu ohľadne toho, že predmetné tyčinky sú nekvalitné a žiadala o vybavenie reklamácie ohľadom predmetných tyčiniek. Žalobca nie si je vedomý žiadneho porušenia si svojich povinností z hľadiska kvality a kvantity dodaných tyčiniek, pretože z predmetných sérií boli distribuované tyčinky viacerým odberateľom a od žiadneho neprišla žiadna reklamácia z hľadiska kvality predmetných tyčiniek a preto takýto dopis, ktorý bol zrejme vyvolaný reakciou na výzvu na zaplatenie danej faktúry považuje žalobca za výslovne účelový zo snahou vyhnúť sa zaplateniu predmetnej faktúry a žiadnu reklamáciu žalovanej neuznal, neuznáva, pretože jednak nebola preukázaná a jednak nebolo okrem dopisu, ktorý je v poľštine ničím doložená, žiadnym objektívnym konštatovaním a zistením na strane odberateľa. Žalovaný žiadal zaplatiť aj úroky z omeškania v zmysle ustanovenia . Po podanom odpore žalovanou žalobca sa vyjadril k odporu, udával, že on si splnil svoje povinnosti riadne v zmysle článku I ods. 1 zmluvy, ktorú medzi sebou uzavreli. Žalovanej bol dodaný tovar v množstve, druhu a

akosti a tiež v deň a to dojednanom s tým, že kupujúci mal povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu, čo sa nestalo. Pokiaľ sa týka reklamácie, kvality a množstva tovaru, takúto reklamáciu žalobca neuznáva, pretože je účelová, nekonkrétna a k reklamovaniu tovaru došlo v podstate po uplynutí dlhej doby od dodania tohto tovaru a to len podľa jeho názoru z toho dôvodu, že začali vymáhať zvyšok dlžnej sumy od žalovanej, ktorá najprv za dodaný tovar platila a až po doručení výzvy na zaplatenie došlo k údajnej reklamácii. Je nelogické, aby došlo k zakúpeniu tovaru a k dodaniu tovaru v mesiaci máj, až po 6 mesiacoch malo dôjsť k reklamácii takéhoto tovaru, t. j. v podstate rýchlo predajný a obrátkový a samozrejme, že za takúto nekonkrétnu reklamáciu nepodloženú žiadnymi faktami, len tvrdením zo strany poľského odberateľa, o ktorom nemajú žiadne informácie došlo k tomu, že údajne táto poľská spoločnosť pozastavila platby pre údajnú nezodpovedajúcu kvalitu takýchto tyčiniek, ktorá nebola doložená žiadnymi dokladmi a dôkazmi. Po zrušení veci krajským súdom žalobca udával, že on dodáva tyčinky viacero rokov viacerým obchodným reťazcom ako aj objednávateľom s tým, že z predmetnej série tyčiniek, ktorá bola vyrobená vo väčšom objeme a časť tejto produkcie z rôznych druhov, ktorá bola dodaná aj žalovanej, nebola vôbec reklamovaná od žiadneho odberateľa, pretože ak by tie tyčinky boli vadné, ako tvrdí žalovaná, aj iní odberatelia by ich reklamovali. K údajnej reklamácii došlo až potom, čo právny zástupca žalobcu vyzval písomne žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, pričom táto reklamácia, ktorá bola zaslaná žalobcovi nebola určitá, jasná a zrozumiteľná, pričom sa v nej len udávalo, že poľský odberateľ údajne reklamuje predmetné tyčinky. Žalobcovi nebolo zo strany žalovanej dodaný žiadny reklamovaný tovar, ktorý by mohol posúdiť z hľadiska kvality a kvantity, pretože povinnosťou žalovanej bolo ak jej bola daná predmetná reklamácia prevziať reklamovaný tovar, dodať žalobcovi, vrátiť mu ho, on by ho posúdil a to najmä oprávnenosť reklamácie a potom by bola nastala realizácia článku II bod 7, kde podľa tohto ustanovenia zmluvy „všetky prípady reklamácie kvality a množstva tovaru budú nahlásené predávajúcemu kupujúcim. Predávajúci je povinný reklamovaný tovar vymeniť. Pod výmenou sa rozumie to, že bude vrátený nekvalitný tovar a v prípade oprávnenosti reklamácie, takýto tovar bude vymenený a potom tento tovar sa dodá na vlastné náklady konečnému spotrebiteľovi.“ Žalovaná nežiadala ani zľavu z kúpnej ceny alebo započítanie nejakej škody a v tomto smere je jej obrana nie ani právne ani skutková, ale je účelová. Nebolo povinnosťou žalobcu vycestovať do Poľska a tam riešiť akúkoľvek reklamáciu, povinnosťou žalovanej bolo ak uznala takúto reklamáciu z Poľska bolo prevziať tovar od poľského odberateľa, vrátiť ju žalobcovi a ten by posúdil oprávnenosť a v prípade oprávnenosti by došlo k výmene vadného tovaru, je to bežná, štandardná záležitosť. Žalovaná vystupovala v tomto konaní len ako určitá nastrčená osoba, kde celú záležitosť riadil p. H. a pokiaľ sa týka p. V. z Poľska, ktorý mal predmetné tyčinky odkúpiť a následne ich aj reklamovať tak do dnešného dňa nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že akým spôsobom bolo naložené s predmetnými tyčinkami, ako bola vec vyriešená, reklamácia medzi predávajúcim a kupujúcim, to znamená žalovanou a p. V. a z týchto dôvodov, keďže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vybavovania reklamácie v Poľsku a následne uplatnenie reklamácie u žalobcu, tvrdil, že súd by sa mal týmito skutočnosťami zaoberať a rozhodovať by mal len o nárokoch žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, pretože obrana žalovanej je účelová.

Žalovaná žiadala návrh žalobcu zamietnuť. V písomne podanom odpore udávala, že kvalita dodaného tovaru nebola taká, aká by mala byť. Pritom žalobca si nie je vedomý porušenia si svojich povinností z hľadiska kvality. V podanom odpore poukazovala na článok II. bod 7 kúpnej zmluvy zo 07. 09. 2007, ktorú kúpnu zmluvu účastníci medzi sebou uzavreli, pričom v tomto bode sa udáva, že všetky prípady reklamácie kvality a množstva tovaru budú nahlásené predávajúcemu kupujúcim, pričom predávajúci je povinný reklamovaný tovar vymeniť alebo dodať na vlastné náklady ku konečnému spotrebiteľovi v čo najkratšom čase, prípadne opraviť faktúru k zodpovedajúcemu stavu. Žalobca v zmysle tohto ustanovenia zmluvy porušil svoje povinnosti ohľadom kvality dodaného tovaru. Žalovaná dodaný tovar reklamovala včas a preto nezaplatila predávajúcemu kúpnu cenu, pretože ním dodaný tovar s vadami nemá žiadnu hodnotu. Žalovaná vyzývala viacerými listami žalobcu, postupovala v súlade s uzavretou a platnou zmluvou, pričom žalobca na jej výzvy nereagoval, resp. reagoval spôsobom, ktorý popísal v návrhu na vydanie platobného rozkazu, čím došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Na pojednávaní, pokiaľ sa týka nekvality, predložila zápisnicu z roku 2009 spolu s fotografiami, ktoré boli vyhotovené počas kontroly, pričom z tohto vyplýva, že kvalita nebola dodržaná tak ako bola dohodnutá v zmluve. Žalovaná ešte na pojednávaní udávala, že medzi ňou a žalobcom bola uzavretá zmluva, od žalobcu kupovala tyčinky, ktoré ona následne odpredávala spoločnosti Globis do Poľska. Takto dodala tejto spoločnosti do Poľska jeden kamión v septembri roku 2007, za ktorý žalobcovi požadovanú sumu zaplatila. Ona za dodaný tovar do Poľska dostala zaplatené. V októbri 2007 znovu objednala ďalší

kamión od žalobcu, ktorý mal byť dodaný v mesiaci november 2007, no odobrala ho až v máji 2008. Aj tento kamión odišiel na náklady poľského odberateľa do Poľska. Bolo dohodnuté ohľadom platenia tak, že sa termín splatnosti faktúry predĺži, pričom túto skutočnosť dohodol p. H. a konateľ žalobcu. Žalovaná mala platiť žalobcovi v čase, keď od poľského odberateľa dostane zaplatené. Neskoršie poľský odberateľ reklamoval nekvalitu tyčiniek, dňa 03. 12. 2008 obdržala aj písomnú reklamáciu s dátumom 22. 11. 2008. Tovar reklamovala 05. 12. 2008. Dňa 13. 12. 2008 dostala list z advokátskej kancelárie žalobcu vyzývajúcej o zaplatenie zostatkovej hodnoty, načo dňa 15. 12. 2008 poslala zástupcovi žalobcu kópiu reklamácie z Poľska. Dňa 19. 12. 2008 zaslala právnemu zástupcovi a konateľovi žalobcu list o vyriešení reklamácie. Z Poľska, i keď poslala list dňa 28. 12. 2008 už potom nemala žiadnu reakciu. Po zrušení veci krajským súdom žalovaná spolu so svojim právnym zástupcom udávala, že pred 05. 12. 2008, teda predtým, ako bola podaná žaloba reklamovala žalovaná nekvalitu dodaných tyčiniek. Nejednalo sa o žiadne veci, ktoré by týmto chcela žalovaná zakryť. Odhliadnuc od toho, či poľský partner žalovanej poslal alebo neposlal nejaké dokumenty, je treba riešiť reklamáciu medzi žalobcom a žalovanou. Podľa nej reklamované, kvalitne nedodané tyčinky, boli reklamované včas a riadne v rámci ročnej záručnej lehoty tyčiniek. Keby bol vyvinutý najmenší záujem žalobcu o to, aby riešil a vyriešil a pokúsil sa riešiť všetko, a nie prostredníctvom právneho zástupcu všetko zamietol, tak by sa nemuselo teraz súdiť. Ďalej udávala, že tyčinky, ktoré žalobca pre žalovanú dodal boli také, že to bola výnimočná požiadavka žalovanej a faktúry, ktoré žalobca doložil, že v čase keď boli dodané tieto tyčinky žalovanej boli dodané aj iným objednávateľom, nepreukázali tú skutočnosť, že by to boli rovnaké tyčinky ako si objednala žalovaná. Naďalej poukazovala na kúpnu zmluvu článku VII. bod 2 o reklamácii, tieto tyčinky mali byť v požadovanej kvalite nielen podľa európskych, ale aj slovenských noriem. Takéto tyčinky, ktoré vyrobil žalobca pre žalovanú nevyrábal pre nikoho iného. Nie je pravdou, že žalovaná vo svojej reklamácii neuviedla, že žiada buď výmenu alebo zľavu z ceny, je to v spise a podľa nej postupovala podľa zákona, podľa , žiadala buď zľavu alebo vrátenie, výmenu tyčiniek. Keby bol žalobca prístupný k reklamácii, kde ešte raz nemal záujem o riešenie reklamácie, tak by to bolo ináč dopadlo. Žalovaná by navrhla riešenie, ale nebol záujem stretnúť sa, ani vypočuť, ani nič takého, aby sa žalobca so žalovanou mohli dohodnúť na riešení tejto reklamácie. Porušil ustanovenia , a . Žalovaná preukázala, že bol tovar viackrát reklamovaný, že bola žiadaná zľava, výmena tovaru, nikto na tieto veci nereagoval, bolo to včas, v jednoročnej záručnej dobe a neobstojí to, čo uvádza žalobca, že kto kedy reklamoval. Reklamačná doba bola jeden rok ako bolo v zmluve, reklamovala žalovaná tovar včas a riadne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s výpisom z obchodného registra, výpisom zo živnostenského registra, faktúrou, podacím lístkom, výpisom z účtu, výzvou žalobcu, urgenciou žalovanej, podaním, reklamáciou zo strany žalovanej, odpoveďou na reklamáciu zo strany žalobcu, kúpnou zmluvou, rozsudkom, daňovými podaniami, rodným listom, oznámením z Poľska, peňažným denníkom, fotodokumentáciou, výpisom z LV č. XXXX a faktúrou od ostatných odberateľov žalobcu. Vo veci potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V rámci dokazovania bol na pojednávaní vypočutý aj poľský odberateľ žalovanej D. P. V.. Pri svojom výsluchu udával, že obchodnú spoluprácu začal ešte v roku 2007 a to asi v júli toho roku, ale v skutočnosti začala táto spolupráca až v decembri toho roku. Na začiatku mala byť spolupráca medzi žalobcom a ním, ale žalobca s týmto nesúhlasil, chcel mať na Slovensku garanta a preto sa uskutočnil obchod cez žalovanú. Žiadal, aby v uzavretej zmluve bol garant na dobrú akosť vyrobeného tovaru a to p. V. I. H.. Takáto zmluva sa pritom nepodpísala. Potom prišla prvá zásielka niekedy v polovici augusta, pri ktorej bola splatnosť faktúry 60 dní. Táto faktúra bola p. Q. zaplatená. Vzťah bol totižto medzi p. Q. a ním. Následne potom mala byť druhá objednávka a to niekedy v máji, táto objednávka bola splnená a dodávka doručená i keď to nebolo v dohodnutý termín. Už v tom čase sa mu v Poľsku vracali výrobky z prvej dodávky, pretože akosť tyčiniek nebola dobrá a aj z druhej dodávky, kde splatnosť faktúry bola tiež 60 dní. Keďže v mesiacoch júl a august 2008 bol na dovolenke žiadal, aby splatnosť faktúry bola dlhšia. Dohodli sa tak, že platba za druhý kamión bude platená podľa toho, ako budú prichádzať tržby z predaja. Platil sa teda aj tovar, ktorý bol privezený v druhom kamióne. Nevedel uviesť koľko peňazí bolo p. Q. zaplatených. Asi v októbri 2008 sa začali ohlasovať klienti, spotrebitelia a to na nekvalitu dodaného tovaru v Poľsku. V súvislosti s tým vyslal listy, aby sa stretli v jeho firme pre zistenie skutočnosti. Tieto listy posielal pani Q. a tiež e-mail pánovi H.. Bolo to preto, že jeho najväčší odberateľ ho chcel dať na súd pre nekvalitu. S pani Q. nemal podpísanú žiadnu zmluvu, mal s ňou uzavretú zmluvu len ústnu. V tejto dohode a to ústnej sa hovorilo o cene, termíne a dodaní tovaru. V Poľsku podľa toho ako uvádzal pri

výsluchu má doklady o tom, že tovar bol reklamovaný pretože neboli dodávky od p. Q.Á. kvalitné. Pokiaľ dodávku obdržal od p. Q., on sám kontroloval len množstvo, pretože iné možnosti nemal. Nakoniec mal problémy nielen s kvalitou, ale aj so skladovaním tohto tovaru a týchto výrobkov. Uvádzal, že je v strate okolo 40.000 Eur. Za dodaný tovar sa chcel vyúčtovať s p. Q., toto skladovanie ovšem p. Q. neodsúhlasila, nesúhlasila ani s vrátením tovaru, pretože ona nemá skladové priestory a nemala kde tovar prijať. Časť z dodaného tovaru od p. Q. predal, časť bola zlikvidovaná, bola daná pre kŕmenie. Nakoniec uviedol, že nie je ochotný zaplatiť p. Q. nijaké finančné prostriedky. Pri tomto bol vypočutý aj svedok V. I. H., ktorý v podstate udával, že obchod medzi účastníkmi konania vznikol na základe toho, že v roku 2007 sám navštívil žalobcu kvôli tomu, že v minulosti aj on robil s tyčinkami a vo svojej vtedajšej firme Milvit, s.r.o. stretol poľského odberateľa p. V., s ktorým mali do budúcna obchodovať s tyčinkami. Keďže v tejto spoločnosti Milvit skončil činnosť, p. V. chcel obchodovať, preto žalobcu niekoľkokrát navštívil za účelom nadviazania spolupráce kvôli obchodu s tyčinkami. Žalobca nechcel priamo s ním ako s osobou obchodovať a nesúhlasil ani s priamym obchodom do Poľska. Keďže v tom čase poznal p. Q.Z., t. j. žalovanú, došlo k návrhu, že by sa uzavrela zmluva medzi žalobcom a p. Q.. Poľský odberateľ prichystal zmluvu, ktorá by bola dostupná a dobrá pre všetky tri strany. Žalobcu ju neodsúhlasil a preto došlo k dohode, že na strane odberateľa bude vystupovať žalovaná p. Q., pričom konateľ žalobcu nesúhlasil s tým, aby boli vykonávané pevné kontroly pri produkcii, keďže jeho firma robí tyčinky dobré, kvalitné a na základe certifikátu. V novembri 2007 bol objednaný tovar pre obchodníka v Poľsku, s ktorým obchodovala p. Q., ale obchod sa uskutočnil až v máji 2008. Komunikácia medzi žalovanou a odberateľom v Poľsku prebiehala na základe telefonických hovorov a na základe e-mailov. Takto sa kúpil prvý kamión, kde bola dohodnutá aj splatnosť faktúry 60 dní. Pokiaľ sa týka druhého kamiónu, pri jeho nakladaní bol sám, pri prebraní faktúry bola žalovaná p. Q.. Do produkcie nebol vstup, znamená to, že nemal možnosť kontrolovať to čo prechádza cez stroj. Keby bol tam išiel, tak by bol zistil, že objednávka či spĺňa náležitosti, či je teda dobrá, či je tovar kvalitný. Žalovaná bola pri kúpe tovaru v skutočnosti len na papieri, on bol tou osobou, ktorá mala byť v zmluve, hral takú úlohu, že by skontroloval tovar. V podstate skontroloval len množstvo tovaru, neskontroloval tovar tak, že by bol vedel koľko tovaru sa nachádza v kartónoch. Kvalitu tovaru zisťoval len pohľadom, ale pritom sa táto dá zistiť aj chuťou. Nemá vedomosť o tom, že by poľský odberateľ obchodoval aj s inými spoločnosťami. Za tovar mala žalobcovi zaplatiť žalovaná p. Q.. Pokiaľ sa týka obchodovania žalovanej s p. V. tam zmluva uzavretá nebola, bola vystavená len faktúra pre p. V.. Pokiaľ sa týka reklamácie v decembri neboli pozrieť tovar v Poľsku, tento tovar sa pozrel len v januári. Bola spísaná potom zápisnica po kontrole tohto nekvalitného tovaru, kedy boli vyhotovené aj fotografie. On sám si myslel, že zo strany p. V. išla písomnosť o odpredaní tovaru alebo o likvidácii. Nevedel sa vyjadriť či takýto doklad existuje. Ešte pred prvým rozhodnutím súdu bol poľský odberateľ žalovanej vyzvaný súdu, aby predložil dokumentáciu ohľadom tyčiniek tovaru, ktorý mu bol dodaný od žalovanej, najmä však reklamácie zo strany jeho poľských odberateľov, ale aj to ako sa s tovarom naložilo. Svedok, t.j. poľský odberateľ, i napriek tomu, že ho súd vyzval neprevzal zásielku od súdu a nedoložil žiadnu písomnú dokumentáciu o svojom tvrdení z pojednávania.

Počas pojednávaní súd zistil. že medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva dňa 07. 09. 2007. Na základe tejto kúpnej zmluvy sa žalobca zaviazal dodať žalovanej tovar v množstve, druhu a akosti ním objednanom na základe ponuky predávajúceho a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu za ním dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu. Pojmom tovar sa rozumeli slané trvanlivé tyčinky s príchuťou soľ, sezam, cibuľa, pizza a mexiko. Dodanie tovaru sa uskutoční na základe osobitnej písomnej objednávky kupujúceho odoslanej predávajúcemu s výslovným určením množstva, druhu a akosti objednaného tovaru, dňa dodania a objednávacieho čísla. Forma objednávky môže byť zaslaná faxom, alebo prostredníctvom elektronickej pošty. Predávajúci je povinný dodať tovar do 5 pracovných dní od doručenia objednávky. Predávajúci sa zaväzuje vyrobiť tovar na základe všetkých potrebným noriem stanovených európskou úniou. Pokiaľ sa týka reklamácie, všetky prípady reklamácie kvality a množstva tovaru budú nahlásené predávajúcemu kupujúcim. Predávajúci je povinný reklamovaný tovar vymeniť alebo dodať na vlastné náklady ku konečnému spotrebiteľovi v čo najkratšom čase, prípadne opraviť faktúru k zodpovedajúcemu stavu. Pokiaľ sa týka článku III Prevzatie tovaru a kúpna cena, bolo v kúpnej zmluve dohodnuté, že kupujúci je povinný prevziať tovar v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo, ak sa predávajúci a kupujúci písomne nedohodnú inak. Povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zahŕňa povinnosť urobiť všetky opatrenia a vyhovieť všetkým formalitám, aby sa umožnilo riadne a včasné zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Splatnosť faktúry je 60 dní odo dňa obdržania faktúry kupujúcim. Zmluva nadobudla účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a je možné vypovedať písomnou formou, pričom výpovedná lehota je 90 dní. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanej dodaný

tovar, ktorý jej bol fakturovaný faktúrou č. 121/08 s dátumom dodania tovaru 19. 05. 2008 a s dátumom splatnosti 18. 07. 2008. Z tejto fakturovanej sumy, ako to bolo počas konania zistené, a to zo sumy 20.234,90 Eur (609.596 Sk) žalovaná na viackrát uhradila žalobcovi tovar v celkovej sume 6.970,70 Eur, čo je 210.000 Sk. Poslednú sumu žalovaná uhradila dňa 28. 11. 2008. Z predloženej dokumentácie však vyplýva, že dňa 27. 11. 2008 firma Globis poľského odberateľa žalovanej zaslala reklamáciu, v ktorej reklamuje dodaný tovar. Dňa 01. 12. 2008 právny zástupca žalobcu vyzýva žalovanú, aby zaplatila žalobcovi uplatňovanú sumu 13.264.15 Eur, čo je 399.596 Sk. Dňa 19. 12. 2008 žalovaná reaguje na túto výzvu a uvádza, že dodaný tovar reklamovala a žiadala o jeho výmenu alebo opravu faktúry. Dňa 05. 12. 2008 žalovaná zaslala žalobcovi reklamáciu, v ktorej udáva, že z faktúry, ktorá nie je predmetom konania a to faktúry číslo 24807, ktorá bola vyhotovená dňa 13. 09. 2007, splatnej v termíne splatnosti podala reklamáciu na 1276 kartónov a z faktúry, ktorá je predmetom konania číslo 12108 splatnej dňa 18. 07. 2008, reklamovala 2098 kartónov. Vychádzala z reklamácie jej odberateľa firmy Globis z Poľska. Vo svojom vyjadrení poukazovala k výzve na zaplatenie žalovanej sumy na svoju reklamáciu, najmä na splnenie článku II bod 7 uzavretej kúpnej zmluvy. Na túto skutočnosť reagoval aj právny zástupca žalobcu, ktorý reklamáciu neuznal s poukazom, že žalobca má právny vzťah so žalovanou a pokiaľ žalovaná predala niečo poľskej spoločnosti, je potrebné, aby si najskôr ona vybavila predmetnú reklamáciu z hľadiska kvality a kvantity, pretože žalobca nemá vedomosti v čom pozostáva nespokojnosť daných zákazníkov s kvalitou dodaného tovaru. Tovar bol dodávaný aj iným odberateľom a to taký ako žalovanej, z ktorých nijaký odberateľ nereklamoval kvalitu predávaných výrobkov a vo všeobecnosti fráza kvalita výrobkov je nedostatočná pre objektívne zhodnotenie z hľadiska predmetných reklamácií, kde je zrejmé, že tieto reklamácie, ktoré mali byť uskutočnené začiatkom mesiaca december môžu mať súvislosť s výzvou žalobcu na zaplatenie zvyšku dlžnej sumy z titulu predmetných výrobkov. Žalobca dňa 06. 10. 2008 zaslal žalovanej upomienku a to pokus o zmier, v ktorej žiadal na úhradu finančných prostriedkov vo výške 19.437 Sk z faktúry, ktorá mala splatnosť 12. 11. 2007 a sumy 399.596 Sk z faktúry, ktorá mala splatnosť 18. 07. 2008. V spise sa ešte nachádza výzva odberateľa z Poľska a to firmy Globis pre žalovanú, ktorú vyzýva na vyriešenie reklamácie do konca januára. Dňa 05. 02. 2009 vyzýva žalovanú na odber tovaru z jeho skladu do 10. 03. 2009. Dňa 14. 01. 2009 bola vykonaná kontrola tovaru vo firme Globis v Poľsku za účasti jeho majiteľa p. V., jeho manželky I., žalovanej a V. H.. Z tejto zápisnice - kontroly vyplýva, že v sklade sa nachádzalo 3374 kartónov, z toho z prvej dodávky 1276 kartónov, z druhej dodávky 2098 kartónov, pričom tento tovar nemal akosť, ktorá bola predpísaná a boli rozvedené chyby, ktoré na tovare tieto osoby zistili.

Podľa ustanovenia , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ustanovenia , predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva a musí ho zabaliť, alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

Podľa ustanovenia , ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (), môže kupujúci požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád opravou tovaru ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy.

Podľa ustanovenia , dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa ods. 5 je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

Podľa ustanovenia , pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave v akom sa mu dodal. Ustanovenie platí obdobne.

Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Jednou zo základných povinností predávajúceho je dodať tovar kupujúcemu a to v akosti, vyhotovení, množstve a zabaliť ho podľa dohodnutých podmienok v zmluve, inak podľa zákonných ustanovení. Akosť o vyhotovenie tovaru určuje v prvom rade zmluva.

V a sú upravené nároky z vád pri porušení zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom.

Z ustanovení vyplýva, že kupujúci, ktorý písomne neoznámi predávajúcemu vady tovaru vrátane voľby nároku z dodania vadného tovaru sa v súdnom konaní nemôže domôcť náhrady ujmy, ktorá by bola uspokojená z včas a správne uplatnenej reklamácie tovaru podľa . Z ustanovení upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je existencia vád, ich včasné uplatnenie, zodpovednosť zhotoviteľa za vady, neodstránenie vád zhotoviteľom z poskytnutej dodatočnej lehote. Za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. striktne neupravuje spôsob akým tak má objednávateľ urobiť. Musí však tak urobiť preukázateľným spôsobom alebo spôsobom upraveným v .

Súd počas celého konania skúmal, či výrobky dodané žalobcom boli vadné a či žalovaná včas uplatnila reklamáciu od svojho odberateľa voči žalobcovi a či z tohto dôvodu žalobcovi vôbec vzniklo právo na uplatnenie kúpnej ceny.

Žalobca v konaní tvrdil, že tovar, ktorý si žalovaná cestou svojho tzv. sprostredkovateľa p. H. objednala, bol kvalitný. Žalovaná však namietala kvalitu dodaného tovaru. Nemala však dôkazy, okrem fotografií, ktoré predložila, že tovar bol nekvalitný. Fotografie mali byť urobené v Poľsku v januári r. 2009, ale nedalo sa zistiť a žalovaná to nevedela ani vierohodne preukázať, že tovar - tyčinky boli z dodávky, ktoré im dodal žalobca. Súd vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že tovar nebol kvalitný, je toho názoru, že tovar a výrobky boli dodané žalobcom kvalitné. Zo začiatku boli poľským odberateľom aj predávané a nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by boli nekvalitné. Pritom podľa názoru súdu nebolo povinnosťou súdu zabezpečiť od poľského odberateľa, ktorý bol a stále aj je v obchodnom styku so žalovanou a to dokumentáciu ohľadom nekvality tovaru, resp. aj o jeho likvidácii. V danom prípade ak žalovaná sa opiera o toto tvrdenia jej poľského odberateľa, jej povinnosťou potom bolo tento dôkaz súdu doložiť a nie ako to ona tvrdí cestou svojho právneho zástupcu, že povinnosťou súdu bolo zabezpečiť písomnosti, ktoré by svedčili o tom, že tovar bol nekvalitný, že bol reklamovaný zo strany poľského odberateľa a že bol zlikvidovaný.

Žalovaná ako to bolo počas dokazovania zistené, preukazovala, že reklamuje dodaný tovar od žalobcu. Sama pritom so svojim odberateľom nemala uzavretú písomnú kúpnu zmluvu, ale ako to uviedla a aj odberateľ z Poľska, boli dohodnutý ústne o kúpe tovaru. Žalovaná len potom, ako bola vyzvaná na doplatenie nezaplatenej vyfakturovanej kúpnej ceny, začala doručovať žalobcovi písomnosti nazvané reklamácia. Nepredložila pritom žiadne doklady o svojom tvrdení a tiež sa nesprávala vo svojich písomnostiach tak, ako to má na myslí horecitované ustanovenie . Na druhej strane je pravdou, že v kúpnej zmluve v článku II. bod 7 bolo dohodnuté, že všetky prípady reklamácie, kvality a množstva tovaru budú nahlásené predávajúcemu kupujúcim, ktorý je povinný reklamovaný tovar vymeniť alebo dodať na vlastné náklady ku konečnému spotrebiteľovi v čo najkratšom čase, prípadne opraviť faktúru k zodpovedajúcemu stavu. Veľmi zjednodušene si podľa názoru súdu žalovaná vykladá túto dohodu. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca bol vo vzťahu so žalovanou s kúpnou

zmluvou a žalovaná, ktorá kúpený tovar predala do Poľska bola vo vzťahu s poľským odberateľom. Žalovaná podľa názoru súdu, keďže ako to tvrdí včas a riadne reklamovala tovar, mala túto skutočnosť žalobcovi aj doložiť takými dôkazmi, že by žalobca nielen v zmysle kúpnej zmluvy článku II bod 7, ale aj v zmysle a nasl. musel reklamáciu vybaviť. Nedošlo však nič okrem toho, že napísala, že tovar nemá kvalitu (fotodokumentácia, ktorá bola doložená nie je vierohodná, ako to už bolo súdom horekonštatované).

Súd po vykonanom dokazovaní potom dospel k záveru, že žalobca dodal žalovanej na základe kúpnej zmluvy tovar - tyčinky, o ktorých nebolo preukázané, že by boli vadné, t.j. nemali kvalitu, ktorá by zodpovedala príslušným normám. Pokiaľ sa týka reklamácie dodaného tovaru, či bola podaná včas a riadne, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná dňa 28. 11. 2008 zaplatila žalobcovi časť zo sumy, ktorá jej bola vyfakturovaná a ktorú sumu jej poslal jej poľský odberateľ. Keby jej tento nebol poslal túto sumu, nebola by ju dňa 28. 11. 2008 žalobcovi zaplatila. V rámci reklamácie však predložila písomnosť z 27. 11. 2008, v ktorej poľský odberateľ reklamuje nekvalitu dodaného tovaru. Ako je to možné? Na jednej strane zaplatí poľský odberateľ časť kúpnej ceny žalovanej a na druhej reklamuje dodaný tovar. Vychádzajúc z tohto mal súd za to, že všetky písomnosti, ktoré boli žalovanou predložené súd považuje len za reakciu na výzvu žalobcu na zaplatenie celej kúpnej ceny. Aj žalobca nepovažoval tak ako súd písomnosti od žalovanej ohľadom tzv. reklamácie za tak vierohodné a dôležité, že by musel a mal splniť dohodu uzavretú v článku II. bod 7 kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z preukázaných skutočností mal súd za to, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Žalobca si okrem nezaplatenej sumy 13.264,15 Eur uplatňoval od žalovanej zaplatiť aj úrok z omeškania, vychádzal pritom z ustanovenia , ktorý platil pred 15. 01. 2009. Uplatňoval si úrok z omeškania vo výške 14,5 % úrokom, t.j. odo dňa po splatnosti faktúry. Tento úrok mu vzhľadom na tú skutočnosť, že bol uplatňovaný tiež dôvodne súd aj priznal. Potom súd rozhodol, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 13,264,15 Eur so 14,5 % úrokom z omeškania od 19. 07. 2008 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne

splnená možno navrhnúť exekúciu.