Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/163/2010

Potvrdené rozhodnutím 6Co/186/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa žalobcu B. M., bytom I., M. XXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou F. s.r.o. so sídlom v G., K. O. XXX, proti žalovaným 1/ B. O., bytom I. X., M. H. a W. XX/XX, 2/ L. O., bytom I. - G. E., B. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. X. N., advokátkou so sídlom v B. Z., E. XX/XX, o náhradu škody na odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. júla 2011, č. k. 19C/163/2010-32, jednohlasne takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu B. M., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom I., M. XXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou A3 s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Horný Šianec 232 proti žalovaným 1/ B. Š., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom I.Á. X., M. H. F. W. XX/XX, 2/ L. Š., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom I. - G. E., B. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12 o náhradu škody takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie 1.659,70 Eur sa z a s t a v u j e .

Žaloba o zaplatenie 31.500 Eur sa z a m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca uviedol, že žalovaní 1/, 2/ ho fyzicky napadli, udreli ho kameňom do tváre, čím mu spôsobili tržno-zhmoždenú ranu hornej pery a zlomenie troch zubov v korunkovej časti. Išlo o zranenie s trvalými následkami a obmedzením na bežnom spôsobe života. Poukázali na to, že za uvedený skutok boli žalovaní 1/, 2/ odsúdení. Uplatňovali náhradu škody, vzhľadom k tomu, že v trestnom konaní boli odkázaní na občiansko-súdne konanie. V zmysle a 13 sa domáhali aj nemajetkovej ujmy, ktorú im žalovaní spôsobil tým, že mu obmedzili bežný spôsob života. Uplatňoval si tak náhradu škody pozostávajúcu zo sumy 1.659,70 Eur ako škodu na zdraví a peňažnú náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške 31.500 Eur.

Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa nemajetkovej ujmy, ohľadne náhrady škody na zdraví poukázali na to, že ak by žalobca predložil dôkazy na výšku tejto škody, boli ochotní v plnom rozsahu uhradiť ju žalobcovi. Z trestného spisu však nevyplynula výška škody, ktorú si uplatňovali a žalobca ani pred podaním žaloby im doklady preukazujúce túto škodu nepredložil. Tvrdili, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti, a preto nemá nárok na nemajetkovú ujmu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX v I. na W. I., po predchádzajúcom vulgárnom správaní, žalovaní 1/, 2/ fyzicky napadli žalobcu, a to tak, že ho udreli do tváre kameňom, na čo žalobca spadol na zem, čím mu spôsobili tržno-zhmoždenú ranu hornej pery, zlomenie troch zubov v korunkovej časti a jedného v koreňovej časti s obmedzením na bežnom spôsobe života v trvaní 14 dní. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z rozsudku Okresného súdu Trenčín pod č. k. -137

zo dňa 06.10.2008. Týmto rozsudkom (ktorý nadobudol právoplatnosť 06.10.2008) bolo rozhodnuté, že žalovaní 1/, 2/ spáchali trestný čin prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve. Na základe toho súd schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi okresným prokurátorom v Trenčíne a žalovanými 1/, 2/. S nárokom na náhradu škody bol žalobca odkázaný na občiansko-právne konanie.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si dal lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovať 12.11.2010. Podľa hodnotenia v posudku predstavovala výška bolestného sumu 1.659,70 Eur, ktorú žalovaní 1/, 2/ žalobcovi zaplatili po podaní žaloby. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca vzal späť žalobu o zaplatenie uvedenej čiastky.

Podľa , žalobca môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu je neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci vzal žalobca späť svoj návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.659,70 Eur pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v uvedenej časti zastavil.

Predmetom konania teda ostal nárok žalobcu vo výške 31.500 Eur, ktorý predstavoval nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré uplatňoval v zmysle a 13 .

v ustanoveniach , 13 konkretizuje a bližšie vykonáva v oblasti svojej vecnej pôsobnosti ústavnoprávnu úpravu práv a slobôd, ktoré sa týkajú sféry osobného života a individuálnych slobôd občanov. Povaha osobnostného práva v týchto ustanoveniach si vyžaduje, aby neoprávnené zásahy smerujúce k narušeniu fyzickej a psychomorálnej integrity osobnosti, ktoré majú za následok vznik imateriálnej (príp. aj materiálnej ujmy) boli pre rušiteľa právnej povinnosti spojené s nepriaznivými právnymi následkami vo forme právnych povinností, ktoré vyplývajú z noriem občianskeho práva, t.j. občianskoprávnej zodpovednosti. Hmotnoprávnymi predpokladmi uplatniteľnosti tejto zodpovednosti sú podľa : a/ existencia právnej povinnosti, b/ porušenie tejto právnej povinnosti, t.j. protiprávny zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ohrozenie, resp. porušenie všeobecného osobnostného práva, c/ imateriálna (nemajetková) ujma, d/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a nemajetkovou ujmou.

v ustanovení priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena, prejavov osobnej povahy. Vymedzuje znaky za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, ale aj aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. V upravuje špecifické prostriedky na ochranu osobnosti. Fyzická osoba môže využiť hociktorý z týchto prostriedkov, ale nie každý je vhodný na všetky prípady ochrany osobnosti. Je úlohou súdu, aby zvážil vhodnosť toho, ktorého prostriedku.

Jedným z prostriedkov takejto ochrany je primerané zadosťučinenie - satisfakcia, ktorá môže spočívať v morálnom plnení ako primárnej forme zadosťučinenia (napr. ospravedlnenie), v povinnosti odstrániť následok, ale aj vo výroku súdu, že k porušeniu práv na ochranu osobnosti došlo. Morálne zadosťučinenie ako forma odškodnenia sleduje cieľ v určitej možnej miere vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, t.j. nemajetkovú ujmu vzniknutú osobnosti fyzickej osoby. Možnosť priznania peňažného zadosťučinenia predpokladá, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nedostatočné. Musí ísť pri tom o takú nemajetkovú ujmu, ktorú táto osoba vzhľadom na intenzitu,

trvanie, široký verejný ohlas nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení ľudskej dôstojnosti, či vážnosti v spoločnosti, utrpela. Zadosťučinenie v peniazoch nemožno používať k vyvažovaniu a k zmierňovaniu len krátkodobo pôsobiacej ujmy.

Zistený skutkový stav veci v konkrétnom prípade bolo potrebné posúdiť podľa citovaných zákonných ustanovení za splnenia uvedených hmotnoprávnych predpokladov.

V predmetnom konaní bola preukázaná existencia právnej povinnosti, aj jej porušenie, teda protiprávny zásah (fyzickým útokom na zdravie žalobcu), ktorý bol objektívne spôsobilý privodiť ohrozenie, resp. porušenie osobnostného práva žalobcu, ako aj imateriálna (nemajetková) ujma. Tá spočívala v zásahu do zdravia žalobcu, v šoku, ktorý mohol utrpieť v dôsledku fyzického napadnutia, ale aj osobného života, ktorý mal žalobca obmedzený viditeľným zásahom do tvárovej časti. Súd mal za preukázané, že medzi protiprávnym konaním žalovaných 1/, 2/ a nemajetkovou ujmou žalobcu existuje príčinná súvislosť. Z toho dôvodu nepovažoval za potrebné na tieto okolnosti vypočúvať svedka, ktorého žalobca v písomnej žalobe navrhoval.

Žalobca odôvodnil svoj uplatnený nárok na satisfakciu vo forme finančnej náhrady tvrdením, že v dôsledku ujmy na zdraví (straty zubov) nebol úspešný v škole pri maturite, nemohol si nájsť zamestnanie. Z jeho výpovede však vyplynulo, že zuby o ktoré pri fyzickom napadnutí prišiel, si nedal urobiť preto, aby mohol dokázať svoju ujmu. Neuplatnil si ani sťaženie spoločenského uplatnenia na ktoré mal zákonný nárok. Z výpovede žalobcu mal súd tiež za preukázané, že od úrazu vystriedal viaceré zamestnania, okrem iného pracoval aj v zahraničí.

Z potvrdenia školy je zrejmé, že žalobca nezmaturoval v riadnom termíne (4.6.2007), ktorý bol pred jeho úrazom, ani v prvom opravnom termíne 19.9.2007. Pred touto maturitou bol v neskorých nočných, takmer ranných hodinách v pohostinstve Gajba v I.. K fyzickému útoku na jeho osobu došlo, keď sa vracal z tohto pohostinstva domov o 03.30 hod. a zapojil sa do bitky medzi žalovanými a ďalšími osobami.

Podľa tvrdenia žalobcu prvú opravnú maturitnú skúšku neurobil preto, že mu "nesadla" písomná časť, ktorú neurobil dobre.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca si neuplatnil nároky zo sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s poranením tváre, stratou zubov, či psychickou ujmou.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené predpoklady na satisfakciu žalobcu peňažným odškodnením. Žalobca sa nesnažil reparovať svoju ujmu zákonnými peňažnými nárokmi, ani využitím odškodnenia inou nepeňažnou formou, napr. žiadosťou o ospravedlnenie, o ktoré žalovaných vôbec nežiadal. V konaní nebolo preukázané, že dôvodom neprijatia žalobcu do finančne výhodnejšieho zamestnania po viac ako troch rokov od úrazu bola skutočnosť, že žalobca nemal zuby. V konečnom dôsledku si tieto žalobca nedal zhotoviť po dobu dlhšiu ako tri roky a sám sa tak nedôvodne vystavoval spoločenskej ujme z tohto dôvodu.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody, súd žalobu zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalobca bol v konaní úspešný v časti týkajúcej sa bolestného a prislúchala by mu náhrada trov konania v tejto časti.

Žalovaní 1/, 2/ boli úspešní pokiaľ ide o ich nároky v ostatnej časti. Ich miera úspechu vo finančnom vyjadrení prevyšovala mieru úspechu žalobcu, a preto by im v časti úspechu patrila pomerná časť náhrady trov konania. V zmysle im ich však súd nepriznal. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval súd trestnú činnosť žalovaných, ktorou žalobcovi škodu spôsobili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).