Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-215-2007.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/215/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľky: J.. V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. 1, A., zastúpená JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, Súťažná 5, Bratislava proti odporcovi: J.. Q. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. 1, A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Z vecí, ktoré mala navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá
do vlastníctva navrhovateľky:
Rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku s parc.č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra A., okres A., obec N., katastrálne územie N., pozemky parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc.č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra A., okres A., obec N., katastrálne územie N., všetko v obstarávacej hodnote 329.890.- Sk a zostatkovej hodnote určenej na základe dohody účastníkov konania vo výške 586.000.- Sk ( 19.451,64 € ), Osobné motorové vozidlo zn. C., číslo motora V. - XXXXX, Z.: BA XXX R. ktoré užíva ku dňu vyhlásenia rozsudku, v obstarávacej cene 133.500.- Sk a zostatkovej hodnote určenej na základe dohody účastníkov konania vo výške 0.- Sk (0 € )
teda veci v celkovej obstarávacej hodnote 15.381,73 € ( 463.390.- Sk )
do vlastníctva odporcu:
Osobné motorové vozidlo zn. M. Y. LX X,X, číslo motora XXXXXX, Z.: BA XXX, ktoré užíva ku dňu vyhlásenia rozsudku, v obstarávacej cene 379.900.- Sk a zostatkovej hodnote určenej na základe dohody účastníkov konania vo výške 0.- Sk (0 € )
teda veci v celkovej obstarávacej hodnote 12.610,37 € ( 379.900 .-Sk )
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 7.913,08 € (238 389,45 Sk ) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Účastníci s ú p o v i n n í zaplatiť štátu na účet Štátnej pokladnice súdny poplatok 593.50 €, každý vo výške 295,75 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 21.7.2007 návrh, ktorým žiadala vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( BSM). V tomto uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa X.X.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX. č.k. 15C 39/04. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.1.2007. Ďalej uviedla, že dňa 22.2.2007 sa uskutočnilo stretnutie jej právneho zástupcu s odporcom, v priebehu ktorého sa ustálila masa BSM a obe strany prejavili záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu o vyporiadaní. Neskôr právny zástupca odporcu vylúčil z masy BSM byt, ktorý bol zakúpený v roku 1999, teda počas trvania ich manželstva a v ktorom účastníci konania spoločne bývali od uzavretia manželstva až do mája 2004. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli v roku 1993 osobné motorové vozidlo zn. C. M. BA XXX R. v roku 1998 osobné motorové vozidlo zn. M. Y. LX X,X M. A. U. A. v roku XXXX rodinný dom so súpisným číslom XXX a pozemky v katastrálnom území N., okres A. tak, ako sú uvedené na LV č. XXX. Kúpu uvedených vecí podľa navrhovateľky hradili z finančných darov P. C., otca navrhovateľky a V. C., sestry navrhovateľky. Malo ísť o dary navrhovateľke v celkovej výške 798.263.- Sk.
Navrhovateľka a odporca v priebehu súdneho konania prezentovali záujem dohodnúť sa o vyporiadaní ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, v období od 21.6.2007 do 5.5.2011 korigovali a formulovali svoje vzájomné požiadavky. Dňa 5.5.2011 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla odporcovi vyporiadanie zaniknutého majetkového spoločenstva, v ktorom za predmet vyporiadania určila nehnuteľnosti v katastrálnom území N. zostatkovej hodnote 19.451,64 € ( 586.000.- Sk ), X izbový byt na B. ul.č. X v A. - W. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v zostatkovej hodnote 86.802,93 € ( 2.614.000.- Sk) podľa znaleckého posudku J.. W. R., E.., osobné motorové vozidla zn. M. Y. LX X,X Z. A. XXX BT. zostatkovej hodnote 0 €, osobné motorové vozidlo zn. C. Z. A. XXX R. v zostatkovej hodnote 0 €. Navrhla celý predmet BSM okrem motorových vozidiel darovať deťom rovnakým dielom. Ďalšou alternatívou bolo prikázať jej do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v N., X-izbový byt previesť do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov v podiele 1 k celku každému s povinnosťou navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu 26.588 €, ktorá suma predstavuje polovicu hodnoty bytu vo výške 1.308.000.- Sk, zníženú o hodnotu daru vo výške 800.000.- S a zvýšenú o sumu 293.000.- Sk, rovnajúcu sa 1 zostatkovej hodnoty nehnuteľností v N..
S navrhnutým spôsobom vyporiadania odporca nesúhlasil, keďže byt na B. ul. nepovažoval za majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu. Tento považoval za svoje výlučné vlastníctvo, s ktorým hodlal naložiť mimo vyporiadania zaniknutého BSM.
Spornou medzi navrhovateľkou a odporkyňou nakoniec ostala otázka, či X-izbový byt č. XX na piatom nadzemnom podlaží bytového domu na B. ul.č. X v A., zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., patrí do masy BSM navrhovateľky a odporcu. Pre spornosť v tejto otázke vlastníctva k dohode nedospeli a žiadali, aby vo veci vyporiadania rozhodol súd.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania a ktoré tvoria obsah spisu. Vykonanie iných dôkazov účastníci nežiadali.
Sobášnym listom mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 6.6.1987. Toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 11.1.2007 rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15C 39/04-70 zo dňa 26.10.2006. Týmto dňom zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo.
Zmluvou č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na nájomcu -člena bytového družstva zo dňa 17.3.1999 a výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX nadobudol do výlučného vlastníctva odporca byt č. XX na X. . poschodí bytového domu na B. ul. or.č.. súp.č, XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Vklad vlastníckeho práva k bytu bol povolený pod č. V- XXXX/XX. V tomto byte so súhlasom odporcu naďalej býva navrhovateľka spolu s deťmi, pochádzajúcimi z manželstva s odporcom, t.j. V., nar. X.XX.XXXX, Q., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX.
Z vyjadrenia odporcu ako aj zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu súd zistil, že predmetný družstevný byt bol odovzdaný Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV- Petržalka dňa XX.X.XXXX odporcovi do osobného užívania ako členovi družstva s členským číslom XXXXX. V čase uzavretia predmetnej dohody odporca žil v manželstve s R. Q.. Týmto manželom vzniklo právo spoločného užívania bytu. Po rozvode manželstva odporcu s R. Q. rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.2.1985 č.k. 17C 338/84-20, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.1985, bola dňa 30.9.1985 uzatvorená medzi bývalými manželmi dohoda o zániku spoločného užívania predmetného bytu, podľa ktorej odporca sa stal ako člen družstva výlučným užívateľom ( nájomcom ) predmetného bytu. Predstavenstvo SBD IV Petržalka vzalo uvedené rozhodnutie na vedomie dňa 18.6.1986. Podpisy účastníkov tejto dohody boli overené na Štátnom notárstve Bratislava IV. Hodnota členského podielu predmetného družstevného bytu bola vyporiadaná v rámci BSM z výlučných prostriedkov odporcu. Následne odporca ako výlučný člen družstva predmetný byt nadobudol do svojho vlastníctva, čo mal súd preukázané listom vlastníctva č.XXXX, vyhotoveného dňa 23.5.2007. Nesplatená časť investičného úveru vo výške 19.295.- Sk, pripadajúca na predmetný byt, bola odporcom zaplatená zo spoločných prostriedkov navrhovateľky a odporcu.
Výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N., obec N., okres A. mal súd preukázané, že účastníci nadobudli na základe kúpnej zmluvy dňa 30.4.2001 do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v katastrálnom území N. a to rodinný dom súpisného č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, pozemky parc.č. XXXX vo výmere XXX mX - záhrady, parc.č. XXXX/X vo výmere XX - zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X vo výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX vo výmere XXX mX - záhrady. Kúpna zmluva bola spísaná dňa 10.4.2001 formou notárskej zápisnice sp.zn. Nz 96/2001 notárkou V.. V. K.. Uvedené nehnuteľnosti boli kúpené za obstarávaciu cenu 329.890.- Sk, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca J.. Q. K.. Navrhovateľka a odporca dohodou ustálili cenu týchto nehnuteľnosti v čase zániku BSM v sume 586.000.- Sk ( 19.451,64 € ).
Navrhovateľka preukazovala finančné dary - sumu 117.833,60 Sk zmluvou o darovaní zo dňa 25.3.1998, sumu 278.790,30 Sk zmluvou zo dňa 14.3.2001 a sumu 71.640.- Sk zmluvou o darovaní zo dňa 9.2.2002 od svojho otca P. C. Dar sumy 150.000.- Sk a sumy 180.000.- Sk od svojej sestry V. C. preukazovala zmluvou zo dňa 1.6.1998 a zo dňa 6.4.2001. Tvrdila a preukazovala teda finančný dar vo výške 798.263,90 Sk ( 26.497,51 € ). Navrhovateľka i odporca zhodne uviedli, že tieto finančné prostriedky boli použité na zakúpenie vecí, ktoré tvoria masu BSM. Skutočnosť, že sumu 798.263,90 Sk vynaložila navrhovateľka zo svojho na spoločný majetok potvrdil aj sám odporca, v tomto smere išlo o zhodné tvrdenie účastníkov konania.
Z výpovede účastníkov konania a faktúry č. 046/93 zo dňa 2.12.1993 mal súd preukázané, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli osobné motorové vozidlo C., M. BA XXX LI v nadobúdacej cene 133.500.- Sk, ktoré v súčasnosti užíva navrhovateľka a osobné motorové vozidlo M. Y. LX X,X M. BA XXX BR v nadobúdacej cene 379.900.- Sk ( rok nadobudnutia 1998 ), ktoré užíva odporca. Navrhovateľka i odporca zhodne určili nulová hodnotu týchto motorových vozidiel ku dňu zániku BSM vzhľadom na ich amortizáciu.
Odporca akceptoval, že vyššie uvedené motorové vozidlá a nehnuteľnosti v katastrálnom území N., teda spoločný majetok navrhovateľky a odporcu, boli zakúpené z finančných darov navrhovateľky, teda z jej výlučných prostriedkov.
Z rozvodového rozsudku súd zistil, že navrhovateľka a odporca ako manželia od mája 2004 spolu nehospodárili. Odporca opustil spoločnú domácnosť, v byte na B. ul. ostala bývať navrhovateľka spolu s deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva, užívajúc aj hnuteľné veci (zariadenie a vybavenie domácnosti), ktoré účastníci nadobudli počas trvania manželstva a ktoré v byte ostali. Masu týchto hnuteľných vecí účastníci položkovite nešpecifikovali, ani neoznačili za majetok, vyporiadania ktorého sa domáhajú. Súd preto tieto nevyporiadal majúc za to, že pri tejto časti bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k vyporiadaniu zákonnou domnienkou. Vyporiadal preto len tie veci resp. majetok, ktoré účastníci urobili predmetom konania ( § 153 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Zariadenie a vybavenie domácnosti v byte a v rodinnom dome po vecnej stránke sporný nebol. Tento majetok účastníci nežiadali vyporiadať. Pre dané konanie platí zásada, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania súdom môžu byť len tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania, teda len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov označil za veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a navrhol, aby takáto vec bola v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázaná niektorému z nich za náhradu. Dispozícia predmetom konania je upravená v § 153 ods. 2 ObčZ.
V tomto konaní účastníci existenciu spoločného dlhu, na ktorý by mal súd pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku prihliadať, netvrdili.
V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd po nevyporiadanom majetku z BSM nepátra a vychádza zo skutkového opisu vecí tak, ako ho vykonali účastníci. Pri posúdení otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je viazaný právnym posúdením účastníkov.
Sporným prvkom pri vyporiadavaní masy BSM ostal nakoniec medzi účastníkmi konania iba X-izbový byt na B. ul.č. X v A., nadobudnutý odporcom do výlučného vlastníctva počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu. Súd otázku vlastníctva predmetného bytu riešil ako predbežnú. Vykonaným dokazovaní dospel k záveru, že tento nepatrí do masy BSM účastníkov konania.
Ak sa v prejednávanej veci odporca za trvania manželstva s navrhovateľkou stal výlučným vlastníkom bytu na B. ul. č. X na základe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so svojou bývalou manželkou R. Q., tento sa nemohol stať predmetom jeho bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľkou. Nič na tejto skutočnosti nemôže zmeniť ani skutočnosť, že na vyporiadanie finančných záväzkov vo vzťahu k predávajúcemu Bytovému družstvu Petržalka vo výške 19.295.- Sk boli použité prostriedky úplne alebo sčasti nadobudnuté za trvania manželstva účastníkov. Odporcovi tu len v zmysle ustanovenia § 150 ObčZ vzniká povinnosť nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho osobný majetok. Odporca sa stal na základe dohody zo dňa 30.9.1985 nájomcom družstevného bytu ako výlučný člen bytového družstva, na ktorého bytové družstvo previedlo zmluvou č. XXXXX/XX vlastníctvo k bytu ( § 24 a § 25 zák.č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších zmien ). Navrhovateľke a odporcovi síce vzniklo právo spoločného užívania predmetného bytu dňom 6.6.1987 v dôsledku uzavretia spoločného manželstva, nevzniklo im však spoločné členstvo, z ktorého by si navrhovateľka mohla odvodzovať spoluvlastnícke právo k bytu.
Pokiaľ ide o sumu 19.295.- Sk, túto považoval odporca za sumu vynaloženú zo spoločných prostriedkov na jeho osobný majetok. Pri vyporiadaní BSM je podľa kogentného ustanovenia § 150 ObčZ každý z manželov povinný nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Pokiaľ odporca uviedol, že pri prevode vlastníctva bytu túto sumu zaplatil zo spoločných prostriedkov, je povinný v zmysle citovaného ustanovenia túto sumu nahradiť.
Navrhovateľka a odporca vyčíslili aktíva zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zostatkovej hodnote 19.451,64 € (586.000.- Sk ).
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len ObčZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie bolo potrebné z vyššie uvedených skutkových zistení vyvodiť, že do masy BSM účastníkov patria veci uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 149 ods. 1, 3 ObčZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 ObčZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstaranie spoločnej domácnosti.
V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Žiadny z účastníkov sa toho nakoniec ani nedomáhal.
Za vhodné a účelné súd považoval rozdelenie spoločných vecí tak, ako zodpovedá súčasnému reálnemu stavu užívania a návrhu účastníkov konania. Navrhovateľka v záverečnom návrhu takéto rozdelenie navrhla, odporca proti tomuto návrhu zásadne neoponoval.
Za dôkazne preukázané súd považoval iba skutočnosti osvedčené listinnými dôkazmi v rozsahu, ako je uvedené vyššie, ktorých dôkaznú silu neoslabili ani protirečivé tvrdenia účastníkov. Účastník má povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. ) a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú.
Súd na základe zhodných vyjadrení účastníkov konania podporených listinnými dôkazmi ustálil masu BSM, ktorú vyporiadal, vo vecnom členení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v zostatkovej hodnote 586.000.- Sk ( 19.451,64 €). Jeho obstarávaciu hodnotu účastníci zhodne ustálili vo výške 843.290.- Sk. Na obstaranie tohto majetku bol použitý osobný majetok navrhovateľky vo výške 798.263,90 Sk. Odporca túto skutočnosť nespochybňoval ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Navrhovateľke podľa § 150 ObčZ vznikol nárok na náhradu vloženého oddeleného majetku do spoločného majetku v tejto výške.
Vychádzajúc z obstarávacích cien spoločne nadobudnutého majetku, účastníci nadobudli majetok v obstarávacej cene 843.290.- Sk, z ktorých by mal každý z účastníkov obdržať majetok v obstarávacej hodnote 421.645.- Sk. Z tohto navrhovateľka obdržala majetok v obstarávacej cene 463.390.- Sk a odporca 379.900.- Sk, teda o 41.745.- Sk menej, ako by bol jeho zákonný podiel vyjadrený v obstarávacej cene. Zo spoločného majetku, ktorý účastníci ustálili vzájomnou dohodou v zostatkovej hodnote 586.000.- Sk ( 19.451,64 €), každý z účastníkov by mal obdržať majetok v hodnote 1/2, t.j. vo výške 293.000.- Sk ( 9.725,82 €).
Navrhovateľka žiadala, aby jej bola vrátená suma 798.263,90 Sk, vynaložená z jej oddelených prostriedkov na získanie spoločného majetku. Hodnota spoločného majetku v obstarávacej cene, redukovaného o vložený osobný majetok navrhovateľky, predstavuje tak sumu 45.026,10 Sk, z ktorej by každý mal obdržať hodnotu 22.513,05 Sk, zvýšenú o sumu 9.647,50 Sk, t.j. o 1/2 zo sumy 19.295.- Sk, ktorá bola zo spoločného majetku použitá na oddelený majetok odporcu, teda mal by obdržať sumu 32.160,55 Sk. Keďže navrhovateľka obdržala majetok v obstarávacej cene 421.645.- Sk, vznikol jej nárok na náhradu sumy 367.034,45 Sk, ktorú by jej bol povinný nahradiť odporca, ktorý obdržal majetok v obstarávacej hodnote 399.195.- Sk, v tom motorové vozidlo v obstarávacej hodnote 379.900.- Sk a suma 19.295.- Sk prijatá zo spoločných prostriedkov. Odporca tak teda prijal majetok v nadobúdacej hodnote vyššej o sumu 367.034,45 Sk, ako by bol jeho redukovaný zákonný podiel vo výške 32.160,55 Sk.
Nárok na náhradu toho, čo navrhovateľka vynaložila zo svojho na obstaranie spoločných vecí súd ďalej znížil o rozdiel medzi obstarávacou a zostatkovou hodnotou spoločného majetku, ktorý ustálil vo výške 257 290.- Sk ( 843.290.- Sk - 586.000.- Sk ). Nárok navrhovateľky na vyrovnávací podiel 367.034,45 Sk znížil o polovicu tohto rozdielu, teda o sumu 128.645.- Sk, keď tento redukoval o 1 hodnoty, o ktorú sa znížila hodnota spoločného majetku oproti jeho obstarávacej hodnote a na ktorý bol použitý oddelený majetok navrhovateľky. Zníženie vykonal podľa rovnakého pomeru, ako vyporiadal spoločný majetok účastníkov. Súd pri vyporiadaní vychádzal z obstarávacích cien jednotlivých zložiek BSM, ktoré medzi účastníkmi sporné neboli, zníženie hodnoty majetku v dôsledku jeho amortizácie rovnomerne preniesol na ťarchu oboch majetkových spoločníkov.
Takéto vyporiadanie vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ktoré vyšli v konaní najavo, považoval za objektívne a spravodlivé. Pri rozhodovaní súd prihliadal na to, že navrhovateľke ostali v užívaní všetky ostatné drobné hnuteľné veci tvoriace vybavenie a zariadenie bytu vlastnícky patriaceho odporcovi, v ktorom navrhovateľka naďalej býva, ako aj zariadenie a vybavenie rodinného domu v obci N. Podľa zhodných vyjadrení účastníkov konania obstarávacia cena majetku, ktorý označili účastníci za predmet vyporiadania, predstavovala sumu 843.290.- Sk. Táto bola do výšky 798.263,90 Sk zaplatená z osobného majetku navrhovateľky, ktorý získala ako výlučný osobný dar. Zostatkovú hodnotu tohto majetku účastníci na základe vzájomnej dohody ustálili sumou 586.000.- Sk. Navrhovateľke boli prikázané do výlučného vlastníctva veci v tejto zostatkovej hodnote 586.000.- Sk (v obstarávacej hodnote 463.390.- Sk), odporcovi v zostatkovej hodnote 0.- Sk, avšak obstarávacej cene 379.900.- Sk. V čase vyporiadania celková zostatková hodnota majetku bola nižšia o 257 290.- Sk, teda o túto hodnotu sa majetok účastníkov v dôsledku amortizácie znehodnotil. Toto zníženie hodnoty majetku súd nakoniec premietol do výroku, ktorým sa podiely účastníkov na vyporiadavanom majetku vyrovnávajú a zaťažil odporcu povinnosťou vyplatiť navrhovateľke sumu 238.389,45 Sk, v prepočte na euromenu sumu 7.913,08 €.
Keďže každému z účastníkov sa dostalo polovice spoločného majetku, nemožno preto hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich. Preto súd o trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 142 ods. 2 O.s.p. ).
Podľa § 7 ods. 8 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní o vyporiadanie BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 17.880.- Sk (593.50 € ) sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 3, § 5 ods. 1 písm. h/, § 6 ods. 1, § 7 ods. 8 a § 8 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a výška poplatku činí podľa položky 6 sadzobníka, tvoriaceho prílohu cit. zákona, 3% z vyporiadaných hodnôt, t.j. po zaokrúhlení zo sumy 596.000.- Sk.
Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. Dlhšiu lehotu na zaplatenie vyrovnávacieho podielu súd odporcovi určil s prihliadnutím na rozsah platobnej povinnosti, ktorú mu uložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).