Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/59/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobcu R. R., nar. XX. X. XXXX, bytom v U. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o náhrade škody z ublíženia na zdraví takto

rozhodol:

Súd rozhodol tak, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu vo výške 80 % vzniknutej škody.

odôvodnenie:

Žalobca pôvodnou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu škodu vo výške 16.691,50 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 8.560,85 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11. 6. 2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy tohto konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 30. 4. 2008 ako vodič motocykla zn. Yamaha HT 550 na miestnej komunikácii v smere od obce Hrhov k štátnej ceste I/50, utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Vodič osobného motorového vozidla zn. Peugeot 406, ev.č. RV 904AF O.. R. P. nevenoval náležitú pozornosť riadeniu vozidla a nesledoval situáciu, v dôsledku čoho narazil do oproti idúceho motocykla, vedeného žalobcom. Na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava č.k. zo dňa 11. 5. 2009 bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Za škodu na zdraví zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená na základe objektívnej zodpovednosti. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V dôsledku úrazu utrpel pomliaždenie panvy, luxačnú zlomeninu ľavého acetabula, pomliaždenie ľavého predlaktia, vykĺbenie ľavého predlaktia liečené operačne, zlomeninu epikondylu ramennej kosti, zlomeninu háka lakťovej kosti liečenú operačne, pomliaždenie ľavého stehna, trieštivú zlomeninu ľavého jabĺčka liečenú operačne, zlomeninu ľavej stehnovej kosti liečenú operačne, zlomeninu vnútorného členka vľavo s následkom obmedzenia pohybu v ľavom lakťovom kĺbe, obmedzenie pohybu ľavého bedrového kĺbu a ľavého kolenného kĺbu. Bol v ústavnom ošetrovaní od úrazu od 30. 4. 2008 do 4. 7. 2008, opakovane od 9. 2. 2009 do 11. 2. 2009. V Národnom rehabilitačnom centre Kováčová bol od 3. 9. 2008 do 10. 10. 2008. Podľa lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaných prim. E.. D. U. z NRC Kováčová zo dňa 15. 12. 2008 a 1. 3. 2009 bolo bodové hodnotenie bolestného stanovené vo výške 1560 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo výške 740 bodov.

V zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za jeden bod sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na jej náhradu. Rozhodným obdobím určenia hodnoty 1 bodu pre stanovenie výšky náhrady za bolesť je rok 2007, v ktorom hodnota jedného bodu je 402,92 Sk. Nárok na náhradu po zaokrúhlení tak predstavuje za bolestné sumu 628.560.-Sk /20.864,37 Eur/. Rozhodným obdobím určenia hodnoty 1 bodu pre stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je rok 2008, v ktorom hodnota jedného bodu je 435,64 Sk. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po zaokrúhlení predstavuje sumu 322.380.-Sk /10.701,06 Eur/.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu si uplatnil dňa 27. 3. 2009 u žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví v celkovej výške 31.565,43 Eur. Uplatnený nárok na náhradu škody žalovaný oznámením zo dňa 11. 6. 2009 odmietol plniť.

Vzhľadom k preukázaným skutkovým okolnostiam v trestnom konaní je možné ustáliť spoluvinu žalobcu v rozsahu 20 %. Po zohľadnení spoluviny v stanovenej percentuálnej výške náhrada za bolestné predstavuje sumu 16.691,50 Eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 8.560,85 Eur.

Ďalším podaním zo dňa 27. 4. 2010 žalobca žiadal pripustiť rozšírenie žaloby o sumu 566,50 Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava bol uznaný invalidným s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následkom úrazu sa stal čiastočne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený z doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života. Vážne zranenia, ktoré utrpel, ho budú ohrozovať a obmedzovať po celý zvyšok života. Je vylúčený z možnosti uplatniť sa v živote, v pracovnom zaradení, v osobných záľubách, v kultúrnom vyžití a v športe, ktorému sa pred úrazom pravidelne venoval. Po zohľadnení jeho spoluviny v stanovenej percentuálnej výške náhrada za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje 4.280,16 Eur.

Podaním zo dňa 14. 1. 2010 si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví a predložil doklady preukazujúce vynaložené náklady spojené s liečením v celkovej sume 708,13 Eur. Ide o poplatky za poštovné, zdravotné pomôcky a cestovné náklady. Po odpočítaní 20 % - nej jeho spoluviny liečebné náklady predstavujú sumu 566,50 Eur.

Žalobca ďalej uviedol, že on jazdil s motorkou, pričom on zbadal oproti nemu jazdiace motorové vozidlo. On jazdil úplne na pravej strane vozovky s tým, že na mieste, kde došlo k dopravnej nehode nebola vyznačená stredová čiara. Oproti idúce motorové vozidlo zbadal asi vo vzdialenosti 300 m. Toto motorové vozidlo vychádzalo zo zákruty a zrejme chcelo skrátiť cestu, preto prešlo do protismeru, kde došlo aj k zrážke. On narazil do predného ľavého kolesa motorového vozidla. Pritom on nejazdil rýchlo. K dopravnej nehode došlo na ceste, ktorá bola veľmi úzka, ale zmestili sa dve motorové vozidlá. On mohol vidieť oproti idúce motorové vozidlo na vzdialenosť asi 5 m, pretože ten úsek je zarastený. Vodič motorového vozidla strhol volant doprava a potom on narazil do jeho ľavého kolesa. V čase dopravnej nehody bola dobrá viditeľnosť. Cesta bola v zlom stave, preto boli samé jamy a vozovka bola mokrá, pretože deň predtým pršalo. On neurobil žiaden úkon, aby zabránil zrážke, pretože nemal šancu. Nevedel uviesť, akou rýchlosťou jazdilo motorové vozidlo, ale išlo veľmi rýchlo. On jazdil asi rýchlosťou 30 km/hod. V tej časti, kde došlo k dopravnej nehode je taký úsek, že pokiaľ vozidlo jazdí rýchlosťou 60 - 70 km/hod. je to vysoká rýchlosť.

Žalovaný sa k veci vyjadril a uviedol, že zodpovednosť prevádzateľa a vodiča motorového vozidla, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví je daná ust. a 427 . Zodpovedný prevádzateľ mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Namietali dôvodnosť podania návrhu navrhovateľa z dôvodu, že rozhodnutie Okresného súdu Rožňava ku dňu podania žaloby nenadobudlo právoplatnosť. Okresný súd Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol tak, že vec postúpil na prejednanie Okresnému riaditeľstvu PZ v Rožňave. Súd v danom prípade postupoval

tak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a hodnotenie miery zavinenia vyššie popísanej dopravnej nehody. Mal nepochybne za preukázané, že miera zavinenia obžalovaného O. na tejto dopravnej nehode je len nepatrná, preto jeho konanie nemožno posúdiť ako prečin, keďže obžalovaný pri jazde len v nepatrnej miere prešiel do protismeru jazdy motocyklistu - niekoľko centimetrov. Miestna komunikácia nebola označená dopravnou značkou - deliacou čiarou. Pritom je zrejmé, že poškodený, t.j. žalobca závažným spôsobom porušil viaceré ustanovenia o premávke na pozemných komunikáciách /riadenie technicky nespôsobilého motocykla bez EČ, po požití alkoholu, bez ochrannej prilby, bez osvetlenia, neprimeranou rýchlosťou a bez náležitej pozornosti/, a preto neprichádza do úvahy výlučná zodpovednosť prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla a ani miera účasti žalobcu v rozsahu 20 %. Všetky tieto okolnosti je potrebné vziať do úvahy aj pri posúdení otázky omeškania žalovaného s plnením náhrady škody.

Zo správy od E.. D. U. - Národné rehabilitačné centrum Kováčová vyplýva, že bolestné žalobcu vyčíslil na 1560 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 740 bodov.

Vypočutý svedok O.. R. P. uviedol, že on sa vracal z práce z Košíc a pritom vyložil kolegu v Hrhove. On sa potom vracal do Rožňavy s tým, že tesne pred nehodou zastal asi 100 m a potom pokračoval v jazde. On žalobcu zbadal tesne pred zrážkou, pretože k zrážke došlo v takej ťahavej zákrute, pričom žalobca jazdil ma motocykli, ktorý nebol osvetlený. Okrem toho k dopravnej nehode došlo okolo štvrť na osem, keď sa začalo stmievať. Žalobca jazdil na tmavej motorke a mal aj tmavé oblečenie, nejaké maskáče. On akurát stihol strhnúť volant doprava, ale nestihol ani zabrzdiť, pretože to boli len stotiny sekundy, keď žalobcu zbadal. On mohol jazdiť rýchlosťou asi 40 - 50 km/hod.. Rýchlo nemohol jazdiť, pretože pred zrážkou stál a potom mal vyjsť na hlavnú cestu, kde takisto musel zastaviť. K zrážke došlo približne na stredovej čiare s tým, že táto vôbec nie je vyznačená. On určite nejazdil v pravej strane vozovky. Je to veľmi úzka vozovka. On po dopravnej nehode bol premerať cestu a zistil, že cesta je široká v jednom jazdnom pruhu 2,6 m. Pokiaľ berie do úvahy, že vozidlo má šírku 2 m, ledva sa zmestí do jedného jazdného pruhu. Preto vychádzal z toho, že žalobca musel jazdiť blízko stredovej čiary. Žalobca narazil do jeho motorového vozidla do ľavého predného kolesa. Pred dopravnou nehodou mal zaradený druhý alebo tretí rýchlostný stupeň. Nevedel sa vyjadriť na akú vzdialenosť mal rozhľad pred dopravnou nehodou, pretože na oboch stranách cesty sú stromy. Na jeho motorovom vozidle bola hlavne poškodená ľavá časť a škodu odhaduje na 100.000.-Sk. Musela byť vymenená náprava, blatníky, nárazník, čelné sklo, reflektor a asi aj dvere.

Zo záveru znaleckého posudku znalca O.. P. P. vyplýva, že popis spôsobu jazdy oboch vodičov nimi samými je v princípe možný a z technického hľadiska prijateľný. Rozpory, ktoré sa vyskytujú v popise smerového vedenia obidvoch motorových vozidiel sú vyriešené v tomto znaleckom posudku. Z technického hľadiska možno za príčinu dopravnej nehody označiť tú skutočnosť, že na miestnej komunikácii spájajúcej cestu č. I/50 s obcou Hrhov jazdili vozidlá Peugeot 406 a Yamaha XT550 oproti sebe v miernej zákrute tak, že vozidlo Peugeot sa pravdepodobne celé nachádzalo v protismernej polovici vozovky, tzn. v tej, v ktorej sa pohyboval motocykel Yamaha. Možnosť vzájomného spozorovania v mieste nehody bola obmedzená vegetáciou vedľa vozovky. Po vzájomnom spozorovaní sa vodičov oprotiidúcich vozidiel, vodič vozidla Peugeot napriek snahe nestihol opustiť koridor jazdy motocykla v dôsledku, čoho došlo k zrážke. Miesto, kde k zrážke došlo, ako aj vzájomná poloha vozidiel v čase zrážky je celkom jednoznačne určená rycou stopou na asfalte po ľavom prednom kolese vozidla Peugeot a charakterom poškodenia tohto vozidla. Vodič vozidla Peugeot po spozorovaní oprotiidúceho motocyklistu mal v úmysle opustiť ľavú polovicu vozovky, avšak vzhľadom na vzájomnú rýchlosť vozidiel a vzdialenosť, na ktorú sa vodiči mohli navzájom spozorovať, to už nebolo technicky možné. K zrážke došlo počas opúšťania ľavej polovice vozovky vozidlom Peugeot. Z uvedeného vyplýva, že v okamihu, keď sa vodiči navzájom mohli spozorovať, vzhľadom na ich vzájomnú vzdialenosť a aktuálne rýchlosti, nebolo možné v danej dopravnej situácii zrážke zabrániť. Podobne aj vodič motocykla Yamaha po rozpoznaní oprotiidúceho vozidla Peugeot nestihol urobiť žiadny preukázateľný manéver na odvrátenie zrážky. K zrážke došlo v zákrute, na ktorej vnútornom okraji bola hustá vegetácia, ktorá znemožňovala oprotiidúcim vodičom navzájom sa spozorovať. Vo chvíli, keď sa už vodiči spozorovať mohli, vzhľadom na aktuálne rýchlosti a vzájomnú vzdialenosť a dopravnú situáciu, nebolo možné zrážku odvrátiť. V danej dopravnej situácii by k zrážke nebolo došlo za predpokladu, že vodič vozidla Peugeot by sa pohyboval vo svojej polovici vozovky, ktorá nebola rozdelená stredovou čiarou aj napriek tomu, že musel prechádzať

cez výmole a výtlky vo vozovke. V tomto prípade by nedošlo ku kontaktu s oprotiidúcim motocyklom, ktorý jazdil pri strede vozovky, avšak vo svojej polovici.

Znalec pri výsluchu uviedol, že na mieste dopravnej nehody vykonal ohliadku s určitým časovým odstupom spolu s policajtom, ktorý dopravnú nehodu dokumentoval. Aj po časovom odstupe bola na vozovke viditeľná krycia stopa, ktorú zanechal ľavý predný disk vozidla Peugeot. Táto stopa bola jednoznačne nespochybniteľná a dobre viditeľná aj po časovom odstupe medzi ohliadkou a dopravnou nehodou. Miesto, kde stopa začína, svedčí jednoznačne o mieste, kde sa nachádzalo ľavé predné koleso vozidla Peugeot v čase, keď došlo k deštrukcii pneumatiky na ľavom prednom kolese. Táto poloha ľavého predného kolesa ako aj vzájomná poloha vozidiel v čase zrážky celkom jednoznačne hovorí o tom, že vozidlo Peugeot sa pred zrážkou nachádzalo v ľavej polovici vozovky. Jedná sa o vozovku bez vodorovného označenia. Polohu motocykla v čase zrážky určil na základe charakteru poškodenia vozidla Peugeot. Vzájomná poloha je znázornená v znaleckom posudku na str. 21, keď motocykel narazil pod ostrým uhlom do ľavého predného kolesa vozidla Peugeot. To, že nedošlo k čelnej zrážke svedčí o tom, že vozidlo Peugeot sa v čase zrážky vyhýbalo vpravo. Dopravná situácia bola taká, že vozovka bola suchá, neboli žiadne negatívne poveternostné vplyvy z čoho možno skonštatovať, že prevádzková rýchlosť motocykla, ktorou sa v nehodovom úseku pohyboval, nebola neprimeraná. Zákruta mala veľký polomer, nejednalo sa o nejakú ostrú zákrutu a nepovažuje tento úsek za neprimerane neprehľadný.

Na otázku právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že on vychádzal z tých istých podkladov, ktoré mal k dispozícii pre trestné konanie a čo zistil pri ohliadke miesta dopravnej nehody. Jeho závery sa nelíšia obsahom. V prvom rade nie je vyznačená stredová čiara na vozovke a v druhom rade miesto zrážky je v tomto prípade úplne jednoznačné. Miesto zrážky je nakreslené ryhou, ktoré zanechalo koleso. Vozovka je široká 5,3 m a začiatok krycej stopy začína 2,4 m od pravého okraja z pohľadu motocykla, tzn., že táto stopa sa nachádza 25 cm za myslenou deliacou čiarou. Zadná časť vozidla bola asi 0,7 m za myslenou stredovou čiarou od pravého okraja vozovky. Z toho vyplýva, že tvrdenie vodiča motorového vozidla, že jazdil v čase zrážky vo svojom jazdnom pruhu, je technicky neprijateľné. Vodič motorového vozidla strhol volant doprava z dôvodu, že zbadal motocykel. Vzhľadom k tomu, že vodič motorového vozidla jazdil na ľavej strany vozovky, ohrozoval protiidúce vozidlá.

Na otázku právnej zástupkyne žalovaného znalec uviedol, že on vychádzal z tých istých podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku v tomto konaní, ako pri vypracovaní znaleckého posudku v trestnom konaní. Pokiaľ vo svojom znaleckom posudku uviedol najpravdepodobnejšiu vzájomnú polohu, myslel na to, že nemožno vylúčiť, že vzájomný uhol mohol byť o niečo iný, ovšem to by vôbec neovplyvnilo závery znaleckého posudku. Poškodenie motorového vozidla je jednoznačné. Vzhľadom k tomu, že neexistujú stopy vozidla pred zrážkou a nedá sa zistiť poloha motorového vozidla v čase pred dopravnou nehodou, on stále musí vychádzať z toho, že motorové vozidlo v čase pred dopravnou nehodou sa nachádzalo najpravdepodobnejšie 0,7 m v jazdnom pruhu motocykla. V znaleckom posudku on uviedol nárazovú rýchlosť u motorového vozidla takú ako aj u motocykla s tým, že predpokladá, že touto rýchlosťou išli obidve vozidlá pred zrážkou vzhľadom k tomu, že žiadne brzdné stopy sa na mieste nehody nenašli a netvrdil to ani jeden vodič. Predpokladá, že ani jeden z vodičov nebrzdil vzhľadom k tomu, že sa videli len na krátku vzdialenosť, a preto nestihli zabrzdiť. Motocykel mal také pneumatiky, ktoré neumožňovali prudký manéver na asfalte. Pri vypočítaní rýchlosti vozidla, on dal 10 % toleranciu, a preto v znaleckom posudku nie je určené také rozpätie rýchlosti. Pri vypracovaní znaleckého posudku on nevidel motocykel a neposudzoval jeho technický stav. Pokiaľ motocykel spadne zo stojana na tvrdú podložku, môže spôsobiť poruchy, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť premávky. Vo všeobecnosti sa môže vyjadriť, že požitie alkoholu vodičom, predlžuje reakčnú dobu. Na mieste dopravnej nehody bola taká vegetácia, že konáre sa blížili k vozovke, a preto zrejme vodič motocykla jazdil pri ľavom okraji svojej polovice vozovky.

Súd z pripojeného spisu zistil, že Okresný súd Rožňava uznesením zo dňa 11. 5. 2009 trestnú vec obžalovaného O.. R. P., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví postúpil na prejednanie a rozhodnutie OR PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Rožňave. Poškodeného R. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že podľa znalca O. z technického hľadiska za príčinu vzniku dopravnej nehody označil tú skutočnosť, že na miestnej komunikácii spájajúcej cestu I/50 s obcou Hrhov jazdili vozidlá Peugeot a

Yamaha oproti sebe v miernej zákrute tak, že vozidlo Peugeot sa pravdepodobne celé nachádzalo v protismernej polovici vozovky, to znamená v tej, v ktorej sa pohyboval motocykel Yamaha. Možnosť vzájomného spozorovania v mieste nehody bola obmedzená vegetáciou vedľa vozovky. Po spozorovaní oprotiidúceho vozidla vodič vozidla Peugeot napriek snahe nestihol opustiť koridor jazdy motocykla, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Vozidlo Peugeot sa pohybovalo rýchlosťou 44 - 54 km/hod. Pri vchádzaní do miernej ľavotočivej zákruty sa pohyboval svojím vozidlom v ľavej, tzn. v protismernej polovici vozovky. Vozovka nie je smerovo rozdelená stredovou deliacou čiarou. Motocykel sa pred nehodou pohyboval rýchlosťou v rozpätí 48 - 59 km/hod a motocykel viedol približne stredom svojej polovice vozovky. Znalec dospel k záveru, že vodič motorového vozidla Peugeot mohol zrážke zabrániť za predpokladu, ak by pri jazde cez miernu ľavotočivú zákrutu použil len svoju polovicu vozovky. Motocyklista by mohol zrážke zabrániť, pokiaľ by jazdil celkom pri pravom okraji svojho jazdného pomyselného pruhu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k stretu motorových vozidiel došlo v strede miestnej komunikácie, niekoľko centimetrov v protismere jazdy motocykla, totiž miestna komunikácia je široká 5,3 m, stred predstavuje 2,65 m a stopy boli zanechané 2,4 m v protismere jazdy motocykla.

Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP - 217/DI-SK-2009 vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 13. 9. 2009 bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, za čo mu bola udelená pokuta vo výške 350.-Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnuté bolo na tom základe, že u vodiča motocykla bolo zistené 0,64 miligramov etanolu v litri vdychovaného vzduchu, čo je stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo.

Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP

- 11/DI-2010 vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 12. 3. 2010 bol O.. R. P. uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 200.-Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov, ktorý začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutím zo dňa 3. 5. 2010 bolo zastavené konanie o priestupku, nakoľko dňom 30. 4. 2010 uplynula dvojročná prekluzívna lehota a zodpovednosť menovaného za spáchaný priestupok zanikla.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust. a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V zmysle ust. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenia. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto prevádzka slúži, t.j. prevádzateľ. Okolnosť, že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku sama osebe nestačí pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa tohto zákonného ustanovenia. Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky motorového prostriedku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca pri dopravnej nehode ako vodič motocykla Yamaha utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla Peugeot nevenoval náležitú pozornosť riadeniu vozidla a nesledoval situáciu, v dôsledku čoho narazil do oproti idúceho motocykla. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že motorové vozidlo Peugeot sa nachádzalo v protismernej polovici vozovky, tzn. v tej, v ktorej sa pohyboval motocykel. Po vzájomnom spozorovaní sa vodičov oprotiidúcich vozidiel, vodič vozidla Peugeot napriek snahe nestihol opustiť koridor jazdy motocykla, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Tieto okolnosti znalec zistil na základe určenej rycej stopy na asfalte ako aj charakterom poškodenia vozidla Peugeot. K zrážke došlo počas opúšťania ľavej polovice vozovky vozidlom Peugeot. Vozovka je široká 5,3 m a začiatok krycej stopy začína 2,4 m od pravého

okraja z pohľadu motocykla, tzn., že táto stopa sa nachádza 25 m za myslenou deliacou čiarou. Zadná časť motorového vozidla bola asi 0,7 m za myslenou stredovou čiarou od pravého okraja vozovky. Z týchto skutočností vyplýva, že vodič motorového vozidla nemohol jazdiť vo svojom jazdnom pruhu a teda aj v dôsledku toho došlo k stretu motorových vozidiel. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako vodič motocykla jazdil pod vplyvom alkoholu, motocykel nebol osvetlený a jazdil bez evidenčného čísla, súd uznal jeho spoluvinu vo výške 20 % a vodiča motorového vozidla uznal za zodpovedného za vzniknutú škodu vo výške 80 %. Žalovaný za vzniknutú škodu zodpovedá , pretože prevádzkovateľ mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.-tich dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach

v 3 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že po a/ v konaní

došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenie veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.