Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15Cb-207-2010.pdf
PDF · 129.24 KB
No categories available
15Cb/207/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v obchodno-právnej veci žalobcu: Envelopes Machinery Service, s. r. o., IČO: 36 643 548, so sídlom Padličkovo 3, 977 01 Brezno, právne zastúpená Mgr. Júliusom Ernekom, advokátom so sídlom Skuteckého 23, Banská Bystrica, proti žalovanému POHONY, s. r. o. so sídlom Na Bystričku 14, 036 01 Martin, IČO: 36 393 673, právne zastúpená Mgr. Zuzanou Habajovou, advokátkou so sídlom Palisády 29/A, 811 06 Bratislava v konaní o zaplatenie 5 940,58 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 21.5.2010 domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia sumy 5 940,58 eur, ako aj nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že si objednal dňa 12.11.2008 u žalovaného vypracovanie výkresovej dokumentácie - okienková stanica H 302. Akceptovaním predmetnej objednávky zo strany žalovaného došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Na základe predmetnej zmluvy o dielo vypracoval žalovaný výkresovú dokumentáciu okienkovej stanice H 302 a túto aj žalobcovi dodal. Výrobná dokumentácia mala byť. a aj bola vypracovaná na základe žalobcom dodanej predlohy - vzoru - funkčnej okienkovej stanice H 302. Úlohou žalovaného bolo presne odzrkadliť existujúci stav na papier, teda dokumentáciu. Na základe odporcom vypracovanej výrobnej dokumentácie začal žalobca výrobu okienkovej stanice H 302. Počas výroby predmetnej okienkovej stanice na základe predmetnej výkresovej dokumentácie boli vyrobené nefunkčné diely tejto okienkovej stanice, pričom výrobca postupoval plne v súlade s výkresovou dokumentáciou dodanou žalovaným. Následne boli zo strany žalobcu zistené vady. Diely okienkovej stanice H 302 vyrobené na základe predmetnej výkresovej dokumentácie boli nepoužiteľné, keďže neboli funkčné, a preto tieto vady žalobca oznámil bezodkladne žalovanému a vykonal tiež výber jeho nároku, vyplývajúci mu z predmetných vád. Žalobca vykonal výber odstránenie vád opravou veci, a to reklamáciou zo dňa 11.6.2009. Dňa 16.6.2009 bolo zo strany žalovaného žalobcovi oznámené, že jeho reklamáciu zo dňa 11.6.2009 považuje za bezpredmetnú. Následne bolo zo strany žalobcu opakovane oznamované dňa 6.7.2009, že trvá na svojich nárokoch uvedených v jeho reklamácii. Žalobca žalovanému svojim listom zo dňa 28.7.2009 oznámil, že si v zmysle ust. § 564 Obchodného zákonníka uplatňuje nárok na zľavu z kúpnej ceny. Výšku zľavy žalobca upresnil svojou riadne žalovanému doručenou faktúrou č. 609201070 zo dňa 6.10.2009. Žalovaný však predmetnú faktúru dňa 20.10.2009 svojím listom zo dňa 19.10.2009 vrátil žalobcovi ako nedôvodnú. Žalobca v žalobe uviedol, že cena za dielo, ktoré vykonal žalovaný pre žalobcu, bola žalovanému vo výške 8 807 eur riadne a včas zaplatená. Poukázal aj na ust. § 564 Obchodného zákonníka, kde pri vadách diela platia primerane ust. § 436 až 441 Obchodného zákonníka s tým, že nakoľko cena už bola zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502. Z tohto dôvodu teda žalobca žiadal, aby mu žalovaný vrátil časť ceny diela do výšky zľavy, a to v sume 5 940,58 eura.
Súd vo veci vydal dňa 3. 9.2010 Platobný rozkaz sp. zn. 15Rob 178/2010-43 a žalobe žalobcu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu zaslal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor ( č. l. 45 spisu). V odôvodnení odporu uviedol, že bola uzavretá medzi ním a žalobcom dňa 12.11.2008 zmluva o dielo na základe ktorej vypracoval podľa podmienok uvedených v objednávke žalobcu č. 172/2008 zo dňa 12.11.2008 výrobnú výkresovú dokumentáciu okienkovej stanice H 302. Dielo bolo odovzdané žalobcovi dňa 13.2.2009, o čom svedčí dodací list č. 023-2009, na ktorom sú podpisy obdivoch účastníkov konania. Žalovaný trval na tom, že vykonal dielo riadne. Vady diela, o ktorých hovorí žalobca, a ktoré si uplatňuje voči žalovanému neuznáva. Žalobca nesprávne považuje za vady diela také skutočnosti, ako napr. vykonanie určitých úprav dodanej výkresovej dokumentácie z dôvodu zaistenia funkčnosti stroja, doladenie a nastavenie stroja v procese jeho výroby na podklade výkresovej dokumentácie, ktoré sú v prípadoch takto zložitého papierenského zariadenia bežným javom. Pri konštrukcii predmetných strojov sa bežne počíta s určitými úpravami dokumentácie za účelom zabezpečenia a doladenia ich funkčnosti a bezvadnej prevádzky. Počas realizácie diela zo strany žalovaného, ako zhotoviteľa bol žalobca na tieto skutočnosti niekoľkokrát upozorňovaný. Upozornenia o potrebe takýchto úprav boli adresované aj konateľovi žalobcu. Napriek týmto upozorneniam žalobca prevzal dielo po zhotovení bez výhrad a zaplatil zaň cenu diela vo výške 265 319,68 Sk, t.j., že pri prevzatí diela žalobca musel byť, alebo minimálne mal byť s touto skutočnosťou - potrebou ďalších úprav vo väzbe na výrobu papierenského stroja uzrozumený, a preto tieto úpravy nie je možné v žiadnom prípade kvalifikovať za vady diela. Je potrebné naviac prihliadať aj na to, že predlohou na vyhotovenie výrobnej výkresovej dokumentácie bola 25- ročná opotrebovaná okienková stanica, ktorá sa dnes už nevyrába. Žalovaný pri vytvorení diela uvedené musel tiež zohľadniť, čím mohli nejaké odchýlky vzniknúť. Toto konanie žalovaného však rozhodne nebolo v rozpore so záujmami, resp. na ujmu žalobcu. Skutočnosť, že žalobcom vybraný výrobca, ktorý zabezpečoval konštrukciu okienkovej stanice H 302 podľa dokumentácie žalovaného, nebol schopný samotný stroj sfunkčniť, nemožno bez ďalších dôkazov považovať za dôsledok vád vytvorenej dokumentácie. Tento následok mohol mať viaceré príčiny, a je na žalobcovi, aby preukázal, že jedinou príčinou tohto následku boli údajne vady projektovej dokumentácie. Žalobca však žiadne relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností neposkytol.
Podaním doručeným súdu 28.2.2011 ( č.l. 89 súdneho spisu) zaslal žalobca vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že ním uplatňované vady projektovej dokumentácie je nutné považovať za vady skryté, ktoré nemohli byť ani pri vykonaní prehliadky tovaru s odbornou starostlivosťou zistené, a tieto mohli byť zistené až užívaním diela. Podľa žalobcu išlo o tak zložitú technickú otázku, že nie je dobré možné vyžadovať o žalobcu, aby disponoval takými technickými zdatnosťami, aby tento predmetné vady zistil pri zachovaní odbornej starostlivosti to aj z dôvodu, že stroj, ktorého výrobná dokumentácia bola zhotovovaná, žalobca v čase odovzdávania projektovej dokumentácie už nemal k dispozícii. Preto žalobca postupoval tak, ako je to stanovené bežnou obchodnou praxou, ktorú mali zmluvné strany zaužívané, a túto prax mal žalobca zaužívanú nielen so žalovaným, ale aj s inými dodávateľmi. Zároveň žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že predmetné vady v čase plnenia existovali. Neprejavili sa, ale tak, aby boli vadami zjavnými. Zároveň žalobca uviedol, že žalovanému bolo ešte pred samotnou reklamáciou zo dňa 11.6.2009 zaslaných niekoľko e-mailových správ, z ktorých bolo jednoznačne možné identifikovať vady projektovej dokumentácie, ako aj určenie voľby - oprava dokumentácie. Následne spolu s oficiálnou písomnou reklamáciou, ako jej príloha bol zaslaný aj súpis požiadaviek na odstránenie vád.
Podaním doručeným súdu 6. 4. 2011 ( č. l. 143 súdneho spisu) žalobca predložil doplnenie návrhu o alternatívne právne posúdenie, právnu kvalifikáciu daného skutkového stavu a poukázal na to, že zmenu právnej kvalifikácie nemožno považovať za zmenu žaloby. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyhotovil pre žalobcu na základe objednávky projektovú dokumentáciu a na základe tejto dokumentácie začal žalobca s výrobou okienkovej stanice, čiže stroja. Potvrdením objednávky a zahájením samotnej výroby bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená zmluva o dielo. Zo samotného rokovania zmluvných strán, ako aj z predchádzajúcej spolupráce bolo žalovanému zrejmé, že výsledkom ním vyhotovovanej dokumentácie má byť možnosť žalobcu vyhotoviť funkčnú okienkovú stanicu. Na základe žalovaným vyhotovenej dokumentácie začal žalobca, resp. ním poverená spoločnosť s výrobou predmetného stroja -okienkovej stanice. Na základe žalovaným vyhotovenej projektovej dokumentácie boli však žalobcom poverenou spoločnosťou vyrobené nefunkčné časti predmetného stroja, a tieto museli byť opravované, resp. vyrobené nové. Na túto skutočnosť bol zo strany žalobcu žalovaný niekoľkokrát upozornený. Žalovaný so žalobcom
spočiatku komunikoval o odstraňovaní vád projektovej dokumentácie, avšak následne komunikáciu celkom prerušil a po určitej dobe prišiel s návrhom, že vady v projektovej dokumentácii odstráni, avšak nie bezodplatne, ale za odplatu. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka vyplynulo žalovanému z predmetného zmluvného vzťahu so žalobcom povinnosť vyhotoviť takú projektovú dokumentáciu, na základe ktorej by žalobca bol spôsobilý vyhotoviť, resp. vyrobiť funkčnú okienkovú stanicu. Toto sa však na základe žalovaným odovzdanej projektovej dokumentácie nepodarilo a na základe žalovaným vyhotovenej projektovej dokumentácie boli vyhotovené nefunkčné časti predmetného stroja. Žalovaný tým, že na určité obdobie nekomunikoval so žalobcom, čo sám žalovaný vo svojej výpovedi dňa 21.3.2011 uznal, neodpovedal na e-mailové správy žalobcu, porušil predmetnú všeobecnú preventívnu povinnosť upravenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca uvádzal, že pokiaľ by žalovaný komunikoval, prípadne upozornil žalobcu na nutnosť opakovanej kontroly ním dodanej výrobnej dokumentácie, nedošlo by k začatiu výroby stroja a neboli by zbytočne vyrobené nefunkčné diely stroja. Zároveň poukázal aj na ust. § 420 a) Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená inému prevádzkovou činnosťou, kde podľa žalobcu ide o prevádzkovú činnosť, teda výskum a vývoj v oblasti strojárstva, konštrukčné práce v oblasti strojárstva. Ďalej poukázal na ust. § 378, 379 Obchodného zákonníka a uviedol, že čiastka, o ktorú sa v predmetnom spore jedná vo výške 5 940,58 eur predstavuje ušlý zisk rovnajúci sa čiastke 1 312,08 eur, ktorá predstavuje sumu, ktorú mohla spoločnosť žalobcu zarobiť v prípade, keby svojich zamestnancov Ing. Milana Ľuptáka, Ing. Michala Donovala mohla použiť, resp. zamestnať na inej zákazke, ktorú však práve z dôvodu nevyhnutnosti odstraňovania musela spoločnosť, teda žalobca odmietnuť. Ostávajúca suma rovnajúca sa čiastka 4 379,20 eur predstavuje náklady, ktoré musela spoločnosť, teda žalobca vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného. Uvedené spočívalo v tom, že žalobca začal s výrobou na základe vadnej dokumentácie, a boli vyrobené vadné a nefunkčné časti stroja, ktoré museli byť opravované, čo predstavuje prácu naviac, ktorá musela byť zo strany zhotoviteľa vynaložená a žalobcom zaplatená, a to práve z dôvodu, že na základe zlej, vadnej dokumentácie boli vyrobené zlé diely, ktoré museli byť opravované.
Žalobca si alternatívne uplatňoval nárok zo zodpovednosti za vady diela, prípadne škodu spôsobenú vadným plnením, podľa názoru súdu nešlo o situáciu, ktorá by si vyžadovala postup podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu, výpoveďou právnych zástupcov účastníkov konania, výpoveďou žalobcu, žalovaného, ako aj výpoveďou svedka Ing. Milana Donovala a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:
Z výpisu z obchodného registra žalobcu ( č. l. 167 súdneho spisu) súd zistil, že ide o podnikateľský subjekt, obchodnú spoločnosť podnikajúcu okrem iného aj v predmete činnosti - výroba a opravy meracej a regulačnej techniky, opravy, úpravy, montáž a údržba mechanických strojných zariadení, nástrojárstvo, a ďalšie činnosti. Žalovaný podľa výpisu z obchodného registra ( č. l. 169 súdneho spisu) bol podnikateľským subjektom- obchodnou spoločnosťou podnikajúcou okrem iného aj v predmete činnosti výskum a vývoj v oblasti strojárstva, konštrukčné práce v oblasti strojárstva.
Súd mal preukázané z objednávky č. 172/2008 zo dňa 12.11.2008 ( č. l. 24 súdneho spisu), že si žalobca objednal u žalovaného vypracovanie výrobnej výkresovej dokumentácie okienkovej stanice H 302, ktorá mu mala byť dodaná 4x v papierovej forme a 1x na CD. Táto objednávka bola riadne podpísaná žalobcom, bola stanovená dodacia lehota 6.2.2009, spôsob platby bol dohodnutý na základe faktúry. Objednávka bola vypracovaná na základe ponuky č. 297 -2008 zo dňa 12.11.2008 ( č. l. 25 spisu). Z obsahu tejto ponuky vyplynula predbežná cenová ponuka na dodávku konštrukčnej dokumentácie na výrobu okienkovej stanice, kde predbežná cena za dodávku konštrukčnej dokumentácie bola stanovená spolu vo výške 195 625,- Sk bez DPH. Termín dodávky bol stanovený na január 2009, platobné podmienky boli dané faktúrou, splatnosťou faktúry 40 dní.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa ust. 556 ObZ, ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti, než zhotovenie veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.
Z dôvodu akceptácie predmetnej objednávky došlo podľa názoru súdu medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. ObZ, nakoľko išlo o podnikateľské subjekty a predmetom zmluvy o dielo bola činnosť, ktorá sa týkala ich podnikateľskej činnosti. Právny zástupca žalovaného na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.1.2011 ( č. l. 70 spisu) uviedol, že pre posúdenie rozsahu plnenia, a teda pre posúdenie obsahu zmluvy je dôležité, akým spôsobom prebiehala spolupráca medzi žalobcom a žalovaným. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré nebolo rozporované žalobcom, prax cca päť rokov medzi nimi bola taká, že okrem toho, že bolo dohodnuté, že žalovaný nakreslí, alebo vyhotoví projektovú dokumentáciu určitého stroja, prípadne dielu, bude zabezpečovať aj jeho výrobu na základe vypracovanej výkresovej dokumentácie. Predmetom predmetnej zmluvy bolo vypracovanie výrobnej, výkresovej dokumentácie okienkovej stanice H 302, išlo o zložitý stroj. Podľa žalovaného súčasťou dodávky však neboli určité dodatočné opravy a úpravy diela, ktoré pri strojoch takejto zložitosti sú úplne bežné, a sú súčasťou bežnej praxe. Ďalej poukázal na to, že odchýlky 10, 15 niekedy až 30, 40 % sú bežnou obchodnou praxou a súčasťou zvyklostí v tejto sfére podnikania. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vypracovanie a dodanie výrobnej výkresovej dokumentácie žalovaný keby bol vedel, že nebude ďalej zastrešovať aj samotnú výrobu, určite by do takéhoto obchodu nebol išiel a nedojednal cenu len 390,- Sk/ hod., kedy sa bežne dojednáva cena 600,- Sk až 800,- Sk/ hod. Poukázal na ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka na skutočnú vôľu, žalovaného pripraviť a dodať výrobnú výkresovú dokumentáciu za cenu, ktorá bola dohodnutá, ale nie určite v rámci dodávky predmetu plnenia za túto cenu robiť aj následné úpravy, ktoré sú súčasťou bežnej praxe v rámci výroby stroja na základe projektovej dokumentácie. Žalovaný mal ústne zo strany žalobcu prisľúbené, že bude zabezpečovať aj výrobu, a preto bola v zmluve dohodnutá cena v takej výške, s tým, že cenu za úpravy a výrobu si potom bude žalovaný uplatňovať následne, keď bude zabezpečovať výrobu. Toto bol prvý prípad, kedy sa od takto zaužívanej praxe upustilo. Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že vzorom na vypracovanie projektovej dokumentácie bola 25- ročná okienková stanica, išlo o starý stroj a žalovaný v čase, keď kreslil dokumentáciu musel zohľadňovať mnohé riešenia, návrhy materiálov, výpočty tak, aby sa to dielo dalo sfunkčniť a následne zostrojiť a skonštruovať. Taká predstava, že keby sa to presne zmeralo, tak by sa to bez problémov zostrojilo a neboli by potrebné žiadne úpravy, je úplne zlá, to neexistuje. Sú tu odchýlky, s ktorými sa bežne počíta, a ktoré sú vždy. V súlade s vykonaným dokazovaním mal súd za to, že predmetom plnenia zmluvy o dielo bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa vypracovať a dodať v papierovej forme a na CD výrobnú výkresovú dokumentáciu okienkovej stanice H 302 podľa predloženého vzoru za účelom jej výroby, a záväzok žalobcu ako objednávateľa zaplatiť cenu diela.
Súd mal z výpovede účastníkov konania ďalej preukázané, že žalovanému v súvislosti s vyhotovovaním diela - výrobnej výkresovej dokumentácie okienkovej stanice H 302 bola predložená ako vzor funkčná 25 - ročná okienková stanica. Bolo potrebné skresľovať jednotlivé časti tejto okienkovej stanice, preto došlo k jej postupnému rozobratiu. Postup bol taký, že vždy bola rozobratá určitá časť okienkovej stanice zamestnancami žalobcu, táto sa dala na premeranie a skreslenie žalovanému, ako zhotoviteľovi a po skreslení, resp. po premeraní a nakreslení jednotlivých rozobratých častí okienkovej stanice sa opätovne zmontovali tieto časti a takto sa postupovalo aj následne s ďalšími časťami okienkovej stanice ( č. l. 127, 128 súdneho spisu). Následne bol postup taký, že keď boli všetky tie agregáty,
pokreslené dosky, skice dané do nákresov, tak sa okienková stanica poskladala a vrátila sa pôvodnému dodávateľovi z dôvodu, že žalobca ju mal zapožičanú od inej firmy Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo spochybnené žalovaným, vzor okienkovej stanice sa skompletizoval, a bol odovzdaný až po konečnom súhlase zhotoviteľa, že už nepotrebuje k vyhotovovaniu diela tento vzor okienkovej stanice.
Súd mal ďalej z listinného dôkazu, a to dodacieho listu č. 023-2009 ( č. l. 35, 76 súdneho spisu) preukázané, že žalovaný dodal dňa 13.2.2009 žalobcovi dielo, na ktoré sa zaviazal, a to vypracovanie výrobnej výkresovej dokumentácie - okienková stanica H 302, 1x originál papierovej forme, 4xCD. Dodací list bol podpísaný žalobcom, žalovaným. Dodanie vykonaného diela na základe predmetného dodacieho listu nebolo spochybnené žalobcom, ktorý na pojednávaní dňa 21.3.2011 ( č. l. 129 súdneho spisu) potvrdil, že dielo prevzal, skontroloval dielo po vecnej stránke, t.j., že projektová dokumentácia bola kompletná, neboli zistené žiadne chýbajúce diely, t. j., že ak sa okienková stanica skladala napr. z 10 dielov, tak bolo 10 výkresov obsahujúcich skreslenie týchto dielov.
Výpoveďou účastníkov konania, faktúrou č. 42090026 splatnou dňa 2.4.2009 ( č. l. 12 spisu) mal súd preukázané, že po prevzatí diela, žalobca ako objednávateľ zaplatil cenu diela žalovanému vo výške 8807 Eur (265 319,68 Sk).
Z výsluchu účastníkov konania ( č. l. 129 spisu) mal súd preukázané, že žalobca vykonal výberové konanie na výrobu okienkovej stanice H 302, do ktorého sa prihlásil s ponukou zo dňa 27.2.2009 ( č. l. 140 spisu) aj žalovaný, tento však neuspel. Výberové konanie vyhrala iná spoločnosť.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že na základe žalovaným vypracovanej výrobnej dokumentácie, začal výrobu okienkovej stanice H 302 , avšak počas jej výroby, boli vyrobené nefunkčné diely tejto okienkovej stanice, hoci výrobca - iná spoločnosť mala postupovať v súlade s výkresovou dokumentáciou dodanou žalovaným. Ďalej žalobca uvádzal, že boli následne zistené vady výkresovej dokumentácie, nakoľko diely okienkovej stanice vyrobené na základe predmetnej výkresovej dokumentácie boli nepoužiteľné, a z tohto dôvodu tieto vady mal žalobca žalovanému bezodkladne oznámiť a vykonať aj výber jeho nároku, vyplývajúci mu z predmetných vád - odstránenie vád opravou veci. Poukázal na reklamáciu zo dňa 11.6.2009. V priebehu konania však žalobca predložil do konania aj ďalšiu reklamáciu, ktorá mala byť zaslaná prostredníctvom e-mailu 5.6.2009 žalovanému ( č. l. 91, 135 spisu) spolu so špecifikáciou vád na č. l. 92 spisu. Doručenie tejto reklamácie e-mailom 5.6.2009 žalovaný rozporoval, tvrdil, že mu bola predložená prvýkrát až v rámci tohto konania.
Svedok Ing. Michal Donoval, zamestnanec žalobcu, na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.5.2011 ( č. l. 172 súdneho spisu) uviedol, že v čase výroby okienkovej sa prišlo na to, že nie je možné ju zmontovať a vyrobiť podľa výrobnej dokumentácie vypracovanej žalovaným. Nakoľko tam boli pokreslené veci, ktoré nesedeli so skutočnosťou a nebolo ich možné zmontovať dokopy. Tento svedok uviedol, že kontaktoval žalovaného, konkrétne pána Hamzu, informoval ho o probléme, o chybách, ktoré tam boli zistené. Tento svedok opakovane telefonoval žalovanému, tento však prestal komunikovať. Preto napísal prvú reklamáciu priamo žalovanému a poslal ju e-mailom, kde uviedol chyby, ktoré boli spomenuté a potom ďalšia reklamácia bola už od konateľov žalobcu na oficiálnom papieri. Tento svedok potvrdil, že zaslal žalovanému prvú reklamáciu e-mailom dňa 5.6.2009 a jej súčasťou bola aj špecifikácia vád z č. l. 92 spisu.
Ďalšia reklamácia, ktorá bola vykonaná v súvislosti s vykonaným dielom, a to vyhotovením projektovej dokumentácie okienkovej stanice bola písomne zaslaná reklamácia č. 01/2009 zo dňa 11.6.2009 ( č.l. 26 súdneho spisu). Z obsahu tejto reklamácie vyplynulo, že žalobca oznámil žalovanému, že počas prebiehajúcej výroby zariadenia - okienkovej stanice H 302 boli zistené vo výrobnej dokumentácii dodanej žalovaným niektoré nedostatky a nezhoda rozmerov, ktoré je nutné opraviť a korigovať. Z tohto dôvodu požiadal žalobca žalovaného o zabezpečenie opravy chybných výkresov za použitia podkladov získaných pri skresľovaní zariadenia v najkratšej možnej dobe tak, aby výroby mohla nepretržite prebiehať a nevznikli náklady na následné opravy. V tejto reklamácií bolo ďalej uvedené, že doteraz zistené nedostatky boli už oznámené Ing. Hamzovi e-mailami, ktoré tvorili prílohu tejto reklamácie. Išlo o e-mail zo dňa 27.5.2009 ( č. l. 93 spisu), 9.6.2009 ( č. l. 97 spisu) , 10.6.2009 ( č. l. 105 spisu). Ďalšia e-mailová komunikácia bola z 15.6.2009 ( č. l. 119 súdneho spisu). K predmetným e-mailom žalobca doložil aj príslušne časti dokumentácie, ktorých sa týkala.
Z listinného dôkazu zo dňa 16.6.2009 ( č. l. 11 spisu) označeného ako vyjadrenie k reklamácií č. 01/2009 súd zistil, že žalovaný považoval reklamáciu žalobcu zo dňa 11.6.2009 za neoprávnenú. Mal za to, že pri prebratí diela - dokumentácie neboli vznesené žiadne námietky k dokumentácií, dokumentácia bola vyhotovená riadne, bez vád, v kvalite a akosti požadovanej žalobcom a v súlade s jeho objednávkou. Na vyjadrenie k reklamácií žalobca reagoval e-mailom zo dňa 17.6.2009 ( č. l. 28 spisu), ktorým požiadal žalobca žalovaného o opätovné prehodnotenie jeho stanoviska k reklamácií. Listom zo dňa 22.6.2009 ( č. l. 29 spisu) žalovaný zaslal opätovné vyjadrenie k reklamácií č. 01/2009, v ktorom zotrval na svojom pôvodnom zamietavom stanovisku k reklamácií. Záverom uviedol, že môže reklamáciu považovať za žiadosť o dodatočnú úpravu riadne vykonaného a dodaného diela. Listom zo dňa 3.7.2011 ( č. l. 22 spisu) žalobca opätovne vyzval žalovaného k odstráneniu vád diela v lehote do 15 dní od doručenia listu. Na tento list žalovaný reagoval listom zo dňa 22.7.2009 ( č. l. 31 spisu), a trval ma tom, že reklamácia je nedôvodná. Listom zo dňa 28.7.2009 ( č. l. 20 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu neodstránenia vád diela, mení nárok a požaduje zľavu z kúpnej ceny. Výšku zľavy bude vedieť až po vykonaní opravy vád spôsobených žalovaným. Podaním zo dňa 6.10.2009 si žalobca uplatnil u žalovaného zľavu z ceny vo výške 4992,08 eur bez DPH špecifikovanú vo faktúre č. 609201070 ( č. l. 12 spisu), ktorá tvorila prílohu tohto podania. Podaním zo dňa 19.10.2009 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 609201070, trval na tom, že reklamácia nie je dôvodná.
Podľa ust. § 560 ods. 1 ObZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Podľa ust. § 560 ods. 2 ObZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré malo dielo v čase jeho odovzdania ( § 554), ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Podľa § 560 ods. 3 ObZ zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v ods. 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ust. § 420 až 422 a § 426.
Podľa ust. § 562 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný predmet diela prehliadnuť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa ods. 2 citovaného ust. súd neprizná objednávateľovi práva z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, pri prehliadke uskutočnenej podľa ods. 1, c) bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do 2 rokov a pri stavbách do 5 rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ust. § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v ods. 2.
Podľa ust. § 428 ods. 2 ObZ na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Podľa ust. § 428 ods. 3 ObZ účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa ust. § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
Podľa § 437 ods. 1 ObZ ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
Podľa uts. § 437 ods. 5 ObZ ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
Podľa ust. § 439 ods. 1 ObZ nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotu, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd bol tohto názoru, že nie je možné reklamáciu č. 1/2009 zo dňa 11.6.2009, celú e-mailovú komunikáciu žalobcu posúdiť ako reklamácie, resp. riadne oznámenie vád diela. V písomnej reklamácii č.1/2009 žalobca len konštatuje, že boli zistené niektoré nedostatky a nezhoda rozmerov, ktoré je nutné opraviť a korigovať, avšak táto neobsahuje presne zistené vady. Len riadne zistené a špecifikované vady môžu byť predmetom reklamácie, tak ako to predpokladá ust. § 562 ObZ. Z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 27.5.2009 ( č. l. 93 spisu), 9.6.2009 ( č. l. 97 spisu) , 10.6.2009 ( č. l. 105 spisu), 15.6.2009 ( č. l. 119 súdneho spisu) nevyplýva, že by išlo o reklamovanie, resp. vytknutie vád, ide o bežnú obchodnú komunikácia s konštatovaním zamestnanca žalobcu, že má podozrenie, že pri niektorých náčrtoch a výkresoch, ktoré boli vyhotovené v rámci projektovej dokumentácie, nesedia rozmery, nejde však o oznámenie vád tak, ako ich predpokladá ust. § 562 ObZ. Súd má za to, že len reklamácia zaslaná žalovanému e-mailom zo dňa 5.6.2009 spolu so špecifikáciou vád spĺňa náležitosti právneho úkonu reklamácie. Jej doručenie bolo preukázané výpoveďou svedka Ing. Donovala, ako aj listinným dôkazom e-mailom zo dňa 5.6.2009 spolu s reklamáciou a špecifikáciou vád adresovaným na bežne používanú e-mailovú adresu žalovaného. Táto reklamácia obsahovala aj konkrétny nárok vyplývajúci z vád - odstránenie vád. Tento nárok bol zmenený na nárok na zľavu z ceny vo výške žalovanej sumy listom zo dňa 6.10.2009, uplatnený následne žalobou.
Na pojednávaniach, ktoré sa konali 17.1.2011 ( č. l. 70 spisu), dňa 21.3.2011 ( č. l. 126 spisu) žalovaný namietal včasnosť reklamácie. Tvrdil, že vady neboli reklamované bez zbytočného odkladu a žalobca si nesplnil ani tú povinnosť, že by zariadil prezretie diela tak, ako to ustanovuje zákon. Žalobca podľa žalovaného potvrdil, že indície o nejakých korektúrach alebo nepresnostiach mal už v období, kedy sa pripravovala zákazka na výrobu, t.j. išlo o február 2009 a reklamácia bola z júna 2009.
Žalobca na pojednávaní, ktoré sa konalo 21.3.2011 poukázal na tú skutočnosť, že z výpovede žalovaného malo vyplynúť, že žalovaný vedel o vadách diela, a preto nie je možné zobrať do úvahy námietku premlčania, ktorá bola vznesená podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu zhotoviteľ, teda žalovaný vedel, že dielo má vady v spojení s ust. § 428 ods. 3 ObZ. Zároveň žalobca poukázal na obchodnú prax, ktorá bola zavedená medzi zmluvnými stranami, ak aj na obchodné zvyklosti a mal za to, že zmluvné strany si práve touto obchodnou zvyklosťou a praxou vylúčili použitie ust. § 562, teda povinnosti bezodkladne s odbornou starostlivosťou prehliadnuť vykonané dielo, prípadne zabezpečiť odbornú osobu spôsobilú na prehliadku tohto vykonaného diela. K týmto skutočnostiam žalovaný uviedol, že nesúhlasí s týmto právnym názorom, nakoľko medzi zmluvnými stranami bola uzavretá zmluva o dielo a v nej nebol odkaz na konkrétne obchodné zvyklosti, na ktoré sa má podľa tejto zmluvy prihliadať. Iná je už bežná obchodná prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, kde v žiadnom prípade však žalovaný nesúhlasil s tým, že mala byť vylúčená aplikácia ust. § 562 ObZ.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, konkrétne ust. § 562 ObZ je povinnosťou objednávateľa preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní, a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať. Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobu a pri riadnej prehliadke by mal zistiť všetky zrejmé vady prevzatého diela. Tieto vady musí objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi buď po ich osobnom zistení, alebo v nadväznosti na prehliadku zabezpečenú inou osobu. Objednávateľ však musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. Čo sa týka reklamácie, tak v konaní súd mal za to, že žalobca vykonal právny úkon - reklamáciu e-mailom dňa 5.6.2009 ( vyššie rozobraté) spolu so špecifikáciou vád. Žalobca trval na tom, že išlo o skryté vady, ktoré existovali v čase odovzdania diela, neprejavili sa, ale tak, aby boli vadami zjavnými a boli zistené až užívaním diela.
Obchodný zákonník neuvádza rozlíšenie vád na zrejmé a ostatné, t.j. skryté. Toto rozlíšene však nepriamo vyplýva z ods. 2 predmetného ust. § 560, ktorý určuje zodpovednosť zhotoviteľa za vady v čase odovzdania diela alebo v čase prechodu nebezpečenstva za škodu na zhotovovanej veci, ak je tento okamih neskorší ako odovzdanie diela. Tieto vady sú vadami zrejmými, ktoré mal objednávateľ zistiť v čase odovzdania diela alebo v čase prechodu nebezpečenstva za škodu. V odseku 3 ustanovenia § 560 je vymedzená zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré sa nedali zistiť v čase odovzdania diela, alebo prechodu nebezpečenstva za škodu, a ktoré vznikli po tomto čase. Za vady diela, ktoré vznikli po odovzdaní diela, zhotoviteľ zodpovedá, ak zavinil vznik vád. Súd mal za to, že v prípade ak má dielo vady v čase jeho odovzdania, objednávateľ musí vady zistiť pri prehliadke diela podľa § 562, ak ich nezistí, ale mal ich zistiť pri prehliadke diela a vynaložení odbornej starostlivosti, alebo neuskutoční prehliadku, alebo zistené vady neoznámi bez zbytočného odkladu, má to pre neho dôsledky uvedené v ust. § 562, t.j., že súd neprizná objednávateľovi právo z vád, ak námietku oneskorenej reklamácie vznesie žalovaný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle ust. § 550 ObZ vyplýva žalobcovi ako objednávateľovi oprávnenie vykonávať kontrolu diela v priebehu jeho vykonávania. V konaní bolo preukázané, že žalobca toto svoje oprávnenie nevyužil a nekontroloval vykonávanie diela, ktoré sa vykonávalo podľa predloženého vzoru predlohy okienkovej stanice. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako objednávateľ ani nezabezpečil prehliadku diela s odbornou starostlivosťou, a teda nie je možné konštatovať, že išlo o vady, ktoré sa nedali zistiť v čase odovzdania diela, alebo prechodu nebezpečenstva za škodu. Z ust. § 428 ods. 2 ObZ vyplýva, že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to namietol zhotoviteľ. V danom prípade žalovaný namietol nesplnenie oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 562 ObZ v spojení s ust. § 428 ods. 2 ObZ. Vady diela je objednávateľ povinný oznámiť bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistil, t.j. po prechode nebezpečenstva škody na diele, t.j., že práve ust. § 562 ods. 2 písm. a) rieši situáciu skutočného zistenia vád, pričom lehota ich oznámenia je bez zbytočného odkladu po ich zistení. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že reklamáciu, ktorú žalobca vykonal zo dňa 5.6.2009 v spojení so špecifikáciou vád nebola včasná s tým, že nesplnenie si oznamovacej povinnosti v súlade s ust. § 562 ObZ žalovaný v konaní namietol. Žalobca reklamoval cca 4 mesiace po odovzdaní diela. V tomto smere súd poukazuje na samotné vyjadrenia žalobcu, ktorý na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.3.2011 jednoznačne uviedol, že v čase, keď sa vypracovávali ponuky firiem na výrobu okienkovej stanice, bolo zrejmé, že projektová dokumentácia má chyby. Postupne chodili informácie od dodávateľov a žalobca zisťoval, že sú chyby vo výkresovej dokumentácii, t.j., že výkresy spolu nesúvisia. V konaní bolo preukázané, že ponuky, ktoré mali byť od firiem na výrobu okienkovej stanice, boli zasielané v období februára 2009, o čom svedčí aj ponuka, ktorú dával žalovaný ako ponuka č. 047-2009 zo dňa 27.2.2009 ( č. l. 140 spisu) na výrobu a dodávku okienkovej stanice. Týmto bolo preukázané, že žalobca zistil vady v projektovej dokumentácie už v tom čase, a teda tá podmienka bez zbytočného odkladu v tomto smere nebola splnená, čo sa týkalo vykonania právneho úkonu reklamácie s notifikáciou vád. Preto súd nepriznal žalobcovi právo z vád, ktoré si uplatnil žalobou ako zľavu z ceny vo výške žalovanej sumy. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca ani nepreukázal výšku uplatnenej zľavy z ceny tak, ako si to vyžaduje práve ust. § 439 ods. 1 ObZ.
Ustanovenie § 428 ods. 3 ObZ, ktoré je aplikované aj na obchodno-záväzkový vzťah z uzavretej zmluvy o dielo, upravuje tú skutočnosť, že zhotoviteľ sa nemôže dovolávať právnych následkov zmeškania reklamačných lehôt uvedených v ust. ods. 1 a 2 § 562 ObZ, ak vady diela sú dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel, alebo musel vedieť v čase dodania diela. Súd má za to, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný ako zhotoviteľ v čase dodania diela vedel, alebo musel vedieť, že toto dielo má vady. Žalovaný v priebehu konania uvádzal len tú skutočnosť, že upozornil žalobcu, nakoľko išlo o zložitý zastaralý stroj, ktorý mal skresliť do výkresovej dokumentácie, že bude potrebné v rámci jeho výroby, riešiť určité úpravy a doplnenia. V žiadnom smere nie je možné uvedenú výpoveď chápať ako vedomosť žalovaného o vadách diela v čase jeho prevzatia. Naopak z obsahu písomnej komunikácie žalovaného adresovanej žalobcovi vyplýva, že podľa žalovaného dokumentácia bola vyhotovená riadne, včas a bez vád. Iné dôkazy na preukázanie vedomostí žalovaného o vadách diela v čase jeho prevzatia, žalovaný do konania nepredložil.
Právny zástupca žalobcu alternatívne žiadal priznať žalovaný nárok titulom náhrady škody ( č. l. 143 spisu), a to v zmysle ust. § 373 ObZ, § 415 Občianskeho zákonníka, § 420 a) Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na ust. § 440 ods. 2 ObZ v spojení s ust. § 564 ObZ, kde uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Práve ust. § 440 ods. 2 ObZ vyslovuje striktnú zásadu,
podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže zhotoviteľ dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 teda vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadavajú ujmu vzniknutú vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Žalobca si uplatnil alternatívne, v dôsledku ním tvrdeného vadného plnenia žalovaného z uzavretej zmluvy o dielo, náhradu škody vo výške žalovanej sumy, čo bolo v rozpore s ust. § 440 ods. 2 ObZ. Nakoľko súd v dôsledku oneskorenej reklamácie vád na základe námietky žalovaného nepriznal nárok na zľavu z ceny diela, nemôže žalobca ujmu, ktorú by bola pri včasnej reklamácií vysporiadala zľava z ceny, uplatniť titulom náhrady škody. Preto súd mal za to, že žalovaný nárok, ktorý si alternatívne uplatnil žalobca ako náhradu škody nie je dôvodný, resp. nie je oprávnený v zmysle citovaného zákonného ust. § 440 ods. 2 ObZ. Je nepochybná zákonná úprava, v zmysle ktorej, ak zodpovedný subjekt v danom prípade žalovaný, podľa tvrdenia žalobcu, mal plniť vadne, tak v tejto skutkovej situácii nastupuje voľba zodpovednostného nároku daná oprávnenému, ktorým bol žalobca, ako prioritná a popri nej, pokiaľ vadnosťou plnenia vznikla aj škoda, tak až potom následne zodpovednosť aj za tento druh nároku, nie však namiesto zodpovednostného nároku.
Žalobca k preukázaniu vadného plnenia zo strany žalovaného predložil súdu aj originály pôvodnej a opravenej výrobnej dokumentácie ( príloha k spisu), ako aj CD obsahujúce opravenú projektovú dokumentáciu ( prílohová obálka súdu) Nakoľko však súd vyhodnotil reklamáciu žalobcu vykonanú v rozpore s ust. § 562 ObZ z hľadiska včasnosti, súd tieto dôkazy nevykonal, nakoľko ich vykonanie považoval za nadbytočné z hľadiska skutkového a právneho stavu veci.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Zároveň vo výroku rozsudku súd rozhodol o tom, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.