Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/143/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľky: V. Ž., Y. H. XX, Y., zastúpená JUDr. Gabrielom Almášim, advokátom so sídlom v Bratislave proti odporcovi: STH - Stavohotely, a.s. so sídlom Záhradnícka 93, Bratislava, zastúpený JUDr. Igorom Schweighoferom, advokátom so sídlom v Bratislave za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, Bratislava v konaní o náhradu školy na zdraví takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd konanie v časti o zaplatenie 1135,23 eur ako i sumy 103.764,19 eur ako i nároku vo výške 51.882,01 eur z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.11.2003 domáhala, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.614.150,- Sk podľa vyhlášky v znení neskorších predpisov a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 7.7.1996 okolo 4,30 hod. pri výkone pracovných povinností utrpela pracovný úraz. Bola napadnutá hosťom, ktorý bol ubytovaný v ubytovni na G. ulici v Y.. Navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom v 1. rade. Pri pracovnom úraze utrpela zranenia: zlomenina základného článku ľavej ruky, krvný výron v oblasti ľavej očnice, podliatinu v oblasti ľavej dolnej čeľuste, pomliaždenie ľavej časti tváre so zlomeninou kosti lícneho oblúka, odreniny a podliatiny na prednej ploche krku, pomliaždenie s podliatinou v oblasti strednej a hornej steny hrudníka, pomliaždenie a podliatiny oboch ramien ako i zápästí , podliatinu bočnej strany pravého stehna, ľahký otras mozgu.

Liečenie navrhovateľky bolo spojené s opakovanými hospitalizáciami. Podľa vyjadrenia navrhovateľky zranenia ktoré utrpela u nej zanechali trvalé následky na zdraví, ktoré jej výrazným spôsobom obmedzujú pri normálnom spôsobe života, pri pracovnom uplatnení, v rodinnom živote a podobne.

Navrhovateľka utrpela hore uvedené zranenie pri výkone pracovných povinností (pracovný úraz) v dôsledku útoku G. I. nar. XX.X.XXXX. Menovaný bol za uvedený trestný čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Konaním G. I. navrhovateľka utrpela pracovný úraz, došlo k poškodeniu jej zdravia a preto si uplatnila voči odporcovi v 1 rade za účasti vedľajšieho účastníka náhradu škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa v spojení s .

Pokiaľ sa týka výšky náhrady, navrhovateľka žiadala aby súd v zmysle vyhlášky č. v znení neskorších predpisov náhradu zvýšil na 150 násobok základnej náhrady čomu zodpovedá suma 4.614.150,- Sk. V ďalšom priebehu konania navrhovateľka podaním zo dňa 9.11.2006 označeným ako "doplnenie a úprava návrhu na začatie konania" zobrala svoj návrh v časti zaplatenia istiny 316.650,- Sk späť a naďalej sa svojím návrhom voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 4.297.500,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného s sťaženia spoločenského uplatnenia.

Keďže navrhovateľka zobrala svoj návrh v časti zaplatenia istiny 316.650,- Sk späť, súd v súlade s týmto jej dispozičným prejavom konanie podľa v tejto časti zastavil.

Následne dňa 20.11.2008 zástupca navrhovateľky doručil súdu podanie označené ako vyjadrenie k znaleckému posudku a čiastočné späťvzatie návrhu. Vo svojom vyjadrení navrhovateľka požiadala konanie zastaviť čo do istiny 37.691,69 eur (1.135.500,- Sk). Na pojednávaní dňa 2.6.2009 právny zástupca navrhovateľky v zhode s podaním zo dňa 20.11.2008 zobral návrh v časti istiny 1.135.500,- Sk svoj návrh späť. Odporca ako i vedľajší účastník so späťvzatím súhlasili na pojednávaní dňa 2.6. a preto súd svojím uznesením č.k. - 236 v časti istiny o 37.691,69 eur (1.135.500,- Sk) konanie zastavil.

Na pojednávaní dňa 17.3.2011 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd uložil právnemu zástupcovi navrhovateľky aby presne špecifikoval svoj návrh. Dňa 13.4.2011 doručil právny zástupca navrhovateľky upresnenie žalovaného petitu. Súd svojím uznesením č.k. - 286 zo dňa 9.5.2011 v zmysle pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 103.826, eur.

Vo vzťahu k požadovanému mimoriadnemu zvýšeniu náhrady navrhovateľka uviedla, že pracovný úraz mal následky na život navrhovateľky v takom rozsahu, ktorému zodpovedá požadované mimoriadne zvýšenie. Navrhovateľka uviedla že výsledkom jej zranení je to, že je v stave, že navštevuje psychiatrickú ambulanciu , má depresie, vyhýba sa ľuďom, v domácnosti robí len to čo potrebuje, pričom nevidí zmysel života v súvislosti s depresiou sa nevie nájsť. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení navrhla súdu vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a to hlavne lekárskou správou MUDr. Y., prepúšťacou správou zo dňa 24.9.1999 , správou ošetrujúceho lekára MUDr. C. zo dňa 23.9.1998, správou ošetrujúceho lekára MUDr. C. zo dňa 12.5.1997, správou MUDr. Y. zo dňa 4.2.1997, správou zo dňa 1.8.1996 MUDr. O., správou MUDr. V. zo dňa 17.7.1996 , záznamom o úraze (č.l. 23) ktorý spísal odporca STH- Stavohotely a.s. Bratislava, v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. D. (č.l. 35) zo dňa 16.3.1999, listom Sociálnej poisťovne zo dňa 4.9.2002 (č.l. 43), potvrdením o strate na zárobku počas PN ( č.l. 46) ako i ďalšími listinnými dôkazmi ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa neho nie sú dôvody na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľke odporca pomohol, teda odškodnil ju v zmysle vyhlášky

Vedľajší účastník v konaní namietal, že nie sú splnené predpoklady na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko v prípade navrhovateľky nejde o také sťaženie spoločenského uplatnenia ktoré by umožňovalo takéto zvýšenie priznať. Navyše v nadväznosti na vykonané dôkazy poukázal na to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu takých skutočností , ktoré by umožňovali priznať požadované mimoriadne zvýšenie náhrady pričom poukázal

na to, že zo strany navrhovateľky neboli preukázané také mimoriadne aktivity pred pracovným úrazom ktoré by v súlade s ustálenou judikatúrou umožňovali priznať mimoriadne zvýšenie. Vedľajší účastník zároveň vzniesol námietku premlčania a preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Vedľajší účastník namietal, že v danej veci nie sú splnené predpoklady pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a s poukazom na neexistenciu skutkových okolností, ktoré by to umožňovali pričom taktiež v nadväznosti na vykonané dôkazy uviedol, že navrhovateľka neniesla vo vzťahu k požadovanej zvýšenej náhrade dôkazné bremeno, keď nepreukázala existenciu skutočností, ktoré by umožňovali mimoriadne zvýšenie náhrady.

V konaní odporca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako i vedľajšieho účastníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom vedľajšieho účastníka konania, výsluchom znalcov MUDr. O. J. súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie, výsluchom znalkyne MUDr. U. H. znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ako i znaleckými posudkami vypracovanými znalcami MUDr. O. J. súdnym znalcom z odvetvia chirurgie č.X/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XX MUDr. U. H., odvetvia psychiatrie a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom v 1. rade. Pri pracovnom úraze utrpela zranenia: zlomenina základného článku ľavej ruky, krvný výron v oblasti ľavej očnice, podliatinu v oblasti ľavej dolnej čeľuste, pomliaždenie ľavej časti tváre so zlomeniu kosti lícneho oblúka, odreniny a podliatiny na prednej ploche krku, pomliaždenie s podliatinou v oblasti strednej a hornej steny hrudníka, pomliaždenie a podliatiny oboch ramien ako i zápästí , podliatinu bočnej strany pravého stehna, ľahký otras mozgu.

Navrhovateľka utrpela zranenie pri výkone pracovných povinností (pracovný úraz) v dôsledku útoku G. I. nar. 25.9.1968. Menovaný bol za uvedený trestný čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Konaním G. I. navrhovateľka utrpela pracovný úraz, došlo k poškodeniu jej zdravia a preto si uplatnila voči odporcovi v 1 rade za účasti vedľajšieho účastníka náhradu škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa v spojení s .

Všetky skutkové okolnosti ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky a jej života pred pracovným úrazom a po pracovnom úraze ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej boli jednoznačne ustálené rozsiahlym dokazovaním vykonaným v priebehu celého konania , z ktorého vyplynuli všetky podrobnosti ohľadne zdravotného stavu ako aj života navrhovateľky pred a po pracovnom úraze .

Po starostlivom vyhodnotení vykonaných dôkazov a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti v kontexte podaní a prednesov účastníkov konania a vedľajšieho účastníka na strane odporu súd ustálil skutkový stav:

Pre účely posúdenia mimoriadneho zvýšenia náhrady treba splnenie predpokladov pre takéto zvýšenie hodnotiť v nadväznosti na skutkové okolnosti týkajúce sa zmien v živote poškodeného a jeho uplatnenia v spoločnosti zapríčinených poškodením zdravia s dôrazom na porovnanie skutkového stavu pred pracovným úrazom a po pracovnom úraze.

Pokiaľ sa týka života a spoločenských aktivít pred úrazom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé tak ako to uviedla navrhovateľka vykonávala pred 30 rokmi amatérsky klasický balet. Uviedla však, že v čase pracovného úrazu už amatérsky klasický balet netancovala. Navrhovateľka uviedla, že nešportovala, v

súčasnej dobe chodí s manželom alebo dcérou do divadla. Na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa jedná o domácich prác tieto vykonáva ona, avšak vzhľadom na zranenie ruky nakupuje jej manžel.

Súd vo veci naradil znalecké dokazovanie znalcami MUDr. O. J. znalcom z odvetvia chirurgia - traumatológia ako i znalecké dokazovanie MUDr. U. H. znalkyne z odvetvia psychiatrie.

Znalec MUDr. O. J. vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX a zároveň bol vypočutý na pojednávaní dňa 17.3.2011. Znalec uviedol že osobne vyšetril navrhovateľku ešte pred tým ako vypracoval znalecký posudok. Vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z vyšetrenia navrhovateľky ako i zo zdravotnej dokumentácie. Vo svojom znaleckom posudku ako i na pojednávaní uviedol, že pri útoku došlo k zlomenine bazálneho článku piateho prsta ľavej ruky. Táto zlomenina bola spočiatku liečená konzervatívne a fixovaný bol aj štvrtý prst ľavej ruky sádrovou dlahou pričom došlo k stuhnutiu ako i odvápneniu skeletu ruky po úrazového tyku (sudeckov syndróm). Následkom tohto poškodenia boli po tom opakované reoperácie ktoré však boli neúspešné a došlo k úplnému stuhnutiu štvrtého a piateho prsta. Pokiaľ sa týka sudeckovho syndrómu na pojednávaní dňa 17.3.2011 znalec uviedol, že sa jedná o reakciu organizmu po úraze alebo po operačnom výkone a je to vlastne komplikácia liečby kedy dochádza u pacienta k odvápneniu kostného tkaniva v mieste úrazu, kde príčina nie je zistená a väčšinou je spojená s vegetatívnym syndrómom , väčšinou u pacientov ktorí majú psychické problémy mávajú tieto komplikácie. Táto komplikácia sa potom lieči konzervatívne medikamentnou rehabilitačnou liečbou. Následkom tejto komplikácie je práve stuhnutie tejto končatiny. Znalec ďalej uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie odporkyne tzv. sudeckov syndróm mohol vzniknúť i z toho dôvodu, že mohla byť slabšie vykonávaná rehabilitácia. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu navrhovateľky z oblasti traumatológie vo svojom posudku uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky bol ustálený ku dňu 1.6.2003 kedy sa zotavila v poslednej operácie na oddelení chirurgie ruky a v tom čase skončila aj s rehabilitáciou. Pokiaľ sa týka prognózy vývoja zdravotného stavu navrhovateľky , akým spôsobom môžu zmeny v jej zdravotnom stave ovplyvniť spôsob jej života najmä v rodinnom, kultúrnom a spoločenskom uplatnení s prihliadnutím na vek navrhovateľky tu znalec uviedol, že navrhovateľka je v dôchodkovom veku a je toho názoru, že k vážnejšiemu narušeniu v rodinnom, športovom ako aj kultúrnom živote s pohľadu somatického následku úrazu nedošlo. Vo svojom posudku ďalej uviedol, že navrhovateľka musí individuálne cvičiť , musí používať lieky proti artróze a nakoľko navrhovateľka je praváčka tak hendikep poškodenia ľavej ruky nie je taký markantný a obmedzuje ju len pri činnostiach ktoré vyžadujú jemnú motoriku ľavej ruky (ručné práce, športové aktivity ako volejbal atď. ). Znalec teda uviedol vo svojom znaleckom posudku, že teda navrhovateľka nakoľko je v dôchodkovom veku tak k narušeniu v rodinnom, športovom ako i kultúrnom živote s pohľadu somatického následku úrazu nedošlo. Znalec sa vyjadril i k posudku praktického lekára MUDr. J. D. ktorý vykonal bodové ohodnotenie a bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že súd žiadal aby sa znalec vyjadril či toto bodové ohodnotenie vypracované MUDr. D. korešponduje zo zdravotnými problémami ktoré navrhovateľka uviedla. Znalec ustanovený súdom MUDr. O. J. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že praktický lekár MUDr. D. sa opri posudzovaní bolestného ako aj SSU dopustil obsahových ako i formálnych chýb. Pri posudzovaní bolestného podhodnotil poranenia , ktoré navrhovateľka utrpela v priebehu celej zdĺhavej liečby ktorá prakticky trvala od momentu úrazu až do ustálenia zdravotného stavu. Posudzujúci lekár MUDr. D. nehodnotil pomliaždenie končatín, znásilnenie ako aj podrobne neposúdil všetky operácie prstov poškodenej. Pri hodnotení SSU nesprávne hodnotil stav a trvalé následky ľavej ruky a položku 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasným zážitkov nedal potvrdiť pracovníkom Psychiatrickej kliniky. Pri počte bodov 600 bodov je povinný potvrdiť svoj posudok príslušným lekárom alebo jeho zástupcom. Znalec sa vyjadril aj k bodovému ohodnoteniu SSU vykonanému v posudku MUDr. Y. zo dňa 14.6.2006 č.l. 75 z hľadiska jej vecnej a formálnej správnosti. Podľa vyjadrenia znalca MUDr. O. J. posudzujúca lekárka MUDr. Y. vykonala závažnú formálnu chybu , nakoľko navrhovateľka bola už pre psychické poruchy hodnotená nesprávne MUDr. D. a to 6.12.1999. Posudok ktorý MUDr. Betáková vypracovala nie je platný, nakoľko tento posudok mal byť potvrdený príslušným psychiatrickým pracoviskom. Takýto posudok musí schváliť príslušný prednosta , alebo primár alebo jeho zástupca.

Pokiaľ sa týka znaleckého posudku z odvetvie psychiatrie tento vypracovala na základe uznesenia tun. súdu MUDr. U. H. pod č. XX/XXXX . Znalkyňa bola vypočutá i na pojednávaní dňa 22.9.2009 uviedla, že zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vyplýva že táto sa ambulantne psychiatricky liečila od

roku 1993 pre periodickú depresiu so sezónnymi výkyvmi. Išlo o ľahšiu až stredne ťažkú depresiu. Jej stav bol zvládnutý bežnými depresívami a preto si nevyžadovala hospitalizáciu. Na pojednávaní uviedla, že potom ako bola pacientka v roku 1996 znásilnená , táto udalosť si vyžiadala ročnú PN. Počas tohto obdobia bola opakovane hospitalizovaná čo ovplyvnilo aj jej zdravotný stav. Udalosť - traumatický zážitok spôsobili pacientke prehĺbenie a dekompenzáciu aj tak narušeného duševného stavu. Napriek intenzívnej psychiatrickej starostlivosti a terapií antidepresívami po intoxikácii liekmi pacientky v roku bol stav diagnostikovaný a uzavretý ako periodický. Podľa vyjadrenia znalkyne MUDR. H. ktoré uviedla vo svojom znaleckom posudku je z pohľadu psychických porúch možné považovať stav navrhovateľky za ustálený. Pokiaľ ide o psychické ťažkosti navrhovateľky týkajúce sa samotnej traumatickej udalosti tieto majú tendenciu zmierňovať sa. Znalkyňa sa vo svojom znaleckom posudku vyjadrila i k otázke, či psychické problémy navrhovateľky nastal len v dôsledku utrpeného pracovného úrazu alebo či boli aj pred ním, ak áno, aké a v čom spočíva zhoršenie psychického stavu navrhovateľky po úraze. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla, že psychickými ťažkosťami navrhovateľka trpela už pred pracovným úrazom a to od roku 1993. Následkom úrazu však došlo k prehĺbeniu depresívnej symptomatiky , sociálnemu zlyhávaniu ohrozenia vnútornej prázdnoty. V roku 2001 po intoxikácií liekmi bola navrhovateľka hospitalizovaná v PL E. s diagnózou periodická, kde však neudávala akú príčinnú súvislosť dekompenzácie depresie s úrazom zo dňa 7.7.1996.

Obaja znalci ustanovení tunajším súdom MUDr. J. ako i MUDr. H. uviedli, že "nakoľko je navrhovateľka v dôchodkovom veku, tak k vážnejšiemu narušeniu v rodinnom, športovom a kultúrnom živote s pohľadu somatického následku nedošlo". Stav je podľa oboch znalcov stabilizovaný.

Uvedené skutkové zistenia možno zhrnúť do konštatovania, že spoločenské uplatnenie navrhovateľky v porovnaní s jej životom pred pracovným úrazom sa nezmenili v takej miere, aby prichádzalo do úvahy mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovený limit v zmysle vyhlášky v znení neskorších predpisov.

Uvedené skutkové zistenia súd vyhodnotil po právnej stránke nasledovne:

Podľa a Zákona v znení neskorších predpisov, každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Ako je zrejmé z vyššie citovaných ustanovení základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody na zdraví je porušenie právnej povinnosti na strane škodcu , prípadne skutočnosť, že došlo k vzniku škody na zdravý na strane poškodeného a existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním a vznikom škody.

Pokiaľ sa týka výšky náhrady škody ktorú si navrhovateľka voči odporcovi uplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za vážnu duševnú poruchu ako i úraz , tak tu je potrebné uviesť, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania , že navrhovateľka bola v roku 1999 odškodnená vedľajším účastníkom konania. Odporca ako i vedľajší účastník nespochybnili , že navrhovateľka utrpela nepríjemný a bolestivý pracovný úraz , avšak s úrazom je vždy spojená prítomnosť bolesti a drvivej väčšine aj trvalé následky. Rôznosť a závažnosť poškodenia zdravia a s tým spojená bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa zákonodarca snažil riešiť základným ohodnotením vo vyhláške 32/1965 Z.b. v znení neskorších predpisov. Mimoriadne odškodnenie prichádza do úvahy len celkom ojedinele v osobitných prípadoch , kde závažnosť následkov vykazuje znaky mimoriadnosti a osobitosti oproti iným obdobným prípadom poškodenia zdravia.

Pri poškodení za sťaženie spoločenského uplatnenia si navrhovateľka uplatnila nárok na odškodnenie pre stuhnutosť kĺbov, prstov ľavej ruky a pre vážne duševné poruchy.

Pokiaľ ide o stuhnutosť kĺbov prstov ľavej ruky , tak intenzita nepriaznivých následkov pre životné úkony navrhovateľky a pre uspokojenie jem životných a spoločenských potrieb nemá znaky výnimočnosti a mimoriadnosti. Navrhovateľka je v starobnom dôchodku, je samoobslužná, nemá výrazné obmedzenia v rodinnom živote a v spoločenskom živote čo nesporne vyplynulo i zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. O. J..

Pokiaľ ide o mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky za vážnu duševnú poruchu vzniknutú pôsobením otrasných zážitkov tu je treba uviesť, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania že:

- navrhovateľka bola v roku 1999 odškodnená vedľajším účastníkom kedy jej bola priznaná základná náhrada pri počte bodov 600

- s odstupom času bolo základné bodové ohodnotenie v roku 2008 súdnou znalkyňou vzhľadom na zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky znížená o polovicu t.j. na 300 bodov

- podľa súdnej znalkyne MUDr. H. navrhovateľka navštevuje psychiatra avšak na základe svojho primárneho ochorenia , navrhovateľka sa v porovnaní s inými pacientmi vyrovnáva zo svojimi zážitkami a prípadné zhoršenie psychického stavu navrhovateľky v budúcnosti je to na vrub primárneho ochorenia

Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.

Podľa vyhlášky č. celková výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk , z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.

Podľa vyhlášky č. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2.

Ako je zrejmé z vyššie uvedených ustanovení vyhlášky č. , náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia na životné úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. Je pravdou, že už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje že poškodený je v dôsledku zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, a to ako v oblasti voľby zamestnania, životného partnera a ďalších spôsoboch uplatnenia v živote, v možnostiach zúčastňovať sa kultúrnej a športovej činnosti alebo iných formách spoločenského uplatnenia.

Okrem toho je nesporné, že už zvýšenie náhrady predpokladá existenciu takého skutkového stavu na strane poškodenej osoby ktorý umožňuje prijať záver, že na odškodnenie a kompenzáciu následkov zhoršenia zdravotného stavu na životné úkony a uspokojenie životných potrieb poškodeného vo vyššie uvedených oblastiach nepostačuje základné odškodnenie.

Mimoriadne zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je potom možno prijať iba celkom výnimočne, v prípadoch hodných osobitného a mimoriadneho zreteľa, keď sú možnosti poškodeného veľmi výrazne obmedzené alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v období pred vznikom škody na zdravý a za týchto okolností zvýšenie základného odškodnenia na dvojnásobok dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcnosti v dôsledku poškodenia trvalé obmedzené alebo stratené.

Uvedené závery vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov v SR ako i v ČR, kde dlhšiu dobu pretrváva totožný právny stav a preto sú závery týchto súdov bez výhrad použiteľné aj na Slovensku ( rozsudok NS ČR z 31.10.1988 č.k. uverejnený pod č. 10/1992 Sbírky soudných rozhodnutí a stanovísk, ako aj rozsudok NS ČR z 13.6.2001 č.k. uverejnený pod č. X/XX a XX/XX Sbírky soudných rozhodnutí a stanovísk).

Mimoriadnosť aktivít poškodeného pred poškodením zdravia hodnotí súd so zreteľom na všetky skutkové okolnosti ustálené vykonaným dokazovaním. Na aktivity poškodeného pritom nemožno ako na mimoriadne nazerať len vtedy , ak by napr. v oblasti športu išlo o reprezentanta krajiny v tomto športe prípadne vrcholového športovca . V oblasti kultúry iba vtedy ak by sa poškodená pred poškodením zdravia venovala verejnému prezentovaniu umenia prípadne iným aktivitám na takej úrovni , že by bol na celoštátnej úrovni ch výkonu. Za mimoriadne aktivity poškodeného treba pre účely posúdenia splnenia predpokladov pre mimoriadne zvýšenie náhrady považovať aj také športové, kultúrne , spoločenské , prípadne iné aktivity , ktoré výrazne presahujú intenzitu aktivít vykonávaných prevažnou väčšinou populácie SR.

Ak súd dospeje k názoru, že aktivity poškodeného treba hodnotiť ako mimoriadne, následne hodnotí do akej miery sa v porovnaní s mimoriadnymi aktivitami poškodeného sťažilo jeho zaplatenie v spoločnosti po škodovej udalosti a či k tomuto sťaženiu došlo práve v súvislosti s touto udalosťou.

Aplikáciu vyššie uvedených záverov na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v predmetnej veci na strane navrhovateľky neexistuje taký skutkový stav, ktorý treba jednoznačne považovať za prípad hodný osobitného a mimoriadneho zreteľa vo vyššie uvedenom zmysle .

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania pričom poukázal na vyjadrenie znalca MUDr. J. na pojednávaní dňa 17.3.2011 kedy v závere výsluchu znalec konštatoval, že z hľadiska časového boli posudky vykonané správne a teda navrhovateľka sa v čase ich vyhotovenia dozvedela o svojich nárokoch navyše riadne si u vedľajšieho účastníka i v danom čase uplatnila a vedľajší účastník na základe žiadosti navrhovateľky v roku 1998 a 1999 navrhovateľke aj plnil. Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka je teda nesporné, že navrhovateľke začala plynúť v čase vyhotovenia týchto posudkov premlčacia doba pre nároky za jednotlivé posudzované poškodenia zdravia. Skutočnosť, že sa až neskôr dozvedela od právneho zástupcu že by mohla požadovať ešte aj mimoriadne odškodnenie nemá podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka vplyv na začatie plynutia novej premlčacej doby. Vedľajší účastník uviedol, že pokiaľ navrhovateľka nebola spokojná s predmetnými posudkami mala možnosť žiadať ich preskúmanie v zmysle vyhl. č.

Súd mal za to, že vo vzťahu k otázke premlčania uplatnených nárokov, že vznesená námietka premlčania je v tomto prípade nedôvodná, pretože k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky čo je rozhodujúci okamih pri nárokoch z náhrady škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia tak k tomu došlo dňa 1.6.2003 ako to vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. O. J. a ako to predniesol i na pojednávaní. Preto premlčacia doba v prípade uplatnených nárokov nezačala plynúť od 7.7.1996 t.j. odo dňa kedy došlo k pracovnému úrazu, ale od ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky t.j. od 1.6.2003. Návrh na tunajší súd bol podaný dňa 28.11.2003.

PZ navrhovateľky svojím podaním zo dňa 15.6.2009 doručeným tun. súdu dňa 24.6.2009 (č.l. 240) žiadal úpravu petitu o ktorej súd v priebehu konania nerozhodol. Tak isto PZ navrhovateľky dňa 11.11.2009 doručený tun. súdu dňa 18.11.2009 č.l. 250 žiadal, aby súd rozhodol na základe čiastočného uznania nároku. Toto podanie bolo zmetočné, nekonvalidovalo s petitom žaloby a preto súd o ňom v priebehu konania tak isto nerozhodol. Podaním zo dňa 7.4.2011 doručený tun. súdu dňa 13.4.2011 č.l. 281 právny zástupca navrhovateľky upresnil svoj žalobný návrh s tým, že žiadal, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť

navrhovateľke istinu vo výške 103.823,95 eur ako i trovy konania. Zároveň týmto istým podaním zobral návrh na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1135,23 eur späť ako i návrh na rozhodnutie o čiastočnom uznaní nároku zo dňa 11.11.2009. Súd svojím uznesením č.k. -286 zo dňa 9.5.2011 pripustil zmenu petitu.

Na pojednávaní dňa 28.6.2011 tieto svoje vyššie uvedené procesné návrhy ktoré postupne zakladal do súdneho spisu , ktoré boli inkoherentné a nekonvalidovali s petitom a o ktorých súd nerozhodol, tak tieto nároky na pojednávaní 28.6.2011 zobral späť a žiadal aby súd v časti vyššie uvedených návrhov o ktorých rozhodnuté nebolo zastavil. Odporca ako i vedľajší účastník na pojednávaní konanom dňa 28.6.2011 zo späťvzatím súhlasili a preto súd v tejto časti konanie zastavil.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako i vzhľadom na skutočnosť, že nároky navrhovateľky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia boli vo výške zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu uspokojené zo strany vedľajšieho účastníka a v prejednávanej veci neboli preukázané také skutkové okolnosti , ktoré by bolo možné hodnotiť, ako okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle vyhlášky , súdu nezostalo nič iné ako návrh v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.