Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_45C-77-2009.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/77/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľa: K., nar. XX.XX.XXXX,. D., zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou, Jancovou, Jurkovičova 13, Nové Mesto nad Váhom, proti odporcovi: H.k, nar. XX.XX.XXXX., W., zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Kubalovou, AK Obchodná 40, Bratislava o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 29.03.2006 medzi G. a G. na strane darcov a odporcom na strane darovaného je v časti darovania spoluvlastníckeho podielu darcu G. o veľkosti 1/2 k pozemku parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 600 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. H. neplatná. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v čase podpisovania darovacej zmluvy bola G. vážne chorá, užívala množstvo liekov a už nespoznávala všetkých členov rodiny. Navrhovateľ tak má zo to, že v tom čase už nebola schopná rozpoznať čo robí a tak nebola schopná túto zmluvu uzatvoriť slobodne a vážne.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľom napadnutú darovaciu zmluvu nepovažuje za neplatnú. Matka odporcu bola podľa jeho názoru v dobrom zdravotnom stave, ktorý bol primeraný jej veku.
Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.12.2009 navrhovateľ požiadal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o pripustenie zmeny petitu tak, že nový petit mal znieť:
Určuje sa, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 29.03.2006 medzi G. a G. na strane darcov a odporcom na strane obdarovaného je v časti darovania spoluvlastníckeho podielu darcu G. o veľkosti 1/2 k pozemku parc. č. XXXX/X o.rná pôda o výmere 600 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava pre obec Bratislava, miestna časť H. pre kat. úz. H. na LV č. XXXX neplatná.
Určuje sa, že G. je naďalej podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/2 k pozemku parc. č. XXXX/ X orná pôda o výmere 600 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností, Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava pre obec Bratislava, miestna časť H. pre kat. úz. H. na LV č. XXXX.
Okrem uvedeného žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu v rozsudku na náhradu trov konania. Súd takto navrhovanú zmenu petitu návrhu pripustil uznesením, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 18.05.2011.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom svedka G.ýsluchom svedkyne K.j, výsluchom svedkyne G. N. M. výsluchom svedkyne G., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: osvedčenia o dedičstve, darovacej zmluvy zo dňa 29.03.2006, prepúšťacej správy zo dňa 15.10.2005, zdravotnej dokumentácie G. znaleckého posudku G. a výsluchu znalkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že všetky pozemky jeho matky boli rozdelené na tri časti. Iba jeden z týchto pozemkov bol pred ním zatajený. Navrhovateľ na to prišiel tak, že jeho matka dala jeho manželke darovaciu zmluvu, pričom hovorila, že nevie čo to je, že tu boli dvaja chlapi a nevie čo sú to za listiny. Starší brat navrhovateľa upozornil, že mladší brat urobil nejaký ťah a že z toho môže byť zle. Matka navrhovateľa v tom čase už nebola mentálne v poriadku, bola po mozgových príhodách a chodila z nemocnice do nemocnice. Približne od roku 2004 sa už o seba nedokázala postarať. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že keď prišiel navštíviť svoju matku tak sa stávalo, že ho nespoznávala. Taktiež sa domnieva, že ani podpis na darovacej zmluve nebol podpisom jeho matky. V roku 1979 matka predala 6 árový pozemok a peniaze z predaja mu darovala. Navrhovateľ tieto peniaze použil na zakúpenie stavebného pozemku v obci G.Z výsluchu odporcu súd zistil, že jeho matku v čase podpisovania darovacej zmluvy nikto neošetroval. Odporca navštevoval matku aj niekoľkokrát denne. Predmetný pozemok mal byť odporcovi darovaný ústne už v roku 1980, kedy zomrel otec účastníkov konania. Nakoľko sa nestačilo obrábať toľko pôdy, odporca dal v roku 1982 vyhotoviť geometrický plán, ktorým bol pozemok rozdelený. G. vlastnila i ďalšie dva pozemky, ktoré darovala navrhovateľovi. Bolo to asi 12 árov. Odporca nevie o tom, že by jeho matka mala mozgovú príhodu ani o tom, že by užívala veľké množstvá liekov. Matka bola mobilná a každého spoznávala.
Z výsluchu svedka G. súd zistil, že svedok je bratom oboch účastníkov. Vo svojej výpovedi uviedol, že zdravotný stav ich matky bol primeraný jej veku a až posledné dva roky mala problémy s pohybom. Skoro až do marca 2007 so svojou matkou normálne komunikoval a bol aj pri tom, keď sa podpisovala darovacia zmluva.
Podľa jeho názoru bola ich matka v primeranom zdravotnom stave a vedela čo robí. O tomto úkone sa hovorilo už dávno predtým.
Z výsluchu svedkyne K. súd zistil, že svedkyňa je manželkou navrhovateľa. Vo svojej výpovedi uviedla, že po smrti otca jej manžela, pozemky, ktoré boli jeho vlastníctvom, zdedil navrhovateľov brat G.. Ústna dohoda však bola taká, že tieto pozemky majú patriť všetkým trom. Pred rokom 1989 jej svokra odovzdala všetky doklady od pozemkov, ktoré boli v družstve a požiadala ju, aby sa o to starala. V deň popisu darovacej zmluvy boli navštíviť svokru a brat G. im povedal, že tam bol matrikár, nič však nekonkretizoval. Povedal, že matrikár chcel odísť, nakoniec to však osvedčil. Matka navrhovateľa bola unavená, nič nehovorila a svedkyňa sa jej na nič nepýtala. V tom čase väčšinou polihovala, nespoznávala ľudí, mala problémy so zrakom. Na jedno oko nevidela a v druhom mala silný očný tlak. Svedkyňa si myslí, že jej svokra nebola schopná podpísať darovaciu zmluvu, keďže trpela silnou reumou. Nebola ani schopná prečítať si o čo ide. V takomto stave bola matka navrhovateľa približne od roku 2005. už predtým na tom bola psychicky zle, nakoľko v roku 2002 pri požiari maštale skoro zhorela.
Z výsluchu svedkyne G. súd zistil, že svedkyňa bola ošetrujúcou lekárkou G.. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že G. k nej do ordinácie nechodila a ona sama nevie, či ju niekedy vôbec videla. Chodievala k nej zdravotná sestra za účelom odmerania tlaku a odberu krvi. Podľa názoru svedkyne bola G. Z. na jar roku 2006 v dosť zlom zdravotnom stave, resp. mohla by sa len veľmi ťažko podpisovať a taktiež mohla veľmi ťažko čítať, nakoľko bola takmer slepá na jedno oko a na druhom mala glaukóm. K tomuto názoru dospela svedkyňa na základe dvoch prepúšťacích správ, jednej z roku 2005 a druhej z mája roku 2006.
Z výsluchu svedkyne G. súd zistil, že svedkyňa je švagriná účastníkov konania. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že jej svokra bola samostatná a vedela sa o seba postarať, vedela si prečítať noviny
a tešiť sa z pravnúčat. V apríli 2006 však mala úraz, keď si narazila rameno a potom sa jej zdravotný stav začal zhoršovať.
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, D not XX/XXXX súd zistil, že dedičmi poručiteľky G. nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 24.07.2007 sú jej synovia G., K. a H.
Z darovacej zmluvy zo dňa 29.03.2006 súd zistil, že táto zmluvy bola uzatvorená medzi G. a G. ako darcami a odporcom ako obdarovaným. Na základe tejto zmluvy previedli darcovia svoje spoluvlastnícke podiely k parc. č. XXXX, o výmere 600m2, ktorý je zapísaný v kat. úz. H. na odporcu.
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vypracovala súdna znalkyňa G., ako aj z výsluchu znalkyne, súd zistil, že znalkyňa v závere svojho znaleckého posudku uviedla, že u posudzovanej G.e možné prinajmenšom od jesene 2005 konštatovať prítomnosť známok demencie. Arteriosklerotická demencia sa u nej začala rozvíjať postupne, vývoj príznakov bol progredientný stupňovitý. Znalkyňa sa tak domnieva, že G. v čase uzatvárania darovacej zmluvy nebola schopná plne pochopiť a posúdiť obsah tohto právneho úkonu. Na uvedených záveroch znaleckého dokazovania znalkyňa zotrvala aj pri svojom výsluchu, ktorý sa uskutočnil na pojednávaní konanom dňa 15.06.2011.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Návrhom v zmysle § 80 písmena c) O.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia alebo ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Odporca v tomto konaní namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení v časti petitu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti časti darovacej zmluvy, ktorú G. previedla svoj spoluvlastnícky podiel v podiele ? k pozemku parc. č. XXXX/X nachádzajúcemu sa v kat. úz. H., keďže navrhovateľovi nič nebránilo domáhať sa svojou žalobou priamo určenia vlastníctva. Tu je potrebné uviesť, že bez uvedeného určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa skutočne neisté, keďže by nebol zrejmý okruh dedičov a rozsah dedičstva po poručiteľke G. Navrhovateľ nemal možnosť domáhať sa priamo určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu k predmetným pozemkom, pretože i v prípade pozitívneho určenia neplatnosti uvedenej časti by sa vlastníkom tohto podielu nestal navrhovateľ, ale tento by bol predmetom dedičského konania. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ má právny záujem na určení neplatnosti časti predmetnej darovacej zmluvy.
Na to, aby sa právny úkon považoval za platný musí spĺňať všetky kritériá, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky jeho platnosti, resp. ako náležitosti právnych úkonov. Ak teda má byť úspešný návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu je potrebné, aby navrhovateľ vo svojom návrhu preukázal nielen existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení tejto neplatnosti, ale i nesplnenie čo i len jednej zo zákonom vyžadovaných náležitostí právnych úkonov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že G. nebola schopná v čase uzavretia darovacej zmluvy posúdiť obsah a následky svojho konania, keďže konala v duševnej poruche. Navrhovateľ teda preukázal existenciu dôvodu neplatnosti predmetného právneho úkonu, avšak súd i napriek uvedenému, jeho návrhu v časti, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti tohto úkonu vyhovieť nemohol. Ak sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, bolo potrebné, aby ako odporcov označil všetkých účastníkov tohto právneho úkonu, resp. ich právnych nástupcov. Súd nemôže určiť neplatnosť právneho úkonu iba voči niektorým jeho účastníkom, ale toto rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých jeho účastníkov. V prípade, ak medzičasom došlo k úmrtiu jedného z týchto
účastníkov je potrebné, aby boli namiesto neho účastníkom konania všetci jeho právny nástupcovia. Dôvodom pre zamietnutie navrhovateľovho návrhu v uvedenej časti je teda skutočnosť, že navrhovateľ nesprávne označil okruh účastníkov konania. Účastníkmi napadnutej časti právneho úkonu boli nebohá G. a odporca. G. zomrela dňa 24.07.2007, pričom týmto dňom došlo k zániku je spôsobilosti na práva a povinnosti. Tieto práva a povinnosti prešli jej smrťou na dedičov, ktorými sú navrhovateľ, odporca a G. ktorý však ako účastník konania označený nebol a to napriek tomu, že účinky prípadného určenia neplatnosti časti darovacej zmluvy, by priamo zasahovali i do jeho práv a povinností. Súd tak nemohol návrhu navrhovateľa v uvedenej časti vyhovieť.
V druhej časti svojho návrhu sa navrhovateľ domáhal určenia že G. je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X . v kat. úz. H. v podiele 1/2. Ako už bolo uvedené, G. zomrela dňa 24.07.2007. Smrť fyzickej osoby je z právneho hľadiska dôležitou právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája vznik zmena alebo zánik právnych vzťahov týkajúcich sa zomretého. Smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, keďže zaniká jej právna subjektivita a fyzická osoba prestáva byť subjektom práva. Smrťou fyzickej osoby zaniká i jej vlastnícke právo k veciam, ktoré vlastnila, pričom toto právo prechádza na jej právnych nástupcov. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že súd nemôže svojim rozhodnutím určiť, že vlastnícke právo patrí osobe, ktorá zomrela a preto nebolo možné vyhovieť ani druhej časti navrhovateľovho návrhu.
Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nemá oporu v zákone a preto ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.